Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, T. X, Y. občan T., v konaní o zaplatenie 1.378,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/93/2016-53 zo dňa 27.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.378,47 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil tak, ako bolo zmluvne dojednané medzi stranami. Úverový vzťah spĺňa náležitosti podľa zákona 129/2010 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z nezaplatených úrokov od 03.05.2016 do zaplatenia, čo sú vypočítané úroky z úveru. Súd uviedol, že ide o neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá a ani Občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Rovnaký záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 29ICdo/31/2012 a 35Obdo/101/2002. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti zamietavej časti predmetného rozsudku. Poukázal na rozsudok krajského súdu Prešov 4Cob/62/2007 z 27.03.2008, z ktorého vyplýva, že je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. S poukazom na ústavný princíp právnej istoty má žalobca za to, že mal popri nároku na úrok z omeškania istiny aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou a táto sa ďalej nenavyšuje. Práve z toho dôvodu nejde podľa žalobcu o spor so zásadou anatocizmu. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj ust. § 497 Obchodného zákonníka. Akceptovanie takejto praxe by znamenalo, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Úrok z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku, teda aj zmluvných úrokov. Poukázal aj na to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 vyplýva, že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že zo zákona nevyplýva všeobecná možnosť žiadať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Práve opačný záver vyplýva z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Obdo/4/94, z ktorého vyplýva, že úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len príslušenstvom. Oneskorením zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Obdobnú argumentáciu je možné použiť aj pre zmluvné úroky, ktoré sú tiež príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 . Princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 neznamená povinnosť rešpektovať akékoľvek rozhodnutia súdov, ale ustálenú prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie NS SR a ani žalobca v odvolaní nepoukazuje na inú ustálenú prax najvyšších súdnych aktivít. Úrok z úveru je v zásade vždy príslušenstvom pohľadávky, a teda je správne a súladné so zákonom, že nie je možné z neho požadovať úrok z omeškania. Právo negarantuje sankciu za každé porušenie zákona. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne správneho výroku o trovách konania.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.