Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-82-2018.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: A., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov : matky G.. G. H., rod. H., štátnej občianky E. republiky, trvale bytom E. XXXX/XX, F. a otca A. O., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. XXXX/XX, F., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej T. O., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 180,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.12.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú T. za obdobie od 01.12.2017 do 30.06.2018 vo výške 210,-Eur, sa otec z a v ä z u j e uhradiť k rukám matky do 15.07.2018. “
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej T. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu F. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX-XX.
Konanie sa v časti o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa návrhom na začatie konania zo dňa 4.12.2017 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom A. a T.. Najprv navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. z doterajšej sumy 200,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne a k maloletej T. z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.12.2017. Potom na pojednávaní najskôr uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť na zvýšení výživného o 50,-Eur mesačne viac pre každé dieťa a potom zobrala svoj návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k mal. A. späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť a s otcom detí uzavrela rodičovskú dohodu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej T. na sumu 180,-Eur mesačne. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2016 č. k. XXP/XX/XXXX-XX, maloleté deti boli zverené do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 200,-Eur mesačne a na mal. T. 150,-Eur mesačne. Svoj návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila tým, že sa výrazne zvýšili výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Maloletá T. začala od 4.9.2017
navštevovať X. ročník základnej školy. Vznikli dodatočné výdavky na dopravu, školské pomôcky, stravu, družinu a záujmové krúžky v celkovej výške 40,- Eur mesačne. Uviedla, že otec sa nijakým spôsobom na uhrádzaní týchto výdavkov nepodieľa, takisto všetky školské pomôcky a potreby, ktoré dcéra potrebovala pri nástupe do X. A., matka kupovala sama, s finančnou pomocou jej rodičov. Ďalej uviedla, že maloletý A. navštevuje X. ročník E.y. So štúdiom sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie praxe, ktorú pravidelne absolvuje. Zo školy sa zúčastňuje rôznych exkurzií a školských vzdelávacích aktivít. Takisto celá trieda začala sporiť na zabezpečenie stužkovej slávnosti. Uviedla, že otec spočiatku sľúbil, že sa na tomto sporení bude spolupodieľať aj nad rámec súdom určeného výživného, na rodičovskom združení zistila, že tomu tak nie je. Preto je matka nútená aj spätne dofinancovať chýbajúcu čiastku. Uviedla, že z uvedených dôvodov sa zvýšili výdavky na maloletého syna približne o 30,- Eur mesačne. Obe maloleté deti pravidelne navštevujú alergologické ambulancie a je nutné im zabezpečovať potrebné lieky. Matka ďalej uviedla, že nakoľko otec do podania návrhu nereagoval na dve výzvy na vyporiadanie BSM a neustále požadoval, aby ona s deťmi zo spoločného 3-izbového bytu odišli, rozhodla sa matka od decembra 2017 zobrať do prenájmu 3-izbový byt v F., za ktorý platí 450,- Eur mesačne, čím sa zvýšili výdavky na bývanie približne o 250,- Eur mesačne. Potvrdila, že prenajímateľom toho bytu je jej brat a jeho manželka. Matka ďalej uviedla, že ona pracuje ako učiteľka na základnej škole s mesačným príjmom cca 750,- Eur a podľa jej vedomostí otec detí pracoval naposledy ako kuchár v A. s tým, že okrem iného poberá 13. a14. plat, v minulosti poberal daňový bonus a prídavky na deti z A.. V neposlednom rade matka chcela uviesť, že otec si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom, preto podala návrh na exekúciu a je voči nemu vedené exekučné konanie na Okresnom súde F..
2. Otec detí s návrhom matky na zvýšenie výživného spočiatku nesúhlasil a požadoval ponechať súčasnú úpravu vyživovacej povinnosti, pričom poukázal na to, nie je dôvod na zvýšenie výživného, nakoľko nenastala zmena pomerov, matka nepreukázala zvýšené výdavky na deti a pred podaním návrhu ho ani nežiadala o vyššie výživné. Potom na pojednávaní súhlasil s čiastočným zvýšením výživného k maloletej T. a s matkou detí uzavrel rodičovskú dohodu o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti k maloletej T. na sumu 180,-Eur mesačne. Otec detí spochybnil zvýšené výdavky matky na bývanie s odôvodnením, že matka sa nemusela odsťahovať z ich bytu a poprel, že by ju z bytu vyháňal a poukázal na to, že teraz býva v byte jej brata, preto spochybnil výšku nájomného. Uviedol, že pri odsťahovaní matka zobrala všetky vecí detí, zariadenie a vybavenie domácnosti, preto on potom musel deťom všetko kupovať, aby to mali deti u neho, deťom zakúpil kompletné oblečenie a pod. Uviedol, že deťom kupuje aj školské pomôcky, prispieva im aj mimo výživného, synovi A. kupuje väčšinu vecí on, pretože syn ho o to požiada s odôvodnením, že matka mu to nechce kúpiť. Keďže synovi A. prispieva často aj nad rámec určeného výživného, preto si nemyslí, žeby bolo dôvodné zvyšovať výživné u syna. Uviedol, že synovi platil napr. školský výlet, oblek na svadbu, platí mu mesačne mobil vo výške 30,- Eur, platí mu kaderníka - holiča, dáva mu vreckové, kupuje veci a pod. Uviedol, že veci kupuje aj maloletej T., ale s poukazom na zmenu jej pomerov a nástup do školy súhlasil so zvýšením výživného o 20,- Eur mesačne viac, neskôr uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 180,- Eur mesačne tak, ako to odporučil kolízny opatrovník. Otec uviedol, že on býva sám v X-izbovom byte, ktorý majú s matkou detí v BSM, pracuje v A. ako L. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.624,64 Eur, poberá aj 13. a 14. plat, vykonáva funkciu zástupcu vlastníkov bytu a takto jeho celkový priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1.852,-Eur a svoje cestovné výdavky vyčíslil 250,-Eur mesačne. Otec uviedol, že on platí spoločné úvery, hypotekárny úver vo výške 200,44 Eur mesačne a spotrebný úver vo výške 189,08 Eur mesačne, ktoré matka ani čiastočne neuhrádza. Exekúciu voči nemu kvôli výživnému považuje za nedorozumenie a podal voči rozhodnutiu sťažnosť.
3. Kolízny opatrovník súhlasil so späťvzatím návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého A. a ohľadom maloletej T. odporučil zvýšiť výživné na maloletú T. na sumu 180,- až 200,- Eur mesačne. Po uzavretí rodičovskej dohody s touto dohodou súhlasil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, rozvodový rozsudok, RL detí, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o PnD, zmluva o nájme, rozpis výdavkov, výpis z účtu matky, výplatné pásky otca, ročné zúčtovanie, rozpis výdavkov otca, potvrdenie o príjmoch, potvrdenia o transakciách, obsah pripojeného spisu XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti A. a T. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 200,- Eur mesačne a na výživu maloletej T. sumou vo výške 150,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2016. V tomto čase mala maloletá T. X rokov, navštevovala MŠ, kde poplatok predstavoval 14,-Eur mesačne a stravné 22,-Eur mesačne. Navštevovala ZUŠ, tanečný odbor a AJ. Bola zdravá, mala bežné výdavky primerané jej veku. Maloletý A. mal vtedy XX rokov a bol žiakom X. ročníka strednej zdravotníckej školy. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného matka detí pracovala ako učiteľka na základnej škole s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 696,31 Eur. Poberala prídavky na dve deti spolu vo výške 47,04 Eur mesačne. Otec detí pracoval v tom čase ako kuchár v A. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške približne 1.800,- Eur. V tom čase rodičia žili s deťmi v ich 3-izbovom byte, ktorý mali v BSM.
6. Maloleté deti bývajú s matkou a s otcom sa stretávajú. V súčasnosti má maloletá T. X a X rokov a od 01.09.2017 navštevuje základnú školu, teraz končí X. ročník ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,- Eur mesačne, školská družina 6,- Eur mesačne, cestovné výdavky 9,- Eur mesačne, ZRPŠ 15,- Eur ročne. V škole navštevuje záujmové krúžky, Tvorivé dielne a športový krúžok, ktoré sú bezplatné, ale na krúžku Tvorivé dielne sa skladajú na materiál po 5,- Eur mesačne. Je vedená v alergologickej ambulancii a užíva lieky a vitamíny v priemernej hodnote 10,- Eur mesačne.
7. Maloletý A. má XX,X rokov a je žiakom X. rO. 8. Matka maloletých detí je rozvedená, spolu s deťmi býva v X-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jej brat s manželkou a podľa nájomnej zmluvy majú dojednané nájomné 300,-Eur mesačne + náklady bývania 150,-Eur mesačne. Matka maloletých detí je zamestnaná ako uW. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným za obdobie od 12/2016 do 4/2018 vo výške 764,68 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 47,36 Eur mesačne. Okrem mal. A. a T. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť. V nevyporiadanom BSM má matka s otcom detí 3-izbový byt, v ktorom býva otec detí a auto značky O., r.v. XXXX, ktoré užíva otec. Iný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní.
9. Otec maloletých detí je rozvedený, býva sám v 3-izbovotm byte, ktorý majú rodičia detí v BSM. Náklady bývania predstavujú 120,- Eur mesačne + elektrika 20,- Eur mesačne + TV a internet 40,- Eur mesačne. Otec detí pracuje ako kuchár v A. s priemerným čistým mesačným príjmom zisťovaným z doložených výplatných pások za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX vo výške 1.622,42 Eur a poberá aj 13. a 14. plat a takto jeho celkový čistý ročný príjem zo zamestnania v A. predstavuje 21.937,69 Eur, čo v priemere predstavuje 1.828,14 Eur mesačne netto. Ako zástupca vlastníkov bytov má čistý ročný príjem vo výške 289,39 Eur, čo je v priemere 24,12 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá otec inú vyživovaciu povinnosť. S matkou detí majú v nevyporiadanom BSM byt a auto zn. O. r.v. XXXX, ktoré užíva otec detí. Spláca spoločné úvery : hypotekárny úver po 200,44 Eur mesačne a spotrebný úver po 189,- Eur mesačne.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 217 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
15. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Podľa § 29 ods.1 až 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 17. Predmetom konania bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. A. a na mal. T.. Na pojednávaní matka zobrala návrh v časti zvýšenia výživného na mal. A. späť, s čím otec aj kolízny opatrovník súhlasili, preto súd konanie v tejto časti zastavil. U maloletého A. ani súd nezistil zmenu pomerov oproti poslednej úprave výživného, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného. 18. Otec na pojednávaní uviedol, že by bol ochotný dohodnúť sa na zvýšení vyživovacej povinnosti na mal. T. na sumu 170,- Eur mesačne. Kolízny opatrovník uviedol, že on by odporučil zvýšiť výživné na sumu 180-200 Eur mesačne. Na základe odporúčania kolízneho opatrovníka otec súhlasil so sumou 180,- Eur mesačne na mal. T.. S touto sumou vyjadrila súhlas aj matka a rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. T. na 180,- Eur mesačne. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane výživného a taká dohoda by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu s tým, že ale podlieha schváleniu súdu. Keďže sa rodičia dohodli na zvýšení výživného na mal. T. a táto dohoda je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, zodpovedá zmene pomerov od poslednej úpravy výživného a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, súd predmetnú rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na mal. T. schválil. 19. Vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej T., vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom od XX.XX.XXXX, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, pretože v zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné v zásade určuje od začatia súdneho konania. Otcovi tak v zmysle uzavretej rodičovskej dohody vznikol dlh na zameškanom zvýšenom výživnom na maloletú T. za obdobie od 01.12.2017 do 30.06.2018 vo výške 210,- Eur (7 mesiacov á 30,- Eur), ktorý sa otec zaviazal uhradiť k rukám matky do 15.07.2018.
20. Podľa § 52 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.
Po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( § 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.).