Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/155/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. H., nar. X.X.XXXX, adresa N., Z. L. XXXX/XX, o zaplatenie 661,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/125/2014-104 zo dňa 15.5.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom žalobu zamietol, nasledujúcim výrokom II. vyslovil, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že žalobca v žalobe tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od veriteľa, ktorý mal so žalovaným uzavretú zmluvu o pripojení, od tej odvodzoval právo od žalovaného na splnenie dlhu. O tom, že veriteľ zo zmluvy o pripojení využil právo postúpiť svoju pohľadávku dané mu v § 524 Občianskeho zákonníka svedčí na dôkaz predložená zmluva o postúpení pohľadávky a k nej patriaca špecifikácia postupovanej pohľadávky. Pohľadávka bola postúpená vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tvrdiaceho, že je novým veriteľom žalovaného zo záväzkového právneho vzťahu.

4. Podľa prvoinštančného súdu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovaného a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť ďalšiemu veriteľovi, žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Žalobca, ktorý vystupuje v súdnych konania opakovane a domáha sa po žalovaných (dlžníkoch) peňažného plnenia z odkúpených pohľadávok, tvrdil, že postupca splnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že zaslal žalovanému Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca ale nepreukázal súdu, že sa toto oznámenie dostalo aspoň do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca nevysvetlil súdu, z akého dôvodu zasielal postupca žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky na adresu do českej republiky, pokiaľ je v zmluve o pripojení uvedená iná adresa žalovaného. Tiež z poštového podacieho hárka sa nedá ani priradiť, či žalovanému bolo skutočne odosielané a kým, či práve oznámenie o postúpení pohľadávky alebo iná listina, s akým obsahom, pretože údaje na hárku nie sú uvedené. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca nedokázal, že sa dostalo oznámenie aspoň do dispozície žalovaného alebo že sa o postúpení dozvedel, že sa dozvedel, kto je jeho novým veriteľom, žalovaný môže plniť veriteľovi uvedenému v zmluve o pripojení. Tým, že nejaký subjekt práva, či právnická alebo fyzická osoba podá na súd žalobu, nestáva sa automaticky aj nositeľom oprávnení alebo povinností z hmotného práva. Nedokázanie žalobcom splnenie podmienky oznámenia dlžníkovi, že sa titulom postúpenia niekto iný jeho veriteľom má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o pripojení, toho, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o pripojení nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu. Žalobca nedokázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky v akejkoľvek výške, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie a preto súd žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na to, že pokiaľ sa týka výzvy súdu ohľadom poplatkov, tu uvádza, že žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávku z nich. Pokiaľ žaloval z nich peňažné plnenie a mal vzniknúť žalovanému záväzok zaplatiť za upomienky, opäť súd vychádza z podstaty záväzkového právneho vzťahu. Žalovanému veriteľ neposkytol žiadne plnenie tým, že mu zaslal upomienku. Upomienka je iba prostriedkom, ktorý slúži na vymáhanie pohľadávky veriteľa a slúži iba jeho prospechu. Aj keď je uvedená v cenníku, u poplatku za upomienku chýba hospodársky účel a právny dôvod na plnenie z poplatku na strane žalovaného. Právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, pokiaľ druhá strana za to, za čo má poskytnúť protihodnotu neobdrží žiadne plnenie, právny úkon odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Aj keby žalobca dokázal aktívnu legitimáciu, súd by mu z neplatného právneho úkonu plnenie nepriznal. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi súd nepriznal žiadne peňažné plnenie, nemôže mu po práve patriť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani žalobou uplatnený úrok z omeškania. Ten je podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, nárok na ňu žalobcovi súd nepriznal. Preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného príslušenstva pohľadávky.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, pričom žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v prvoinštančnom a odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslil súhrnne sumou 99,91 Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. V prvej časti odvolania po citácii § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a pripomenutí, že súdu prvej inštancie spolu so žalobou predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 spolu s prílohou preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Následne pokiaľ ide o preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému, uvedená skutočnosť nemá vplyv na samotnú aktívnu legitimáciu. Zastáva názor, že aj prípadne nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému, nemá vplyv na nárok voči žalovanému, nakoľko táto skutočnosť by mohla mať v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka vplyv len na skutočnosť, komu dlžník splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi. Žalovaný však do dnešného dňa neplnil ani postupcovi, ani postupníkovi. V tejto súvislosti poukázal na závery NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Obo 48/09 i Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/53/2012. Navyše súdu zaslal aj oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaného spolu s podacím hárkom. Napadnuté rozhodnutie je potom možné považovať za zmätočné a zároveň tiež nepreskúmateľné, čím mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka <., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka <., ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Súd prvej inštancie síce vychádzal zo záveru, že: „O tom, že veriteľ zo zmluvy o pripojení využil právo postúpiť svoju pohľadávku dané mu v § 524 Občianskeho zákonníka svedčí na dôkaz predložená zmluva o postúpení pohľadávky a k nej patriaca špecifikácia postupovanej pohľadávky.“, žalobný návrh však zamietol, keďže: „Nedokázanie žalobcom splnenie podmienky oznámenia dlžníkovi, že sa titulom postúpenia niekto iný jeho veriteľom má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o pripojení, toho, že sa stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o pripojení nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu.“. Dôvodom zamietnutia žaloby tak bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

15. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie, ukáže sa až v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu žaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou.

16. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka <.). Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods.1,2 Občianskeho zákonníka <.). Zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu predpokladá, že k pôvodnej právnej skutočnosti, ktorou bol záväzkový vzťah založený, pristúpi následne ďalšia právna skutočnosť. Občiansky zákonník v ustanovení § 524 upravuje takú zmenu subjektov záväzkového vzťahu na základe dohody o postúpení pohľadávky, ktorá spočíva v zmene veriteľa. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky (cessio) spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupca, cedens) a dlžníkom (debitor cessus) vstúpi nový veriteľ (postupník, cessionárius), ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane. Túto zmenu spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom, nastupuje tak do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy, ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie dlžníkovi oznámil, príp. postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ani súčinnosť, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotné postúpenie pohľadávky uzavretím zmluvy o postúpení vplyv na právne postavenie dlžníka nemá, dlžník je povinný splniť ten istý dlh. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu proti konkrétnemu dlžníkovi.

17. V § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka <. je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia dlžníkovi nedostane. Podľa právnej teórie oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že v i prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa nedochádza. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca (cedent). Táto zásada vyplýva z tej skutočnosti, že je to on, kto na cesionára prevádza zo svojho majetku pohľadávku, a že je jeho vecou a súčasťou riadneho plnenia voči postupníkovi zabezpečiť, aby zmene osobe veriteľa zodpovedal občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi. Postupca musí svoju oznamovaciu povinnosť splniť bez zbytočného odkladu, pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Až v takomto prípade sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi. Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje bez toho, aby musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Do notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Postúpenie pohľadávky znamená trvalú zmenu veriteľa a má za následok, že postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, a to v stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia (t.j. v okamžiku účinnosti zmluvy o postúpení). Na postupníka s pohľadávkou okrem iných prechádza tiež právo na súdne uplatnenie (nárok) vrátane oprávnenia na jej vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva nadobudnutú pohľadávku postúpiť ďalej inému. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva je zmluva o postúpení pohľadávky.

18. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník stáva sa aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Notifikácia je skutočnosťou na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ak postupca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, môže postupník privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že písomnou zmluvou preukáže dlžníkovi, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Samotná notifikácia zo strany postupníka nestačí k tomu, aby bol dlžník povinný plniť. Do doby než je mu oznámené, či preukázané postúpenie pohľadávky, môže preto dlžník splniť dlh postupcovi a tým privodiť zánik záväzku. Tento okamžik je rozhodujúci aj pre uplatnenie ďalších námietok dlžníka proti pohľadávke podľa § 529 Občianskeho zákonníka. <.

19. V prejednávanej veci zo spisu je zrejmé, že žalobca uplatnenú pohľadávku preukazoval čo do dôvodu a výšky listinami, ktoré pripojil k žalobe, súčasne preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky následnú zmenu v osobe veriteľa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke a k jej pôvodnému veriteľovi, čo skonštatoval aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci malo dôjsť k prechodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou sukcesiou - postúpením pohľadávky - pred začatím súdneho konania. Žalobca preukazoval prechod práva vyplývajúceho z tohto vzťahu doložením písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2003 zo dňa 24.6.2013 spolu s časťou jej prílohy majúcou sa vzťahovať na pohľadávku voči žalobcovi, ktorá je predmetom sporu, pripojených k žalobe. V prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti postupcom, môže postupník (žalobca) dosiahnuť účinnosť postúpenia pohľadávky tým, že písomnou zmluvou preukáže, že k postúpeniu došlo, pričom táto povinnosť je splnená i doručením žaloby, ktorým bola uplatnená postúpená pohľadávka spolu so zmluvou o postúpení žalovanému v rámci súdneho konania. Tým však nie je vyriešené, či existuje právo, ktoré bolo postúpené, či patrilo pôvodnému veriteľovi a či skutočne podľa platnej zmluvy prešlo. Tieto otázky rieši súd až pri rozhodovaní o veci samej.

20. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu len pre nepreukázanie žalobcom splnenie podmienky oznámenia dlžníkovi, že sa titulom postúpenia stal niekto iný jeho veriteľom, čo malo mať za následok nedokázanie aktívnej legitimácie žalobcu z hmotnoprávneho vzťahu zmluvy o pripojení, teda toho, že sa žalobca stal novým veriteľom žalovaného a že mu svedčí právo vymáhať zo záväzkovo právneho vzťahu od žalovaného akúkoľvek pohľadávku a žalovanému tak v zmysle jeho povinností ako dlžníka zo zmluvy o pripojení nesvedčí povinnosť plniť v prospech žalobcu, nesprávne vec právne posúdil. Takéto jeho rozhodnutie je potom predčasné, keďže sa mal zaoberať tiež tým, či procesná aktívna legitimácia v konaní nebola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky, lebo len na jej základe dochádza k zmene v osobe veriteľa a žiadnym spôsobom s ňou účinky oznámenia o postúpení pohľadávky ako právneho úkonu adresovaného dlžníkovi nesúvisia.

21. Súd prvej inštancie tak súčasne nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci, teda dokazovanie na posúdenie či procesná aktívna legitimácia žalobcu v konaní nebola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky a ak dospeje ku záveru že áno, potom ani dokazovanie samotnej existencie uplatneného nároku (pohľadávky čo do dôvodu a výšky), s tým že ak dospeje k záveru, že v danej veci išlo o spotrebiteľský vzťah, musí súd poskytovať spotrebiteľovi ochranu ex offo, aktuálne už aj v zmysle výslovných ustanovení o spotrebiteľských sporoch podľa § 290 a nasl. CSP, z ktorého § 295 vyplýva, že v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, čím je potom skutočne neúčelné, aby takéto celé dokazovanie pre prípad jeho potreby vykonával odvolací súd a nahrádzal tak v danom prípade činnosť súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd preto, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. c), ktorý je potrebné v danom prípade vykladať v spojení s § 295 CSP, preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť.

24. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 ).

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .