Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, členov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: B. s.r.o., so sídlom D. 2, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. februára 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28. septembra 2016 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 04.05.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“), č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 105.244,80 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2013, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 124.305,06 Eur na sumu 19.060,26 Eur.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Z textu správnej žaloby tiež vyplýva, že žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýka vadu nepreskúmateľnosti.

3. Žalobca namietol nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2016 a nezákonnosť celej daňovej kontroly. Daňová kontrola trvala 807 dní, z čoho bola celkovo prerušená 454 dní, a to z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (MVI dožiadanie) do zahraničia

v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Nariadenie“). Žalobca poukázal na články 10 až 12 Nariadenia, podľa ktorých žiadaný (zahraničný) orgán poskytne vyžiadané informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný (zahraničný) orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na 1 mesiac. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán (slovenského správcu dane) o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie článku 7 smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len ako „Smernica“), podľa ktorého dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Žalobca skonštatoval, že stav, kedy daňová kontrola u žalobcu bola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace (v zmysle Nariadenia), resp. na dobu viac ako 6 mesiacov (v zmysle Smernice), je stavom nezákonným. Pri prerušení kontroly na 1 rok a 2 mesiace správca dane výrazne prekročil maximálne lehoty stanovené Nariadením, resp. Smernicou, po ktorých márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená. Správca dane tak mal vo výkone daňovej kontroly pokračovať, avšak neučinil tak. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že správca dane posielal urgencie dožiadanému zahraničnému orgánu. Žalobca vyslovil právny záver, že na prerušenie daňovej kontroly dlhšie ako 3 mesiace, resp. dlhšie ako 6 mesiacov, nie je možné prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Keďže podľa žalobcu došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola z takéhoto dôvodu prerušená, sa zákonom stanovená ročná lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredĺžila. Následnom nezákonného prerušenia daňovej kontroly a z toho vyplývajúceho jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi , preto ho v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nebolo možné použiť ako dôkaz. Keďže však v predmetnom daňovom konaní použitý bol, došlo k naplneniu dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Na podporu vyššie prezentovaného právneho názoru žalobca odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.“ Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vo veciach 14S/34/2014, 14S/32/2014 a 14S/38/2014, v zmysle ktorých „úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené, nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu dane záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť dodržiavanie zásady proporcionality. Správca dane musí v takom prípade dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, a to nielen pre skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly... Princíp konania v primeranej lehote je univerzálnym princípom uplatňujúcim sa v konaní pred všetkými orgánmi verejnej moci.“

4. Žalobca namietol aj porušenie svojho práva byť prítomný pri výsluchu svedka J. D. (§ 25 ods. 5 daňového poriadku) a s tým súvisiace porušenie práva klásť svedkom pri ústnom pojednávaní otázky (§ 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku). Už v odvolaní namietal, že o výsluchu J. D., konanom dňa 02.04.2014, nebol včas upovedomený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže J. D. dňa 02.04.2014 nebol vypočúvaný ako svedok, ale zápisnicu s ním dožiadaný daňový úrad spísal ako s konateľom spoločnosti S.-SK s.r.o. Pri následných výsluchoch J. D. v procesnom postavení svedka za prítomnosti konateľa žalobcu tento svoje právo klásť svedkovi otázky nevyužil. Žalobca sa s takýmto vysvetlením žalovaného nestotožnil a poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015, v zmysle ktorého sa povinnosť správcu dane upovedomiť preverovaný daňový subjekt o výsluchu vzťahuje aj na prípady, ak sa takýto výsluch vykonáva prostredníctvom dožiadania, teda u iného správcu dane. V prípade, ak preverovaný daňový subjekt nie je upovedomený o výsluchu, tak sa zo strany správcu dane jedná nielen o porušenie vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku, ale aj o porušenie zásady rovnosti zbraní a rešpektovania procesných práv daňového subjektu. Z ďalšej časti citovaného rozsudku vyplýva, že „aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, resp.

rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane a zároveň taktiež zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 8 v spojení s § 15 ods. 5 zákona o správe daní, je potrebné pri voľbe druhu dôkazného prostriedku brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení pri jeho vykonaní ako i na to, či sa jeho, hoci zákonným vykonaním, neobchádza povinnosť správcu dane umožniť kontrolovanému daňovému subjektu využiť jeho zákonné procesné práva.“ Uvedené je v plnej miere aplikovateľné na argument žalovaného, že v prípade ústneho pojednávania dňa 02.04.2014 nešlo o výsluch J. D. v procesnom postavení svedka, ale o vypočutie konateľa subjektu S.-SK s.r.o., ktorým bol J. D.. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 02.04.2014 pritom otázky na J. D. a jeho odpovede tvoria podstatnú časť zápisnice a správca dane sa pýtal na podstatné skutočnosti vo vzťahu k predmetnej veci (napr. okolnosti obchodných rokovaní, nakládka a vykládka tovaru, dopyty na iné subjekty zapojené do preverovaných obchodov a pod.). Správca dane tak mal brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení predmetného ústneho pojednávania, ako aj na to, či sa jeho, hoci zákonným vykonaním, neobchádza povinnosť správcu dane umožniť žalobcovi využiť jeho zákonné procesné práva.“

5. Žalobca v správnej žalobe prezentoval názor, že dôkazy zabezpečené správcom dane (svedecké výpovede, odpovede na MVI dožiadania, vnútroštátne dožiadania) preukazujú oprávnenosť žalobcovho nároku, t.j. preukazujú, že obchod sa realizoval tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu tovaru - cukru. Poukázal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Schéma jednotlivých dodávateľov a odberateľov tovaru je nasledovná: O. J. s.r.o. (ČR) › T. L. D. (HU) a I. P. D. M. (DE) › S.- SK s.r.o. (SR) › N. s.r.o. (SR) › B. s.r.o. (SR) › NO P. L. P. (UK) › A. K. D. (HU) a T. L. D. (HU) a Z. R. D.. (HU) a S. C.-U. D.. (HU). K fyzickej preprave tovaru došlo len medzi O. J. s.r.o. (ČR) › S.-SK s.r.o. (SR) › maďarskí odberatelia A. K. D. a T. L. D. a Z. R. D.. (HU) a S. C.-U. D.. Ostatní dodávatelia a odberatelia boli v pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. kupujúceho, kedy dochádzalo k trojstranným obchodom v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Cukor sa na území Slovenskej republiky v kontrolovanom zdaňovacom období (október 2013) skladoval v skladoch prenajatých spoločnosťou S. v Hornej Z.. Majiteľ skladov J. S. potvrdil prenájom skladovacích priestorov spoločnosti S.-SK s.r.o. Uviedol okrem iného aj to, že on osobne na základe ústnej dohody s konateľom S.-SK s.r.o. J. D. zabezpečoval nakladanie a vykladanie tovaru. Odpovede na MVI dožiadania (NO P. L. P., I. P. D. M., T. L. D.., atď) taktiež podľa žalobcu potvrdili realizáciu predmetných obchodov, vrátane trojstranných obchodov. V odpovedi na MVI dožiadanie na maďarskú spoločnosť T. L. Kft. bolo okrem iného uvedené, že konateľ tejto spoločnosti S. U. J. rokoval so spoločnosťou S.-SK s.r.o., realizovalo sa stretnutie, dohodol sa obchod, tovar bol kúpený od českej spoločnosti O. J., ktorá ho aj prepravovala. V odpovedi na MVI dožiadanie je síce uvedené, že S. U. J. nepozná konateľa spoločnosti S.-SK s.r.o., ale zároveň je tam uvedené aj to, že S. U. J. sa so spoločnosťou S.-SK s.r.o. skontaktoval prostredníctvom J. D., ktorý je konateľom uvedenej spoločnosti. J. D. potvrdil obchodné rokovania so spoločnosťou N. s.r.o., vystavenie a podpísanie faktúr, predložil výpis z účtu potvrdzujúci úhrady za tovar, vyjadril sa k množstvám a cene tovaru, potvrdil, že tovar bol v 3. štvrťroku 2013 skladovaný v G. Z.. Konateľ spoločnosti N. s.r.o. U.. J. Y. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, obchodné rokovania s konateľom žalobcu J. Z., predložil doklady, potvrdil miesto nakládky v G. Z., opísal spôsob predaja a manipuláciu s tovarom, potvrdil úrady za tovar, predložil bankové výpisy, skladovú evidenciu. Uviedol, že pri preberaní tovaru v G. Z. mal byť prítomný B. S.. B. S. uviedol, že v období júl až december 2013 bol a stále je zamestnancom žalobcu. Bol opakovane prítomný pri preberaní cukru od spoločnosti N. s.r.o. Najskôr sa nakladalo v E. Y., neskôr v G. Z.. Potvrdil fyzickú existenciu cukru. Ing. O. I. uviedol že v období júl až december 2013 bol a aj v súčasnosti je zamestnancom žalobcu, pričom raz bol prítomný aj pri preberaní cukru od spoločnosti N. s.r.o. v G. Z.. Potvrdil fyzickú existenciu cukru, v sklade sa podľa neho nachádzalo viac materiálu ako sa nakladalo, cukor bol balený vo veľkých big bagoch, aj v menších vreciach. Prepravu tovaru k žalobcovým odberateľom zabezpečovala na žalobcovu objednávku spoločnosť O. s.r.o., ktorá si vykonanie prepráv objednávala u viacerých prepravcov. Žalobca poukázal na prepravcov, ktorí potvrdili uskutočnenie prepráv.

6. Žalobca označil tvrdenie žalovaného (str. 24 napadnutého rozhodnutia) o nepredložení fotodokumentácie z nakládky kamiónov k zdaňovaciemu obdobiu október 2013 za nepravdivé. Zdôraznil, že správcovi dane predložil fotodokumentáciu týkajúcu sa všetkých kontrolovaných zdaňovacích období, pričom na fotkách je zachytený tovar pri nakládke, pri vykládke, odfotené sú aj kamióny s jasne viditeľným EČV. Na predloženie fotodokumentácie žalobca poukázal aj na str. 27 a 31 svojich pripomienok k protokolu zo dňa 22.04.2016 a na str. 35, 49 a 51 vo svojom doplnení odvolania

zo dňa 04.12.2016. Je pravda, že žalobca predložil správcovi dane predmetnú fotodokumentáciu iba raz, a to na prenosnom USB flash disku v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2013, avšak dôvodne predpokladal, že zamestnanci správcu dane si tieto fotky rozdistribuovali medzi sebou, keďže kontrolu za júl 2013 aj október 2013 vykonáva ten istý správca dane. Zamestnanci správcu dane vykonávajúci predmetnú kontrolu za október 2013 po tom, čo boli žalobcom viacnásobne informovaní, že im fotodokumentáciu predložil, mali žalobcu konfrontovať s takýmto zjavným rozporom v skutkovom a dôkaznom stave, ak podľa tvrdenia žalovaného na str. 24 napadnutého rozhodnutia „fotodokumentácia z nakládky kamiónov k zdaňovaciemu obdobiu október 2013 nebola predložená.“ Takáto konfrontácia bola zo strany správcu dane za danej situácie potrebná a správca dane ju mal uskutočniť, čo mu ako povinnosť ukladajú najmä ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku (povinnosť prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyjde najavo) a ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Pokiaľ si uvedenú povinnosť správca dane nesplnil, je to dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

7. Žalobca v správnej žalobe vytkol žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí poukazoval na zistenia správcu dane, vyznievajúce na prvý pohľad v neprospech žalobcu, pritom však ide o skutočnosti, ktoré nastali u niektorého zo žalobcových subdodávateľov, odberateľov alebo prepravcov, na ktoré subjekty žalobca nemal žiadny dosah. O týchto správcom dane zistených skutočnostiach žalobca nemal vedomosť a ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti takúto vedomosť nemohol získať a preto za ne nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca si nielenže splnil všetky formálne povinnosti (predložením dokladov), ale reálne vynaložil maximálnu snahu na to, aby si preventívne zabezpečil čo najviac dôkazov o tom, že ním vykonávané obchodné transakcie s cukrom majú reálny základ (svedecké výpovede, fotodokumentácia).

8. Žalobca poukázal na protirečenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Keď sa vo svojich podaniach, aj v odvolaní, domáhal aplikácie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEÚ“), najmä rozsudku v spojených veciach C-354/03 (Optigen Ltd.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd), žalovaný (str. 26 napadnutého rozhodnutia) uviedol, že námietka poukazujúca na uvedený rozsudok nie je dôvodná, nakoľko správca dane pri daňovej kontrole neskúmal úmysel žalobcu dopustiť sa podvodu alebo byť účastným na podvode, nebolo to ani účelom daňovej kontroly a že správca dane nevyšetroval podvodné konania zúčastnených osôb, nie súc na také účely oprávnený, keďže o týchto skutočnostiach rozhodujú orgány činné v trestnom konaní. Avšak v iných častiach napadnutého rozhodnutia (napr. str. 27) žalovaný prezentuje záver, že boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, že jediným cieľom deklarovaných plnení bolo získanie daňovej výhody, resp. že je tu podozrenie, že spoločnosti zapojené do obchodov s kryštálovým cukrom majú za cieľ čerpanie nadmerných odpočtov (str. 24 napadnutého rozhodnutia) a pod. Žalobca zastáva názor, že tvrdenia žalovaného, na ktoré poukázal, resp. tvrdenia správcu dane, sú obvinením žalobcu z toho, že sa zúčastnil na podvode s DPH a preto žalobca sa oprávnene dovoláva aplikácie judikatúry SDEÚ, týkajúcej sa podvodného konania v oblasti DPH. Žalovaný pritom v zmysle tejto judikatúry nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálne podvodných konaní. Vychádzajúc z judikatúry, ktorej aplikáciu žalovaný odmietol, nemôže byť žalobca sankcionovaný nepriznaním uplatneného nároku na odpočet DPH.

9. Záverom správnej žaloby žalobca odcitoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by sa mala aplikovať na jeho prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého „daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií. Právne významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní obchodného partnera v reťazovej transakcii, zisťuje a dokazuje správca dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a

dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 „... nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno... Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svoju účasťou nezabezpečoval.“ V nadväznosti na odcitované rozhodnutia žalobca zdôraznil, že ani správca dane ani žalovaný nepreukázali, že žalobca mal alebo by mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom, resp. akomkoľvek inom nekalom konaní jeho obchodných partnerov, prípadne že by sa na takomto konaní úmyselne podieľal.

10. Žalobca poukázal aj na judikatúru SDEÚ, konkrétne na rozhodnutie zo dňa 03.03.2014 vo veci C-395/02 (Transport Service), podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Podľa rozsudku SDEÚ vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 (Bonik EOOD) „v súlade s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným v smernici 2006/112 o spoločnom systéme DPH nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva zdaniteľnej osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim subjektom alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.“ Rozsudok v spojených veciach C-354/03 (Optigen Ltd.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd) podľa žalobcu vyslovuje záväzný právny názor, že aj keď boli prechádzajúce alebo následné obchody poznačené daňovým podvodom, a preverovaný platiteľ dane o tom nemal vedomosť, nemôže byť za takéto konanie jeho obchodných partnerov, resp. ich obchodných partnerov sankcionovaný. V tom istom rozsudku SDEÚ uvádza, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Správca dane považuje konanie obchodných partnerov žalobcu evidentne za podvodné, alebo aspoň vzbudzujúce jeho veľké pochybností, čo bolo dôvodom na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi. To je však v rozpore s vyššie citovanými rozsudkami SDEÚ.

11. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej námietke smerujúcej k nedodržaniu zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že kontrola trvala 354 dní. Bola prerušená odo dňa 30.10.2014 v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EU) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to do dňa 26.01.2016. V rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2013 bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských Štátov EÚ (boli zaslané žiadosti o MVI do Maďarska, Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania. Pri väčšine zaslaných žiadostí požiadané orgány priebežne písomne informovali správcu dane, že nie sú schopné poskytnúť informácie v stanovenom termíne a oboznamovali slovenského správcu dane, kedy pravdepodobne budú schopné odpovedať. Dátumy priebežne zasielaných odpovedí na MVI sú uvedené aj v Protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom žalobca mal možnosť si tieto skutočnosti preveriť aj pri nahliadnutí do spisu dňa 02.03.2016. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto nariadenia o spolupráci, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti. Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, pričom až po zaslaní niekoľkých urgencií došla konečná odpoveď. Pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie október 2013 správca dane pri žiadostiach o MVI, na ktoré neobdržal žiadnu odpoveď, využil poznatky ohľadom zahraničných spoločností zistené pri výkone daňových kontrol vykonávaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia. Dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepodal v priebehu daňovej kontroly sťažnosť na nečinnosť správcu dane, resp. na prieťahy pri daňovej kontrole.

12. K námietke porušenia práv žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky žalovaný uviedol, že J. D. dňa 02.04.2014 nebol vypočúvaný ako svedok, čiže sa v tomto prípade

nejedná o svedeckú výpoveď. Predmetná zápisnica o ústnom pojednávaní bola s ním spísaná dožiadaným správcom dane ako s konateľom spoločnosti S.-SK s.r.o., pričom predmetom tohto ústneho pojednávania bolo predloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosti S.-SK s.r.o. za zdaňovacie obdobia 2., 3. a 4. štvrťrok 2013 a ozrejmenie obchodných aktivít tejto spoločnosti. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly správcom dane s obsahom zápisnice o výsluchu J. D. zo dňa 02.04.2014 oboznámený, bolo mu umožnené nahliadnuť do nej a vyjadriť sa k zisteniam v nej uvedeným. J. D. bol následne vypočúvaný ako svedok dňa 14.05.2014, dňa 30.05.2014 a dňa 23.06.2014. Ústneho pojednávania so svedkom J. D. sa v týchto dňoch zúčastnil aj štatutárny zástupca žalobcu, ktorý ale nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. V súvislosti s touto žalobnou námietkou poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/111/2015 zo dňa 11.04.2017, v ktorom sa správny súd vyjadroval aj k námietke žalobcu o upretí jeho práv, keď nebol informovaný o výsluchu svedka. Aj keď najvyšší súd v tomto prípade uviedol, že k pochybeniu v daňovom konaní došlo, keď žalobca nemohol byť pri všetkých výsluchoch svedka a pri miestnych zisťovaniach a klásť svedkom otázky, avšak intenzita tohto pochybenia nebola taká vysoká, že by v jej dôsledku postup žalovaného bol zaťažený takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v daňovom konaní nepredložil také dôkazy alebo aspoň relevantné tvrdenia, ktorých posúdenia by záviselo práve od výsluchu svedka a miestneho zisťovania. Okrem toho, žalobca mal možnosť sa k výsluchu svedka vyjadriť, čo nevyužil, a dať návrhy na doplnenie dokazovania. Napokon, žalobca mohol využiť aj iné dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym dodávateľom.

13. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania správcu dane a vyhodnotenia všetkých skutočností zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností (podrobne uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správcu dane), správca dane oprávnene dospel k záveru, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Žalovaný rovnako ako správca dane je toho názoru, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je ale možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.

14. Žalovaný poukázal na správcom dane zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, napr.

- nejasnosti okolo dodávok, miesta skladovania, prepravy a miesta odovzdávania predmetného cukru tak medzi platiteľom a je ho dodávateľom N. s.r.o., ako aj medzi dodávateľom N. s.r.o. a subdodávateľom S.- SK s.r.o., keďže tak konateľ žalobcu, ako aj konatelia spoločností N. s.r.o. a S.-SK. s.r.o. sa k preprave, k skladovaniu a vzájomnému odovzdávaniu cukru vyjadrovali nejasne, všeobecne a rozporuplne. Aj žalobcom navrhovaní svedkovia, ktorí sa mali zúčastňovať odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly kvality, si vo svojich výpovediach navzájom odporujú a sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobcu a s vyjadrením vlastníka skladov v G. Z.;

- nebol preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť S.-SK s.r.o. a ani žalobca nevlastnili a ani nepredložili žiadne doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty; doklady, ktoré dodatočne predložila spoločnosť N. s.r.o., nemohli byť dôkazom o pôvode cukru fakturovaného v mesiaci október 2013;

- spoločnosti S.-SK s.r.o., N. s.r.o. a ani žalobca si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom;

- hoci spoločnosť S.-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti T. L. Kft. v cene 683,- Eur za tonu cukru a od spoločnosti I. P. D. M. v cene 690,- Eur za tonu cukru, ten istý cukor predala spoločnosti N. s.r.o. za 600,- Eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 620,- Eur až 670,- Eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO P. L. P.. v cene 668,- Eur za tonu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností S.-SK s.r.o., N. s.r.o., B. s.r.o. a NO P. L. LTD predával za nižšiu cenu, než za akú ju spoločnosť S.-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru. Veľmi ťažko je možné predávať nejaký tovar v nižšej hodnote, než za akú sa nadobudol za predpokladu, že sa nezíska táto cenová výhoda nelegálnym spôsobom;

- žalobca sa zúčastnil reťazových obchodov, z ktorých on získal daňovú výhodu v sume 105.244,80 Eur tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa N. s.r.o., pričom daň na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom on deklaroval intrakomunitáme dodania s

oslobodením od dane. Spoločnosť S. s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, na výstupe priznala z dodania tovaru daň len vo výške 23.750,- Eur, ale spoločnosť N. s.r.o. si uplatnila z faktúr od tejto spoločnosti odpočítanie DPH v sume cca 119.000,- Eur. Aj keď priznala daň z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate (cca 896 000,- Eur) vykázala v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (592,09 Eur).

15. K žalobnej námietke požadujúcej aplikáciu príslušnej judikatúry SDEÚ (rozsudok vo veci C-285/11, rozsudok v spojených veciach 354/03, C-353/03 a C-484/03) na prípad žalobcu žalovaný uviedol, že ani on ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že sa žalobca zapojil do daňového podvodu, ale poukázali na zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Nakoľko však správca dane v zmysle ustanovení § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 24 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku súčasne dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, prihliadal aj na odpovede na MVI z finančných správ jednotlivých štátov, z ktorých vyplýva, že preverované spoločnosti boli, resp. mohli byť zapojené do karuselového podvodu na DPH. Žalovaný tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že vedomosť ako subjektívna stránka konania žalobcu, zakladajúca možnú trestnoprávnu zodpovednosť, je predmetom skúmania zo strany orgánov činných v trestnom konaní a nie správcu dane.

16. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku. Pokiaľ ide porušenie práva žalobcu v súvislosti s výsluchom J. D., mal v predmetnom prípade správca dane na výber, či vykoná bežné ústne pojednávanie, alebo výsluch svedka, pričom už vopred mu bolo zrejmé (ako je uvedené aj v predmete pojednávania v príslušnej zápisnici), že jediný konateľ S.-SK s.r.o. J. D. sa bude vyjadrovať aj k preverovaným zdaniteľným obchodom. Tieto vyjadrenia J. D. pritom skutočne tvoria podstatný obsah predmetnej zápisnice. Dožiadaný správca dane tak zvolil nesprávny dôkazný prostriedok (bežné ústne pojednávanie namiesto výsluchu), pričom nebral na zreteľ, čo bude obsahom zistení a nebral zreteľ ani na to, že obchádza svoju povinnosť umožniť daňovému subjektu (žalobcovi) využiť jeho procesné práva (byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky). Ani prítomnosť žalobcu pri následných výsluchoch J. Kuzmu, prípadne oboznámenie sa s obsahom zápisnice spísanej o výsluchu zo dňa XX.XX.XXXX, nedokážu namietaný nedostatok napraviť, keďže porušené práva žalobcu vychádzajú zo zásady bezprostrednosti, nakoľko každý výsluch je jedinečný.

17. V replike žalobca zdôraznil, že vyriešenie otázky vedomosti žalobcu o jeho zapojení do prípadného podvodného alebo zneužívajúceho konania je v jeho prípade mimoriadne významné, pretože sa naň viaže aplikácia príslušnej, žalobcom už v správnej žalobe citovanej judikatúry, v zmysle ktorej prechádza dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane, pričom pri neunesení takto preneseného dôkazného bremena správcom dane nemožno nárok na nadmerný odpočet odoprieť. Žalobca trvá na tom, že žalovaný ako aj správca dane ho obvinili ak nie z priamej účasti na údajnom podvodnom konaní, tak minimálne z vedomosti o ňom, preto je oprávnená obrana žalobcu, keď poukazuje na to, že sa na takomto údajnom podvodnom konaní svojich obchodných partnerov, resp. ich dodávateľov, nezúčastňoval, nemal o ňom vedomosť a túto vedomosť ani nemal odkiaľ mať. Argumentácia žalovaného sa žalobcovi javí ako protirečivá a zmätočná, ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že neobviňuje žalobcu z účasti resp. vedomosti o údajnom daňovom podvode, na druhej strane mu však nechce priznať nárok na požadovaný nadmerný odpočet, pretože údajne bol súčasťou práve podvodných karuselových obchodov. Takáto argumentácia žalovaného je podľa žalobcu čisto účelová práve s cieľom vyhnúť sa aplikácii žalobcom uvádzanej judikatúry a s cieľom odoprieť žalobcovi právo na ním požadovaný nadmerný odpočet z dôvodov, ktoré nastali u jeho obchodných partnerov, resp. ich ďalších obchodných partnerov, o ktorých žalobca nevedel, a na ktoré nemal žiadny vplyv.

18. Žalobca nesúhlasil s konštatáciou žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že vypočúvané osoby sa k preprave, skladovaniu a vzájomnému odovzdávaniu cukru vyjadrovali nejasne, všeobecne a rozporuplne. Žalovaný nepoukázal na konkrétne rozpory a protirečenia, preto aj jeho výčitka je iba všeobecná. Ak by sa aj vo výpovediach vypočúvaných osôb nachádzali rozpory, tak správca dane mal pristúpiť k odstráneniu takýchto prípadných rozporov tým, že ich dotknuté osoby opätovne dopočuť, mal ich konfrontovať a pod., čo však správca dane neučinil. Prípadne, ak bol správca dane názoru, že svedok sa vyjadruje veľmi všeobecne (ako napr. B. S. keď uviedol, že bol prítomný pri preberaní cukru, že cukor existoval, kontroloval ho a že v živote toľko cukru nevidel), tak mal možnosť ešte pri pôvodnom výsluchu

spýtať sa svedka na podrobnosti. To však správca dane neučinil a namiesto toho podľa žalobcu účelovo tvrdí, že svedkovia sa vyjadrovali príliš všeobecne. K argumentu žalovaného o absencii dokladov o pôvode tovaru a certifikátov o kvalite cukru, ktorými žalobca skutočne nedisponoval, uviedol žalobca, že z absencie týchto dokladov sa nedá vyvodzovať neexistencia tovaru, ak sa jeho existencia dá preukázať inými dôkazmi. Ak sú tu svedecké výpovede a potvrdenia o dodaní v odpovediach na MVI dožiadanie, žalobca nie je v dôkaznej núdzi vo vzťahu k preukázaniu existencie tovaru - cukru.

19. Žalovaný v duplike zopakoval právnu argumentáciu už prezentovanú vo vyjadrení k žalobe a predtým v napadnutom rozhodnutí, zotrvajúc na návrhu, aby správny súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho doručení žalobcovi, notifikácii repliky žalovanému a dupliky žalobcovi vykonal vo veci pojednávanie, nakoľko to požadoval žalobca. Na pojednávaní účastníci konania zotrvali na obsahoch svojich písomných podaní.

21. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 105.244,80 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013.

22. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013, ktorá bola začatá dňa 20.01.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 10.01.2014. V období od 30.10.2014 do 26.01.2016 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola ukončená dňa 05.04.2016 doručením Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXXXX/XXXX žalobcovi.

23. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie október 2013 riadne daňové priznanie k DPH dňa 25.11.2013, dodatočne daňové priznanie nepodal. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal najmä obchodovaním s drevom a s kryštálovým cukrom. V súvislosti s nákupom kryštálového cukru si žalobca v zdaňovacom období október 2013 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 105.244,80 Eur z faktúr (podrobne uvedených v prvostupňovom rozhodnutí) vystavených spoločnosťou N. s.r.o., D. X/B, XXX XX G. (od 05.11.2014 W. záhrady XXXX, XXX XX E.), IČO: XX XXX XXX. Vychádzajúc z predložených dodávateľských faktúr v mesiaci október 2013 nakúpil žalobca kryštálový cukor v množstve 835,20 ton. Správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k obchodným aktivitám s dodávateľom - spoločnosťou N. s.r.o. Z odpovede žalobcu vyplynulo, že spolupráca so spoločnosťou N. s.r.o. sa začala bežným obchodným stretnutím s Ing. J. Y. - konateľom spoločnosti. Počas bežného obchodného rozhovoru konatelia odhadli možný prienik oboch spoločností v komodite kryštálového cukru, kde sa tiež načrtli možné spoločné aktivity. V mene spoločnosti B., s.r.o. sa obchodných rokovaní zúčastňoval konateľ Tibor Z. a za spoločnosť N. s.r.o. U.. J. Y.. Obchodná spolupráca prebiehala osobne, telefonicky a mailom, za dodávateľa komunikovali U.. J. Y. a pani D. a za žalobcu J. Z., Ing. O. I. a B. S.. Miesto nakládky cukru bolo v sklade spoločnosti C.- Z.-Z. s.r.o. alebo v sklade v G. Z.. Za spoločnosť N. s.r.o. bola pri nakládke a vykládke prítomná pani D. a za spoločnosť B. s.r.o. U.. O. I. a B. S.. Tieto osoby kontrolovali tovar čo do množstva a kvality. S. B. s.r.o. získala právo nakladať s tovarom ako vlastník na sklade, kde mal uskladnený tovar dodávateľ, v momente nakládky na kamión. Uvedené sklady boli buď v C.-Z. Z. s.r.o. alebo v G. Z..

24. Z vyjadrenia Ing. J. Y. - konateľa spoločnosti N. s.r.o. - na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2014 vyplynulo, že faktúry vystavené pre B. s.r.o. (odberateľa) mala spoločnosť N. s.r.o. zaúčtované v

účtovníctve a zaevidované v záznamoch DPH za obdobie október 2013. Údaje zaznamenané v záznamoch súhlasia s daňovým priznaním, ktoré spoločnosť N. s.r.o. podala k DPH za zdaňovacie obdobie október 2013. Predmetné faktúry boli uhradené bankovým prevodom na účel spoločnosti N. s.r.o., vedený v peňažnom ústave J. banka, a.s. K preverovaným obchodom s kryštálovým cukrom konateľ spoločnosti U.. J. Y. uviedol, že pri uzatváraní obchodov konal priamo s konateľom spoločnosti B. s.r.o. pánom Z.. S dodávateľom a aj s odberateľom má spoločnosť N. s.r.o. spísané zmluvy. Predmetom dodávok bol kryštálový cukor, ktorý bol balený v 50 kg vreciach alebo 1 kg vreckách. Miesto nakládky bolo v skladových priestoroch spoločnosti S.-SK s.r.o., na adrese G. Z. XXXX. Takýto spôsob nakladania tovaru bol dohodnutý v rámcovej zmluve o dodávkach tovaru. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti N. s.r.o. jedná sa o priestory chránené SBS službou, ktoré majú rozlohu cca 50x10 m a sú zariadené na účely skladovania potravín. Prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ, t.j. spoločnosť B. s.r.o. Spoločnosť N. s.r.o. v mesiaci október 2XX3 kryštálový cukor nakúpila len od spoločnosti S.-SK s.r.o., C. XX/XX, XXX 01 D., IČO: XXXXXXXX. K nákupu cukru konateľ predložil faktúry vystavené spoločnosťou S.-SK s.r.o. (podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí). Z výpovede Ing. J. Y. ďalej vyplynulo, že obchod s kryštálovým cukrom prebiehal tak, že tovar sa uskladnil u dodávateľa S.-SK s.r.o., a keď bol v štádiu predaja pre spoločnosť N. s.r.o., zamestnanec skladu kontaktoval zamestnankyňu spoločnosti N. s.r.o. pani W. D., ktorá skontrolovala množstvo, kvalitu a druh tovaru. Následne pani D. kontaktovala pána O. I. zo spoločnosti B. s.r.o., ktorý prevzal tovar v skladových priestoroch spoločnosti S.-SK s.r.o. Tovar bol teda odberateľovi B. s.r.o. predaný v skladových priestoroch spoločnosti S.-SK s.r.o., odberateľ v sklade nechal pristaviť kamión, pán I. skontroloval nakladanie tovaru, odfotil vozidlá a tovar. Konateľ spoločnosti N. s.r.o. sa tiež vyjadril, že k predanému tovaru má jeho spoločnosť k dispozícii tieto certifikáty: „Opis produktu Cukier bialy č. SJ- SZP/QMS-028 zo dna 26.02.2013 vystavený pre spoločnosť S. Z. S.A.“, „Zapisnik o kontroli utovara (VRB-FQ_7-5-32-02-01-02) vystavený pre kupujúceho G. BRNO, L. dňa 20.12.2013 (dátum balenia: 18.12.2013)“, „CAMPAIGN SUGAR ANALYSIS 08.09-02.11.2012 vystavený pre J. K. F. d.o.o. dňa 03.11.2012“, „Atest kvality cukru č. 598/2012, 596/2012, 595/2012, 593/2012, 592/2012 vystavený dodávateľom G. potravinářská společnost s.r.o. cukrovar Z., pre zákazníka O. J. s.r.o., S. XXX, A., dátum expedice 07.01.2013“. Zároveň konateľ spoločnosti N. s.r.o. uviedol, že jeho spoločnosť v rámci nákupu a predaja kryštálového cukru dodržuje všetky platné právne predpisy, konkrétne však nešpecifikoval. Sklad je certifikovaný na skladovanie potravín, zamestnanci skladu majú zdravotné preukazy a preukazy na spôsobilosť manipulovania s potravinami. Relevantným dôkazom o obchodovaní s cukrom je podľa názoru konateľa certifikát ohľadom pôvodu a kvality.

25. Ohľadne spoločnosti S.-SK s.r.o. správca dane prostredníctvom dožiadaného daňového orgánu zistil, že spoločnosť S.-SK s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2011 so štvrťročným zdaňovacím období (od 30.09.2015 má spoločnosť zrušenú registráciu DPH). V podaných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia roka 2013 spoločnosť vykazovala vysoké obraty a nízke daňové povinnosti. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 platiteľ S.-SK s.r.o. uviedol na riadku 03 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - základ dane) a na riadku 04 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - daň) omnoho nižšie sumy, než aké boli uvedené na faktúrach, na základe ktorých daňový subjekt N. s.r.o. deklaroval nákup cukru od spoločnosti S.-SK s.r.o. V podanom daňovom priznaní platiteľ S.-SK s.r.o. nepriznal žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie. Zamestnanci správcu dane uskutočnili na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie, pričom zistili, že na budove nie je nikde vyznačený jej obchodný názov. Tiež bolo zistené, že sídlom spoločnosti je byt v bytovom dome, na adrese ktorého je registrovaných veľa obchodných spoločností. Dňa 02.04.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti S.-SK s.r.o. J. D., predmetom ktorého bolo predloženie dokladov za zdaňovacie obdobia 2. 3. a 4. štvrťrok 2013 a vyjadrenie J. D. k zdaniteľným obchodom. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že asi koncom februára 2014 bola vykonaná zmena a novým konateľom a spoločníkom spoločnosti S.-SK s.r.o. sa stal X. A. z obce B., čo však J. D. nevedel preukázať žiadnymi dokladmi. Všetky účtovné a daňové doklady mali byť odovzdané novému konateľovi na základe odovzdávajúceho protokolu, ktorý taktiež nebol predložený. Účtovníctvo spoločnosti S.-SK s.r.o. viedla W. D., podľa jeho názoru asi zamestnankyňa spoločnosti N. s.r.o. Táto bývala prítomná aj pri preberaní tovaru na adrese B.y, kde sa nachádzajú skladové priestory spoločnosti N. s.r.o. Spoločnosť S.-SK s.r.o. vystavovala faktúry a dodávala tovar spoločnosti N. s.r.o., prevažne kryštálový cukor. Obchodných rokovaní sa za spoločnosť S.-SK s.r.o. zúčastňoval J. D. a za spoločnosť N. s.r.o. Ing. J. Y.. Obchodné transakcie prebiehali tak, že tovar bol priamo od dodávateľov spoločnosti S. s.r.o. dovezený k odberateľovi N. s.r.o. a bol vyložený na adrese B. cesta, E. Y., kde sú skladové priestory využívané spoločnosťou N. s.r.o. Z uvedeného dôvodu spoločnosť S.-SK s.r.o.

neviedla ani skladovú evidenciu. Prepravy tovaru boli v kompetencii dodávateľa. Dodávateľmi tovaru boli spoločnosti T. L. z A. a I. z X., bližšie ich identifikovať nevedel.

XX. Tomáš D. bol ešte niekoľkokrát vypočúvaný v procesnom postavení svedka, a to dňa 14.05.2014, 30.05.2014 a 23.06.2014. Pri ústnom pojednávaní dňa 14.05.2014 na podporu svojich tvrdení predložil faktúry vystavené spoločnosťami Balinger P. D. M., IČ DPH: B a T. L. Kft., IČ DPH: G Predložil aj výpisy z účtu vedeného v peňažnom ústave J. banka, a.s., na základe ktorých preukazoval úhrady faktúr vystavených pre spoločnosť N. s.r.o., a tiež úhrady realizované spoločnosťou S.-SK s.r.o. svojim dodávateľom - spoločnostiam I. P. D. M. a T. L. Kft.

27. V mesiaci október 2013 mal byť kryštálový cukor nakladaný na adrese G. Z. XXXX. Skladové priestory na uvedenej adrese mala v prenájme spoločnosť S.-SK s.r.o., ktorej konateľ správcovi dane nevedel uviesť konkrétnejšie informácie o tom, od koho si jeho spoločnosť sklady prenajíma, prípadne kto je ich vlastníkom. Správca dane zistil, že vlastníkom priestorov nachádzajúcich sa na adrese G. Z. XXXX je J. S., ktorý počas ústneho pojednávania uviedol, že priestory na adrese G. Z. XXXX prenajal spoločnosti S.-SK s.r.o. na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.06.2013. Zo spoločnosti S.-SK s.r.o. rokoval s J. D., pričom uvedená spoločnosť mala priestory prenajaté od podpísania zmluvy do konca januára 2014. Faktúry za prenájom boli vystavené každý mesiac, spoločnosť S.-SK s.r.o. však uhradila len dve faktúry. Podľa názoru pána S. skladovacie priestory sú uspôsobené na skladovanie kryštálového cukru, ich rozloha je 12x30 m. Spoločnosti S.-SK s.r.o. bolo prenajatých 80 m2. V objekte skladov sa nenachádza ani strážna služba a ani kamerový systém. Vstupy a výstupy osôb do areálu skladov nie sú evidované. Podľa vyjadrenia svedka nakladanie a vykladanie tovaru zabezpečoval on osobne na základe ústnej dohody s J. D.. Manipulácia s tovarom bola realizovaná za pomoci vysokozdvižných vozíkov, ktoré ale J. S. nemá zaradené v majetku. Dokumentácia o týchto poskytovaných službách (nakladanie a vykladanie tovaru) neexistuje, spoločnosť S.-SK s.r.o. za uvedené služby neplatila. Svedok tiež uviedol, že pri nakladaní a vykladaní tovaru bol prítomný on, vodič kamiónu, v niektorých prípadoch pán D. a pani, ktorej meno si nepamätá. Prepravné doklady súvisiace so zásielkou si spoločnosť S.-SK s.r.o. vyzdvihla v kancelárskych priestoroch vedľa skladu.

28. Z výpovede svedkyne W. D. vyplynulo, že asi v období júl 2013 až december 2013 bola zamestnaná v spoločnosti N., s.r.o. Jej pracovnou náplňou bolo prijímanie a vydávanie tovaru, vypisovanie CMR dokladov. Keď bolo treba, uskladňovala aj tovar a hľadala prepravcu. Bývala prítomná pri preberaní tovaru od spoločnosti S.-SK s.r.o. v areáli firmy C.-Z.-Z. s.r.o. na adrese B. cesta 8, E. Y.. Spoločnosť N. s.r.o. tam mala skladové priestory, ale nemala zamestnancov a techniku na vyloženie a naloženie kamiónov, preto využívala služby spoločnosti C.-Z.-Z. s.r.o. Svedkyňa počas vykládky kontrolovala množstvo tovaru, a tiež to, či tovar nie je poškodený. Príjemcom tovaru bola spoločnosť S.-SK s.r.o., pričom tovar prišiel väčšinou z Poľska. Keďže pani D. mala pečiatku spoločnosti S.-SK s.r.o., potvrdzovala ňou CMR doklady. Pri dodávke zo S.-SK s.r.o. do N. s.r.o. sa s cukrom fyzicky nemanipulovalo, vyriešilo sa to len fakturačne. Svedkyňa sa tiež vyjadrila, že si nepamätá, že by súčasťou dodávok boli nejaké certifikáty. Ona potvrdzovala len CMR doklady. So spoločnosťou B. s.r.o. nekomunikovala, komunikoval s ňou len Ing. J. Y.. Obchodné transakcie medzi spoločnosťami N. s.r.o. a B. s.r.o. podľa vyjadrenia svedkyne prebiehali tak, že firma B. s.r.o. poslala pánovi Y. prázdny opečiatkovaný CMR doklad. Pán Y. jej dal pokyn, na koho má CMR vypísať a potom prišlo auto. Svedkyňa si nepamätala, či auto poslala spoločnosť B. s.r.o., nakoľko ona dávala len pokyn na naloženie auta. Vždy sa nakladalo v E. Y., tovar nakladali pracovníci C.-Z.-Z. s.r.o., ktorí využívali svoju vlastnú techniku. Pri nakládke boli prítomní iba zamestnanci C.-Z.-Z. s.r.o., ktorí nakladali auto, zo spoločnosti B. s.r.o. prítomný nebol nikto a zo spoločnosti N. s.r.o. to bola pani D. a zriedkakedy aj pán Y.. Na otázku správcu dane, či pozná pána O. I., B. S., U.. J. Y., J. D. a J. Z., svedkyňa uviedla, že pozná iba Ing. J. Y.. Tiež sa vyjadrila, že v roku 2013 účtovníctvo spoločnosti S.-SK s.r.o. neviedla. Potvrdila príchod dodávok tovaru, fyzickú manipuláciu s nimi a ich odoslanie.

29. Svedok Ing. O. I. uviedol, že v období júl až december 2013 bol a aj v súčasnosti stále je zamestnancom spoločnosti B. s.r.o. Jeho pracovnou náplňou je byť prítomný pri nakládkach. Kontroluje náklad, vypisuje CIM alebo CMR, meria drevo. Bol prítomný aj pri preberaní cukru od spoločnosti N. s.r.o., no bol tam iba raz. Preberanie tovaru sa uskutočnilo v Hornej Potôni, kde bolo viacej ľudí, ktorých nepoznal. Podpisoval CMR, certifikáty mu neboli predložené. Pani D. a ani J. D. nepozná. Pozná iba

Ing. Y. a B. S., ktorý je jeho kolega. Podľa svedka v sklade sa nachádzalo viac cukru ako sa nakladalo, cukor bol balený vo veľkých big bagoch aj v menších vreciach.

30. Svedok B. S. uviedol, že v období júl až december 2013 bol a aj v súčasnosti stále je zamestnancom spoločnosti B. s.r.o. Jeho pracovnou náplňou je byť prítomný pri nakládkach, kontroluje náklad. Bol prítomný pri preberaní cukru od spoločnosti N. s.r.o., najskôr sa nakladalo v E. Y., neskôr v G. Z., kde boli veľké haly plné cukru. Pri nakládke bol prítomný jeden starší pán v okuliaroch, traja skladníci. Svedok len skontroloval, či tovar na palete je riadne zabalený a popodpisoval CMR a dodacie listy. S certifikátmi prišiel do styku len v kancelárii, keď boli zaslané mailom od pána Y.. Na otázku správcu dane, ako často bol prítomný pri preberaní tovaru v E. Y. a v G. Z., svedok uviedol, že to si nepamätá, prevažne chodil on, v prípade potreby zaskočil pán I.. Pani D. nepozná. Pozná Ing. Y. a s pánom D. sa stretol iba raz v kancelárii firmy B. s.r.o., keď išiel pán Z. spolu s ním na daňový úrad. Potvrdil, že cukor fyzicky existoval, bolo sním manipulované a fyzicky odišiel. Konkrétne uviedol, že v živote toľko cukru nevidel.

31. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií si správca dane vyžiadal informácie o maďarskom dodávateľovi T. L. D.., Y. u. XX, XXXX M., IČ DPH: G Na uvedenú žiadosť obdržal odpoveď, z ktorej vyplýva, že podľa konateľa spoločnosti T. L. Kft. bola spoločnosť v období júl 2013 až december 2013 zapojená do trojstranného obchodu ako sprostredkujúci kupujúci. Konateľ spoločnosti T. L. D.. pán S. U. J. uviedol, že na spoločnosť S.-SK s.r.o. sa nakontaktoval prostredníctvom J. D.. Stretli sa v D. spolu s dvoma ďalšími ľuďmi, ktorých nechcel menovať. Diskutovali o tom, v akých množstvách a v akej cene môže spoločnosť T. L. Kft. zabezpečiť dodávky kryštálového cukru pre spoločnosť S.- SK s.r.o. Po vzájomnej dohode podpísali obchodnú zmluvu. Prvé dodanie tovaru sa uskutočnilo dňa 06.09.2013. Úhrady faktúr boli spoločnosťou S.-SK s.r.o. realizované na bankový účet spoločnosti T. L. Kft. vedený v peňažnom ústave J. banka a.s., Slovensko. Kryštálový cukor bol balený väčšinou v 50 kg vreciach. Podľa názoru konateľa spoločnosti T. L. D.. J. D. vedel, že kryštálový cukor nebol prepravený do A., ale že sa jedná o trojstranný obchod. V mesiacoch september 2013 a október 2013 maďarská spoločnosť nakúpila kryštálový cukor iba od spoločnosti O. J. s.r.o., S. XXX, A., IČ DPH: T (konateľ: A. O.). Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť O. J. s.r.o. prostredníctvom prepravcu A. O.. Obchody s českou spoločnosťou prebiehali tak, že spoločnosť O. J. s.r.o. zaslala faktúru a dodací list mailom. Zaslané mailové doklady si maďarská spoločnosť T. L. Kft. vytlačila. Následne vystavila faktúru pre spoločnosť S.-SK s.r.o., ktorú tiež poslala mailom. Originály faktúr a dodacích listov od českej spoločnosti boli spoločnosti T. L. Kft. zasielané mesačne, prípadne si konateľ išiel po ne do Českej republiky, kde ich opečiatkoval a podpísal. Originály podpísaných a opečiatkovaných CMR dokladov boli zasielané spolu s originálmi faktúr priamo od prepravcu A. O., L. republika. Podľa vedomostí konateľa spoločnosti T. L. Kft. tovar bol prepravený z mesta A. v L. republike do D., no konkrétnejšie detaily dodávok cukru nepozná, keďže sa nezúčastnil ani nakládok a ani vykládok cukru. Podľa predložených prepravných dokladov bol cukor doručený na adresu G. Z. XXXX. Spoločnosť T. L. Kft. nakupovala cukor od spoločnosti O. J. s.r.o. do 29.10.2013. Úhrady faktúr boli realizované 2-3 dni po dodávke. Podľa názoru maďarskej finančnej správy skutočnosti zistené počas kontroly vykonanej v spoločnosti T. L. Kft. poukazujú na to, že uvedená spoločnosť mohla byť zapojená do karuselového podvodu.

32. Z odpovede nemeckej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k spoločnosti I. P. D. M., I. XX, XXXXX I., IČ DPH: B. XXXXXXXX, vyplýva, že súčasťou zaslanej odpovede bola schéma zobrazujúca obchodné vzťahy spoločnosti I. P. D. M. so svojimi dodávateľmi a odberateľmi (zákazníkmi). Podľa predmetnej schémy nemecká spoločnosť nakupovala potraviny (kryštálový cukor, dlhozrnnú ryžu, mlieko) od dodávateľov z L. republiky, S. a A.. Nakúpený tovar nikdy neskladovala, ale bol prepravený priamo od jej dodávateľa k odberateľovi. Odberateľmi spoločnosti I. P. D. M. boli prevažne spoločnosti zo S., pri ktorých sa ďalším šetrením zistilo, že sú nekontaktné, na adrese sídla sa nenachádzajú, so správcom dane nekomunikujú, nepodávajú daňové priznania. Zo zaslanej schémy správca dane zistil, že všetok cukor, ktorý spoločnosť I. P. D. M. fakturovala v roku 2013 spoločnosti S.-SK s.r.o., bol nakúpený od českej spoločnosti O. J. s.r.o., S. XXX, A.. S. I. P. D. M. uskutočňovala dodávky cukru v rámci trojstranného obchodu. Cukor bol prepravovaný priamo z L. republiky zo spoločnosti O. J. s.r.o. na S. do spoločnosti S.-SK s.r.o.

33. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k spoločnosti O. J. s.r.o. vyplynulo, že česká finančná správa je toho názoru, že obchodné transakcie s kryštálovým cukrom boli u daňového subjektu O. J. s.r.o. zaťažené podvodom na DPH. Spoločnosť O. J. s.r.o.

nebola prvotným výrobcom cukru. Menšie objemy cukru český daňový subjekt nakúpil od spoločností J. J. a.s., a G. potravinářská společnost, s.r.o., obe z L. republiky. K. preverovaného cukru pochádzala od poľských výrobcov. Do L. republiky bol cukor dovezený priamo z Z. prostredníctvom iných českých spoločností, no hlavné objemy poľského cukru boli dovezené zo S. cez reťazec českých spoločností, ktoré neodviedli DPH. V niektorých prípadoch spoločnosť O. J. s.r.o. cukor nakupovala aj priamo od slovenských dodávateľov. L. finančná správa v rámci svojho šetrenia zistila, že české spoločnosti, ktoré na začiatku reťazca nakupovali cukor hlavne zo S., neodviedli daň, pričom posledný článok v reťazci českých spoločnosti (O. J. s.r.o.) si uplatňoval nadmerný odpočet. Obdobná situácia bola podľa aj na slovenskej strane, keď prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že prví odberatelia zo Slovenska boli nekontaktní a nepriznali žiadne nadobudnutie cukru. Podľa dokladov predložených za zdaňovacie obdobie január 2013 (za ostatné obdobia roka 2013 doklady predložené neboli) sa preprava tovaru uskutočnila, ale vždy iba jednou cestou cez hranice CZ - SK, prípadne HU a späť. Všetky dodávky cukru fakturované na spoločnosti T. L. D.. a I. P. D. M. sprostredkoval P. Molnári zo S.. V súčasnej dobe spoločnosť O. J. s.r.o. nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, nemá žiadnych zamestnancov, so správcom dane nespolupracuje, nepredkladá žiadne doklady.

34. V kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 žalobca všetok kryštálový cukor (835,20 ton), nakúpený v reťazci N. s.r.o. (SK) › S.-SK s.r.o. (SK) › T. L. D.. (HU), resp. I. M. (DE) › O. J. s.r.o. (CZ), fakturoval spoločnosti NO P. L. P., St. O. S. XXX-XXX, EC XVXPW P., S. kráľovstvo, IČ B.: M na základe faktúr uvedených v prvostupňovom rozhodnutí (str. 17-18). Správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k obchodným aktivitám s odberateľskou spoločnosťou NO P. L. P.. Z odpovede žalobcu vyplynulo, že spolupráca sa začala bežným obchodným stretnutím. Prebiehala klasickými komunikačnými kanálmi, bežnými v obchodnom styku, formou trojstranných obchodov, keď tovar od 1. dodávateľa (B. s.r.o.) bol fakturovaný do spoločnosti NO P. L. P. - 1. odberateľ a bol prepravený od 1. dodávateľa priamo k 2. odberateľovi - k maďarským spoločnostiam, ktoré určila spoločnosť NO P. L. P..

35. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa správca dane snažil preveriť obchodné transakcie s kryštálovým cukrom aj priamo u odberateľskej spoločností NO P. L. P., St. O. S. XXX-XXX, EC XVXPW P., S. kráľovstvo, IČ B.: M Na uvedenú žiadosť správca dane počas daňovej kontroly neobdržal žiadnu odpoveď, a preto v procese dokazovania za účelom správneho určenia dane z pridanej hodnoty využil informácie zistené ohľadom spoločnosti NO P. L. P. v rámci daňových kontrol vykonávaných u spoločnosti B. s.r.o. za iné zdaňovacie obdobia. Z odpovedi na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré súviseli so zdaňovacími obdobiami júl 2013, september 2013 a november 2013 vyplývajú nasledovné skutočnosti: D. pán E. M. W. mal z predošlého zamestnania širokú sieť kontaktov v rámci obchodu s cukrom, mliekom, olejom a ryžou. Obchodné vzťahy medzi spoločnosťami B. s.r.o. a NO P. L. P. sa začali tak, že pán E. kontaktoval konateľa spoločnosti B. s.r.o. pána Z.. Kontakty medzi dodávateľom a odberateľom boli realizované cez telefón, mailom alebo osobnými rozhovormi. Obchod s cukrom bol realizovaný vo forme trojstranného obchodu. Prebiehal tak, že odovzdanie tovaru bolo organizované dodávateľom. Prepravu tovaru tiež zabezpečovala spoločnosť B. s.r.o., pričom prepravné náklady boli zahrnuté v cene tovaru. Tovar bol doručený maďarskému zákazníkovi na ním určenú adresu. Faktúry boli uhrádzané bankovým prevodom z čísla účtu IBAN XXXX XXX XXXX XXXX XXXX vedeného v peňažnom ústave J. banka, a.s., Slovensko. Oprávnenou osobou na disponovanie s účtom bol M. N. E.. Spoločnosť NO P. L. P. bola preverovaná aj maďarskou finančnou správou v súvislosti s obchodnými aktivitami so spoločnosťou A. K. D.., IČ B.: G Výsledkom tohto šetrenia, ktoré ovplyvnili aj ďalšie faktory, bola deregistrácia spoločnosti NO P. L. P., a to odo dňa 17.04.2014. Na základe zistených informácií ústredný kontaktný orgán K. I. nevedel potvrdiť, či spoločnosť NO P. L. P. správne priznala preverované obchodné transakcie. Preverovaním tiež bolo zistené, že spoločnosť NO P. L. P. nebola fyzicky prítomná vo K. I., mala tam nahlásenú len registrovanú kanceláriu. Dňa 02.05.2016 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď aj na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Z doručenej odpovede vyplýva, že ústredný kontaktný orgán K. I. nepotvrdil u spoločnosti NO P. L. P. obchodné transakcie s kryštálovým cukrom. Tiež konštatoval, že predmetnej spoločnosti bola dňa 18.04.2014 zrušená registrácia pre DPH, pričom spoločnosť ukončila svoju činnosť dňa 03.11.2015.

36. Správca dane požiadal maďarskú finančnú správu o poskytnutie informácií a prešetrenie spoločností, ktoré boli na prepravných CMR dokladoch deklarovaní ako koneční odberatelia cukru a u ktorých mali byť uskutočnené aj vykládky cukru. Jednalo sa o spoločnosti Z. R. D., W. utca XX, I., IČ B.: G A. K. D.., A. ut. XX, I., IČ B.: G S. C.-U. D.., W. utca XX, A., IČ B.: G T. L. D.., J., IČ B.: G A. finančná správa

nepotvrdila, že dodávky kryštálového cukru boli fyzicky realizované zo S. do Maďarskej republiky.

37. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, ako vyplýva z administratívneho spisu, najmä preverovaním dopravných spoločností, ktoré mali realizovať prepravu kryštálového cukru, ako aj vyžiadaním si informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti, konkrétne výpisov mýtnych transakcií týkajúcich sa všetkých vozidiel uvedených na predložených prepravných dokladoch CMR.

38. Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.09.2016 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 105.244,80 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 124.305,06 Eur na sumu 19.060,26 Eur.

39. Správca dane vykonaným šetrením zistil, že fakturačne prebiehal obchod s cukrom v nasledovnom reťazci spoločností: O. J., s.r.o. (CZ) › T. L. D.. (HU), resp. I. P. D. M. (DE) › S.-SK s.r.o. (SK) › N. s.r.o. (SK) › B. s.r.o. (SK) › NO P. L. P.. (GB) › Z. R. D.. (HU), A.-K. D.. (HU), S. C.-U. D.. (HU), T. L. D.. (HU). E. rozsiahlemu dokazovaniu sa správcovi dane nepodarilo zistiť samotný pôvod a ani fyzickú existenciu tovaru v takých množstvách, aké boli deklarované v reťazci spoločností O. J., s.r.o. (CZ) › v T. L. D.. (HU), resp. I. P. D. M. (DE) › S.-SK s.r.o. (SK) › N. s. r. o. (SK) › B. s.r.o. (SK), pričom nebola preukázaná fyzická existencia fakturovaného tovaru v deklarovaných množstvách ani v reťazci spoločností B. s.r.o. (SK) › NO P. L. P.. (GB) › Z. R. D.. (HU), A.-K. D.. (HU), S. C.-U. D.. (HU), T. L. D.. (HU). V uvedenom reťazci spoločností nebolo možné preveriť a skontrolovať pôvod tovaru na jednej strane a ani jeho konečnú spotrebu na strane druhej, nakoľko maďarskí odberatelia sú nekontaktní, so správcom dane nespolupracujú, nepredkladajú žiadne doklady (spoločnosti A.-K. D.., Z. R. D.., T. L. D..), prípadne popierajú nadobudnutie cukru fakturačne od spoločnosti NO P. L. P. a fyzickou prepravou od spoločnosti B. s.r.o. (spoločnosť S. C.-U. D..). 40. Podľa predložených dokladov mal byť kryštálový cukor v mesiaci október 2013 uskladnený v skladoch v G. Z., kde sa mala uskutočňovať aj nakládka pre spoločnosť B. s.r.o. Z jednotlivých zistených skutočností vyplýva, že predmetné skladové priestory mala prenajaté spoločnosť S.-SK s.r.o., ktorej konateľ J. D. konkrétnejšiu adresu skladových priestorov správcovi dane uviesť nevedel a ani si nepamätal, od koho mala spoločnosť S.-SK s.r.o. skladové priestory prenajaté. Ohľadom skladov si J. D. pamätal len toľko, že ich rozloha bola približne 50x100 m, v objekte sa nachádzala aj strážna služba. Či tam bol aj kamerový systém, to už nevedel. Správca dane vlastným šetrením zistil, že vlastníkom priestorov nachádzajúcich sa na adrese G. Z. XXXX je J. S., ktorý uviedol, že spoločnosť S.-SK s.r.o. mala od neho prenajaté priestory od 03.06.2013 do konca januára 2014. Faktúry za prenájom boli riadne vystavené, no spoločnosť S.-SK s.r.o. uhradila len dve faktúry. Spoločnosti S.-SK s.r.o. J. S. prenajal 80 m2, v objekte skladov sa nenachádza ani strážna služba a ani kamerový systém. Vstupy a výstupy vozidiel do areálu skladov nie sú evidované. Nakladanie a vykladanie tovaru vykonával J. S. osobne za pomoci vysokozdvižných vozíkov, ktoré nemá evidované v majetku. Dokumentácia o týchto poskytovaných službách neexistuje, spoločnosť S.-SK s.r.o. za uvedené služby neplatila. Spoločnosť N. s.r.o. v mesiaci október 2013 kryštálový cukor neskladovala, fyzicky s ním nemanipulovala, nezabezpečovala vykladanie a nakladanie cukru. V súvislosti so skladovaním cukru konateľ spoločnosti N. s.r.o. uviedol, že cukor bol skladovaný na adrese G. Z. XXXX, v skladových priestoroch spoločnosti S.-SK s.r.o. O. sa o priestory chránené SBS službou, ktoré majú rozlohu cca 50x10 m. Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených vyjadrení správca dane skonštatoval, že jednotlivé články obchodného reťazca poskytovali správcovi dane rozporuplné informácie ohľadom priestorov, v ktorých mal byť cukor uskladnený. Nájomca skladov ani nevedel, kde sa tieto sklady nachádzajú, nepamätal si ich presnú adresu. Ohľadom rozlohy uviedol, že si prenajal 50x100 m a tiež sa vyjadril, že v objekte skladov je aj strážna služba. Toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením prenajímateľa, ktorý uviedol, že v objekte skladov sa nenachádza ani strážna služba a ani kamerový systém. Podľa prenajímateľa si spoločnosť S.-SK s.r.o. prenajala len 80 m2 a nie 50x100 m, ako to tvrdí konateľ spoločnosti S..

41. Správca dane ďalej skonštatoval, že na žiadnom stupni deklarovaného obchodného reťazca sa nepotvrdila fyzická manipulácia s fakturovaným tovarom. Zo strany obchodných spoločností neboli predložené žiadne dôkazy (dokumentácie, záznamy) preukazujúce vykladanie a nakladanie tovaru. Prenajímateľ skladov síce uviedol, že manipuláciu s tovarom vykonával on osobne, no dokumentácia k týmto službám neexistuje. Spoločnosť S.-SK s.r.o. dokonca za tieto služby ani neplatila, čo je dosť neobvyklé, keď len v mesiaci október 2013 bolo potrebné vyložiť a následne naložiť 835,20 ton

cukru. Konateľ spoločnosti S.-SK s.r.o. J. D. sa vyjadroval v tom zmysle, že tovar išiel priamo k jeho odberateľovi N. s.r.o. na adresu B. cesta 8, E. Y., a preto jeho spoločnosť nemusela riešiť skladovanie tovaru, jeho nakládku a ani vykládku. Naopak zástupca spoločnosti N. s.r.o. sa vyjadril, že cukor sa skladoval, nakladal a vykladal v skladoch na adrese G. Z. XXXX, ktoré mala prenajaté spoločnosť S.- SK s.r.o. Skladová evidencia nebola vedená ani u jedného článku obchodného reťazca. Ani jedna zo spoločností nemala v rozhodnom čase vo svojom majetku manipulačnú techniku potrebnú na nakladanie a vykladanie tovaru, nemala zamestnancov, ktorí by tieto služby fyzicky vykonali. Neexistuje ani žiadna dokumentácia k skladovacím službám, z ktorej by bolo možné zistiť, kedy sa cukor vykladal, kedy sa nakladal a pod. 42. Správca dane sa ďalej vo svojom rozhodnutí zameral aj na vyhodnotenie obsahu svedeckých výpovedí. Svedkyňa W. D. pred správcom dane uviedla, že bývala prítomná pri preberaní tovaru, no iba na adrese B. cesta 8, E. Y.. Ani raz počas ústneho pojednávania nespomenula sklady na adrese G. Z. XXXX a neuviedla, že by bývala prítomná pri preberaní tovaru aj v týchto skladoch. Vo svojich pripomienkach žalobca tiež uviedol, že „pani W. D. skontrolovala množstvo, kvalitu, druh tovaru a kontaktovala spoločnosť B. s.r.o. - konkrétne pána U.. O. I., ktorý tento tovar v skladových priestoroch prebral.“ Počas svedeckej výpovede pani D. uviedla, že pána O. I. ani pána B. S. nepozná. Ing. O. I. sa tiež vyjadril, že pani D. nepozná, pričom prítomný pri preberaní cukru mal byť iba raz, aj to len skladoch v G. Z.. Svedok B. S. uviedol, že býval prítomný pri nakladaní tovaru v E. Y., no nevedel si spomenúť ako sa to tam volalo a neskôr v G. Z.. Podľa jeho vyjadrenia v G. Z. býval pri nakládkach prítomný ešte jeden starší pán v okuliaroch a traja skladníci. Toto vyjadrenie svedka je v rozpore s vyjadrením vlastníka skladov v G. Z., ktorý uviedol, že pri nakladaní a vykladaní tovaru bol prítomný on, vodič kamiónu, v niektorých prípadoch pán D. a pani, ktorej meno si nepamätá. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že vyjadrenia jednotlivých svedkov ohľadom vykladania a nakladania kryštálového cukru si navzájom odporujú, pričom sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobcu. V súvislosti s tvrdeniami Ing. O. I. a B. S., ktorí na záver svojich výpovedí uviedli, že „v G. Z. sa nachádzalo viac materiálu ako sa nakladalo,“ resp. „že v G. Z. boli veľké haly plné cukru a v živote toľko cukru nevideli,“ správca dane poukázal na to, že z verejne dostupných informácií možno zistiť, že na adrese G. Z. XXXX má svoje sídlo aj spoločnosť Z. T. s.r.o., ktorá deklaruje, že hlavným predmetom jej podnikania je veľkoobchod s cukrom a s čokoládou. Podľa vyjadrenia majiteľa skladov pána J. S., sklady majú rozlohu 12x30 m, no spoločnosť S.-SK s.r.o. mala mať prenajatú len časť (80 m2). Z uvedeného je zrejmé, že zvyšné sklady boli prenajaté iným spoločnostiam, ktoré sa tiež zaoberali obchodom s cukrom, a preto sa v G. Z. mohli nachádzať „veľké haly plné cukru,“ tak ako to uvádzali svedkovia vo svojich výpovediach.

43. Správca dane zistil, že z údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyplýva, že príslušné vozidlá v dňoch, ktoré boli uvedené na predložených dokladoch ako dni dodania kryštálového cukru, v mnohých prípadoch ani neopustili územie SR alebo opustili územie SR, no išli do A., a nie do L. republiky. Vozidlá s českými evidenčnými číslami síce prišli z Českej republiky, no preverením ich pohybu na území SR prostredníctvom výpisov mýtnych transakcii nie je možné jednoznačne skonštatovať, že smerovali do skladu v G. Z.. Okrem toho predmetné vozidlá, ktoré mali prevážať 24 ton kryštálového cukru z Českej republiky, veľakrát prechádzali hraničným priechodom Holíč - G., pri ktorom je obmedzenie, že je prejazdný len pre vozidlá do 7,5 ton. Správca dane tiež zistil, že v niektorých ním vybraných a v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísaných prípadoch deklarovaných prepráv tovaru Elektronický mýtny systém nezaznamenal pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest tak, ako to bolo deklarované v predložených formálnych dokladoch (CMR, objednávky, záznamy o prevádzke a pod.).

44. Správca dane poukázal aj na to, že v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov nesmú byť do obehu uvádzané potraviny neznámeho pôvodu. Subjekty obchodujúce s potravinami na každom stupni majú povinnosť preukázať pôvod obchodovaných potravín dokladmi - certifikátmi o pôvode potraviny alebo obchodnými dokladmi, na ktorých je vyznačený pôvod. V rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2013 spoločnosť B. s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne certifikáty a ani doklady o pôvode cukru. Platnú legislatívu v oblasti obchodovania s potravinami nedodržali ani spoločnosti N. s.r.o. a S.-SK s.r.o.

45. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj na vývoj ceny kryštálového cukru pri jeho pohybe v rámci jednotlivých článkov reťazca. Počas svedeckej výpovede J. D. - konateľ spoločnosti S.-SK s.r.o. - predložil správcovi dane doklady, z ktorých vyplýva, že spoločnosť S.-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti T. L. D.. v cene 683,- Eur za tonu cukru a od spoločnosti I. P. D. M. v cene

690,- Eur za tonu cukru. Následne sa J. D. vyjadril, že spoločnosti N. s.r.o. fakturovala jeho spoločnosť S.-SK s.r.o. tonu cukru v rozmedzí 700,- Eur až 800,- Eur, pričom cena za tonu cukru bola pohyblivá podľa vývoja na trhu. Uvedené vyjadrenie je podľa správcu dane v rozpore s údajmi uvedenými na faktúrach vystavených spoločnosťou S.-SK s.r.o. pre odberateľa N. s.r.o., z ktorých vyplýva, že tona cukru stála 600,- Eur. Konateľ spoločnosti N. s.r.o. U.. J. Y. počas svedeckej výpovede uviedol, že cukor nakupoval výlučne od spoločnosti S.-SK s.r.o. a odberateľovi B. s.r.o. fakturoval za tonu cukru priemernú cenu okolo 650,- Eur bez DPH (cena sa pohybovala v rozpätí 620,- Eur až 670,- Eur). Spoločnosť B. s.r.o. fakturovala spoločnosti NO P. L. P.. tonu cukru v cene 668,- Eur. Porovnaním nákupných a predajných cien za tonu cukru medzi jednotlivými článkami v reťazci možno skonštatovať, že vstupom na územie Slovenska cena kryštálového cukru išla u prvého dodávateľa S.-SK s.r.o. smerom nadol - z nákupných cien 683,- Eur, resp. 690,- Eur za tonu cukru na predajnú cenu 600,- Eur za tonu cukru. Dôvod poklesu ceny cukru konateľ prvého dodávateľa neuviedol, keďže nemal žiadnu vedomosť o tom, za akú cenu jeho spoločnosť cukor nakupuje a následne predáva. J. D. je toho názoru, že spoločnosť S.-SK s.r.o., v ktorej bol a aj stále je jediným konateľom, predáva cukor v cene v rozmedzí XXX,- Eur až 800,- Eur. Správca dane zo štatistických údajov zverejnených na internete zistil, že nezabalený továrenský cukor stál v rokoch 2013-2014 cca 688,- Eur za tonu, pričom k tejto cene treba ešte prirátať náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru. Z uvedeného je podľa správcu dane zrejmé, že v deklarovanom obchodnom reťazci sa kryštálový cukor fakturoval v podstatne nižších cenách, než aké boli v tom čase bežné predajné ceny na trhu.

46. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého cieľom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov, ako sú objednávky, dodacie listy, výpisy z účtu alebo prepravné doklady, bolo získanie daňovej výhody. Z predložených dokladov a zo skutočností zistených správcom dane ohľadom dodávok kryštálového cukru vyplýva, že pri obchodovanom tovare nebol v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázaný jeho skutočný pôvod, existencia v deklarovaných množstvách a ani jeho pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Predmetný obchod bol zo strany kontrolovaného daňového subjektu objektívne preukázaný len po formálnej stránke, t.j. prostredníctvom predložených faktúr, dodacích listov, bankových výpisov. Správca dane však súčasne upozornil, že mu neprináleží vyšetrovanie daňového podvodu, keďže o týchto skutočnostiach rozhodujú orgány činné v trestnom konaní. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly nemá zákonné kompetencie relevantne posúdiť, či platiteľ vedel alebo mal vedieť, že uskutočnil obchod v reťazci dodávok, v ktorých niektorá z transakcií mohla byť zaťažená daňovým podvodom. Správca dane ale môže toto podozrenie vzniesť a poukázať naň, a to najmä v súvislosti so zistenými skutočnosťami, ktoré sa pri kontrolnej činnosti dozvedel, čo v danom prípade aj urobil.

47. K námietke o dĺžke trvania daňovej kontroly, prezentovanej žalobcom vo vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly, správca dane uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti vykonávaná u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2013 bola začatá dňom uvedeným v oznámení o začatí daňovej kontroly, t.j. dňa 20.01.2014. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 05.04.2016. Dna 20.10.2014 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXlX/Bri, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené poštou dňa 06.11.2014. Na základe predmetného rozhodnutia správca dane v súlade s § 61 ods. 1 daňového poriadku prerušil odo dňa 30.10.2014 daňovú kontrolu z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Dňa 27.01.2016 vydal správca dane oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 28.01.2016. Na základe uvedeného dokumentu bol žalobca informovaný, že dňa 26.01.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Počas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly lehoty na jej vykonanie neplynuli. Nakoľko daňová kontrola začala dňa 20.01.2014, pričom bola prerušená 453 dní, zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly bola do 17.04.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 05.04.2016, teda lehota na jej ukončenie bola

dodržaná. Správca dane zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly, aj vzhľadom na platiteľom predložené listinné doklady, bolo potrebné získať informácie z daňových správ viacerých členských štátov Európskej únie (boli zaslané žiadosti do Maďarska, Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania. Pri väčšine zaslaných žiadostí dožiadané orgány priebežne písomne informovali správcu dane, že nie sú schopné poskytnúť informácie v stanovenom termíne a oboznamovali správcu dane, kedy pravdepodobne budú schopné odpovedať. Dátumy priebežne zasielaných odpovedí na MVI sú uvedené aj v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom kontrolovaný platiteľ mal možnosť si tieto skutočnosti preveriť aj pri nahliadnutí do spisu dňa 02.03.2016. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto nariadenia o spolupráci, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu porušenie právnej povinnosti. Správca dane uviedol, že bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, pričom až po zaslaní niekoľkých urgencii došla konečná odpoveď. 48. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Podrobne sa venujúc obsahu jednotlivých dôkazov konštatoval, že si dostatočne splnil dôkaznú povinnosť, keď predložil nespochybniteľné a vierohodné dôkazy o nákupe a predaji tovaru, vrátane fotodokumentácie z nakládok a prekládok tovaru, doklady o skladovaní, manipulácii a preprave tovaru, ktoré sú podporené svedeckými výpoveďami, údajmi od prepravných spoločnosť a zo systému NDS. Podľa žalobcu správca dane nevyhodnotil všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dôkazy svedčiace v jeho prospech ignoroval a opieral len o nejasné tvrdenia, ktoré si vzájomne odporujú, nie sú podložené žiadnym písomným podkladom alebo iným dôkazom s výnimkou výpovede svedka, ktorý ale v daňovom konaní nemusí hovoriť pravdu. Namietol, že tak správca dane povýšil svoj dôkaz o údajných nekontaktných subjektoch v Maďarsku a nemožnosť maďarskej finančnej správy zabezpečiť konateľov týchto spoločností ako svedkov nad ním predložené dôkazy a zároveň namietol, že dôkazné bremeno žalobcu nemôže byť neobmedzené. Žalobca v odvolaní ďalej namietol zákonnosť výsluchu Tomáša D., ku ktorému nebol prizvaný zástupca žalobcu, čím bolo žalobcovi znemožnené klásť svedkovi otázky. Namietol tiež nezákonnosť protokolu o výsledku daňovej kontroly z dôvodu prekročenia maximálnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly pre nedôvodné prerušenie daňovej kontroly. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 a 3Sžf/1/2011, rozsudky SDEÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen P.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd) a C-384/03 (Bond G. Ltd), kde súdny dvor vyslovil názor, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, ako aj na rozsudok S. v spojených veciach C-XX/XX a C XXX/XX (A. kft.), z ktorého vyplýva, že odpočítanie DPH v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil vystaviteľ faktúry bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela a mohla vedieť, že ide o podvod. Poukázal na to, že správca dane vychádzal len z domnienok týkajúcich sa podvodného konania jednotlivých článkov obchodného reťazca.

49. Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vychádzajúc zo skutočnosti, že odvolacie dôvody žalobcu sa zväčša prekrývali s obsahom vyjadrení a námietok žalobcu proti obsahu protokolu z daňovej kontroly, žalovaný zopakoval podstatný obsah skutkových zistení správcu dane prezentovaných v prvostupňovom rozhodnutí a ich právne posúdenie. K námietke týkajúcej sa porušenia práv žalobcu pri výsluchu J. D. dňa 02.04.2014 žalovaný uviedol, že v uvedený deň nebol J. D. vypočúvaný v procesnom postavení svedka, ale zápisnica o ústnom pojednávaní s ním bola spísaná ako s konateľom spoločnosti S.-SK s.r.o. J. D. bol ako svedok vypočúvaný v dňoch 14.05.2014, 30.05.2014 a 23.06.2014 za prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý však svoje právo položiť svedkovi otázky nevyužil. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom správcu dane o zákonnosti výkonu daňovej kontroly, ktorej trvanie nepresiahlo zákonom stanovený limit 1 roka, pričom prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené potrebou zabezpečenia dôkazov vyžiadaním informácií z daňových správ viacerých členských štátov Európskej únie.

50. K námietke poukazujúcej na potrebu aplikácie judikatúry SDEÚ riešiacej nárok na odpočet DPH v spojení s otázkou vedomosti alebo nevedomosti daňového subjektu o jeho prípadnom zapojení do podvodného, resp. zneužívajúceho konania, žalovaný uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole neskúmal úmysel žalobcu dopustiť sa podvodu alebo byť účastný na podvode, keďže to ani nebolo účelom daňovej kontroly. Daňová kontrola bola zameraná na preverenie splnenia zákonných podmienok odpočítania DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH. Správca dane nevyšetroval podvodné konania zúčastnených osôb, na takéto účely nie je oprávnený, o týchto skutočnostiach rozhodujú orgány činné v trestnom konaní, ale vykonal daňovú kontrolu a dokazovanie v intenciách § 44 až § 47 daňového poriadku. Žalovaný zdôraznil, že právo platiteľa na odpočítanie dane na vstupe od dane splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality DPH. Ak sa však zistí zneužitie práva, príslušné ustanovenia Smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú alebo ho priznávajú len čiastočne. Žalovaný uzavrel, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenie deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenie deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie DPH však je možné uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.

51. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

55. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt a lebo jeho zástupcu.

56. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

57. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

58. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. K žalobnej námietke smerujúcej k požiadavke aplikácie SDEÚ žalobcom označených rozhodnutí správny súd uvádza, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Európskej únie. Právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (I. C., C-XXX/ XX, body 19 a 25). Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112. SDEÚ v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie

práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (Bonik C., C-XXX/XX). Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.

59. Právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť o tom dostatočné a objektívne dôkazy. Vnútroštátnym súdom prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností.

60. SDEÚ taktiež v rozsudku vydanom v spojených veciach C-80/11 (A. Kft.) a C-142/11 (Z. Dávid) vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu v rámci dodávateľského reťazca. Uvedené rozhodnutie tak vedomosti daňového subjektu o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH. 61. Správny súd dáva do pozornosti, že koncept zneužitia práva používa SDEÚ v rôznych oblastiach únijného práva, vrátane daňového. Spoločným znakom tohto konceptu je, že je orientovaný na tzv. umelé situácie, keď fyzické osoby či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňovej výhody. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami Smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto Smernicu vykonávajú, by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení, pričom je možné zobrať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi zúčastnenými na pláne na zníženie daňovej záťaže (G., C-XXX/XX, body XX-XX a XX). Za zneužitie práva je preto vo všeobecnosti možné označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich výslovným znením. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát X.-O. T. vo svojom stanovisku k spojeným veciam D. a X. (C-XXX/XX a C-XXX/XX, bod XX), v skutočnosti existujú varianty tak neobvyklé alebo spletité, ako je predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je určitá čiastka odvedená získaná ako DPH. Jedná sa teda o dva odlišné spôsoby ako neoprávnené získať daňový prospech.

62. Správny súd konštatuje, že je v prvom rade potrebné zistiť, či k došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak je potrebné na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie citovaných rozhodnutiach SDEÚ, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj správca dane a žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ a subdodávatelia žalobcu dopustili podvodu alebo zneužívajúceho konania alebo nie a či žalobca o tomto podvode alebo zneužití,

vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. vedieť mal a mohol. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

63. Ak daňové orgány oboch stupňov vychádzali z právneho názoru, že prioritou vykonávanej daňovej kontroly bolo preverenie splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie DPH v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a skúmanie prípadného podvodného konania zúčastnených osôb im neprináleží, tak tento záver je nesprávny. Uvedenú povinnosť daňových orgánov nie je možné vykladať tak, že majú de facto vykonávať právomoci, ktoré sú zákonom zverené orgánom činným v trestnom konaní. Ich povinnosťou je na základe výsledkov vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania, resp. podvodu na DPH na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom, resp. zneužívajúcom konaní žalobca vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej veci vedieť mal a mohol. Správny súd na margo myšlienky prezentovanej daňovými orgánmi, v zmysle ktorej je postačujúce zistenie objektívnych skutočností preukazujúcich zneužitie práva bez potreby skúmania subjektívnej stránky, dodáva, že účasť na zneužívaní práva alebo na podvodnom konaní nie je dosť dobre možná bez súčasnej existencie aspoň vedomostnej (a pri aktívnej účasti aj vôľovej) zložky na strane subjektu, ktorého sa prípadná informovanosť o účasti na podvode alebo zneužití práva má týkať. Preto ak sa argumentuje, že tu k zneužitiu práva došlo, ale súčasne sa orgán verejnej správy konštatujúci takéto zneužitie bráni aplikácii vyššie uvedených princípov zavedených judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, argumentujúc, že otázku prípadnej vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní nie je potrebné podrobiť právnemu vyhodnoteniu, je takýto prístup potrebné označiť za nesprávny, keď daňové orgány síce vo svojich rozhodnutiach vymenovali niektoré skutočnosti majúce preukazovať existenciu zneužívajúceho konania, avšak tieto skutkové zistenia neposúdili v súvislosti s otázkou ne/vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní. Bez takéhoto posúdenia je závery daňových orgánov potrebné považovať za predčasné, zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

64. Správny súd považuje za dôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia práva žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka J. dňa 02.04.2014. Nemožno považovať za uspokojivý spôsob, akým sa žalovaný s touto námietkou vyporiadal v napadnutom rozhodnutí. Je pravdou, že J. D. bol dňa 02.04.2014 formálne vypočúvaný nie v procesnom postavení svedka, ale ako konateľ subdodávateľa žalobcu, avšak z materiálneho hľadiska išlo fakticky o získavanie takých informácií pre účely daňového konania, ktoré mali byť zo strany daňových orgánov získavané využitím inštitútu svedka podľa § 25 daňového poriadku, čo najneskôr pri príprave na výsluch muselo byť správcovi dane zrejmé. Z tohto pohľadu je potom na procesný úkon zo dňa 02.04.2014 potrebné nazerať ako na taký, ktorý obchádzal účel a zmysel ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku, garantujúceho daňovému subjektu možnosť uplatňovať s využitím zásady bezprostrednosti a kontradiktórnosti právo klásť svedkovi otázky. Dôkaz získaný relevantným porušením práv kontrolovaného daňového subjektu nie je možné v daňovom konaní použiť. Z obsahu zápisnice spísanej s J. D. dňa 02.04.2014 vyplýva, že nešlo iba o formálne vypočutie bez výraznej výpovednej hodnoty, ale zo strany vypočúvaného došlo k poskytovaniu informácií bezprostredne právne a ekonomicky súvisiacich s okolnosťami správcom dane preverovaných sporných obchodných prípadov. Tento záver napokon vyplýva aj zo spôsobu, akým správca dane naložil s informáciami získanými od J. D. dňa 02.04.2014 bez prítomnosti žalobcu alebo jeho zástupcu (viď str. 8 a 9 prvostupňového rozhodnutia). Uvedený nedostatok nie je možné považovať za napravený ani neskoršími výsluchmi J. D. už v procesnom postavení svedka, za účasti žalobcu, nakoľko žalobca ako subjekt podrobovaný mocenskému zásahu orgánu verejnej správy vo forme daňovej kontroly tak nemal možnosť v reálnom čase (dňa 02.04.2014) sa oboznamovať s relevantnými informáciami týkajúcimi sa prebiehajúcej daňovej kontroly a reagovať bezprostredne na vývoj dôkaznej situácie napr. návrhom vhodných dôkazných prostriedkov v úzkej časovej nadväznosti na okamih získania informácií od J. D. o dôležitých skutočnostiach. Opísaným spôsobom správca dane zaťažil daňové konanie vadou majúcou svoje vyjadrenie v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 65. S poukazom na vyššie uvedené úvahy správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP a vec vrátil prvostupňovémnu správnemu orgánu na ďalšie

konanie s tým, že správca dane sa bude riadiť vyššie vysloveným právnym názorom správneho súdu, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Súčasťou jeho argumentačnej bázy bude aj vyporiadanie sa s tvrdením žalobcu o tom, že predložil v daňovom konaní fotodokumentáciu obchodovaného kryštálového cukru. V opozícii k tvrdeniu žalobcu je konštatácia správcu dane, že fotodokumentácia predložená nebola, pričom s týmto rozporom v tvrdeniach o existencii uvedeného dôkazného prostriedku sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

66. Pokiaľ ide o žalobný dôvod namietajúci nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly a nezákonnosť daňovej kontroly pre jej neprimeranú dĺžku, správny súd túto námietku považuje v kontexte preskúmavaného prípadu za nedôvodnú. Daňová kontrola bola podľa názoru správneho súdu prerušená v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Je dôvodný názor žalovaného, že ak dožiadané orgány nepostupovali podľa príslušných predpisov, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane. Správca dane bol v procese vybavovania dožiadaní vo vzťahu k dožiadaným zahraničným orgánom primerane aktívny. V prípadoch, keď dožiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, zasielal priebežne urgencie. Podľa názoru správneho súdu daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a nie sú tu skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

68. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.