Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, proti žalovanému: JUDr. Michal Brož, so sídlom kancelárie A. D. X,. XXX XX W., správca úpadcu: BW a.s., so sídlom Rakovo, 038 42 Príbovce, IČO: 35 753 706, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom H. R. XXXX, XXX XX A. J., v konaní o určenie pohľadávky proti podstate vo výške 8.551,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-191 zo dňa 20. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 29.11.2017 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-191 zo dňa 20. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-206 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku, ktorým v ostatnej časti bol žalobný návrh zamietnutý o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-191 zo dňa 20. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-206 zo dňa 13. decembra 2017 v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd (v poradí prvým výrokom) určil, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate. V ostatnej časti žalobný návrh zamietol (v poradí druhý výrok). O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,34%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu doručenú Okresnému súdu Žilina dňa 14.10.2015, ktorou sa žalobca domáhal voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu BW a.s., IČO: 35 753 706 určenia svojej pohľadávky v sume 8.551,94 Eur uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu z titulu Nájomnej zmluvy č. 1800/2012-PR zo dňa 11.09.2015 ako pohľadávky proti podstate a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že

Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BW a.s. Žalobca zaslal správcovi konkurznej podstaty dňa 24.09.2015 uplatnenie a prihlásenie pohľadávky proti podstate vo výške 8.551,94 Eur u správcu konkurznej podstaty, ktoré správca konkurznej podstaty prevzal dňa 28.09.2015. Pohľadávka vznikla žalobcovi ako prenajímateľovi na základe Nájomnej zmluvy č. 18100/2012-PR uzatvorenej v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 11.09.2012 za užívanie pozemkov za rok 2015, nachádzajúcich sa v k.ú. T. a k.ú. R.. Účelom nájmu predmetnej zmluvy je vybudovanie prístupovej cesty a brodu cez rieku Váh do štrkopieskovne za účelom odvozu štrkov z danej lokality. Dňa 20.04.2015 bola úpadcovi spoločnosti BW a.s., vystavená faktúra č. 215150378 so splatnosťou 04.05.2015 na sumu vo výške 8.551,94 Eur vrátane DPH, v ktorej bolo fakturované nájomné za rok 2015 podľa nájomnej zmluvy č. 1800/2012-PR. Dňa 01.10.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate, výzva na podanie žaloby, v ktorej správca konkurznej podstaty neuznal pohľadávku proti podstate vo výške 8.551,94 Eur spochybňujúc právny dôvod pohľadávky proti podstate. Správca konkurznej podstaty mal za to, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ale pohľadávkou, ktorá sa v konkurznom konaní uplatňuje prihláškou v zmysle § 28 ZKR. S týmto názorom sa žalobca nestotožnil. Podľa žalobcu má pohľadávka na zaplatenie 8.551,94 Eur všetky náležitosti pohľadávky proti podstate. Ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ZKR). Správca konkurznej podstaty neukončil a ani neučinil žiaden právny postup k ukončeniu predmetnej nájomnej zmluvy. Z tejto skutočnosti vyplýva predpoklad nevyhnutnosti zachovania nájmu zo strany správcu konkurznej podstaty za účelom prevádzkovania podniku. Správca nespochybnil platnosť predmetnej zmluvy, čím potvrdil, že pohľadávka vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pohľadávku je možné považovať za pohľadávku proti podstate aj podľa ustanovenia § 45 ods. 6 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil fotokópie listinných dôkazov - uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 24.09.2015 s doručenkou zo dňa 28.09.2015, nájomnú zmluvu č. 1800/2012-PR, faktúru č. 215150378 a oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate, výzvu na podanie žaloby zo dňa 29.09.2015.

2. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.07.2016 poukázal na právne závery obsiahnuté v publikovanom uznesení Najvyššieho súdu SR 5Obdo/2/2010 a okrem toho v nadväznosti na ust. § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. navrhol prikázať spor Okresnému súdu Trnava z dôvodu vhodnosti.

3. Vo vyjadrení zo dňa 24.11.2016 žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia o skutočnosť, že v Oznámení o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzve na podanie žaloby zo dňa 29.09.2015, správca žiadne dôvody svojho postupu neuvádzal. V dôsledku vyhlásenia konkurzu správca prevzal dispozíciu nad majetkom úpadcu, pričom prebral tiež všetky existujúce zmluvy, ktoré boli uzavreté pred vyhlásením konkurzu a v čase vyhlásenia konkurzu neboli ukončené, resp. v celom rozsahu splnené. Podľa predmetu činnosti vykonával úpadca hlavne sprostredkovateľskú činnosť. Zmluvy uzavreté úpadcom pred vyhlásením konkurzu so spoločnosťou SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. správca nevypovedal. Pokračovaním v činnosti úpadcu teda prevádzkoval uvedenú časť podniku. V záujme správcu bolo zachovanie nájmu v zmysle nájomnej zmluvy žalobcu z dôvodu zabezpečenia výnosov z ťažby štrkopieskov podľa zmlúv uzavretých so spoločnosťou SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o.. Už pred podpísaním nájomnej zmluvy bolo zrejmé, že samotnú ťažbu nebude vykonávať úpadca, ale nájomca, s ktorým má uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľností. Správca tak v r. 2015 pokračoval v činnosti úpadcu za rovnakých podmienok, za akých bola uzavretá nájomná zmluva žalobcu. V prípade nájomnej zmluvy žalobcu ide o opakované plnenie na vopred určené obdobie. Nájomné sa fakturovalo ročne. Plnenie z tejto zmluvy, t.j. prenechanie nehnuteľností do užívania v roku 2015, bolo poskytnuté správcovi. Správca nájomnú zmluvu žalobcu po vyhlásení konkurzu v zákonnej lehote nevypovedal a súhlasil s jej pokračovaním. Žalobca poukázal na skutočnosť, že prípadným ukončením nájomnej zmluvy (uzatvorenej so žalobcom) po vyhlásení konkurzu by došlo k znemožneniu ťažby štrkopieskov s dopadom na uzavretú zmluvu o nájme pozemkov za účelom ťažby štrkov a štrkopieskov medzi úpadcom ako prenajímateľom a nájomcom SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o.. Náklady z prevádzkovania podniku sú pohľadávky voči úpadcovi, ktoré sa uplatňujú priamo u správcu a netreba ich uplatňovať formou prihlášky. Správca je povinný uhrádzať pohľadávky z prevádzkovania časti podniku. Výpoveď predmetnej zmluvy o nájme č. 1800/2012-PR zo dňa 29.09.2015 bola žalobcovi doručená 01.10.2015. Výpovedná dvojmesačná lehota začala plynúť 01.11.2015 a zmluva zanikla 31.01.2016.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2015 žalovaný zhodne ako žalobca uviedol okolnosti doručenia prihlášky pohľadávky proti podstate a dôvody jej popretia správcom. Poukázal na to, že z gramatického výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. e) vyplýva, že za pohľadávky proti podstate v zmysle predmetného ustanovenia možno považovať pohľadávky spojené so správou konkurznej podstaty a pohľadávky spojené s prevádzkovaním podniku úpadcu. Nevyhnutným predpokladom takýchto pohľadávok proti podstate je prevádzkovanie podniku úpadcu správcom. V konkrétnom prípade však táto podmienka naplnená nebola, správca nikdy v minulosti neprevádzkoval a ani v súčasnosti neprevádzkuje podnik úpadcu. Úpadca je obchodnou spoločnosťou, ktorá nevykonáva výrobnú činnosť, je vlastníkom viacerých nehnuteľností v katastri obce T. a taktiež je vlastníkom banského povolenia týkajúceho sa ťažby štrkov a pieskov v uvedenej lokalite. K ťažbe štrkov, teda faktickej „výrobnej“ činnosti úpadcu však nikdy v minulosti nedošlo, pričom správca ani nevykonáva žiadnu činnosť smerujúcu k začatiu ťažby štrkov a pieskov v uvedenej lokalite. Správca v súlade so záväzným pokynom príslušných orgánov speňažuje majetok úpadcu, resp. už speňažil časť majetku úpadcu nachádzajúci sa v súpise majetku všeobecnej podstaty a v súpise majetku oddelenej podstaty jednak zabezpečeného veriteľa Daňový úrad Žilina v zast. Slovenská konsolidačná, a.s. a jednak zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. a tiež v rámci výkonu predkupného práva spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv zo dňa 06.08.2015. Čo sa týka speňaženia zostávajúcej časti majetku úpadcu v súlade so záväzným pokynom udeleným správcovi príslušným orgánom uzatvoril správca dňa 16.09.2015 s dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby. K prevádzkovaniu podniku úpadcu nedochádza i z dôvodu, že úpadca pred vyhlásením konkurzu prenajal dotknuté nehnuteľnosti spoločnosti SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. Uvedená zmluva nebola ku dňu vyjadrenia k žalobe správcom vypovedaná. Žalovaný má za to, že ust. prvej vety § 45 ods. 6 možno aplikovať výlučne na prípady, kedy bolo správcovi poskytnuté plnenie (nie úpadcovi) zo strany účastníka zmluvy uzatvorenej s úpadcom pred vyhlásením konkurzu. V prejednávanom prípade bolo podľa názoru žalovaného poskytnuté plnenie úpadcovi, preto sa správca domnieva, že žalobca mal postupovať podľa ust. § 45 ods. 6 druhá veta a predmetnú pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania ako podmienenú pohľadávku. Za plnenie poskytnuté správcovi možno podľa žalovaného považovať len také plnenie, ktoré bolo (je) fyzicky doručené (dodané) správcovi. V prejednávanom prípade však nájom nehnuteľnosti je plnením poskytnutým úpadcovi. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný pripojil k vyjadreniu fotokópiu Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.10.2012 uzavretú medzi spoločnosťami BW a.s. a SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o.

5. V duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.11.2015 žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach. Z dôvodu, že zo strany správcu nedochádza k prevádzkovaniu podniku, zastával názor, že predmetná pohľadávka sa prihlasuje prihláškou a nie je pohľadávkou proti podstate. K prevádzkovaniu podniku úpadcu nedochádza taktiež z dôvodu, že úpadca pred vyhlásením konkurzu prenajal nehnuteľnosti, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o.. Výpoveďou zo dňa 25.01.2016 správca úpadcu vypovedal dotknuté nájomné zmluvy a následne pristúpil k dražbe týchto nehnuteľností. Žalovaný si splnil povinnosť v zmysle § 87 ods. 8 a veriteľa - žalobcu vyzval na podanie žaloby. V oznámení žalobcovi uviedol, že predmetná pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR, ale pohľadávkou, ktorá sa podľa zákona o konkurze uplatňuje prihláškou.

6. Keďže žalobca v priebehu konania vzniesol návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Trnava z dôvodu vhodnosti, predložil Okresný súd Žilina predmetnú právnu vec najbližšie spoločne nadriadenému súdu podľa ust. § 39 ods. 2, 3 na rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Ndob/10/2016 zo dňa 16.08.2016 rozhodol, že vec vedená na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 5Cbi/34/2015 sa neprikazuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Trnave.

7. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania (06.09.2014) ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ ZKR“), a to § 87 ods. 1, 2 písm. e/, § 88 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 4 a 6, § 86 ods. 1, 4 ZKR.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že ťažisko procesnej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku spočívalo v tvrdení, že pohľadávka žalobcu nevznikla v súvislosti s prevádzkovou činnosťou správcu a z tohto dôvodu sa nejedná o pohľadávku proti podstate, ale pohľadávku, ktorá sa do konkurzného konania prihlasuje prihláškou.

9. Základnou spornou skutočnosťou v predmetnej právnej veci bol stranami rozdielne vnímaný pojem prevádzkovej činnosti v pomeroch konkurzného konania. Okresný súd poukázal na to, že v dôsledku prevádzky podniku dochádza k transformácii majetkových hodnôt patriacich podniku, ktorým sa podľa úpravy obsiahnutej v ust. § 5 Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Do týchto práv možno zaradiť aj právo využívať nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve niekoho iného. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že úpadca ako prenajímateľ okrem nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, z ktorej žalobca uplatňuje svoj právny nárok, uzatvoril so spoločnosťou SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. ako nájomcom Zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa 28.03.2012, ktorej predmetom bolo prenechanie v nej špecifikovaných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. do užívania za účelom výkonu podnikateľskej činnosti nájomcu - ťažby štrkopiesku a činností súvisiacich s ťažbou, pričom táto zmluva je previazaná so spornou nájomnou zmluvou, ktorej účelom je vybudovanie prístupovej cesty a brodu cez rieku Váh do štrkopieskovne za účelom odvozu štrkov z danej lokality. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej so spol. SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. vzniklo oprávnenie nájomcovi užívať predmet nájmu za účelom ťažby štrkov a štrkopieskov a súčasne povinnosť nájomcu, ktorému korešponduje oprávnenie úpadcu ako prenajímateľa, na úhradu dohodnutého nájomného vo väzbe na objem vyťaženej suroviny na nehnuteľnostiach. Aby nájomca mohol realizovať svoje oprávnenia užívať predmet nájmu na dohodnutý účel, prostredníctvom Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a úpadcom v postavení nájomcu zo dňa 11.09.2012, úpadca si prenajal nehnuteľnosti žalobcu za účelom vybudovania prístupovej cesty a brodu do štrkopieskovne s cieľom umožniť odvoz štrku v danej lokalite spol. SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. Z uvedeného vyplývalo, že uzatvorenie spornej Nájomnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 bolo úzko späté s inými podnikateľskými aktivitami úpadcu a obchodno-záväzkovými právnymi vzťahmi s očakávaným finančným príjmom úpadcu. Skutočnosť, či uzavretie nájomnej zmluvy so spol. SLOVENSKÉ ŠTRKOPIESKY, s.r.o. prinieslo úpadcovi očakávaný ekonomický profit, bola v pomeroch prejednávanej veci irelevantná. Podstatným bolo, či po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom ukončil, alebo či jej trvanie ďalej pokračovalo, a teda zakladalo vznik ďalších zmluvných práv a povinností strán.

10. Z vykonaných dôkazov a z nesporných tvrdení procesných strán mal okresný súd preukázané, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo uznesením 3R/1/2014 zo dňa 28.08.2014 s účinkami zverejnenia v obchodnom vestníku 06.09.2014. Nájomná zmluva č. 1800/2012-PR medzi žalobcom a úpadcom tak bola uzavretá ešte pred vyhlásením konkurzu. Nakoľko predmetom nájomnej zmluvy je hospodárenie na pozemkoch v k.ú. T. a k.ú. R., dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu v prospech úpadcu, keďže tento využíva predmet nájmu nepretržite po dobu a za podmienok určených v nájomnej zmluve. Jedná sa teda o zmluvu so vzájomným plnením (synalagmatickú zmluvu), pri ktorej je plnenie vzájomne podmienené, t.j. obe zmluvné strany sú povinné plniť si navzájom. Nájomná zmluva bola uzavretá na vopred určené obdobie, jej predmetom bolo poskytnutie opakovaného plnenia, preto je potrebné na režim nájomnej zmluvy uplatniť ustanovenie § 45 ods. 4 ZKR, ktoré dáva správcovi možnosť zmluvu vypovedať v dvojmesačnej lehote. V prípade, ak zmluva alebo zákon upravuje kratšiu výpovednú lehotu, možno zmluvu ukončiť výpoveďou v takejto kratšej lehote.

11. Pre charakter pohľadávky zo zmluvy, ktorá bola uzavretá pred vyhlásením konkurzu, t.j. či ide o pohľadávku proti podstate alebo pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, bolo rozhodujúce, komu bolo poskytnuté plnenie, v súvislosti s ktorým pohľadávka vznikla. Ak nájomná zmluva bola s úpadcom uzatvorená pred vyhlásením konkurzu a správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, nájomnú zmluvu nevypovedal, táto zostala v platnosti a preto bolo plnenie žalobcu naďalej poskytované, a pričom prijímateľom tohto plnenia mohol byť, vzhľadom na už uvedené právne účinky vyhláseného konkurzu, len správca konkurznej podstaty úpadcu a nie úpadca, ktorý právo nakladať s majetkom podstaty nemá. Z tohto dôvodu je predmetná pohľadávka pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 45 ods. 6 a nie podmienenou pohľadávkou, ako mylne uvádza žalovaný. Len v prípade, že by bolo plnenie poskytnuté úpadcovi alebo niekomu inému bez súhlasu správcu, má pohľadávka status bežnej pohľadávky, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Správu majetku správcom v súvislosti s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu upravuje ust. § 86 v nadväznosti na ust. § 88 ZKR, v zmysle ktorého je správca povinný s odbornou starostlivosťou zhodnotiť možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu alebo sa rozhodnúť využiť oprávnenie, ktoré mu vyplýva z ust. § 45 ods. 4

a zmluvu vypovedať v dvojmesačnej lehote. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ nájomná zmluva bola zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu vypovedaná až po vyhlásení konkurzu, počas trvania tejto nájomnej zmluvy vznikla žalobcovi pohľadávka proti podstate, ktorú si dôvodne uplatnil u správcu.

12. Nad rámec vyššie uvedených skutočností okresný súd poznamenal, že žalobcom uplatnená pohľadávka nemá charakter podmienenej pohľadávky, nakoľko jej vznik nie je podľa hmotného práva viazaný na podmienku. Právo žalobcu na zaplatenie nájomného vzniklo na základe existujúcej a platnej nájomnej zmluvy, za užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu, ktorého nárokovateľnosť je viazaná na v zmluve dohodnutú splatnosť nájomného, pričom predmetná pohľadávka žalobcu vznikla a stala sa splatnou po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu titulom nájomného za rok 2015. Podľa čl. 3 bod 2 Nájomnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 zmluvné strany úhradu nájomného stanovili do 31.03. príslušného kalendárneho roku, za ktorý je nájomné uhrádzané, a to na podklade faktúry so splatnosťou 14 dní (čl. 3 bod 3 nájomnej zmluvy).

13. K zamietajúcej časti rozhodnutia okresný súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, vyplývalo, že nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany správcu konkurznej podstaty zo dňa 29.09.2015. Výpoveď nájomnej zmluvy bola žalobcovi doručená dňa 01.10.2015 a nasledujúci deň, t.j. 02.10.2015 začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota. Nakoľko na plynutie výpovednej lehoty nemožno použiť ustanovenia uvedené v nájomnej zmluve, keďže táto upravuje prípady výpovede z dôvodu porušenia zmluvných povinností, a iná výpovedná lehota zo zákona nevyplýva, výpovedná doba uplynula a nájomný vzťah bol ukončený uplynutím dvojmesačnej lehoty pri použití pravidiel počítania času podľa ust. 122 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka t.j. dňa 01.12.2015, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť (doručenie výpovede žalobcovi), od ktorej sa výpovedná lehota počíta. Z uvedených dôvodov okresný súd ustálil priznanú výšku pohľadávky žalobcu ako pohľadávku proti podstate v sume 7.839,28 Eur a v ostatnej časti žalobný návrh zamietol.

14. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu v podstatnej časti vyhovel, v rozsahu zisteného čistého úspechu žalobcu v konaní vyčísleného k okamihu vyhlásenia rozsudku, priznal žalobcovi voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,34% (zistený ako rozdiel úspechu žalobcu v konaní vo výške 91,67% a úspechu žalovaného vo výške 8,33% z celkovej výšky žalovanej pohľadávky). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

15. Proti tomuto rozsudku, a to jeho všetkým výrokom v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, a to, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu nikdy neprevádzkoval a ani neprevádzkuje podnik úpadcu z dôvodu, že samotné prevádzkovanie podniku úpadcu nie je fakticky možné. Plnenie poskytnuté žalobcom na základe nájomnej zmluvy nie je možné považovať za plnenie poskytnuté správcovi, ale ako plnenie poskytované úpadcovi na základe zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalobcom pred vyhlásením konkurzu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že práva z nájomnej zmluvy nikdy správca pri svojej činnosti nevyužíval, a rovnako ani úpadca pred vyhlásením konkurzu. Bol názoru, že za plnenie poskytnuté správcovi možno považovať len také plnenie, ktoré bolo fyzicky doručené (dodané) správcovi. V prejednávanom prípade však nájom nehnuteľnosti možno považovať za plnenie výlučne poskytované úpadcovi. V tejto súvislosti poukázal na doktrinálny výklad § 45 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.12.2017 bolo odvolanie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadriť. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodnutia krajského súdu písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za

rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bolo odvolanie žalovaného v podaní zo dňa 29.11.2017 proti rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým v ostatnej časti bol žalobný návrh zamietnutý, odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku, ktorým bolo určené, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/6/2018-229 zo dňa 28.05.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia dňa 19.06.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

19. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v čase svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť podľa ust. § 474 dňom 01. júla 2016, keď aj z prechodného ust. § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 29.11.2017 (č.l. 204 spisu).

22. Vo vzťahu k svojmu prvému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného zo dňa 29.11.2017 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-191 zo dňa 20. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cbi/34/2015-206 zo dňa 13. decembra 2017 proti výroku, ktorým bol v ostatnej časti žalobný návrh zamietnutý, krajský súd poukazuje na ust. § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992, podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Za analogického použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh v ostatnej časti zamietnutý, nevyznel v neprospech žalovaného, a teda týmto výrokom nebol dotknutý na svojich právach. Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

23. Vo vzťahu k druhému výroku odvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bolo určené, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní a pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania aj ust. § 118a O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a vykonaného poučenia v zmysle nielen ust. § 118a O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktoré tvorilo súčasť uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi 34/2015-25 zo dňa 29.10.2015 doručeného

žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu podľa doručenky na č.l. 26 spisu. Zároveň poukazuje na splnenie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 153, § 154 CSP, ktorá bola súčasťou uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/34/2015-79 zo dňa 6. decembra 2016, ktoré bolo doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.12.2016 (doručenka na č.l. 83 spisu) ako aj predvolania na nariadené pojednávanie na deň 29.09.2017, ktoré bolo doručené stranám sporu. Krajský súd pri vychádzaní z riadne zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate a ako aj k zamietnutiu žaloby v ostatnej časti. Krajský súd nezistil, že v danej veci by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplývalo z ust. § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, ako i ust. § 185 ods. 1 CSP. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť konštatovaný nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý sa stal základom pre vyvodený správny skutkový záver. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na úplne a riadne zistený skutkový stav, za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval správny právny predpis.

24. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje s podstatnými skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a na tieto odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového, ako i právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 387 ods. 2 umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 387 ods. 2 CSP, ako i ust. § 387 ods. 3 CSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

25. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

26. Bolo nesporné, že žalobca sa žalobou, postupom podľa ust. § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) domáhal určenia, že jeho pohľadávka vzniknutá z titulu Nájomnej zmluvy č. 1800/2012-PR uzavretej podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka zo dňa 11.09.2012 za užívanie pozemkov za rok 2015, nachádzajúcich sa v k.ú. T. a k.ú. R., vyúčtovaná faktúrou č. 215120378 splatnou dňa 04.05.2015 v sume 8 551,94 Eur, uplatnená a prihlásená u správcu konkurznej podstaty podaním zo dňa 24.09.2015, ktoré prevzal dňa

28.09.2015, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2014, vedenom na majetok úpadcu BW a.s., so sídlom Rakovo, 038 42 Príbovce, IČO: 35 753 706 a neuznaná správcom konkurznej podstaty úpadcu Oznámením zo dňa 29.09.2015, je pohľadávkou proti podstate.

27. Zo spisového materiálu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014 zo dňa 28.08.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka BW a.s., zverejnený v Obchodnom vestníku č. 170/2014 zo dňa 05.09.2014, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 06.09.2014. Žalobca podaním zo dňa 24.09.2015, označeným ako „Uplatnenie pohľadávky proti podstate úpadcu“ uplatnil u správcu podľa ust. § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávku vo výške 8.551,94 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla veriteľovi ako prenajímateľovi na základe Nájomnej zmluvy č. 1800/2012-PR uzatvorenej v súlade s § 663 Občianskeho zákonníka medzi úpadcom a žalobcom dňa 11.09.20122 za užívanie pozemkov za rok 2015, nachádzajúcich sa v k.ú. T. a k.ú. R. s tým, že dňa 20.04.2015 bola úpadcovi vystavená faktúra č. 215150378 so splatnosťou 04.05.2015, ktorou bolo fakturované nájomné za rok 2015. Listom zo dňa 29.09.2015, označeným ako ,,Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate, výzva na podanie žaloby“ doručeným žalobcovi dňa 01.10.2015, žalovaný oznámil, že v súlade s ust. § 87 ods. 8 ZRK neuznáva právny dôvod pohľadávky proti podstate, nakoľko je názoru, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 zákona o konkurze, ale pohľadávkou, ktorá sa v konkurznom konaní uplatňuje prihláškou v zmysle § 28 zákona o konkurze. Zároveň s poukazom na ust. § 87 ods. 8 zákona o konkurze vyzval žalobcu, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia oznámenia žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, v prípade nepodania žaloby včas, na pohľadávku sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada.

28. Podľa ust. § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ,,zákon č. 7/2005 Z.z.“), pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

29. Podľa ust. § 87 ods. 2) písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z., pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,

30. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

31. Podľa ust. § 45 ods. 6 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z., nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkou proti podstate.

32. V predmetnom konaní bola spornou otázka výkladu ust. § 45 ods. 6 v spojení s ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a jeho dopadu na pohľadávku žalobcu a jej posúdenie. Krajský súd uvádza, že pri riešení tejto otázky mal na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti je potrebné interpretovať právne predpisy z hľadiska účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov je potrebné vziať na zreteľ i tú skutočnosť, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Výkladom práva je potrebné rozumieť iniciovanie a objasňovanie zmyslu a obsahu právnych noriem za účelom správneho a jednotného praktického používania. Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje obsah a význam interpretovaného textu, predovšetkým právnych noriem. V právnej teórii je potrebné aplikovať metódy výkladu, a to jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad a teologický výklad.

33. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, ktorý určil, že pohľadávka žalobcu v sume 7.839,30 Eur, ktorá vznikla právnym titulom Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom BW a.s. dňa 11.09.2012 na podklade faktúry č. 215150378 uplatnená u žalovaného dňa 28.09.2015 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/1/2014, je pohľadávkou proti podstate, krajský súd zvýrazňuje vyššie citované zákonné ust. § 87 ods. 2 písm. zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 44 ods. 1, § 45 ods. 4 a 6, § 86 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dodáva krajský súd, že v ust. § 87 zákona č. 7/2005 Z.z. sú upravené pohľadávky proti podstate, ktorých

znakom je, že vznikajú v priebehu konkurzného konania, a preto je ich možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

34. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobcom uplatnená pohľadávka nemá základ v prevádzkovaní podniku správcom, odvolací súd považuje za potrebné v zhode s okresným súdom poukázať na ust. § 5 Obchodného zákonníka, ktorý definuje podnik ako súbor troch zložiek podnikania, a to hmotných zložiek podnikania, nehmotných zložiek podnikania a osobných zložiek podnikania. Podnikom sa teda rozumie určitý celok podnikateľskej činnosti, uskutočňovanej v rámci jedného podnikateľského subjektu. Tento tvoria nielen vecné prostriedky, ako aj osobná zložka podnikateľskej činnosti a práva s daným podnikom spojené. Hmotnými zložkami podnikania sú nehnuteľné veci, hnuteľné veci a iné veci. Nehmotnými zložkami podnikania sú práva a iné majetkové hodnoty. Osobné zložky podnikania tvorí štruktúra a kvalifikačná úroveň zamestnancov v podniku. Podnik je jednota zložiek podnikania a podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom, ktorá vykazuje zákonom ustanovené znaky. Vo vzťahu k nehmotnej zložke podniku, ktorá musí byť nevyhnutne prítomná pri podniku, je potom i právo užívať nehnuteľnosti vlastnícky patriace tretej osobe za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné úkon Nájomnej zmluvy zo dňa 11.09.2012 v širšom ponímaní vnímať ako prevádzkovanie podniku. Zároveň sa dodáva, že uzatvorenie nájomnej zmluvy úpadcom za účelom výkonu podnikateľskej činnosti potvrdil sám žalovaný, keď do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.09.2017, konkrétne na č.l. 105 spisu uviedol, že ... ,,od momentu uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom nebol zámer úpadcu ťažiť, ale prostredníctvom nájomnej zmluvy a postúpených banských práv sa spolupodieľať na banskej činnosti tretieho subjektu s predpokladaným výnosom“. Okresný súd správne uzavrel, že uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo úzko späté s podnikateľskými aktivitami úpadcu s očakávaným finančným príjmom. Za stavu, že nájomná zmluva bola správcom vypovedaná až po vyhlásení konkurzu, vzniklo žalobcovi právo na odplatu za poskytnuté plnenie. V danom prípade išlo o zmluvu so vzájomným plnením, t.j. na strane prenajímateľa povinnosť prenechať nehnuteľnosti do užívania a na strane nájomcu povinnosti zaplatiť odplatu, pričom pohľadávka titulom nájomného za rok 2015 vznikla a stala sa splatnou po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v zmysle čl. 3 bod 2 nájomnej zmluvy. K námietke, že za plnenie poskytnuté správcovi možno považovať len plnenie, ktoré mu bolo doručené (dodané), tak odvolací súd v zhode s okresným súdom zvýrazňuje ust. § 44 ods. 1 v spojení s ust. § 86 ods. 1, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vo väzbe na charakter nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bolo oprávnenie nájomcu vec dočasne užívať za odplatu. Z uvedeného preto argumentácia súdu prvej inštancie o určení popretej pohľadávky vo výške 7.839,30 Eur proti podstate, bola vecne správna, s ktorou sa krajský súd stotožnil.

35. Keďže odvolacie dôvody žalovaného sa týkali výhradne interpretácie aplikovanej právnej úpravy ust. § 87 č. 7/2005 Z.z. v spojení s ust. § 45 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z na zistený skutkový stav vo veci, nepochybne išlo o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomu pre úplnosť odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by napadnutým rozhodnutím došlo k uvedenej vade, t.j. k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na riadne a dostatočne zistený skutkový stav okresný súd aplikoval správne právne predpisy, a to zákon č. 7/2005 Z.z. a aplikované právne normy i správne interpretoval. Pre vecne správny postup okresného súdu bolo jeho rozhodnutie v celom rozsahu potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledkov odvolacieho konania je zrejmé, že úspešnou stranou je žalobca. Z obsahu spisového materiálu nevyplývalo, že by žalobcovi v súvislosti s konaním pred Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím vznikli nejaké trovy odvolacieho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.