Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cb-28-2018.pdf
PDF · 80.73 KB
Case nature
Subarea
16Cb/28/2018
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., IČO: 34142941, so sídlom Pribylinská 2/A, 831 04 Bratislava proti žalovaným 1/ Medi Line, s.r.o., IČO: 46827081, so sídlom A. Hlinku 64, 960 01 Zvolen a X/ Z.. W. Š. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. F. XXXX/XX, XXX XX M., štátny občan SR, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.06.2018, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.06.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2018 domáha rozhodnutia súdu, ktorým by uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa nakladania s podnikom alebo jeho časťou, najmä zdržať sa predaja podniku alebo jeho časti alebo zaťažiť podnik alebo jeho časť právami tretích osôb, uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, najmä nepredať ani nezaťažiť tieto nehnuteľnosti právami tretích osôb a povinnosť zdržať sa prevodu svojich obchodných podielov v obchodných spoločnostiach, v ktorých vystupuje ako spoločník; resp. nezaťažiť tieto obchodné podiely právami tretích osôb.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledovne. Žalovaný 2/ je fyzickou osobou, ktorá pristúpila na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 28.08.2013 (ďalej len Zmluva o pristúpení k záväzku) k záväzkom žalovaného 1/, ktoré má voči žalobcovi. Žalovaný 2/ je zároveň jediným spoločníkom a samostatne konajúcim štatutárnym orgánom žalovaného 1/, a preto ho úplne kontroluje. Súčasne dňa 28.08.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný 1/ zmluvu o dodávkach tovaru (ďalej len „Zmluva o dodávkach tovaru“). Dňa 28.03.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej účelom bolo refinancovanie neuhradených splatných faktúr zo strany žalovaného 1/ za tovar dodaný od žalobcu v zmysle Zmluvy o dodávkach tovaru medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca eviduje voči žalovanému 1/ nezaplatenú splátku vo výške 2.000 Eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o úvere splatná dňa 31.05.2018. Žalovaný 1/ je so zaplatením tejto splátky ku dňu vyhotovenia návrhu v omeškaní viac ako 5 pracovných dní, a preto je žalobca v zmysle Čl. 4.5 Zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie celej dlžnej sumy aj s úrokmi. Zostatok dosial' nesplateného úveru a teda celej dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere činí 54.050,08 Eur. Dňa 14.06.2018 žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere a požiadal žalovaného 1/ o úhradu celej dlžnej sumy podľa Zmluvy o úvere. Žalobca navyše okrem tejto sumy eviduje voči žalovanému 1/ neuhradené splatné pohľadávky za dodaný tovar, a to vo výške 25.098,84 Eur. Žalobca zistil, že dňa 05.06.2018 žalovaný 2/ previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti I. G. Y..N..K.., ktorá prevádzkuje verejnú lekáreň a ktorej navrhovateľ rovnako dodáva tovar. Žalovaný 2/ ako pristupujúci k záväzku žalovaného 1/ však napriek tomuto prevodu a príjmu z tohto prevodu nespláca žalobcovi dlžné sumy za dodaný tovar. Z tohto pramení dôvodná obava na strane žalobcu, že žalovaný 2/ sa priamo alebo prostredníctvom spoločností, ktoré kontroluje, účelovo zbavuje majetku, ktorého je vlastníkom, a to za
účelom ukrátenia veriteľa pri uspokojení jeho splatných aj nesplatných pohľadávok. Existuje riziko, že takýmto spôsobom bude žalovaný 2/ postupovať aj v budúcnosti. Žalobca do dňa vyhotovenia návrhu eviduje voči žalovaným 1/a 2/ splatné pohľadávky vo výške 79.147,92 Eur s príslušenstvom. Žalobca má za to, že v danej veci hrozí bezprostredné riziko, že žalovaní 1/ a 2/ sa budú aj následne po podaní žaloby snažiť previesť svoj majetok na tretie osoby za účelom ukrátenia žalobcu ako veriteľa pri uspokojení jeho pohľadávok, a preto má žalobca dôvodnú obavu, že nemožno čakať do rozhodnutia vo veci samej, pretože by takýmto postupom žalovaných 1/ a 2/ bolo zmarené uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Žalobca preto považuje za nevyhnutné podať tento návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany vymožiteľnosti svojich pohľadávok a považuje za potrebné, aby súd nariadil v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie spočívajúce v tom, aby odporcovia nenakladali s určitými vecami alebo právami. Bez vydania navrhovaného neodkladného opatrenia by totiž mohlo dôjsť k takému zmenšeniu majetku žalovaných 1/ a 2/, že by žalobca ani v prípade úspechu v konaní vo veci samej nemohol byt' uspokojený v následnej exekúcii. V prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia teda hrozí žalobcovi vznik neodstrániteľnej ujmy veľkého rozsahu. Opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia vidí žalobca v tom, že jeho vydanie okamžite zamedzí zmenšovaniu majetku žalovaných 1/ a 2/ resp. nakladaniu s ním na úkor uspokojenia žalobcu, a to do momentu dokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Nakoľko rozhodnutie vo veci samej si zrejme vyžiada dlhší čas, dá sa reálne predpokladať, že do rozhodnutia vo veci samej môže kedykoľvek nastať prevod majetku žalovaných 1/ a 2/ na tretie strany na úkor žalobcu ako veriteľa, a samotné rozhodnutie vo veci samej by už nebolo schopné zabezpečiť žalobcovi účinnú právnu ochranu pri vymožení jeho pohľadávok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalobca za primerané, aby súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zdržaní sa nakladania žalovaného 1/ s podnikom alebo jeho časťou a žalovaného 2/ s obchodnými podielmi v spoločnostiach a s nehnuteľnosťami, a to najmä vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, existenciu ďalších zatiaľ nesplatných pohľadávok, ktoré má žalobca voči spoločnosti žalovaného 2/, a vzhľadom na správanie žalovaného 2/ spočívajúce v zbavovaní sa svojho majetku na úkor žalobcu. Žalobca sa žalobou vo veci samej mieni domáhať zaplatenia dlžnej sumy vo výške 79.147,92 Eur s príslušenstvom zo strany žalovaných 1/ a 2/.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu, ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje jednej zo strán sporu dočasná, z časového hľadiska nevyhnutná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
15. Účelom rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia nie je judikovať závery súdu vo veci samej, avšak zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda nemožno stotožňovať s posudzovaním dôvodnosti žaloby vo veci samej. Je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami.
16. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa nakladania s podnikom alebo jeho časťou a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, najmä nepredať ani nezaťažiť tieto nehnuteľnosti právami tretích osôb a povinnosť zdržať sa prevodu svojich obchodných podielov v obchodných spoločnostiach, v ktorých vystupuje ako spoločník; resp. nezaťažiť tieto obchodné podiely právami tretích osôb. Žalobca však žiadnym spôsobom nekonkretizoval, na ktoré nehnuteľnosti by sa nariadené neodkladné opatrenie malo vzťahovať. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil takýmto spôsobom formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti za nevykonateľný.
17. Za predpokladu, ak by aj žalobca označil v návrhu konkrétne nehnuteľnosti či obchodné podiely, na postihnutie ktorých by v prípade budúceho priznania žalobou uplatnenej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Predmetné ustanovenie je vyjadrením vzájomného vzťahu subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným opatrením, pričom ak možno naplnenie sledovaného účelu dosiahnuť rovnako zabezpečovacím, ako aj neodkladným opatrením, prednosť má vždy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa v konaní vo veci samej mieni domáhať proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia peňažnej pohľadávky, pričom sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie. S ohľadom na ustanovenie § 324 ods. 3 C.s.p., ak by žalobca preukázal existenciu majetku, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania žalobou uplatňovanej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, tak by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, nakoľko v takom prípade by účel sledovaný neodkladným opatrením - predísť ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie žalobou uplatňovanej pohľadávky, bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia zákon pripúšťa len za predpokladu, že neprichádza do úvahy zabezpečovacie opatrenie, dospel súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je v tomto prípade prípustné (§ 324 ods. 3 C.s.p.).
18. Na základe uvedených dôvodov, súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a tento zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. na základe zásady úspechu. Žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný v celom rozsahu, žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania, súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.