Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., K. D. XXXX/XXX, zastúpený: Advokátka kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32 a U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., G. O. 3, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. 01. 2018 č. k. 11P/101/2016-153 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca a trov konania p o t v r d z u j e .

V časti zročného výživného rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že zročné výživné otca za obdobie od 01. 03. 2016 do 10. 05. 2017 činí 930 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky od 01. 03. 2016 a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne, počnúc od 01. 03. 2016 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zročné výživné za čas od 01. 03. 2016 do 10. 05. 2017 vo výške 662,31 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok od vykonateľnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal. dieťa pochádza z manželstva rodičov. Manželstvo rodičov bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 05. 2017 č. k. 11P/235/2015-182 rozvedené a súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bola mal. J. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 130 eur mesačne. Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa budú obaja rodičia a zároveň bol upravený styk otca s mal. dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2017. Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura a má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu P. Q., nar. XX. XX. XXXX. Otec mal. dieťaťa bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26. 04. 2001 do 15. 06. 2003 a otec skončil pracovný pomer vo firme D., Bratislava dňom 15. 06. 2017. Súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa stará a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 130 eur

mesačne. Vychádzal z potrieb mal. dieťaťa, tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Matka je od 08. 06. 2017 zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s mesačným príjmom 500 eur, otec mal. dieťaťa bol dlhodobo nezamestnaný, mal príležitostné práce, od septembra 2016 do polovice júna 2017 bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s príjmom 522 eur mesačne, v súčasnej dobe je opäť nezamestnaný, nie je vedený v evidencii nezamestnaných a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu, otec môže sumou 130 eur mesačne prispievať na výživu svojho mal. dieťaťa vzhľadom na jeho vek, možnosti a schopnosti bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Poukázal na tú skutočnosť, že rodičia sa na uvedenej výške výživného dohodli i v rozvodom konaní. Súd určil výživné od 01. 03. 2016, kedy si matka podala návrh a za obdobie do 10. 05. 2017, kedy bol právoplatný rozsudok o rozvode manželstva, otec zaplatil na výživnom 890 eur. Započítal do zaplateného výživného aj nákup oblečenia a obuvi za predmetné obdobie, ktoré otec kúpil v sume 267,69 eura, nezapočítal mu do zročného výživného poistenie, ktoré dieťaťu platí. Preto mu vznikol za uvedené obdobie nedoplatok na výživnom vo výške 662,31 eura. Tento nedoplatok mu povolil splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným, pretože podľa názoru súdu, príjem otca neumožňuje otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidvaja rodičia.

Otec napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti výšky výživného a zročného výživného a domáhal sa jeho zmeny tak, že súd určí výživné pre maloletú vo výške 80 eur mesačne bez povinnosti zaplatiť zročné výživné. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že za obdobie od 01. 03. 2016 až do rozvodu manželstva priebežne platil výživné v rozsahu, ako mu dovoľovali jeho majetkové a zárobkové pomery. V mesiaci marec 2016 zaplatil 100 eur, od apríla 2016 do septembra 2016 platil po 50 eur mesačne a od októbra 2016 po 70 eur mesačne. Tieto sumy považuje za primerané s prihliadnutím na potreby maloletej. Čo sa týka zročného výživného namietal, že súd nezapočítal do zročného výživného poistné, ktoré mesačne platí vo výške 33 eur, pretože nejde o nevyhnutný výdavok. Na poistnom za uvedené obdobie zaplatil 462 eur. Pokiaľ by odvolací súd sa nestotožnil s jeho právnym záverom, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Matka napadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zročného výživného a domáhala sa jeho zmeny tak, že zročné výživné bude určené vo výške 930 eur a povinnosť zaplatiť ho bude určená otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a zo započítaním sumy vo výške 267,69 eura do zaplateného výživného titulom nákupu oblečenia a obuvi pre maloletú za obdobie od 01. 03. 2016 do 10. 05. 2017. V tomto období, keď sa maloletá nachádzala u otca, zničil jej oblečenie, ktoré jej zakúpila ona, a preto jej musel nakúpiť nové oblečenie. Toto oblečenie, ktoré nakúpil sa nenachádza v domácnosti, v ktorej maloletá žije, ale smie ho používať len v čase, kedy sa nachádza u otca. Maloletá má obmedzenú dispozíciu s týmto oblečením, a preto nebolo potrebné ho započítavať do zročného výživného. Čo sa týka majetkových pomerov, otec bol dobrovoľne minimálne 12 rokov nezamestnaný, pričom podľa jeho vyjadrenia, v tomto období zarábal približne 800 eur mesačne. Aj keď sa otec príležitostne zamestnal v spoločnosti D., Bratislava, v tejto spoločnosti sa zamestnal len účelovo, aby počas trvania viacerých prebiehajúcich súdnych konaní preukazoval minimálny príjem, a nebolo voči nemu možné aplikovať ani ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Je toho názoru, že otec maloletej aj napriek deklarovanému pracovnému pomeru sa venoval činnosti sprostredkovania predaja motorových vozidiel, ktorej sa venuje dlhodobo a túto činnosť vykonáva až dodnes. Nestotožňuje sa ani s tvrdením otca, v ktorom uvádza, že suma vo výške 50 - 80 eur mesačne by postačovala na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej. Maloletá má nepochybne právo participovať na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá v prípade otca maloletej je evidentne vysoká, nakoľko je vlastníkom 6 motorových vozidiel, dokonca štvorkolky a garáže. Pravidelne sa zúčastňuje nákladných poľovačiek, lyžovačiek v Alpách a v lete pobytoch na jachte. Podstatnou okolnosťou je aj tá skutočnosť, že otec maloletej v rozhodnom období disponoval aj vysokou čiastkou finančných prostriedkov vo výške 75.000 eur z predaja bytu, ktorá skutočnosť bola potvrdená aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky o rozvod manželstva. Je toho názoru, že výška výživného je dostatočná na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej a jednoznačne vyplýva, že je v ekonomických možnostiach otca touto sumou na jej výživu prispievať.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že výživné na mal. dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol v záujme mal. dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril i k odvolaniu matky a zotrval na svojich vyjadreniach v priebehu konania.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní matky sa nestotožňuje. Na pojednávaní, ako aj v konaní o rozvod manželstva sa viackrát vyjadril, že prispieva na výživu aj tým spôsobom, že zakupuje oblečenie, pričom matka žiadne námietky voči tomu nemala. Preto je toho názoru, že takýto spôsob prispievania na výživu maloletej je potrebné pri zročnom výživnom zohľadniť. Keďže odvolanie matky sa týka len zročného výživného, skutočnosti o príjmoch otca sú nepodstatné, pretože v otázke zročného výživného sa má prihliadať na to, akým spôsobom a v akej výške za zaostalé obdobie na výživu maloletej prispieval.

7. K vyjadreniu otca ako aj kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s tvrdeniami otca obsiahnutými vo vyjadrení sa nestotožňuje. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa počas konania nezmienila o skutočnosti, že otec maloletej zničil oblečenie, tieto skutočnosti sú obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 23. 06. 2016, ktoré bolo podané v konaní o rozvod manželstva. Túto situáciu zapríčinil otec maloletej, a preto neboli dané okolnosti k tomu, aby pri určovaní zročného výživného bolo možné otcovi započítať sumu vo výške 260,69 eura titulom nákupu oblečenia. Preto žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške 930 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými stranami v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania obidvoch rodičov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a v časti podľa § 388 zmeniť.

9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civiln13.

10. Podľa ust. § 395 ods. 1 CMP, ak ust. § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. V danej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že rodičia mal. dieťaťa boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 05. 2017 č. k. 11P/235/2015-182, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2017. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola mal. J. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne s tým, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zároveň sa rodičia dohodli aj na úprave styku otca s mal. dieťaťom. V priebehu konania o rozvod manželstva podal otec návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu za čas do rozvodu manželstva, keď žiadal, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V tomto konaní sa rodičia dohodli tak, že mal. J. bude zverená do osobnej starostlivosti matky a zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Napadnutým rozsudkom súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca a zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom. V časti zverenia mal. dieťa rozsudok nebol napadnutý odvolaním, a preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, ako aj v časti, v ktorej bolo určené, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Rozsudok bol napadnutý zo strany otca v časti určenia výšky výživného a výšky zročného výživného a zo strany matky v časti zročného výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopností, možností a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť i napr. nákladný spôsob života.

17. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutnými, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možností a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami, a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca zistil dostatočne skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Je nesporné, že v danom prípade bola určovaná vyživovacia povinnosť otca za čas do rozvodu manželstva, t. j. od 01. 03. 2016 do 10. 05. 2017. V tomto období bola matka na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne a rodinné prídavky na dve mal. deti, keďže matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec mal. dieťaťa v tomto období bol dlhodobo nezamestnaný, mal len príležitostné práce, od septembra 2016 sa zamestnal, pričom pracovný pomer ukončil v polovici júna 2017 dohodou. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva sa rodičia ohľadne výšky vyživovacej povinnosti dohodli, pričom v tomto období otec bol v riadnom pracovnom pomere, keďže ku dňu rozhodnutia 02. 05. 2017 pracoval s mesačným príjmom 522 eur. V tomto rozhodnutí sa rodičia dohodli ohľadne výšky vyživovacej povinnosti na 130 eur mesačne. Otec namietal, že v čase do rozvodu manželstva bol nezamestnaný, mal len príležitostné príjmy, pričom sám podľa jeho vyjadrenia uvádzal, že mal príjem okolo 800 eur mesačne. Nemožno preto prisvedčiť jeho námietkam, že za uvedené obdobie by mal prispievať nižšou sumou tak, ako požadoval, keď sám pri rozvode manželstva i pri dosiahnutí nižšieho príjmu, ako v predchádzajúcom období, súhlasil s výškou vyživovacej povinnosti 130 eur mesačne. Treba prisvedčiť tej skutočnosti, že matka v tom čase bola na materskej dovolenke a samotným pričinením nemohla zvýšiť svoj príjem práve z dôvodu starostlivosti o mal. dieťa. Je preto potrebné, aby zvýšeným výživným sa v tomto období podieľal na vyživovacej povinnosti práve otec mal. dieťaťa, ako aj na zabezpečovaní všetkých jeho odôvodnených potrieb. Neušlo odvolaciemu súdu tiež pozornosti, že otec získal v uvedenom období aj finančné prostriedky za odpredaj bytu, je vlastníkom viacerých motorových vozidiel a jeho finančná situácia nezodpovedá ním deklarovaným príjmom. Samotná skutočnosť, že je dlhodobo bez riadneho pracovného pomeru nemôže byť na ujmu mal. dieťaťa. Skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer len krátku dobu po tom, ako bolo manželstvo rodičov rozvedené, vzbudzuje pochybnosti o tom, že otec sa na krátku dobu zamestnal len účelovo, aby sa pri rozhodovaní o jeho vyživovacej povinnosti vychádzalo z príjmu, ktorý reálne dosahoval, pričom podľa jeho vlastného vyjadrenia vyššie uvedeného, v čase bez trvalého pracovného pomeru mal dosahovať ešte vyšší príjem, ako v pravidelnom pomere. Za tejto situácie preto správne súd prvej inštancie určil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 130 eur mesačne.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti zročného výživného dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. §388 zmeniť. V danom prípade súd prvej inštancie určil zročné výživné otcovi na mal. J. za čas od 01. 03. 2016 do 10. 05. 2017 vo výške 662,31 eura, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 40 eur mesačne. Vychádzal z toho, že otec za uvedené obdobie zaplatil na výživnom 890 eur a do zročného výživného mu započítal finančné prostriedky za nákup oblečenia a obuvi v predmetnom období v sume 267,69 eura. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, avšak nestotožňuje sa s jeho právnym posúdením, čo sa týka započítania sumy 267,69 eura do zročného výživného. Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, akou časťou za uvedené obdobie otec prispel na výživu mal. dieťaťa a tiež bolo preukázané, že v tomto období vynaložil finančné prostriedky v uvedenej sume na nákup oblečenia. Avšak odvolací súd zastáva názor, že túto sumu nie je možné do zročného výživného započítať. Matka v priebehu konania tvrdila, že oblečenie, ktoré maloletej dala, keď išla k otcovi, otec zničil. Otec sa v priebehu konania bránil, že toto matka nikdy nenamietala, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 11P/235/2015, v ktorom bolo rozhodované o rozvode manželstva, matka vo svojom vyjadrení uviedla, že oblečenie, ktoré má maloletá zničí, a preto zakupuje nové oblečenie. Za tejto situácie preto nebolo namieste, aby súd prvej inštancie finančné prostriedky, ktoré použil na nákup oblečenia pre maloletú započítal do zročného výživného, pretože oblečenie, ktoré otec zakúpil zostáva v jeho domácnosti, maloletá nemôže s ním disponovať v rámci času, keď je u matky, a preto postup súdu prvej inštancie nebol správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, týkajúcej sa zročného výživného zmenil, do zročného výživného započítal aj finančné prostriedky, ktoré otec vynaložil za nákup oblečenia, a preto určil zročné výživné vo výške 930 eur. Otec žiadal, aby do zročného výživného mu súd započítal i finančné prostriedky, ktoré vynakladal na poistné pre mal. dcéru. S týmto jeho názorom sa odvolací súd nestotožnil. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ide o výdavok, ktorý nie je nevyhnutný a je ponechané len na vôli otca, či v sporení bude ďalej pokračovať, alebo nie. Za situácie, keď s uvedenou zmluvou môže otec kedykoľvek disponovať(aj ju zrušiť) a tým aj s finančnými prostriedkami, nie je možné ich započítať do zročného výživného, pretože eventuálne tieto finančné prostriedky sa nemusia dostať k maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov bol postup súdu prvej inštancie správny. Zročné výživné zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle ust. § 232 ods. 3 je totiž lehota na plnenie 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bude na mieste, aby otec zročné výživné zaplatil v lehote 30 dní. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že by zročné výživné mu bolo umožnené splácať v splátkach, pretože otec si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ide v danom prípade o výživné za čas do rozvodu manželstva, keď si v primeranom rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, aj keď v uvedenom období disponoval finančnými prostriedkami, ktorými disponuje i v súčasnosti. Ako bolo vyššie konštatované, otec obdržal aj finančné prostriedky za odpredaj bytu, a preto odvolací súd stanovil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 . Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 . Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 . Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu