Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: TN SaMo s.r.o., so sídlom Trenčín, Južná 6599/20, IČO: 36 351 954, právne zastúpeného: A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčín, Partizánska 25, IČO: 36 735 311, proti žalovanej: Iveta Hlaváčová INPEX, miestom podnikania Rakovo 110, IČO: 33 775 788, právne zastúpenej: MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 65A, IČO: 47 232 692, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. novembra 2016, č. k. 36Cbi/104/2014-83, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi v sume 20.500 Eur, prihlásenej prihláškou por. č. 1 zo dňa 14.08.2014, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8/T-1, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.06.2014, č.k. 40K/17/2014-246 na majetok dlžníka I., s.r.o. v konkurze, so sídlom N. 9, G., R.: XX XXX XXX, titulom čiastočne neuhradených faktúr, vyfakturovaných ako 1. časť odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu, odmenu za prípravu, vedenie a uskutočnenie schôdze veriteľov a za vypracovanie reštrukturalizačného plánu. Výrokom II. žalobcovi priznal náhrada 100 % trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanej domáhal určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi v sume 20.500 Eur, prihlásenej prihláškou por. č. 1 zo dňa 14.08.2014, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8/T-1, v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.06.2014, č.k. 40K/17/2014-246 na majetok dlžníka I. rU., s.r.o. v konkurze so sídlom N. 9, G., R.: XX XXX XXX, titulom čiastočne neuhradených faktúr, vyfakturovaných ako 1. časť odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu, odmenu za prípravu, vedenie a uskutočnenie schôdze veriteľov a za vypracovanie reštrukturalizačného plánu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Zistený skutkový stav vo veci posúdil súd prvej inštancie podľa § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 15, § 95 ods. 3, § 9 ods. 1, 2, § 108 ods. 1, § 35 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., § 4 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z., § 269 ods. 2, § 408a ods. 1 Obch. zák., § 39, § 3 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z písomného vyhotovenia zmluvy bolo zrejmé, že dňa 21.09.2012 uzavrela I.ť, s.r.o., ako dlžník s R.. N. L. (správcom) v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. a § 108 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zmluvu, ktorou sa správca zaviazal vykonávať pre dlžníka funkciu reštrukturalizačného správcu a dlžník sa zaviazal zaplatiť mu za to odmenu dohodnutú v čl. V Zmluvy. Reštrukturalizačný správca vyfakturoval dlžníkovi 1. časť odmeny v sume 7.000 Eur (8.400 Eur vrátane DPH) faktúrou

č. S2012040 zo dňa 07.12.2012, splatnou 22.12.2012 a zostatok odmeny za schôdzu veriteľov a vypracovanie a predloženie reštrukturalizačného plánu - 2x 7.000 Eur (8.400 Eur vrátane DPH), spolu v sume 16.800 Eur faktúrou č. S2013025 zo dňa 09.05.2013, splatnou 23.05.2013. Spolu teda žalobca vyfakturoval dlžníkovi odmenu reštrukturalizačného správcu v sume 25.200 Eur, vrátane DPH. Žalobca v konaní trval na tom, že doteraz neuhradená odmena predstavuje sumu 20.500 Eur. V konaní nebola preukázaná úhrada sumy 20.500 Eur. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancii v konaní za preukázanú výšku žalovanej pohľadávky v sume 20.500 Eur, ktorej dôkazom je aj saldokonto neuhradených faktúr postupcu, odsúhlasený zostatok inventarizácie pohľadávok k 27.03.2014 od dlžníka a podporne aj vyhlásenie R.. N. L. o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Z písomného vyhotovenia zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 27.03.2014 uzavrela R.. N. L., ako postupca so žalobcom, ako postupníkom v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postupca postúpil žalobcovi žalovanú pohľadávku v sume 20.500 Eur. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 09.05.2014 je zmluva o postúpení pohľadávky identifikovaná dátumom 27.03.2014. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá 27.03.2014, čo potvrdzuje písomné vyhotovenie zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení pohľadávky. V rozpore s takýmto skutkovým zistením nie je ani doplnenie zoznamu záväzkov zo dňa 30.04.2014, v ktorom úpadca evidoval žalovanú pohľadávku proti R.. N. L. (správcovi), nakoľko postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu bolo úpadcovi ako dlžníkovi oznámené písomným oznámením zo dňa 09.05.2014, ktoré mu bolo doručené 19.05.2014. V konaní nebola preukázaná vedomosť úpadcu o postúpení pohľadávky pred týmto dátumom ani to, že by doplnenie zoznamu záväzkov vyhotovila, resp. pripravila R.. N. L., keďže písomné vyhotovenie zoznamu záväzkov je podpísané R.. W. W., B.. Je nesporné, že v prihláške pohľadávky je uvedená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014. Táto skutočnosť však právne relevantným spôsobom nespochybňuje dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky 27.03.2014, ktorý je uvedený na písomnom vyhotovení zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, možno rozumne predpokladať, že pri označení zmluvy o postúpení pohľadávky v prihláške dňom 31.01.2014 došlo k omylu, čo je bezpredmetné vo vzťahu k právnemu dôvodu žalovanej pohľadávky, nakoľko v konaní bolo predložené písomné vyhotovenie zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní nebola preukázaná absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2014 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by táto zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by R.. N. L. ako reštrukturalizačná správkyňa bola v čase od uzavretia zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu až do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky spriaznenou osobou úpadcu I. s.r.o. v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Nie je zrejmé, z čoho žalovaný pri tomto svojom tvrdení vychádzal, reštrukturalizačný správca sa však nestáva štatutárnym zástupcom dlžníka. Vzhľadom k tomu, že reštrukturalizačný správca nie je v tomto prípade spriaznenou osobou dlžníka v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z., nebola by pohľadávka, ani v prípade, ak by nedošlo k jej postúpeniu, v konkurze uspokojovaná ako podriadená pohľadávka v zmysle § 95 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. Postúpením predmetnej pohľadávky tak nedošlo k zvýhodneniu jej veriteľa, či už pôvodného alebo po postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, čl. IV zmluvy o postúpení pohľadávky obsahuje jednoznačnú dohodu zmluvných strán o tom, že výška odplaty za postúpenie pohľadávky bude dohodnutá osobitnou dohodou, k čomu aj došlo uzavretím Dohody o odplatnom plnení za postúpenie pohľadávok zo dňa 27.03.2014. Na základe čl. IV zmluvy o postúpení pohľadávky teda nemožno ustáliť, že by zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2014 bola uzavretá v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka predstierane, tzv. naoko (simulovane). Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní uvedené tvrdenie žalovaného o obchádzaní zákona preukázané nebolo, a to ani výsluchom svedkyne R.. N. L., svedka R.. W. W., B.. a konateľky žalobcu R.. W. M.. V zmysle § 37 zák. č. 7/2005 Z. z. členov veriteľského výboru volí schôdza veriteľov. Je teda zrejmé, že veriteľský orgán je voleným orgánom, a jeho členom sa nemožno stať len na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. I keď v konaní bola preukázaná obchodná spolupráca R.. W. M., R.. N. L., V.. X. Z., nebolo preukázané, že by ovládali predmetný konkurz v neprospech konkurzných veriteľov alebo žalovanej, keďže členom veriteľského výboru je aj W. a v konaní nebolo preukázané nezákonné konanie menovaných osôb. Takéto skutkové tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani výsluchom konateľky žalobcu, konateľa úpadcu a svedkyne. Je pravdou, že podľa čl. V zmluvy o poskytovaní právnej pomoci bola odmena advokáta

viazaná na zánik vymáhateľnosti pohľadávok žalovanej voči úpadcovi, avšak z citovaného zmluvného ustanovenia nevyplýva, že by advokát mal vyvíjať nezákonnú činnosť, resp. pri plnení tejto zmluvnej povinnosti obchádzať zákon. Pokiaľ advokát zákonným spôsobom poskytne právnu pomoc klientovi, v dôsledku ktorej sa preukáže zánik záväzkov klienta, nemožno takúto právnu službu považovať za obchádzanie zákona. Nebol preukázaný nezákonný postup ani pri popieraní pohľadávky žalovanej v konkurze. Taktiež neboli vymedzené, ani preukázané jednotlivé kroky, ktorými by mal žalobca spolu s ďalšími menovanými osobami nezákonne ovládnuť predmetný konkurz. Podľa názoru súdu prvej inštancie, len na základe obchodnej spolupráce menovaných, zloženia veriteľského výboru, popretia pohľadávky žalovanej v konkurze a predmetnej dohode o odmene za poskytovanie právnych služieb nemožno ustáliť obchádzanie zákona zo strany zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2014. V konaní nebola tiež preukázaná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postúpením predmetnej pohľadávky nedošlo k zmenám obsahu tejto pohľadávky, keďže táto pohľadávka by ani pred jej postúpením nebola v označenom konkurze uspokojovaná v režime tzv. podriadenej pohľadávky v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. V konaní bolo predložením písomného vyhotovenia zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu preukázané uzavretie tejto zmluvy, a teda aj právny dôvod vzniku žalovanej pohľadávky a jej vymáhateľnosť. Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávky, ako aj oznámením o postúpení pohľadávky, a tiež faktúrami č. S2013025 a č. S2012040. Žalobca vymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky ako „čiastočne neuhradené faktúry, vyfakturované ako 1. časť odmeny za výkon funkcie reštrukturalizačného správcu, odmenu za prípravu, vedenie a uskutočnenie schôdze veriteľov a za vypracovanie reštrukturalizačného plánu,“ avšak z predložených faktúr, zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu, ako aj faktúr je nesporné, že ide o neuhradenú časť odmeny reštrukturalizačného prácu vyfakturovanú predmetnými faktúrami, v ktorých bol takto predmet fakturácie identifikovaný, a preto súd prvej inštancie takéto vymedzenie právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky akceptoval. Bolo predložené oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi (úpadcovi) zo dňa 09.05.2014, ktoré mu bolo doručené 19.05.2014, a preto súd prvej inštancie posúdil ako neopodstatnený aj dôvod popretia pohľadávky, podľa ktorého nebolo preukázané postúpenie pohľadávky z dôvodu absencie oznámenia o postúpení. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by R.. N. L. ako reštrukturalizačná správkyňa bola spriaznenou osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z., a teda režim tzv. podriadenej pohľadávky, v konaní bolo preukázané poradie uspokojovania žalovanej pohľadávky ako inej pohľadávky. O náhrade trov konania (výrok II.) rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na plnú náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok je nesprávny, nakoľko na zistený skutkový stav nebol aplikovaný správny právny predpis, čoho následkom je najmä nesprávne právne posúdenie veci. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, ako aj rozpor s dobrými mravmi. Žalobca tak nie je veriteľom úpadcu I. s.r.o. v konkurze, N. 9, G., R.: XX XXX XXX. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie platnosti/neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 uzatvorenej medzi postupcom: R.. N. L., reštrukturalizačným správcom dlžníka: I. s.r.o. a postupníkom: žalobcom, na základe ktorej postupca postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 20.500 Eur z titulu nevyplatenej časti odmeny reštrukturalizačného správcu dlžníka: I. L.M. s.r.o. Súd prvej inštancie v rámci zhodnotenia zisteného skutkového stavu opomenul ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2014 do 30.06.2016, podľa ktorého správca je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti vždy, ak je veriteľom alebo dlžníkom dlžníka alebo osoby spriaznenej s dlžníkom. Postupovaná pohľadávka vznikla postupcovi, tzn. správkyni R.. N. L. z titulu Zmluvy o výkone funkcie reštrukturalizačného správcu zo dňa 21.09.2012 uzatvorenej so zadávateľom: I. s.r.o. Na základe tejto zmluvy R.. N. L. vyhotovila pre dlžníka (zadávateľa) reštrukturalizačný posudok, na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/7/2012 povolená reštrukturalizácia dlžníka I., s.r.o. s účinnosťou od 08.12.2012, v rámci reštrukturalizácie správkyňa poprela všetky pohľadávky veriteľov, ktorí by ju mohli na schôdzi veriteľov ohroziť využitím práva vyhlásiť konkurz podľa § 126 ods. 3 a ktorí od počiatku upozorňovali na účelovosť, nereálnosť a fiktívnosť predloženého plánu. Reštrukturalizácia dlžníka I. s.r.o. totiž začala bezodkladne potom, čo nastala splatnosť celého úveru dňa 30.09.2012,

ktorý žalovaná poskytla dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere zo dňa 16.05.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.08.2007 a Dodatku č. 2 zo dňa 14.09.2007 vo výške istiny 972.903,92 Eur, a to za účelom vyplatenia všetkých veriteľov v prvej reštrukturalizácii dlžníka, ktorej správkyňou bola V.. X. (reštrukturalizácia vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39R/1/2006, obchodné meno dlžníka bolo v tom čase: J. spol. s.r.o.). Nie zanedbateľnou je skutočnosť, že v reštrukturalizácii mal dlžník spolu 10 veriteľov v celkovej prihlásenej výške 2.401 128,25 Eur (1/ AK V.. X. Z., s.r.o., 2/ Iveta Hlaváčová IMPEX, 3/ W. W. - konateľ a spoločník dlžníka, 4/ W. G., 5/ B. D. „R.“ Sp., 6/ SR - X. úrad G., 7/ M. poisťovňa, 8/ P. B. 9/ O. a.s., 10/ Železničná spoločnosť H. M., a.s.). Z týchto všetkých veriteľov, správkyňa R.. N. L. poprela pohľadávky spolu šiestich (6) veriteľov v celkovej výške 2.166 804,95 Eur, tzn. 90 % prihlásených pohľadávok, medzi nimi aj zabezpečené aj nezabezpečené pohľadávky žalovanej v celkovej výške 2.076.535,99 Eur, ktoré tvorili 86 % z celkových prihlásených pohľadávok. Výškou pohľadávok žalovanej (86 % celkových pohľadávok) je preukázaný jednoznačný dôvod vstupu dlžníka do reštrukturalizácie a následne do konkurzu. R.. N. L. v reštrukturalizačnom pláne navrhovala uspokojenie veriteľov vo výške 100 % ich pohľadávok, a to aj napriek tomu, že má ekonomické vzdelanie a vedomosť o tom, že dlžník dosahoval v predchádzajúcich účtovných obdobiach straty vo výške 563.792 Eur. Všetky tieto skutočnosti sú z reštrukturalizačného plánu dlžníka. Plán bol schválený, ale samozrejme nebol naplnený pre jeho nereálnosť od počiatku. Z dôvodu zavedenia dozornej správy si R.. N. L. zaručila výkon správcovskej funkcie aj v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 30.04.2014, tzn. mesiac potom ako správkyňa R.. N. L. postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi z titulu nevyplatenej odmeny reštrukturalizačného správcu na žalobcu. Postúpenie však neoznámila dlžníkovi, urobila tak až dňa 09.05.2014, tzn. viac ako po 1,5 mesiaci od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014. Tak vznikol nový veriteľ dlžníka - žalobca a správkyňa R.. N. L. mohla zotrvať vo funkcii správcu. Pokiaľ by R.. N. L. svoju pohľadávku voči dlžníkovi nepostúpila na tretiu osobu, bola by z dôvodu uvedenom v § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z. vylúčená z výkonu správcovskej činnosti. Je nepochybné, že postúpením pohľadávky R.. N. L. na žalobcu sa podstatne zmenil obsah samotnej pohľadávky a zmenil by sa priebeh konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/17/2014. Bez postúpenia pohľadávky by R.. N. L. nemohla zotrvať vo funkcii správcu v konkurze, nemohla by popierať pohľadávky v konkurze (opäť poprela všetky pohľadávky veriteľov, ktorí by ju na 1. schôdzi veriteľov boli oprávnený vymeniť a jedinými veriteľmi oprávnenými hlasovať a byť volený do veriteľského výboru ostali 1/ AK V.. X. Z., s.r.o., 2/ W. G. a 3/ TN SaMo s.r.o. (žalobca). Za uvedenej situácie nemožno hovoriť o tom, že veriteľský výbor je voleným orgánom, keď väčšine veriteľov (najmä, keď pohľadávky žalovanej v celkovej výške 2.337.567,51 Eur predstavujú v konkurze viac ako 81 % všetkých prihlásených pohľadávok z celkovej prihlásenej sumy 2.858.162,60 Eur) bolo právo voliť a byť volený odňaté práve správkyňou R.. N. L.. Žalobca nie je skutočným veriteľom úpadcu I. s.r.o., tak ako ním nie je veriteľ AK V.. X. Z., s.r.o., preto od týchto veriteľov, ktorí sa za pomoci konania správkyne R.. N. L. stali členmi veriteľského výboru, nemožno očakávať konanie v záujme veriteľov. Záujem veriteľov je spochybnený o.i. aj existenciou Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.02.2013 uzatvorenej medzi úpadcom a AK V.. X. Z., v ktorej obsahu je vyjadrený záujem veriteľa AK V.. X. Z., s.r.o. spochybniť a následne znemožniť pohľadávku žalovanej voči úpadcovi. Pokiaľ súd prijme záver, že takéto ustanovenie nie je v rozpore so zákonom, a ani s advokátskou etikou, žalovaná pochybuje o nestrannosti a nezaujatosti samotného súdu. Súd prvej inštancie navyše v prospech žalobcu, resp. v prospech AK V.. X. Z., s.r.o. legalizuje hrubé porušenie zákona, dobrých mravov a nahrádza samotnú vôľu účastníkov uvedenej zmluvy bez toho, aby tak sami urobili. Dôkazom, že samotná zmluva o poskytovaní právnych služieb s odmenou 33.000 Eur bez DPH za to, že pohľadávka žalovanej sa stane voči úpadcovi nevymožiteľná, nie je v súlade so zákonom je fakt, že potom čo žalovaná na ňu upozornila, bola zo správcovského spisu R.. N. L., sp. zn. 40K/17/2014/ S 1369 odstránená. Konanie súdu prvej inštancie žalovaná považuje za podieľanie sa na nezákonnom postupe s vyššie uvedenými účastníkmi. Pochybný postup súdu je zvýraznený o to viac, že „zákonnosti“ zmluvy sa venoval značnú časť v napadnutom rozsudku bez toho, aby obranu realizovala samotná AK V.. X. Z., s.r.o. Prepojenosť medzi správkyňou R.. N. L. a žalobcom je daná navyše tým, že správkyňa bez výberového konania uzatvorila so žalobcom Zmluvu o vedení účtovníctva zo dňa 03.07.2014, o ktorej sa súd v napadnutom rozsudku ani nezmieňuje, hoci na základe uvedenej zmluvy sa žalobca za obdobie od 07/2014 do 01/2016 obohatil na úkor konkurzných veriteľov spolu o sumu 6.840 Eur (vedenie účtovníctva za odmenu 360 Eur/mesačne). Táto suma bola žalobcovi vyplatená prednostne ako pohľadávka proti podstate. Dňa 22.12.2015 správkyňa bez ďalšieho písomne uznala všetky popreté pohľadávky, a to z dôvodu, aby jej žalovaná ako zabezpečený veriteľ udelila súhlas/ nesúhlas s predajom podniku. Súhlas s predajom podniku žalovaná neudelila, aj napriek tomu správkyňa R.. N. L. dňa 23.12.2015 uzatvorila Zmluvu o predaji podniku, ktorou predala majetok úpadcu tretej osobe

B. L., s.r.o. za neprimerane nízku cenu 445.000 Eur. Vzhľadom na náklady konkurzu v celkovej výške 162.005,08 Eur bez odmeny správkyne zo speňaženia vo výške 39.404,80 Eur + 29.512,25 Eur, ktoré správkyňa R.. N. L. umelo vytvorila a členovia veriteľského výboru: 1/ AK V.. X. Z., s.r.o. a 2/ žalobca schválili, správkyňa dosiahla, že pohľadávka žalovanej voči úpadcovi v celkovej výške 2.337.567,51 Eur je skutočne nevymožiteľná a AK V.. X. Z., s.r.o. má právo od úpadcu žiadať jedno rázovú odmenu vo výške 33.000 Eur bez DPH. Na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 treba nazerať v kontexte všetkých súvislostí a nie účelovo, ako to urobil súd prvej inštancie, dokonca bez obrany žalobcu. Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré mal súd prvej inštancie preukázané, dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 nie je v rozpore so zákonom (hoci § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z., ako rozhodnú ustanovenie súd ani neuvádza), neobchádza zákon a nie je v rozpore s dobrými mravmi, hoci už viac sa snáď ani nedá zákon obchádzať. Žalovaná je skutočne sklamaná, ako súd alibisticky a účelovo vyložil zistený skutkový stav a žalovanej nie je zrejmý dôvod, prečo sa súd nevyporiadal s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z., čo súd viedlo k tak jednostrannej obhajobe práv žalobcu. Verí, že odvolací súd neprehliadne podstatné pochybenia súdu prvej inštancie, vykoná požadovanú nápravu a žalobcovi neprizná účelový a neexistujúci nárok.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že považuje žalovanou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Dôvody odvolania spočívajú viac menej v jej vlastných domnienkach a z nich vyvodených právnych konštrukciách, ktoré jednal nijako nepreukázala, ale aj v dokazovaní boli vyvrátené. Stálym vlastným utvrdzovaním sa v týchto domnienkach, čo žalovaná konštantne prezentovala aj v prvoinštančnom konaní, sa dostala mimo rámec tzv. incidenčného konania, a to aj napriek tomu, že žalobca nabádal, aby sa konanie viedlo striktne formálne, iba v tomto rámci. Výsledkom toho bolo, že súd prvej inštancie nemohol ani inak rozhodnúť, ako vyhovieť žalobe, pretože procesný útok spočívajúci v obhajobe popretia pohľadávky žalovanej spočíval iba v sústredenom napádaní subjektu žalobcu, ako konkurzného veriteľa a jeho zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou sa dostal do pozície veriteľa. V konkurznom konaní podľa § 32 ods. 2 môže okrem správcu aj veriteľ poprieť pohľadávku čo do 1) právneho dôvodu, 2) výšky, 3) vymáhateľnosti, 4) poradia, 5) zabezpečenia zabezpečovacím právom a 6) poradia zabezpečovacieho práva. Žalovaná sa však pri svojom popieracom prejave orientovala iba na spochybňovanie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupníkom ako žalobcom a postupcom, ktorým bola neskoršia správkyňa úpadcu, čo zrejme považovala z vypočítaných možností za popretie právneho dôvodu. Ak by tomu tak bolo, potom si nesprávne vykladá nielen ustanovenie § 32 ods. 2 ZKR, ale aj inštitút právneho dôvodu či titul samotný. Ten totiž v prípade konkurzu musí predstavovať právny dôvod medzi veriteľom a úpadcom, nie však medzi pôvodným veriteľom a žalobcom. Zmluva o postúpení pohľadávok je iba zmluvným inštrumentom zmeny v osobe veriteľa voči dlžníkovi, ktorému sa dáva táto zmena iba na vedomie, ale obsah pôvodného právneho dôvodu sa ním nemení. Tu však bola primárnym právnym dôvodom zmluva z 21.09.2012 medzi správcom a neskorším úpadcom, ktorá aj po vystúpení správcu z pozície veriteľa a po vstupe žalobcu do jej postavenia zostala nedotknutá. Dokonca zostala nedotknutá aj zo strany žalovanej, keď táto ju v podstate ani v konkurznom konaní, ale ani v následnom incidenčnom konaní, nijakým spôsobom nepoprela a viac menej ju ignorovala, hoci jedine táto mohla byť predmetom relevantného popierania právneho dôvodu. Napokon aj konkurzný súd sám priznal žalobcovi na jeho návrh hlasovacie práva bez ohľadu na toto konanie, čo len posilňuje právnu argumentáciu žalobcu aj v tomto spore. Žalobca má za to, že žalovaná v zásade ani nerealizovala oprávnenia prihláseného veriteľa podľa § 32 ods. 2 ZKR, a akoby ich vlastne obišla, pretože nepopierala primárny právny dôvod, ale iba od neho sčasti odvodený čo do zmeny veriteľov, a tak jej ani neprislúcha právo byť úspešnou. Žalobca vyjadril presvedčenie, že 1) boli splnené procesné podmienky, 2) konanie nemalo inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a 4) napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny potvrdil, a aby priznal žalobcovi 100 % náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na to, že vyjadrenie žalobcu nereaguje na namietanú neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z., ktorú žalovaná podrobne uviedla vo svojom odvolaní zo dňa 13.12.2016. Žalobca sa opäť len obmedzil na opakovanie tých istých tvrdení, ktoré tak nemožno považovať za reakciu (vyjadrenie sa k odvolaniu). Žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovanej, že postúpením pohľadávky z postupcu: R.. N. L. (správkyne) na postupníka (žalobcu) došlo k zmene v obsahu pohľadávky tým, že postupca ako správkyňa tak nemusela byť vylúčená zo

správcovskej činnosti v konkurze úpadcu: I. s.r.o. podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z. Taktiež postúpením pohľadávky reštrukturalizačnej správkyne R.. N. L. sa „umelo“ vytvoril nový veriteľ, spôsobilý stať sa členom veriteľského výboru konajúceho v záujme pokynov správkyne R.. N. L.. Súd prvej inštancie pochybil, keď na daný skutkový stav neaplikoval § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2005 Z. z., tzn., že postúpením pohľadávky postupca: R.. N. L., správca na žalobcu ako postupníka sa zmenil obsah pohľadávky, nakoľko bez tohto postúpenia by bol postupca: R.. N. L., správkyňa vylúčená z výkonu správcovskej činnosti úpadcu: I. L. s.r.o. Postúpením pohľadávky na tretiu osobu (žalobcu), došlo k zmene obsahu pohľadávky tak, že dôvod vylúčenia z funkcie správcovskej činnosti odpadol a postupca: R.. N. L. (správkyňa) tak zotrvala vo funkcii správcu. Je zrejmé, že tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení o tom, že argumenty žalovanej spočívajú len v subjektívnom napádaní subjektu žalobcu, sú len zavádzajúcim vyjadrením v snahe zakryť podvodné konanie žalobcu a postupcu R.. N. L. (správkyne), spôsobujúce neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä pre jej rozpor s dobrými mravmi. Rozoberanie osoby postupcu a postupníka (žalobcu) má rozhodný vplyv na posúdenie dôvodov, ktoré tieto osoby viedlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky a na preukázanie rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal otázkou dobrých mravov a dôsledkom ich porušenia na platnosť/neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca zaplatil za postúpenie pohľadávok vo výške 20.500 Eur odplatu vo výške 10.000 Eur. V danom prípade bola odplata za postúpenie pohľadávky dohodnutá vo výške 49 % z hodnoty postupovanej pohľadávky, čo preukazuje, že žalobca ako postupník mal predstavu dosiahnuť v konkurze vyššiu mieru uspokojenia ako bola zaplatená odplata. Žalobca to reálne aj dosiahol, nakoľko postupca: R.. N. L., ktorá z dôvodu, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu, zotrvala vo funkcii správcu, uzatvorila so žalobcom zmluvu o vedení účtovníctva, na základe čoho správkyňa vyplácala žalobcovi 360 Eur mesačne za vedenie účtovníctva, čím mu vyplatila spolu sumu 6.840 Eur. Táto suma ako pohľadávka proti podstate bola veriteľským výborom (žalobcom a AK V.. X. Z., s.r.o.) odsúhlasená a vyplatená v celom rozsahu. Ide o dôležitú skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť v kontexte s ďalšími dôkazmi preukazujúcimi účelovosť postúpenia pohľadávok. Všetky argumenty žalovanej, ktoré žalobca považuje len za vlastné domnienky, sú podrobným logickým preukázaním účelového postúpenia pohľadávok, v snahe poškodiť konkurzným veriteľom, najmä žalovanej ako najväčšiemu veriteľovi úpadcu (výška pohľadávok žalovanej predstavuje 86 % celkových pohľadávok veriteľov úpadcu). Žalovaná bola preto nútená pred súdom prvej inštancie preukazovať najmä, že postupca (správkyňa) účelovo poprela pohľadávky žalovanej v reštrukturalizácii aj v konkurze, ktoré žalovanej po predaji podniku bez ďalšieho uznala. Žalobca sa získaním postupovaných pohľadávok stal „umelým“ veriteľom, ktorý bol zvolený do veriteľského výboru, ktorý bol založený zo spriaznených osôb so správkyňou, čím došlo ku komplexnému ovládaniu konkurzu osobami, ktorých účelom bolo zbaviť žalovanú jej práv, ako konkurzného veriteľa. Ďalším členom veriteľského výboru bol veriteľ AK V.. X. Z., s.r.o. s ktorou mal úpadca uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.02.2013, podľa ktorej si uvedená AK V.. X. Z., s.r.o. dohodla jednorázovú odmenu s úpadcom vo výške 33.000 Eur bez DPH, ak činnosťou AK dôjde k zániku vymáhateľnosti pohľadávky žalovanej, ako veriteľa úpadcu. AK V.. X. Z., s.r.o. bola spolu so žalobcom členom veriteľského výboru, čím mala správkyňa zabezpečenú väčšinu hlasovacích práv na prijatie všetkých rozhodnutí (2 hlasy z 3 hlasov). Všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie síce uvádza v napadnutom rozsudku, ale ich spojitosť s dobrými mravmi neposúdil, čo žalovaná vytýka ako vadu, ktorá spôsobuje nesprávnosť rozhodnutia. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na plnú náhradu trov konania a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej na vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaná aj v tomto vyjadrení sústreďuje pozornosť na osobu veriteľky žalobcu, hoci podľa § 32 ods. 2 mohla popierať pohľadávku iba čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Žalovaná takéto popretie v incidenčnom konaní ani v podstate nedeklarovala, preto ani v prvoinštančnom konaní neuspela. Predmetné vyjadrenie je nad rámec merita incidenčnej veci, ktorým je incidenčné konanie vymedzené v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 ZRK. Žalobca je presvedčený, hoci to nie je ťažiskový predmet incidenčného konania, že postúpením zostal obsah záväzku dlžníka zo Zmluvy zo dňa 21.09.2012 nezmenený. Pôvodná povinnosť niečo dať (zaplatiť peniaze) v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka zostala stále rovnaká, a to bez akejkoľvek zmeny, teda presne to, čo mal dlžník dať pôvodne postupcovi, tak mal dať neskôr žalobcovi, nič iné, nič viac, ani o nič menej. Všetky ďalšie podružné úvahy žalovanej o tom, že ak by sa tak nestalo, tak by sa postavenie veriteľky v konkurze zmenilo zostávajú jednak v

rovine hypotetickej, ale zároveň aj nespôsobilej vyvolať zmenu obsahu postupovanej pohľadávky, ako absolútne bezpredmetné. Žalovaná tak prezentuje akýsi podivný výklad k tejto okolnosti, ktorým len potvrdzuje to, že sa zaoberá stále iba osobou veriteľky, resp. jeho zmenou, ale nie pravosťou pohľadávky ako takej. K tejto vlastne nikdy neprejavila nejaký právne významný postoj, napr. v tom, že by nebola pohľadávka vznikla, alebo že by už bola zanikla a pod. Zmluva o postúpení pohľadávok nebola právny dôvod žalovanou popretej pohľadávky, ten totiž zostal stále nezmenený, a taký zostal aj z neho plynúci záväzok, čo do obsahu. Ostatné okolnosti, či konštrukcie umelo spájané, resp. účelovo vkladané do veci, nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto k nim nie je dôvod sa vyjadrovať. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, a aby žalobcovi priznal 100 % náhrady trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu na vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

10. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.

11. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v

odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

12. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základnú a podstatnú odvolaciu námietku žalovanej, že súd prvej inštancie v rámci zisteného skutkového stavu opomenul žalovanou zvýrazňované ust. § 4 ods. 2 písm. d) z.č. 8/2005 Z.z. o správcoch a že postúpením pohľadávky R.. N. L. došlo zmene obsahu samotnej pohľadávky a zmenil by sa priebeh konkurzného konania, pretože by nemohla byť správcom konkurznej podstaty. Odvolací súd sa s odvolacími dôvodmi žalovanej nestotožnil. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaná v popretí pohľadávky veriteľom ako dôvod popretia ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) z.č. 8/2005 Z.z. o správcoch vôbec neuvádzala, namietala obchádzanie zákona postúpením pohľadávky reštrukturalizačného správcu z dôvodu, že R.. N. L. je spriaznená osoba s úpadcom, ďalej namietala spornosť dátumu uzatvorenia zmluvy o postúpení predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, jej absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 Obch. zák ako simulovaný právny úkon, nejasnosť dohody o odmene za postúpenie pohľadávky, nepreukázanie vzniku nároku a absenciu oznámenia o postúpení pohľadávky. Na pojednávaní dňa 02.12.2015 (čl 43) samotná právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že napádajú len v popretí pohľadávky verieteľom uvedené dôvody. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal len týmito námietkami žalovanej. Odvolací súd konštatuje, súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal argumentáciou oboch sporových strán, vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal aj konkrétne ustanovením aj § 4 ods. 2 písm. d) z.č. 8/2005 Z.z. nie je dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť. Žalovaná ust. § 4 ods. 2 písm. d) z.č. 8/2005 Z.z. spomenula až v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.10.2016 (čl. 85) a to len okrajovo ako jeden z dôvodov pri jej argumentácii, ktorou tvrdila, že postúpením pohľadávky by došlo k zmene obsahu záväzku. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 3 preskúmal aj túto argumentáciu a uzavrel, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že R.. N. L. nebránili žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by nemohla uvedenú pohľadávku postúpiť a túto postúpila na žalobcu platne. Postúpením pohľadávky a zmenou veriteľa sa v tomto prípade obsah záväzku nezmenil, a nie sú splnené ani ostatné predpoklady ust. § 525 ods. 1, 2 Obč. zák., pre ktoré by nebolo možné postúpiť pohľadávku. Odvolací súd uzavrel, že ďalšia argumentácia žalovanej uvádzaná tak pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní týkajúca sa situácie, keby bol za správcu konkurznej podstaty spoločnosti úpadcu menovaný iný správca, ktorý by nemusel poprieť pohľadávku žalovanej, je čisto v hypotetickej rovine, ktorá nie je relevantná pre súdenú vec. Žalovaná má zákonné prostriedky a to vo forme podania žaloby v incidenčnom konaní, ako sa domáhať svojho správcom popretého nároku v konkurznom konaní.

13. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 v spojení § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .