Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-28-2018.pdf
PDF · 99.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/28/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky Q. K., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom I. XX/X, Z., a otca Q. K., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom O. XXXX/X, O., o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. septembra 2017, č.k. 15P/40/2016-72, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného aj návrh matky na zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine. Vecne dôvodil, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2016 domáhal zníženia výživného na maloletého M. zo sumy 150 eur na minimálnu zákonnú výšku s odôvodnením, že od 5.9.2016 jeho zárobok poklesol, okrem toho sa oženil a čakajú s manželkou dieťa. Matka so znížením výživného nesúhlasila a navrhla výživné zvýšiť na sumu 200 eur, keďže maloletý vyrástol a náklady na jeho výživu sa zvýšili. Súd mal vykonaným dokazovaním zistené, že maloletý M. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.11.2009, č.k. 20C/120/2009-36, ktorým súd schválil aj dohodu rodičov, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 150 eur a styk otca s maloletým zostal bez obmedzenia. V čase tohto rozhodovania mal maloletý M. 6 rokov a jeho potreby boli primerané veku. V súčasnosti má 12 rokov, pričom výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec maloletého dieťaťa pracuje v Českej republike so základnou hodinou mzdou vo výške 110 Kč, čo mesačne predstavuje priemerne hrubý príjem cca. 17.000 Kč. Dňa 7.12.2016 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému E. K., býva v prenajatom byte so svojou manželkou a s maloletým E., uhrádza mesačne nájomné spolu so zálohami na služby vo výške 9.500,- Kč, internet a televíziu 1.057,- Kč, telefón 5.000,- Kč, cestovné do práce 1.000,- Kč. Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti L. A. P., v.o.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 535 eur, a má výdavky spojené s bývaním v sume 255,59 eur mesačne. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, nakoľko zmena okolností na strane otca, spočívajúca v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže byť na ťarchu maloletého M.. Je potrebné rátať s tým, že deti rastú a postupom času sú ich náklady na ich výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie a je na
rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči deťom plniť. Naposledy súdom určené výživné vo výške 150 eur je adekvátne, najmä z dôvodu ďalšieho nárastu životných nákladov a výdavkov na maloletého M., u ktorých je predpoklad, že sa budú naďalej vzhľadom na jeho fyzický a sociálny vývoj zvyšovať. Keďže otec nepreukázal dôvod na zníženie výživného súd jeho návrh zamietol a čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, s poukazom na odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol výživné nezvyšovať a tiež na skutočnosť, že otcovi maloletého medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížili sa jeho príjmy, súd dospel k záveru, že nenastala zmena pomerov na jednej a na druhej strane taká výrazná od rozhodnutia súdu o výživnom s preto aj návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. S rozhodnutím súdu nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru nevzal súd do úvahy jeho novú rodinu a jej náklady na existenciu. Pre otca nie je možné utiahnuť platenie výživného v sume 150 eur, čo je v prepočte približne 3.800 Kč a predstavuje štvrtinu jeho platu, keďže manželka je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský príspevok 3.800 Kč, takže otec je jedinou zárobkovo činnou osobou v ich domácnosti a nedokáže z jeho mesačného príjmu 16.000 až 17.000 Kč pokryť všetky náklady v domácnosti, navyše spolu platia aj splátky chladničky, telefónu, internetu. Telefón a internet potrebuje otec k práci, keďže pracuje ako záhradník a musí komunikovať s dodávateľmi a externými firmami. Celkové náklady na život jeho domácnosti predstavujú okolo 23.000 Kč, v čom nie je započítaná strava pre otca a jeho manželku, takže im musia vypomáhať rodičia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd výživné na maloletého upravil na sumu 70 eur, čo je maximálna suma, ktorú si môže dovoliť a to dovtedy, pokiaľ ukončí jeho manželka materskú dovolenku a nastúpi do práce, čím sa zlepší finančná situácia a bude môcť opätovne platiť na maloletého pôvodné výživné 150 eur.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá s odvolaním nesúhlasila. Uviedla, že jej syna absolútne nezaujíma, aké má otec náklady spojené s jeho novou rodinou. Maloletý M. má 12 rokov, je v puberte, má stále vyššie náklady na jedlo, obliekanie, školy atď. Matka je toho názoru, že platby za internet a telefón, ktoré má otec, sa dajú znížiť. Aj matka má podstatne väčšie výdavky, avšak tie pred súdom nerozoberala. Je toho názoru, že pokiaľ otcovi nevychádza hradiť výdavky z jedného príjmu, treba sa viac snažiť, hľadať si ďalšiu prácu. Otec opovrhuje súdom, už vyše roka platí výživné ako sa mu zachce a sám od seba si ho znížil na sumu 35 eur.
5. Otec v odvolacej replike naďalej trval na znížení výživného. Uviedol, že sa vyživovacej povinnosti nevyhýba ani neopovrhuje súdom, práve naopak, snaží sa situáciu korektne vyriešiť, pracuje koľko môže, nechodí na dovolenky a pod., jednoducho jeho rodina žije zo dňa na deň. Je si vedomý že sa treba viac snažiť, ale takisto si aj matka maloletého môže nájsť ďalšiu prácu. Uviedol, že je obyčajný robotník, nemá vysoké školy, aby zarábal tisíce, môže si nájsť akúkoľvek prácu, aj tak dostane len minimum. Je si vedomý toho, že platí 35 eur na maloletého, ale inak mu to nevychádza.
6. Matka v odvolacej duplike zotrvávala na nesúhlase so znížením výživného, nepotrebuje si hľadať ďalšiu prácu, žije na úrovni toho, ako zarobí. To, že chodí raz ročne na dovolenku nemusí otca zaujímať, mal by však skúsiť vyživiť syna zo sumy 35 eur on sám.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom či dôvodmi podaného odvolania keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66, § 23 ods. 2 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý rozsudok je treba podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 34 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
10. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
11. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola zmena výživného ( zníženie resp. jeho zvýšenie ) na maloleté dieťa. Predmetom odvolacieho konania je návrh otca na zníženie výživného, pretože v časti zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného odvolanie nebolo podané a rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
14. Odvolacia argumentácia otca je založená na tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci v dôsledku čoho závery súdu považuje za nesprávne ( namieta právne posúdenie veci súdom). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal dospel k záveru, že odvolacie námietky otca sú dôvodné. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Ako vyplýva z ust. § 111 a nasl. CMP, konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno- právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
16. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
17. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené.
18. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Obaja rodičia sa v konaní domáhali zmeny výživného, ktoré bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.11.2009, č.k. 20C/120/2009-36, preto bol súd prvej inštancie povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania s ich súčasnými pomermi, čo však náležitým spôsobom neurobil. U rodičov vychádzal iba zo zistených a súdom konštatovaných aktuálnych príjmov a aktuálnych výdavkov na domácnosť, bez ich porovnania s príjmami a výdavkami v čase posledného rozhodovania o výživnom a bez porovnania zmien, ktoré v týchto, príp. aj v ďalších ukazovateľoch životnej úrovne nastali od r. 2009, kedy bolo výživné určené naposledy. U maloletého M. potom prvoinštančný súd vôbec neskúmal aktuálne odôvodnené potreby, nezaoberal sa výškou nákladov súvisiacich so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami dieťaťa a nijako ich neporovnával s tými, aké dieťa malo v čase posledného rozhodovania o výživnom. Porovnanie súdu sa tu obmedzilo na konštatovanie, že v čase pôvodného rozhodnutia malo maloleté dieťa 6 rokov, v súčasnosti má 12 rokov, pričom výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života. Takéto tvrdenie má nepochybne svoje opodstatnenie, avšak pre jeho všeobecný charakter nemôže obstáť z hľadiska posúdenia primeranosti stanovenej konkrétnej výšky výživného. Zdôvodnenie konkrétnej výšky výživného (v tomto prípade 150 eur), ktorá podľa názoru okresného súdu aj v súčasnosti zodpovedá zákonným kritériám pre určenie primeranosti vyživovacej povinnosti rodiča, musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu ohľadom zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) ako aj ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako oprávneného (§ 62, § 75 Zákona o rodine). Na to, aby súd mohol hodnotiace úsudky v tomto smere vysloviť, musí mať dostatočne zistený skutočný stav veci.
19. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu tak dospel k záveru, že jednak vykonané dokazovanie týkajúce sa aktuálnych pomerov účastníkov konania bolo nedostatočné, a jednak pokiaľ súd skúmal iba súčasné pomery účastníkov, tieto nemal s čím porovnávať, pretože nezisťoval aké pomery účastníkov boli v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 20C/120/2009. Nemohol preto vedieť, či a ako sa zmenili odôvodnené potreby dieťaťa, v čom konkrétne sa jeho výdavky zvýšili, ktoré výdavky mu prípadne pribudli (alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery rodičov, teda nebolo zistené či, ako a z akých dôvodov sa zmenila ich životná úroveň a v akej sume sú schopní podieľať sa na výžive maloletého. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, pôvodný spis č.k. 20C/120/2009 je síce k predmetnému súdnemu spisu č.k. 15P/40/2016 pripojený, avšak ako dôkaz v konaní vykonaný nebol.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec znova prejedná, vykoná dokazovanie obsahom súvisiaceho spisu 20C/120/2009, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, doplní dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletého a v prípade potreby doplní dokazovanie ohľadom majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, ( u matky napr. súd vôbec neskúmal, či tvorí spoločnú domácnosť s druhom a ako sa podieľajú na úhrade nákladov, napriek tomu, že otec tieto skutočnosti uvádzal), pričom dôsledne prihliadne na všetky ďalšie vyživovacie povinnosti povinných osôb ( tu odvolací súd pripomína, že otec uzavrel nové manželstvo, a narodením dieťaťa mu pribudla vyživovacia povinnosť nielen k synovi E., ale aj k manželke, ktorá je na materskej dovolenke a z objektívnych dôvodov dosahuje prechodne nižšie príjmy, pričom v zmysle § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť). Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
21. Záverom odvolací súd pripomína, že aj keď z pôvodného rozsudku nie je možné nijakým spôsobom zistiť, za akých pomerov bolo určené výživné naposledy, keďže tu došlo k dohode rodičov a jeho odôvodnenie pre svoju stručnosť nedáva na to odpoveď, napriek tomu vzhľadom na povahu konania je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci
nenavrhli. Bude preto nutné postupovať tak, že súd vykoná dokazovanie nielen rozsudkom samotným, ale aj jeho obsahom a pokiaľ by ani tento spisový materiál neobsahoval potrebné informácie o pomeroch účastníkov, za akých došlo k uzavretiu dohody, potom neostane súdu iné, než vykonať aj v tomto smere stručné dokazovanie (výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.). Bez toho totiž porovnanie pomerov, ktoré tvorí základ pre vyslovenie záveru či sú dôvody na zmenu výživného alebo nie sú, nie je možné.
22. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).