Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/83/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v konaní zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti povinnému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa D., S. X, pre vymoženie pohľadávky 3.645,05 Eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny vo výške 12,15 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 553,01 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Július Rosina, so sídlom Topoľčany, Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 127/15, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 49Er/105/2015-16 zo dňa 21. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Vecne argumentoval tým, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na začatie konania a to tak, že opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojí dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Vyššie uvedeným mal oprávnený preukázať, že v konaní nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno mal oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá (§243f ods. 4 Exekučného poriadku). V danom prípade oprávnený predložil ako dôkaz Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284834356 uzatvorenú dňa 16.02.2007, z ktorej nevyplýva zabezpečenie záväzku zmenkou. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že tu je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a preto, exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vyhradil pre osobitné uznesenie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že odvolaním napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súdu predložil zmluvu, ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Pokiaľ súd dôvodí, že zo zmluvy zabezpečenie zmenkou nevyplýva, oprávnený uvádza, že dohoda o zabezpečovacom charaktere zmenky nemusí mať písomnú podobu. Navyše povinný skutkové tvrdenie oprávneného, že zmenka zabezpečuje kauzálny záväzok z predloženej zmluvy nepoprel. Súd nepochybne preskúmal i predloženú zmluvu a nezistil v nej žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, inak by to uviedol v

odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd nepochybne preskúmal aj obmedzenia a neprípustnosť použitia zmenky vyplývajúcu z právnych predpisov a nezistil, že by v tomto smere existovalo akékoľvek zákonné obmedzenie. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je potrebné konštatovať, že zmenková pohľadávka a pohľadávka zo zmluvy o úvere sú samostatnými pohľadávkami. Výška dlhu zo zmenky a z kauzálneho vzťahu sa tak vyvíja v čase celkom samostatne a spravidla sa už od počiatku vôbec nezhoduje. Pre posúdenie, či je výkon práva zo zmenky v rozpore s dobrými mravmi je tak rozhodujúce, či zabezpečená pohľadávka nezanikla, pričom v konaní možno len tvrdiť, že nezanikla. V zmysle ust. § 243f ods. 6 EP, zákonodarca poskytol veriteľom len veľmi krátku lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z toho je zrejmé, že nemal v úmysle, aby oprávnení predkladali exekučným súdom zložitú špecifikáciu zabezpečených kauzálnych pohľadávok. Pri zastavení exekúcie je potrebné zaoberať sa i otázkou náhrady trov súdneho konania, ktoré sú v tomto exekučnom konaní vymáhané, pretože tieto nevznikli v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale so súdnym konaním vedením pred Okresným súdom Trnava. Náhrada trov súdneho konania vymáhaná v exekučnom konaní nemôže byť vôbec posudzovaná s ohľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. m) EP a v tejto časti nie je možné exekúciu zastaviť. Oprávnený v súlade so zákonom doplnil návrh na vykonanie exekúcie, zabezpečená kauzálna pohľadávka nebola splatená a súd prvej inštancie v predloženej zmluve neidentifikoval žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré malo byť prihliadnuté v základnom sporovom konaní, ani nezistil neprípustnosť použitia zmenky ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii.

3. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.2.2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Trnava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. 6. Dňa 26.2.2015 súd prvej inštancie vydal Poverenie č. 5207 184459*, sp. zn. 49Er/105/2015-8, číslo exekútorského spisu: EX 127/15. Súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 36Zm/5/2014-11 zo dňa 21.10.2014 na vymoženie sumy vo výške 3.645,05 eura s príslušenstvom.

7. Dňa 11.1.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným podľa ustanovenia § 243f Exekučného poriadku. V podaní oprávnený uviedol, že zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0284834356 zo dňa 16.2.2007. Záväzok povinného z tejto zmluvy naďalej existuje a je splatný. Mal za to, že predkladaná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá dňa 16.2.2007, pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 boli spotrebiteľskými zmluvami výhradne zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je podľa § 261 Obchodného zákonníka zmluvou, na ktorú sa vzťahuje . Bol toho názoru, že neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Žiadal, aby súd uložil v exekúcii pokračovať.

8. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, t. j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.2.2007 zakotvovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom podľa ods. 2 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 3 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ktorý v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., je nesporné, že uzavretá zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch

a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, preto je odvolací súd toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy zo dňa 16.2.2007 konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa. Zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide teda jednoznačne o zmluvu spotrebiteľskú.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie potom postupoval správne v zmysle § 243f Exekučného poriadku a s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) exekúciu zastavil. Oprávnený sa mylne domnieval, že splnenie zákonných povinností podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku má za následok pokračovanie v konaní. Exekučný súd má povinnosť preskúmať predložené dôkazy a vysloviť záver, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko zistil, že exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným ako fyzickou osobou - spotrebiteľom. V konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorá bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0284834356 zo dňa 16.2.2007, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpor s dobrými mravmi, neprípustnosť použitia zmenky. Oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opak. Z toho dôvodu súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

18. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vo výroku vecne správne.

19. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

21. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

22. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania povinného

rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .