Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpeného splnomocneným zástupcom HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Červeňova 14 , IČO: 35 885 459, proti žalovanej B. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. M., J. E. XXX/X, v spore o zaplatenie 549,97 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 220,12 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 220,12 eura od 26. 11. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 11. 2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 549,97 eura, spolu s úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 220,12 eura od 15. 11. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 433,03 eura od 15. 11. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 4. 4. 2006 uzavrel zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. Pohoda a dňa 25. 4. 2006 zmluvu o vydaní a používaní Č. kreditnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanej finančné prostriedky vo forme čerpania kreditnej karty do výšky úverového limitu 497,91 eura. Keďže žalovaná poskytnutý úver nesplácala, oznámením o zosplatnení úveru vyhlásil celú pohľadávku za splatnú k dátumu 25. 11. 2013. Na základe oznámenia o poskytnutí úveru k Č. kreditnej karte a čl. VIII. bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie Č. kreditnej karty, bola so žalovanou dohodnutá premenlivá/vyhlasovacia úroková sadzba úroku, ktorá ku dňu vyčíslenia pohľadávky predstavovala 19,50 % ročne. Ku dňu 14. 11. 2016 pozostávala dlžná suma z nesplatenej istiny vo výške 220,12 eura, ktorá predstavuje nezaplatenú časť poskytnutého úveru, nezaplatených riadnych úrokov vo výške 212,91 eura, ktoré boli účtované od prvého dňa čerpania úveru za obdobie od 26. 4. 2006 do 14. 11. 2016, pričom základom pre výpočet úroku bol aktuálny zostatok na úverovom účte a úrokov z omeškania vo výške 116,94 eura, ktoré boli počítané z nedoplatkov na splátkach splatných k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaná sa dostala prvý krát do omeškania s platením splátky istiny splatnej k 25. 9. 2012.

2. Žalovanej bola doručená žaloba v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej. Žalovanej boli následne, v súlade so zákonným ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, písomnosti

doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 22. 12. 2016.

3. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 4. 4. 2006 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. O., predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb. Dňa 25. 4. 2006 požiadala žalovaná žalobcu o vydanie platobnej karty k účtu Č. kreditnej karty pre fyzickú osobu, s výškou úverového limitu 15.000 Sk. Dňa 25. 4. 2006 oznámil žalobca žalovanej, že na základe jej žiadosti o Č. kreditnú kartu zo dňa 25. 4. 2006, jej poskytne úver k Č. kreditnej karte do výšky úverového limitu 15.000 Sk. Úver sa môže čerpať začínajúc dňom 25. 4. 2006, deň splatnosti je vždy 25. v mesiaci a ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuje výška úrokovej sadzby 18,5 % ročne, debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne, sadzby úrokov z omeškania 15 % ročne a je platná do 11. 4. 2007. Dňa 25. 4. 2006 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o vydaní a používaní Č. kreditnej karty, na základe ktorej žalobca vydal žalovanej platobnú kartu - Č. kreditnú kartu, ktorá je špecifikovaná v doklade o prevzatí platobnej karty. Dňa 19. 6. 2006 žalovaná potvrdila prevzatie platobnej karty. Následne potvrdila prevzatie platobnej karty dňa 4. 6. 2008 a dňa 15. 6. 2010. Dňa 26. 8. 2013 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu vo výške 178,02 eura a upozornil ju na možnosť vyhlásenia celého záväzku za predčasne splatný. Zásielka sa vrátila žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 26. 11. 2013 žalobca oznámil žalovanej, že dňom 25. 11. 2013 vyhlásil celú pohľadávku z poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere Č. kreditnej karte číslo XXXXXXXXXR za splatnú a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 572,68 eura, do 6. 12. 2013. Zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote, pričom dňom uloženia zásielky bol deň 2. 12. 2013. Podľa čl. 9 ods. 9.1 písm. e) Obchodných podmienok pre Č. kreditnú kartu, v prípade, že klient bude meškať so splatením akejkoľvek sumy voči Č., prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je Č. oprávnená oznámením odoslaným klientovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení (oznámení).

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

10. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

11. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

12. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

13. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. k 25. 4. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru k Č. kreditnej karte, na základe ktorej poskytol žalovanej úver na kreditnú kartu vo výške úverového rámca 15.000 Sk. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalovaná dňa 25. 4. 2006 požiadala žalobcu o vydanie platobnej karty k účtu, a to Č. kreditnej karty pre fyzickú osobu, s výškou úverového limitu 15.000 Sk. Žalobca dňa 25. 4. 2006 oznámil žalovanej schválenie úveru k Č. kreditnej karte vo výške úverového limitu 15.000 Sk. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom

na zákonné ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o SÚ, musia byť vykonané v písomnej forme (návrh na uzavretie zmluvy - oferta a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy - akceptácia). Prijatím návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru k Č. kreditnej karte žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na zmluvný vzťah strán sporu sa v plnom rozsahu vzťahuje zákon o SÚ, keďže sa jednalo o spotrebiteľský úver poskytnutý na kreditnú kartu. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie úveru, ani výšku dlžnej sumy žalovaná nerozporovala. Strany sporu si dojednali poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške úverového rámca 15.000 Sk. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, v zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Nakoľko zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, súd nemal preukázané ani platné dojednanie strán zmluvy o výške úroku, ktorý by bola žalovaná povinná platiť. V žiadosti o vydanie platobnej karty (návrhu na uzavretie zmluvy) je uvedená len výška požadovaného úveru. Pokiaľ aj teda v oznámení o poskytnutí úveru (akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy) je uvedená výška úrokovej sadzby, nebola platne dojednaná, nakoľko absentovali dva platné, vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle zmluvných strán o výške úroku. Akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy je jednostranným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že dojednanie o výške úroku (a, navyše, aj o samotnej výške úveru) nebolo ani súčasťou žalobcom predloženej zmluvy o vydaní a používaní Č. kreditnej karty. Od spotrebiteľa pritom veriteľ, v zmysle zákonného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o SÚ, nemôže požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov preto žalobcovi prislúchalo len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že nezaplatená istina úveru predstavuje 220,12 eura, pričom žalovaná uvedené skutkové tvrdenie žalobcu nespochybnila. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 220,12 eura a, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, podanú žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

25. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu, t. j. od 26. 11. 2013 (keďže ku splatnosti dlhu, v zmysle ustanovenia čl. 9 ods. 9.1 Obchodných podmienok pre Č. kreditnú kartu došlo dňom, ktorý bol uvedený v oznámení o vyhlásení úveru za splatný, t. j. dňom 25. 11. 2013), do zaplatenia, v žalobcom uplatnenej výške 8 % ročne, ktorá nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak len zo sumy priznanej istiny, t. j. zo sumy 220,12 eura. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore úspešnejšej žalovanej. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v priebehu celého súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.