Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-32-2018.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/32/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A., a to: H., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené D. T., o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2017, č.k. 1P/56/2017-56, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/27/2015-53 zo dňa 08.04.2015 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne a na maloletého E. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40 eur mesačne na sumu 55 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou od 01.10.2017. Výrokom II. uložil otcovi uhradiť nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom k maloletej H. v sume 30 eur za obdobie od 01.10.2017 do 20.11.2017 k rukám matky maloletých do 60 dní od právoplatnosti výroku I. rozhodnutia. Výrokom III. uložil otcovi uhradiť nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom k maloletému E. v sume 30 eur za obdobie od 01.10.2017 do 20.11.2017 uhradiť k rukám matky maloletých do 60 dní od právoplatnosti výroku I. rozhodnutia. Výrokom IV. určil, že v ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/27/2015-53 zo dňa 08.04.2015 nezmenený. Z odôvodnenia vyplýva, že matka podala na súde návrh na zvýšenie výživného na maloletých H. a E. A.. Súd mal za preukázané, že od rozhodnutia Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/27/2015-53 zo dňa 08.04.2015, ktorým bol otec maloletých zaviazaný platiť mesačne výživné na maloletých vo výške 40 eur na každé z detí, sa pomery a výdavky maloletých zmenili. Momentálne sú maloletí žiakmi 9. ročníka na základnej škole a majú 15 rokov. Súd zároveň prihliadol na majetkové pomery a možnosti matky maloletých. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že okrem maloletých sa matka stará aj o plnoletú dcéru. Jej celkový mesačný príjem je 534,51 eur + terajšie výživné v celkovej výške 80 eur. Navrhovateľka má mesačne výdavky v celkovej výške 151,64 eur. Zároveň musí zabezpečiť stravu a školské potreby. Súd preskúmal aj majetkové a finančné pomery otca maloletých. Od zamestnávateľa otca zistil, že ten priemerne mesačne v čistom zarobí 192,10 eur. Zároveň chodí v rámci dediny pomáhať ľuďom za ošatenie a stravu. Súd uviedol, že otcovi mesačne zostane suma okolo 150 eur. Z tejto sumy je schopný platiť výživné vo výške 80 eur, pretože ako aj uviedla navrhovateľka, otec maloletých si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Súd mal za to, že otec je schopný platiť výživné vo vyššej sume ako doteraz. Je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach prispievať sumou 55 eur mesačne na každé z detí. V prípade argumentácie otca, že by takéto výživné bolo neprimerane vysoké, súd upozornil na to, že otec za ošatenie a stravu vypomáha ľuďom v obci. V prípade nepriaznivej finančnej situácie však mal súd za to, že za poskytnutú pomoc by si namiesto stravy a ošatenia otec mohol vypýtať finančnú odmenu, čím by sa jeho mesačný príjem zvýšil. Vzhľadom na uvedené súd mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov u oboch maloletých tak, že sa výdavky na maloletých zvýšili a zároveň súd po preskúmaní majetkových pomerov otca zistil, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých viac. Súd preto rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/27/2015-53 zo dňa 08.04.2015
vo výroku o výživnom tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na každé z maloletých detí z 40 eur na 55 eur mesačne. V ostatných častiach rozsudok č.k. 2P/27/2015-53 zo dňa 08.04.2015 zmenený nebol. Následne súd musel rozhodnúť o zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to súd rozhodol tak, že priznal zameškané výživné vo výške 30 eur za obdobie od 01.10.2017 do 30.11.2017 na každé z detí a uložil otcovi povinnosť toto zameškané výživné uhradiť k rukám matky maloletých do 60 dní od právoplatnosti výroku I. rozhodnutia. Keďže účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, tak súd o povinnosti nahradiť trovy nerozhodoval.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka. Namietala, že súd neúplne zistil skutočný stav veci, keďže nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedla, že súd veril všetkým klamstvám otca a jej návrhy na ich prešetrenie nebral vôbec do úvahy. Poukázala na to, že súd sa nezaujímal o to, kde otec ako „bezdomovec“ získava peniaze na benzín do svojho auta, poukázala na náklady spojené s údržbou auta. Upriamila pozornosť súdu na to, že kolízny opatrovník navrhol súdu prvej inštancie, aby jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovel v plnej výške, a nie čiastočne. Uviedla tiež, že otec nepredložil žiadne dokumenty preukazujúce jeho zlý zdravotný stav. Súd ďalej neprihliadol na jej zdravotný stav, na odkladanú operáciu ruky a zdôraznila, že u oboch detí sa výdavky rapídne zvýšili. Záverom uviedla, že trvá na tom, aby bola predvolaná na Krajský súd v Trenčíne a nesúhlasila s tým, aby bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec, pričom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde.
4. K podanému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka s tým, že rozporovala tvrdenia otca.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal zisťovaním schopností, možností a majetkových pomerov otca. Súd prvej inštancie mal za preukázané od zamestnávateľa otca, že jeho priemerný príjem je vo výške 192,10 eur. Z pojednávania, ktoré bolo konané dňa 20.11.2017, vyplynulo z výpovede otca, že je zamestnaný len na polovičný úväzok, nakoľko je na tom zdravotne veľmi zle a tento stav mu neumožňuje, aby si našiel prácu na trvalý pracovný pomer. Otec však tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave nijakým spôsobom nepreukázal, a teda tieto skutočnosti zostali len v rovine tvrdení, avšak súd prvej inštancie z nich pri rozhodovaní vychádzal. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že týmto nedošlo k zisteniu skutočného stavu veci, ktorý je akcentovaný v čl. 6 základných princípov CMP. Súd prvej inštancie neskúmal starostlivo, aké sú možnosti otca a tiež jeho majetkové pomery (i s poukazom na to, že v odvolacom konaní vyplynulo, že otec vlastní automobil) a rovnako tiež to, či sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Vyšetrovací princíp vo svojej
podstate určuje, ako má súd postupovať pri zistení podkladu rozhodnutia, a súčasne, ako sa má priblížiť k skutočným (nie fiktívnym) a reálne existujúcim právam a právom chráneným hodnotám v rozsahu čo najbližšie ich hmotnoprávnemu postaveniu. Má zásadný vplyv na objem informačného základu, z ktorého súd bude vychádzať pri tvorbe meritórneho rozhodnutia.
11. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby súd dôslednejšie zistil, prečo je otec zamestnaný iba na polovičný úväzok, aby preskúmal otcove tvrdenia ohľadom jeho nepriaznivého zdravotného stavu, či mu tieto skutočne (alebo v akom rozsahu) bránia, aby sa zamestnal na trvalý pracovný pomer, aké sú jeho majetkové pomery, teda aby dôslednejšie zistil skutočnosti relevantné pre určenie rozsahu otcovej vyživovacej povinnosti.
12. Až po dôslednom zistení skutočných pomerov otca súd o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).