Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2C-34-2021.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/34/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobkyne G. D., K.. K., X.. XX.XX.XXXX, L. C. XXX/XX, XXX XX K., zast. Mgr. Drahoslav Potoček, advokát so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Š. D., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XXX/XX, XXX XX K., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov G. D., K.. K., X.. XX.XX.XXXX C. Š. D., X.. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu Raslavice, zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, dňa XX.XX.XXXX, z r u š u j e . II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bola dňa 20.09.2021 doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 14.09.1989.
2. V žalobe dôvodila tým, že manželstvo strán je rozvrátené. Nedôvera medzi žalovaným a žalobkyňou sa týka úplne všetkých oblastí manželského spolužitia, ale najmä aj finančnej oblasti a majetku manželov. Žalovaný má podľa vyjadrenia žalobkyne výbušnú povahu. Výrazne sa to začalo zhoršovať pred niekoľkými rokmi, keď žalovaný nadobudol pozemky, majetky, lesy a iné nehnuteľnosti a stal sa predsedom urbariátu v obci Proč. Žalovaný navštevuje krčmu zriedka, ale keď si tam vypije, skončí sa to bitkou. V súčasnosti je situácia v manželstve podľa vyjadrení žalobkyne taká, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mohlo byť pre žalobkyňu nebezpečné a v rozpore s dobrými mravmi najmä kvôli skutočnosti, že žalovaný asi pred dvoma rokmi začal podľa svojho vlastného uváženia prepisovať majetky a nehnuteľné vecí na jedno zo svojich detí napriek skutočnosti, že žalovaný aj v súčasnosti vlastní majetky a veci, ktoré boli nadobudnuté v manželstve so žalobkyňou až po uzavretí manželstva. Žalovaný je podľa vyjadrení žalobkyne konfliktný typ, neobáva sa a nerešpektuje nikoho, v určitom zmysle je náboženským fanatikom, a to až chorobne. Žalobkyňa zastáva názor, že prevodom nehnuteľností počas manželstva ju žalovaný majetkovo ohrozuje a vystavuje ju nebezpečenstvu existenčnej núdze, či už v prípade rozvodu alebo smrti žalovaného. Žalovaný počas manželstva viackrát predal majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čiže uskutočnil právne úkony týkajúce sa väčších majetkových hodnôt bez vedomia žalobkyne a vždy zatajil aj účel použitia finančných prostriedkov získaných z predaja. Žalovaný počas manželstva svojím správaním preukázal, že spoločné získavanie majetkových hodnôt do BSM nie je na prospech obom manželom ale práve na neprospech manželstva, preto ďalšie trvanie BSM žalobkyne a žalovaného by odporovalo dobrým mravom. Žalobkyňa dodala, že zrušením BSM za trvania manželstva a následným vyporiadaním dôjde k zabezpečeniu jej materiálnej a existenčnej istoty, ako aj k dosiahnutiu bezpečnejšej psychickej pozície žalobkyne v manželstve.
3. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli súdu v čase od 03.02.2022 do 18.02.2022. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 01.04.2022. Na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobkyne, ktorý ospravedlnil jej neúčasť na pojednávaní. Na pojednávaní nebol prítomný žalovaný, u ktorého predvolanie na pojednávanie bolo vykázané fikciou, čo znamená, že súdnu písomnosť si neprevzal v odbernej lehote.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to sobášnym listom, rodnými listami detí strán sporu, odpoveďou Obce Raslavice, lustráciami žalovaného v príslušných registroch a prednesom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe, pretože ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Toto tvrdenie odôvodnil tým, že už boli zaznamenané aj exekúcie v dôsledku správania žalovaného. Ten prevádza nehnuteľnosti a vôbec to nekonzultuje so svojou manželku, teda žalobkyňou. Žalobkyňa so žalovaným nezdieľa spoločnú domácnosť, nakoľko toto nie je možné, keďže žalovaný je násilnícky a agresívny typ. Žalobkyňa má z celej situácie stres a obáva sa, že správanie žalovaného by mohlo ohroziť jej majetkovú sféru. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Súd tiež zistil, že strany sporu majú spoločné deti, a to G., X.. XXXX, H., X.. XXXX, A., X.. XXXX C. Š., X.. XXXX.
8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
9. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
10. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Dobré mravy nie je pojem explicitne definovaný, avšak dobré mravy v rodinných vzťahoch je potrebné chápať ako súhrn spoločenských noriem založených na rešpektovaní rodinných hodnôt, ktorými sú starostlivosť o spoločnú domácnosť, výchova detí a starostlivosť o ne, vernosť manželov, vzájomná úcta, či zdieľanie a zveľaďovanie spoločnej domácnosti. Pritom nie každé nedorozumenie medzi manželmi, či v rodine vôbec musí byť automaticky v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je však už také správanie, ktoré môže vážne ohroziť integritu rodiny, jej ekonomickú stabilitu, či môže mať zásadný vplyv a nedozerné následky pre toho z manželov, ktorý vedie slušný život a nepodieľa sa na zmenšovaní spoločného majetku v príčinnej súvislosti s nevhodným správaním.
12. Súd mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Y. K. manželstvo a majú spolu štyri, dnes už dospelé deti.
13. Žalobkyňa tvrdila, že ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom, keďže žalovaný nezveľaďuje spoločne nadobudnutý majetok, ale bez jej súhlasu s ním disponuje a zbavuje sa ho, čím narúša jej istoty a majetkovú stabilitu. Tvrdila, že so žalovaným spolu nežijú aj pre jeho agresívnu a násilnícku povahu. Žalovaný tvrdenia žalobkyne nepoprel.
14. Súd konštatuje, že medzi stranami sporu neboli žiadne skutočnosti a tvrdenia sporné, keďže žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
15. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.
16. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Predmetom dokazovania je skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Následky spojené s ich nesplnením sa prejavujú v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia a nesie ich tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
17. V civilnom sporovom prose je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslili strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
18. Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na to, že žaloba o zrušenie BSM za trvania manželstva je sporovou vecou, ako aj vzhľadom na to, že medzi stranami neboli sporné žiadne skutočnosti, súd rozhodol tak, že žalobe žalobkyne vyhovel.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vyhovenie žalobe a zrušenie BSM za trvania manželstva je plným procesným úspechom žalobkyne, ktorej súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Súd v danej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v otázke náhrady trov konania odôvodňovali potrebu aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania neprizná. Súd v danom spore nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť situácie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Súdu nie sú známe žiadne okolnosti, pre ktoré by sa v otázke náhrady trov konania mal odkloniť od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, a preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.