Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-9-2018.pdf
PDF · 70.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, T. X, Y. občan T., v konaní o zaplatenie 1.378,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/93/2016-53 zo dňa 27.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.378,47 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského úverového vzťahu, žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil tak, ako bolo zmluvne dojednané medzi stranami. Úverový vzťah spĺňa náležitosti podľa zákona 129/2010 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z nezaplatených úrokov od 03.05.2016 do zaplatenia, čo sú vypočítané úroky z úveru. Súd uviedol, že ide o neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá a ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Rovnaký záver vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 29ICdo/31/2012 a 35Obdo/101/2002. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti zamietavej časti predmetného rozsudku. Poukázal na rozsudok krajského súdu Prešov 4Cob/62/2007 z 27.03.2008, z ktorého vyplýva, že je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov. S poukazom na ústavný princíp právnej istoty má žalobca za to, že mal popri nároku na úrok z omeškania istiny aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou a táto sa ďalej nenavyšuje. Práve z toho dôvodu nejde podľa žalobcu o spor so zásadou anatocizmu. Požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá aj ust. § 497 Obchodného zákonníka. Akceptovanie takejto praxe by znamenalo, že v prípade omeškania dlžníkov s plnením dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných úrokov, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu. Úrok z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku, teda aj zmluvných úrokov. Poukázal aj na to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 vyplýva, že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že zo zákona nevyplýva všeobecná možnosť žiadať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky. Práve opačný záver vyplýva z publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Obdo/4/94, z ktorého vyplýva, že úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len príslušenstvom. Oneskorením zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Obdobnú argumentáciu je možné použiť aj pre zmluvné úroky, ktoré sú tiež príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 2 CSP) neznamená povinnosť rešpektovať akékoľvek rozhodnutia súdov, ale ustálenú prax najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie NS SR a ani žalobca v odvolaní nepoukazuje na inú ustálenú prax najvyšších súdnych aktivít. Úrok z úveru je v zásade vždy príslušenstvom pohľadávky, a teda je správne a súladné so zákonom, že nie je možné z neho požadovať úrok z omeškania. Právo negarantuje sankciu za každé porušenie zákona. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane rovnako vecne správneho výroku o trovách konania.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.