Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-42-2017.pdf
PDF · 67.44 KB
Case nature
Subarea
23Co/42/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, 82105 Bratislava, IČO: 44731744, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, o diel Sros, vložka č.: 58542/B, proti žalovanej: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX M., M. XXX., štátny občan O., o zaplatenie 556,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/433/2015-61 zo dňa 20.10.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 267,55 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 152,21 eur zastavil, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 267,55 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 256,12 eur spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 120 eur a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur od 05.11.2014 do zaplatenia. Nárok žalobcu bol odôvodnený tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili zmluvu o bežnom účte s možnosťou povoleného prečerpania. Žalovaná sa dostala do omeškania, preto postupca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná využila možnosť prečerpania úveru, svoje povinnosti neplnila, a preto žalobca vyhlásil úver za splatný dňa 31.10.2012. Súd považoval žalobu za dôvodnú iba v časti istiny 120 eur, dohodnutého úroku ku dňu 31.10.2012, úroku z omeškania, pričom uviedol, že žalovaná je povinná platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Poukázal na rozhodnutie NS SR R59/1998, podľa ktorého dohodnuté zmluvné úroky patria iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, uviedol, že žalobca bol úspešný v 49 %, žalovaný v 51 %, a preto súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že záväzok, ktorý mala voči ČSOB na prečerpanie osobného konta, nemohla vzhľadom k strate zamestnania zaplatiť v hotovosti, nakoľko bola s manželom v hmotnej núdzi. Po obdržaní výzvy od spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a vzájomnej dohode o výške splátok, začala čiastku vo výške 732,03 eur splácať. Do 07.01.2016 zaplatila na účet, ktorý jej poslala spoločnosť Intrum čiastku 680 eur. Nevynechala ani jednu dohodnutú splátku. V decembri 2015 prevzala od Okresného súdu Prešov návrh, ktorý podal žalobca, aj keď ju predtým nikto nekontaktoval o zaplatenie dlhu za prečerpanie osobného konta. Informovala sa v ČSOB, kde jej bolo oznámené, že sa má obrátiť na ČSOB Bratislava. Na telefónne číslo, ktoré jej dali v banke sa nedovolala, preto kontaktovala žalobcu, chcela celú záležitosť vyriešiť. Nesúhlasí s
výškou dlžnej sumy, nakoľko zistila, že nemá započítané platby za obdobie od 05.11.2014 do 07.01.2016. Informovali ju, že už nemá platiť spoločnosti Intrum, ale platiť na účet žalobcu, čo aj urobila. Uviedla, že sa domnieva, že žalobca žiada od nej uhradenie čiastky nad rámec jej dlhu. Do dnešného dňa uhradila 930 eur, o čom predkladá kópie šekov. Na výzvu súdu oznámila, že rozsudok napadá vo výroku o zaplatení sumy 265,55 eur a úroku z omeškania z dôvodov, že splátky vo výške 280 eur zaplatené od 19.11.2014 do 07.01.2016 vo výške 280 eur neboli odpočítané z dlhu, že navrhovateľovi od 01.01.2016 do 31.12.2016 uhradila už 400 eur, celkom zaplatila 980 eur. Navrhla, aby súd konanie zastavil.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaná ako spotrebiteľ bola oprávnená uvádzať dôkazy a nové skutočnosti až do vyhlásenia rozhodnutia o veci samej. Od vyhlásenia rozhodnutia žalovaná nie je oprávnená uvádzať nové skutočnosti a nové dôkazy, ak nie sú splnené osobitné podmienky. Žalovaná nepreukázala, že by bez svojej viny nemohla uplatniť prostriedky procesnej obrany, preto žalobca žiada, aby súd na žiadne nové tvrdenia neprihliadal. Žalovaná mala dostatok času a priestoru na predĺženie uvedenej argumentácie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil a priznal náhradu trov konania žalobcovi.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie je potrebné zrušiť. Žalovaná v podanom odvolaní predložila dôkazy relevantnú pre posúdenie toho, či a v akej výške má žalovaná dlh voči žalobcovi. Odvolací súd je toho názoru, že tieto dôkazy je možné zohľadniť aj v odvolacom konaní (podľa § 295 môže súd v spotrebiteľskej veci vykonať akýkoľvek dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci). Odvolací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k tomu, či žalovaná dlh už splatila, žalobca na výzvu nereagoval. Z dôkazov, ktoré sú založené v spise nie je možné bez súčinnosti žalobcu (alebo ďalšieho dokazovania) zistiť, či žalovaná uhradila dlh voči žalobcovi. Odvolací súd preto rozsudok zrušil v napadnutých výrokoch postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Súd prvej inštancie zistí z navrhnutých dôkazov, či žalovaná žalovanú pohľadávku uhradila, čo len čiastočne a v závislosti od toho vo veci rozhodne.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.