Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-157-2012.pdf
PDF · 153.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/157/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Komerční banka, a.s. so sídlom Na Příkopě 969/33 v Prahe 1, Česká republika, IČO: 453170054, proti žalovanému 1/ W. W., N. X.X.XXXX, A. M. M. Č.. XXX M. F., zastúpený D. W., N. XX.X.XXXX, bytom ako žalovaní a žalovanej 2/ D. W., N. XX.X.XXXX, A.Ú. M. M. Č.. XXX M. F., o zaplatenie 31 561,73 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie čiastočne o sumu 32 011,81 Kč zastavuje.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne na istine sumu 2 007,91 Kč, úrok z omeškania 2 787,70 Kč a úrok z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 02.03.2011 do 16.05.2014 a zo sumy 2 007,91 Kč od 17.05.2014 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovaným všetko splácať v mesačných splátkach po 1 000,- Kč, prvá splátka splatná do 25-teho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd priznáva oproti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolanie konania 68,88 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 3.10.2011, domáhal toho, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 43 587,85 Kč, úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 39 312,19 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 105 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.12.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ Smlouvu o úvěru č. XXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 40 000 Kč. Žalovaná 2/ uzatvorila zmluvu o úvere ako spoludlžník. Úver bol dojednaný s úrokovou sadzbou 14,9 % so splatnosťou jednotlivých splátok tak, ako je uvedené v zmluve o úvere. Žalovaní sa zaviazali uhradiť poskytnutý úver spolu s dojednanými úrokmi. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.1.2010 v dôsledku nesplnenia si zmluvných povinností žalovanými. Žalovaní sa v zmluve zaviazali hradiť žalobcovi poplatky spojené s úverom a dodržiavať Obecné úvěrové podmínky Komerční banky, a.s. Žalovaní ku dňu 1.3.2011 dlžili žalobcovi celkovú pohľadávku vo výške 43 587,85 Kč pozostávajúcu z istiny 32 011,81 Kč, úverových poplatkov 0 Kč, úroku 7 300,38 Kč a úroku
z omeškania 4 275,66 Kč. Žalobca ďalej požadoval úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 39 312,19 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaní majú pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. Žalovaní majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, je v danej veci daná na konanie právomoc súdov Slovenskej republiky. Právom rozhodným pre toto konanie, je podľa čl. 4 ods.1 Rímskej zmluvy I, účinnej pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.07.2006, právo Českej republiky.
Súd priznal žalobcovi v konaní ním uplatnený nárok európskym platobným rozkazom č.k. 5Ro/353/2011-64 zo dňa 10.1.2012, ktorý sa podaním odporu obomi žalovanými zrušil v celom rozsahu. Žalovaní 1/ a 2/ odpor odôvodnili tým, že žalovaný 1/ v dôsledku pracovného úrazu stratil zamestnanie a dostal sa do hmotnej núdze, jeho manželka žalovaná 2/ poberá v dôsledku úrazu chrbtice plný invalidný dôchodok, bývajú v podnájme s 5 člennou rodinou, uvedené úvery boli kryté životnou poistkou založenou v KB. Boli by schopní splácať svoj dlh čiastkami 20-50 eur mesačne. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že žalovaní nerozporovali existenciu ani výšku dlžnej čiastky, iba z dôvodu sťaženej finančnej situácie žiadali o pozastavenie platenia dlžnej čiastky a o úhradu dlžnej čiastky v splátkach. Žalobca súhlasil s návrhom žalovaných splácať dlžnú čiastku v splátkach a navrhol minimálnu výšku mesačnej splátky vo výške 3 700 Kč pod stratou výhody splátok pri nezaplatení niektorej z nich. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s postupom, ktorí uviedli žalovaní, že dávajú žalobcovi plnú moc k prevedeniu finančných prostriedkov zo životnej poistky žalovaných, nakoľko takýto postup nebol žalobcom akceptovateľný, je iba na žalovaných, aby požiadali o vyporiadanie zmluvy týkajúcej sa životnej poistky a prípadne aby použili vyplatené peňažné prostriedky zo zmluvy na úhradu svojich pohľadávok. Žalobca na podanom návrhu trval v plnom rozsahu, nakoľko žalovaní nevykonali žiadne úhrady odo dňa 22.9.2011.
Svojím podaním zo dňa 12.12.2012 doplnil žalobca žalobu tak, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaným úver vo výške 40 000 Kč tak, ako je zjavné tiež z historického výpisu zo dňa 1.3.2011 a tiež z interného účtovného dokladu zo dňa 4.12.2007. V súlade s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o úvere boli žalovaní povinní hradiť úroky z úveru a to v zmysle čl. 5 ods. 1 vo výške 14,90 % ročne, s povinnosťou uhrádzať úroky vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že prvá úhrada mala byť vykonaná v najbližšom 20. dni v mesiaci po zahájení čerpania úveru. V súlade s čl. 4 ods. 4 zmluvy o úvere počnúc dňom 20.1.2008 boli žalovaní vždy k 20. dni v mesiaci povinní hradiť istinu, minimálna mesačná splátka bola vo výške 852 Kč, konečná splatnosť celého úveru bola dňa 20.11.2013. Splátky obsahovali len istinu a úroky z úveru. V prípade omeškania so splácaním splátok boli žalovaní povinní hradiť úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže žalovaní sú spotrebitelia. V súlade s čl. 2 ods. 4 zmluvy o úvere boli žalovaní povinní hradiť poplatky za poskytnuté služby, ktorých výška je uvedená v prehľade poplatkov spojených s úverom, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere. Žalobca započítaval úhrady žalovaných najskôr na istinu a potom na úroky z úveru. Žalovaní od 20.12.2007 do 20.8.2009 vykonali celkom 22 úhrad splátok spolu vo výške 17 304,89 Kč, prvú dňa 20.12.2007 vo výške 264,89 Kč, následné v dňoch 21.1.2008, 26.2.2008, 26.3.2008, 28.4.2008, 27.5.2008, 26.6.2008, 29.7.2008, 26.8.2008, 26.9.2008, 26.11.2008, 29.12.2008, 29.1.2009, 20.2.2009, 20.3.2009, 30.4.2009, 20.5.2009, 17.7.2009, 20.7.2009, 20.8.2009 každú vo výške 852 Kč, dňa 20.10.2008 v sume 473,21 Kč a 29.10.2008 v sume 378,79 Kč. Splátky žalovaných boli započítané na istinu v sume 7 988,19 eur a na úroky v sume 9 316,70 Kč. Nesplatený úrok ku dňu 1.3.2011 je vo výške 7 300,38 Kč a nesplatený úrok z omeškania je vo výške 3 237,78 Kč a nie vo výške 4 275,66 Kč ako uviedol žalobca v žalobe a preto zobral žalobca žalobu o úrok z omeškania vo výške 1 037,88 Kč späť. Žalobca žiadal po späťvzatí priznať istinu 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 3 237,78 Kč, úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd uznesením č.k. 3C/157/2012-118 zo dňa 7.1.2013 konanie čiastočne o úrok z omeškania vo výške 1 037,88 Kč zastavil.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/157/2012-167 z 28.4.2014, ktorým výrokom I zastavil konanie o úrok z omeškania vo výške 450,08 Kč a o úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7 300,38 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia, výrokom II zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 2 787,7 Kč, úrok vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 105 eur a trovy právneho zastúpenia JUDr. Romana Majera, advokáta vo výške 837,62 eur, trovy všetky k rukám právneho zástupcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave zrušil výroky II a III rozsudku a vrátil vec Okresnému súdu Skalica na ďalšie konanie.
Žalovaní v odvolaní namietali, že banke navrhli úhradu pohľadávky z poistky, o zrušenie ktorej už požiadali, ďalej namietali, že uhradili dňa 20.11.2013 sumu 10909,- Kč a dňa 32012,- Kč a žiadali, aby súd žalobcovi nepriznal na úroky z omeškania prihliadol na sociálnu situáciu žalovaných. Podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných bola platba zo dňa 16.5.2014 vo výške 10908,53 Kč započítaná na inú pohľadávku žalovaných č. XXXXXXXXXXXXXXXX vzniknutú zo zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta z 16.5.2015, nakoľko žalovaní pri úhrade neurčili, na ktorú pohľadávku smeruje. Platba z 16.5.2014 v sume 32011,81 Kč bola započítaná na istinu vo výške 9143,69 Kč a na čiastočnú úhradu úroku z úveru v sume 22868,31 Kč, preto vzal žalobca žalobu späť v časti uhradenej čiastky na istinu a úroky z úveru vo výške 32012,- Kč späť a vo zvyšnej časti navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
Krajský súd v Trnave v uznesení č.k. 21Cob/192/2014-203 z 29.2.2016 uviedol, že pokiaľ sa žalobca vyjadril, že platba žalovaných v sume 32011,81 Kč bola započítaná na poníženie istiny 9143,69 Kč a na čiastočnú úhradu úroku z úveru 22868,31 Kč, táto skutočnosť v rozpore s doterajšími stanoviskami žalobcu naznačuje, že súdom priznaná čiastka 32011,81 Kč nepredstavuje iba istinu úveru, ale aj (v prevažnej väčšine) úroky z úveru, pričom zo spisu nevyplýva, že by si žalobca v priebehu úverového vzťahu navyšoval istinu úveru a na istine úveru žiadal splatiť viac ako poskytol žalovaným, rozloženie splátok bežných úrokov na jednotlivé mesiace trvania zmluvy nie je možné považovať za navyšovanie istiny úveru, a to aj v prípade, že takto vypočítané úroky sú zohľadnené v dohodnutej mesačnej splátke úveru, ktoré by rozhodnutím súdu mali byť opätovne úročené úrokmi z úveru (14,9% zo sumy 32011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia) a súčasne úrokmi z omeškania (7,75% zo sumy 32011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia). Podľa odvolacieho súdu má súd prvej inštancie opätovne rozhodnúť po presnom zadefinovaní predmetu sporu z hľadiska právnej podstaty jeho jednotlivých častí a vysporiadaní sa s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa plnenia vo výške 10000,- Kč z roku 2013.
Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zostala istina v sume 32011,81 Kč, úrok z úveru 7300,38 Kč , úrok z omeškania 2787,70 Kč , úrok 14,9% ročne zo sumy 32011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 7,75% ročne zo sumy 32011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia .
Žalobca podaním z 15.8.2014 vzal žalobu späť v časti, v ktorej žalovaní dňa 16.5.2014 uhradili suma 32011,81 Kč. Nakoľko žalovaní neuviedli vážne dôvody nesúhlasu s uvedeným späťvzatím žaloby, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie o sumu 32011,81 Kč zastavil.
Riadne a včas predvolaný žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Riadne a včas predvolaní žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, ich neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila žalovaná 2/, o odročenie pojednávania nepožiadali. Súd v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán.
Súd vykonal dokazovanie Smlouvou o úvěru č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.12.2007, Přílohou ke Smlouvě o úvěru (přehled poplatků spojených s úvěrem), Úvěrovými podmínkami pro fyzické osoby nepodnikatele s účinnosťou od 1.6.2007, Interním účetním dokladem pro jednoduché zápisy, výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky zo dňa 7.1.2010 spolu s doručenkou pre žalovaného 1, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa 11.6.2012, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami žalovaných, výsluchom žalovanej 2/ a zistil tento skutkový stav veci :
Smlouvou o úvěru č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.12.2007 uzatvoril žalobca so žalovanými podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku Smlouvu o kreditní kartě a podľa § 497 Obchodního zákoníku zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 40 000 Kč a to jednorazovým čerpaním a žalovaní sa zaviazali splatiť úver najneskôr do 20.11.2013. V zmysle článku 4.2 bol žalobca oprávnený vykonávať úhrady splátok vyčerpanej istiny spotrebiteľského úveru a úrokov prevodom z účtu žalovaných č. XX-XXXXXXXXXX/ XXXX bez súhlasu žalovaných. Žalovaní sa zaviazali zabezpečiť, aby v deň splatnosti boli na bežnom účte prostriedky zodpovedajúce výške splatnej istiny spotrebiteľského úveru a splatných úrokov. V zmysle článku 4.3 odo dňa čerpania boli žalovaní povinní uhrádzať žalobcovi úroky z vyčerpanej istiny spotrebiteľského úveru vo výške 14,90 % ročne a to uhrádzať úroky mesačne vždy 20. dňa mesiaca, prvá úhrada úrokov bude vykonaná za obdobie odo dňa čerpania do najbližšie nasledujúceho 19. dňa kalendárneho mesiaca. V zmysle článku 4.4 od 20.1.2008 boli žalovaní povinní splácať žalobcovi vyčerpanú istinu spotrebiteľského úveru a to v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy 20. dňa kalendárneho mesiaca. Výška splátky vyčerpanej istiny úveru mala vždy zodpovedať rozdielu medzi čiastkou 852 Kč a výške úrokov splatných za obdobie od predchádzajúceho dňa splatnosti úrokov, prípadne splátky vyčerpanej istiny úveru do daného dňa splatnosti. Žalovaní tak boli povinní splatiť istinu úveru 71 mesačnými anuitnými splátkami vo výške 852 Kč. Výška poslednej splátky mala zodpovedať čiastke nesplatenej istiny úveru a neuhradených úrokov. V zmysle článku 4.6 boli žalovaní povinní platiť úroky z omeškania vo výške stanovenej v oznámení. V zmysle článku 8.1 bola ročná percentuálna miera nákladov stanovená vo výške 16,01 %.
V prílohe k Smlouvě o úvěru (přehled poplatků spojených s úvěrem) je uvedený prehľad poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom.
Úvěrovými podmínkami pro fyzické osoby nepodnikatele s účinnosťou od 1.6.2007 súd zistil, že tvoria súčasť zmluvy o úvere. Podľa článku XI. bod 1 písm. a) sa považuje za prípad porušenia zmluvy, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou akéhokoľvek peňažného záväzku vzniknutého na základe zmluvy. Následne podľa bodu 2 písm. f) je banka oprávnená požadovať okamžité splatenie celej vyčerpanej istiny úveru a príslušenstva.
Interním účetním dokladem pro jednoduché zápisy súd zistil, že v ňom dňa 4.12.2007 žalovaný 1 udelil súhlas s vyčerpaním úveru v sume 40 000 Kč.
Výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky zo dňa 7.1.2010 spolu s doručenkou pre odporcu 1 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celej úverovej pohľadávky vo výške 33 912,48 Kč, z dôvodu, že sa dostal do omeškania s úhradou splatných záväzkov.
Z Poistnej zmluvy, na ktorú sa žalovaní odvolávali, súd zistil, že ide o Smlouvu o životním pojištění VITAL, ktorá neslúži k poistnému krytiu nepovoleného debetu, ale k zaisteniu ochrany blízkych poistenca pred finančnými dôsledkami jeho smrti.
Na pojednávaní pôvodný splnomocnenec žalobcu JUDr. Roman Majer, advokát so sídlom na Legionárskej 14 v Trenčíne predniesol, že je listinnými dôkazmi preukázaná dôvodnosť žaloby a zo strany žalovaných nebola existencia a výška pohľadávky namietaná. K tvrdeniu žalovaných, že pohľadávka mala byť krytá poistnou zmluvou dal vyjadrenie, že je na samotných žalovaných, aby toto tvrdenie preukázali. Žalovaným nebola daná výpoveď zo zmluvy, banka od zmluvy neodstúpila, nestalo sa tak ani zo strany žalovaných, bola iba zosplatnená pohľadávka, na čo mal žalobca právo podľa obchodných podmienok, s ktorými boli žalovaní oboznámení. O tom, že sa veriteľ rozhodol zosplatniť pohľadávku, žalovaných písomne oboznámil, o čom priložil doručenku. Uviedol, že mu nie je známa poistná zmluva, ktorú uzatvorili žalovaní.
Z tabuľky úhrad žalovaných, uvedenej žalobcom v jeho podaní z 12.12.2012 súd zistil, že žalovaní od 20.12.2007 do 20.8.2009 uhradili spolu 17304,89 Kč, z ktorej sumy žalobca započítal na istinu 7988,19 Kč, na úrok započítal 9316,70 Kč. V tomto podaní je aj tabuľka výpočtu úroku vo výške 14,9% ročne z dlžnej sumy istiny za obdobie od 4.12.2007 do 1.3.2011 v sume 16617,08 Kč, z ktorej eviduje žalobca ako uhradené 9316,70 Kč a k úhrade zostáva 7300,38 Kč. Ďalej je v tomto podaní uvedená tabuľka výpočtu úroku z omeškania z nezaplatenej istiny v zákonnej výške 10,5% ročne za obdobie od 21.1.2008 do 30.6.2008, 10,75% ročne za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2008, 9,25% ročne od 1.1.2009 do
30.6.2009, 8,5% ročne od 1.7.2009 do 31.12.2009, 8% ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010 a od 1.7.2010 do 1.3.2011 7,75% ročne, za obdobie od 21.1.2008 do 1.3.2011 bol vypočítaný úrok z omeškania vo výške 2835,41 Kč. V podaní je tiež tabuľka výpočtu úroku z omeškania z nezaplatenej splátky úveru od 21.1.2008 do 1.3.2011 v sume 450,08 Kč (pri rovnakých úrokových sadzbách ako sú uvedené pri výpočte úroku z omeškania z nesplatenej istiny).
Zo Zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 16.5.2005, má súd preukázané, že túto zmluvy uzatvorili účastníci zmluvy podľa § 275 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. a žalobca sa v zmluve zaviazal, že poskytne žalovanému 1/ tieto bankové produkty : Expreskonto KB, platobnú kartu I., expresnú linku KB a Mojebanka. K tejto zmluve žalobca doručil súdu aj výpoveď zmluvy z 23.10.2009, adresovanú žalovanému 2/, dôvodom výpovede je , že žalovaným 1/ boli závažným spôsobom porušené podmienky Zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta KB. Žalobca tiež predložil Návrh revize po migraci, z ktorého vyplýva, že dňa 22.11.2013 bola na účet žalobcu vložená čiastka 10908,53 Kč, uvedený je VS 0000276780.
Z vkladu hotovosti na účet v Komerční banka, a.s. Hodonín dňa 16.5.2014 súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 16.5.2014 vložil sumu 32.012,- Kč, pripísaná na účet bola suma 32011,81 Kč, ako variabilný symbol bolo uvedené číslo 148018100.
Z vkladu hotovosti na účet v Komerční banka, a.s. Hodonín dňa 20.11.2013 súd zistil, že žalovaný 1/ dňa 20.11.2013 vložil sumu 10.909,- Kč, pripísaná na účet bola suma 10.908,53 Kč, ako variabilný symbol bolo uvedené číslo 0.
Z vkladov hotovosti na účet v Komerční banka, a.s. Hodonín v sume 1500,- Kč dňa18.10.2016,21.11.2016,14.12.2016,18.1.2017,19.5.2017,19.6.2017,11.7.2017,19.9.2017,17.10.2017,20.11.2017 súd zistil, že žalovaný 1/ vložil vždy sumu 1500,- eur na účet súdneho exekútora JUDr. Marcela Smékala k VS: 0786115.
Z výsluchu žalovanej 2/ súd zistil, že ona a žalovaný 1/ pri poskytnutí pôžičky od žalobcu uzatvorili poistnú zmluvu k úveru, kde v prípade, že by ako dlžníci posledný rok úver nesplácali, banka si mohla automaticky zobrať sumu, ktorú žalovaní po dobu 3 rokov nasporili na poistke. Mesačne so splátkami uhrádzali aj poistku v sume 400 Kč a to samostatne na iný účet, splátky veriteľovi žalovaní hradili vo výške 3 600 Kč na iný účet odlišný od účtu súvisiaceho s poistkou. Pravidelne veriteľovi splácali úver po dobu 12 mesiacov, kým sa im stal úraz a preto žiadali veriteľa, aby si uspokojil úver z poistky. Poistku za úver platili po dobu 6 rokov, poistka mala končiť vo februári 2011, poistka im nebola vyplatená, je pozdržaná bankou. Keď sa domáhali, aby si banka uspokojila svoj dlh z poistky, bolo im oznámené, že všetko má advokát. Dávali banke plnú moc, aby si uspokojila svoju pohľadávku voči nim z poistky, domnievala sa, že ak má na poistke 50 000 Kč, tak si banka mohla pohľadávku uspokojiť z poistky. Ďalej uviedla, že banka s nimi nevyjednávala podmienky zmluvy o úvere, neposkytla im sumu 40 000 Kč, ale len sumu 39 000, nakoľko 1 000 Kč si odpočítala ako poplatok v súvislosti s prípravou a poskytnutím úveru. Úver si brali pre potreby domácnosti. Od minulého roku od marca 2016 zasielajú na účet Komerční banky, ktorý jej oznámila Komerční banka vo forme SMS správy, spolu so žalovaným 1/ čiastku 1 500,- Kč, iný produkt u Komerční banky ako úver nemajú. Žalovaný 1/ mal vedený v Komerční banke bežný účet, ktorý banka v roku 2015 zrušila. Sporili v Komerčnej banke, platili poistku, kde bolo našporených 40 000,- Kč a túto si banka započítala na bežný účet. Súdu predložila doklady, podľa ktorých si banka započítala 32 012,- Kč a tiež si započítala 10 909,- Kč práve z poistky, resp. zo sporenia. Žalovaná 2/ uviedla, že nemá vážne dôvody nesúhlasu so zastavením konania pre späťvzatie žaloby sčasti o čiastku 32 011,81 Kč. Pokiaľ sa týka možnosti zastihnúť žalovaného 1/ s úradnou zásielkou, tak by to muselo byť v dobe troch dní z mesiaca, kedy sa zdržiava žalovaný 1/ v mieste bydliska, žalovaný 1/ je kamionista a iba tieto tri dni sa zdržiava v mieste bydliska. Nevie uviesť, o ktoré tri dni v mesiaci sa jedná, záleží to od pracovných povinností žalovaného 1/, žalovaný 1/ príde domov na Vianoce. Žalovaná za dôkaz označila aj SMS otvorenú žalovanou s textom:„SMS určená povinnému exekuční řízení EX 07861/15.splatnost splátky je 20.12.2017 exekútorský úrad Praha - východ telefón XXXXXXXXX“. Telefonovala s pánom z toho čísla, ten jej povedal, že si Komerčná banka uplatňuje zbytnú čiastku z tej veci, ktorú teraz súd prejednáva. S žalovaným 1/ v ČR žiadne iné záväzkové vzťahy ako ku Komerčnej banke nemajú. Keď telefonovala na tel. číslo uvedené v SMS, komunikovala s JUDr. Smejkalom alebo s jeho koncipientom. Dohodla sa, že jej exekučný úrad bude posielať sms-ky dokedy bude uhradených 1 500,- Kč, ona sa takto dohodla o sume 1 500,- Kč s exekútorom. Splátky exekútorovi poukazuje na základe toho, že si
banka realizovala dohodu o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalovaného 1/, ktorým je BP Logistic, s.r.o., Brno, sídlo uviesť nevie, lebo sa sťahovala. Žalovaný 1/ - manžel žalovanej 2/ má nízky príjem na to, aby mu mohli byť vykonávané zrážky, preto sa žalovaní s exekútorom dohodli, že budú exekútorovi zasielať splátky 1 500,- Kč. Podľa žalovanej 2/, žalovaní ako dlžníci neurčili, čo v splátke uhrádzajú, či uhrádzajú istinu, úrok, úrok z omeškania, resp. nejaké iné nároky okrem uvedených.
Podaním zo dňa 19.4.2013 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o úrok z omeškania vo výške 450,08 Kč. Žalobca ďalej trval na žalobe o zaplatenie istiny 32 011,81 Kč, úroku z úveru 7 300,38 Kč, úroku z omeškania 2 835,41 Kč, úroku vo výške 14,9 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd zistil, že v pôvodnom návrhu žiadal žalobca úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 39 312,19 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia, kým ďalej už od 14.12.2012 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia. Podľa obsahu podania žalobcu ide o späťvzatie časti úroku z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 7 300,38 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia preto súd konanie čiastočne aj v tejto späťvzatej časti zastavil.
Súd ďalej poznamenáva, že v podaní žalobcu zo dňa 19.4.2013, v ktorom žalobca zobral žalobu čiastočne späť o úrok z omeškania vo výške 450,08 Kč, došlo pravdepodobne v chybe v počítaní zo strany pôvodného splnomocnenca žalobcu, keď žalobca žiadal pred týmto podaním priznať úrok z omeškania vo výške 3 237,78 Kč, pričom úrok z omeškania zobral späť vo výške 450,08 Kč, z čoho vyplýva, že v súčasnosti predstavuje nárok žalobcu na úrok z omeškania sumu 2 787,7 Kč a nie vo výške 2 835,41 Kč, tak ako uviedol vo svojom podaní zo dňa 19.4.2013.
Žalobca sa ďalej dňa 19.4.2013 vyjadril, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 a nas. Obchodního zákoníku (ďalej len „OBZ“) ako zmluva výslovne v zákone neupravená. Sama zmluva predstavuje dve samostatné zmluvy zahrnuté do jednej listiny, čo umožňuje ust. § 275 ods. 1 OBZ. Toto ustanovenia výslovne uvádza, že v takomto prípade sa každá zo zmlúv posudzuje samostatne, čo je i tento prípad. Keďže sa jedná o dva samostatné na sebe úplne nezávislé záväzky, má žalobca za to, že potvrdenie o vydaní kreditnej karty je pre záväzok žalovaných, ktorý je predmetom tohto konania, úplne bezvýznamný. Podľa neho zmluva o úvere v zmysle § 55 Občanského zákoníku neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach zmluvných strán. Žalobca ďalej oznámil, že žalovaní mali pred podpísaním zmluvy o úvere možnosť podrobne sa zoznámiť s daným produktom a jeho podmienkami, prípadne si zvoliť iný produkt, mali možnosť si vybrať inštitúciu u ktorej si o daný úver zažiadajú. K tvrdeniu žalovaných týkajúceho sa uzavretia poistnej zmluvy uviedol žalobca, že súčasťou zmluvy o úveru bolo i ustanovenie o pristúpení ku kolektívnemu poisteniu ku spotrebiteľským úverom (čl. 15 zmluvy o úvere). K samotnému pristúpeniu žalovaných k poistnej zmluve však nedošlo, nakoľko nezodpovedala technickým zásadám pre dojednanie poistenia. Ku vzniku poistenia k uvedenému úveru tak nedošlo, čo bolo tiež písomne žalobcom oznámené žalovaným. Poistná zmluva, na ktorú sa žalovaní odvolávajú, predstavuje Smlouvu o životním pojištění VITAL, ktorá neslúži k poistnému krytiu spotrebiteľských úverov, ale k zaisteniu ochrany blízkych poistenca pred finančnými dôsledkami jeho smrti. Ide o poistenie pre prípad smrti alebo dožitia. Táto poistná zmluva sa netýka predmetnej úverovej zmluvy a žalobca preto nemôže vykonať žiadne započítanie či úhradu dlžnej čiastky z poistky.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku (ďalej len Obchodní zákoník), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa §502 ods. 1 Obchodního zákoníku od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 Obchodního zákoníku záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (ods.1) a ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (ods.2).
Podľa § 506 Obchodního zákoníku ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Podľa § 273 ods.1 Obchodního zákoníku časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 365 Obchodního zákoníku dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníku je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb. pro účely tohoto zákona se rozumí a)spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není 1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, 2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr, 3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel nemá možnost volby způsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena za přijetí platby, 4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru, 5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob, d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 321/2001 Sb. smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr, způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou-li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského
úvěru, ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou ( § 11), podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, způsob placení.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníku (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 55 Občanského zákoníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníku dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníku jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 Nariadenia vlády ČR č. 33/2010 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
V konaní mal v konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 4.12.2007, podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 40 000 Kč a žalovaní boli povinní splatiť poskytnutý úver v 71 mesačných splátkach vo výške 852,- Kč vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bola dojednaná pevná úroková sadzba vo výške 14,90 % ročne, RPMN 16,01 %, ďalej sa žalovaní zaviazali platiť poplatky za bankové služby, ktorých výška je uvedená v prílohe zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere. V zmluve sa uvádza, že táto bola uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodního zákoníku. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodního zákoníku, ktorý je podľa § 261 ods. 3 Obchodního zákoníku absolútnym obchodom a postavenie žalovaných v zmluve ako spotrebiteľov zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 321/2001 Sb. a postavenie žalobcu zodpovedá charakteristike danej v § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 321/2001 Sb. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaní požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebitelia. To, že sa v konaní jedná o spotrebiteľský úver nebolo v konaní sporné. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodního zákoníku, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. a ustanovenia Občanského zákoníku. Za spotrebiteľský úver sa v zmysle Občanského zákoníku považuje poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktorú je spotrebiteľ povinný platiť a zároveň sa nejedná o platbu špecifikovanú v bodoch 1 až 5 ust. § 2 písm. a) cit. zákona. Žalovaní sa preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, žalobca si preto uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške. Žalobca z dôvodu neuhrádzania splátok odporcami zosplatnil celý dlh o čom oboznámil žalovaných. Pretože žalovaní si neplnili riadne svoje povinnosti splácať úver, žalobca vyzval žalovaných listom zo dňa 7.1.2010 k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky. Záväzok žalovaných po uhrádzaní splátok a po dvoch čiastočných späťvzatiach, o ktorých súd už rozhodol, tvorí istina 32 011,81 Kč, úrok z úveru 7 300,38 Kč, úrok z omeškania 2 787,7 Kč, čo má súd preukázané výpisom z účtu žalovaných ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.4.2013. Žalovaná 2/ počas výsluchu uviedla, že banka im neposkytla sumu 40 000 Kč, ale len sumu 39 000, nakoľko 1 000 Kč si odpočítala ako poplatok v súvislosti s prípravou a poskytnutím úveru. Súd preskúmal uvedené tvrdenie žalovanej 2/, avšak zistil, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaným úver vo výške 40 000 Kč, čo vyplýva z historického výpisu z účtu, kde dňa 4.12.2007 je uskutočnená transakcia nazvaná čerpanie úveru s uvedením sumy 40 000 Kč. Uvedené vyplýva tiež z interného účtovného
dokladu zo dňa 4.12.2007 a preto súd nemal pochybnosti o poskytnutí úveru žalovaným vo výške 40 000 Kč. Žalovaní ako dlžníci nepreukázali, že ich záväzok zaplatiť svoj dlh zanikol zaplatením alebo iným zákonom prípustným spôsobom, napríklad započítaním z inej ich pohľadávky voči žalobcovi, preto súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu vykonal úkony k zadefinovaniu predmetu sporu z hľadiska právnej podstaty jeho jednotlivých častí a k vysporiadaniu sa s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa plnenia vo výške 10000,- Kč z roku 2013.
Súd výzvou z 24.3.2017 vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu v spojení s podaniami z 12.12.2012, 19.4.2013 a 15.8.2014 tak, aby obsahovala, koľko žalovaní skutočne dlžia na istine z poskytnutého úveru, koľko žalovaní dlžia z poskytnutého úveru ku dňu podania vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných, to je iba na tom, čo skutočne žalobca žalovaným poskytol, ako finančné prostriedky a koľko na tejto istine žalovaní splatili, odkedy, dokedy, za akú dobu, v akej percentuálnej výške a z akej čiastky uplatňuje žalobca po žalovaných úrok, ako ho a z akej sumy vypočítal, odkedy, dokedy, za akú dobu, v akej percentuálnej výške a z akej čiastky uplatňuje žalobca po žalovaných úrok z omeškania, ako ho a z akej sumy vypočítal, súd tiež žiadal predložiť Smlouvu o zřízení a vedení Expreskonta zo dňa 16.5.2005 uzavretú so žalovanými 1/ a 2/ a uviesť, v akej výške bol záväzok žalovaných voči žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu k 20.11.2013, t.j. ku dňu čiastočnej úhrady žalovaných vo výške 10.908,53 Kč a akým spôsobom bola úhrada žalovaných vo výške 10.908,53 Kč na ich dlh započítaná.
Na výzvu súdu z 24.3.2017 žalobca predložil dôkaz o tom, že so žalovanými uzatvoril Zmluvu o zriadení a vedení Expreskonta KB dňa 16.5.2005, pričom žalobca evidoval k 20.11.2013 dlžnú čiastku na istine v sume 10908,53 Kč s príslušenstvom, preto platbu žalovaných z 21.11.2013 v sume 10908,53 Kč započítal na pohľadávku z tejto zmluvy - táto pohľadávka bola predmetom rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/477/2012-226 a vec je vymáhaná v exekučnom konaní. K úhrade žalovaných dňa 16.5.2014 vo výške 32011,81 Kč a k názoru Krajského súdu v Trnave, že v istine 32011,81 Kč si žalobca napočítal nielen istinu ale aj úroky z úveru, uviedol žalobca vo svojom vyjadrení z 10.5.2017, že žalobcom uplatnená čiastka 32011,81 Kč je tvorená len istinou dlžnej čiastky, nie úrokmi z úveru, ani úrokmi z omeškania, ani žiadnymi poplatkami. Žalobca započítal žalovanými uhradenú čiastku 32011,81 Kč na istinu v sume 9143,50 Kč a na úrok z úveru v sume 22868,31 Kč, pričom zostatok úroku z úveru je 0,- Kč (ku dňu platby bol celkom uhradený). Zároveň žalobca uviedol, že ku dňu 10.5.2017 je dlžná istina vo výške 22868,31 Kč (32011,81 Kč - započítaných 9143,50 Kč), dlžný úrok z úveru 10288,35 Kč (pravdepodobne vypočítaný od 17.5.2014 do 10.5.2017) a dlžný úrok z omeškania 16040,57 Kč, pričom žalobca uviedol, že úrok stále beží až do úplného uhradenia istiny dlžnej čiastky, ktorá ku dňu 10.5.2017 nebola celkom uhradená.
Súd má na základe predložených dôkazov za to, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existoval okrem zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, ešte jeden záväzkový vzťah na základe Zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta zo dňa 16.5.2005 a pokiaľ žalovaní pri platbe 10908,53 Kč neuviedli, k akej pohľadávke Komerční banky, a.s. smeruje ich platba napríklad zadaním čísla zmluvy o úvere ako variabilného symbolu, nie je možné žalobcovi vytknúť, že započítal ich platbu na staršiu pohľadávku voči žalovaným, teda na pohľadávku zo Zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta KB zo dňa 16.5.2005.
Súd z tabuľky všetkých úhrad žalovaných, ktorá je obsiahnutá v liste žalobcu z 12.12.2012, zistil, že z celkových úhrad žalovaných v sume 17304,89 Kč bolo na istinu započítané žalobcom 7988, 19 Kč a teda keď sa od poskytnutého úveru v sume 40000 Kč odpočíta suma započítanú žalobcom z úhrad žalovaných na istinu vo výške 7988,19 Kč, zostáva suma 32011,81 Kč, ktorú žalobca žaluje ako istinu, preto má súd preukázané tvrdenie žalobcu, že v žalovanej istine 32011,81 Kč je zahrnutá len istina, nie sú v nej zahrnuté aj úroky.
K tvrdeniu žalovaných, že po dohode so žalobcom splácajú 1500,- Kč mesačne na úver, žalobca v podaní z 4.12.2017 uviedol, že od roku 2016 žalobca neeviduje na žiadnej z evidovaných pohľadávok voči žalovaným platby vo výške 1500,- Kč.
Žalovaná 2/ na pojednávaní 13.12.2017 predložila súdu dôkaz o vklade sumy 10.909,- Kč dňa 20.11.2013 W. W.. V dôkaze nie je uvedený variabilný symbol, teda číslo zmluvy, ku ktorej mala byť suma 10.909,- Kč zúčtovaná. V dôsledku toho suma 10.909,- Kč bola žalobcom započítaná na inú staršiu pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o zriadení a vedení Expreskonta KB. Žalovaná 2/ súdu predložila tiež dôkaz o vklade sumy 32.012,- Kč dňa 16.5.2014 Pavlom Pollákom, je na
ňom uvedený variabilný symbol 148018100, túto sumu zaúčtoval žalobca na svoju pohľadávku voči žalovaným vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania, preto žalobca podaním vzal žalobu späť v časti sumy 32011,81 Kč a súd v tejto časti konanie zastavil, ako je uvedené v bode 10. Žalovaná ďalej predložila súdu dôkazy o úhradách W. W. vždy v sume 1500,- Kč na VS: 0786115dňa18.10.2016,21.11.2016,14.12.2016,18.1.2017,19.5.2017,19.6.2017,11.7.2017,19.9.2017,17.10.2017,20.11 a to na účet súdneho exekútora JUDr. Marcela Smékala. Pokiaľ ide o sumy 1500,- Kč, hradené žalovanými v prospech účtu JUDr. Marcela Smékala, žalobca neodpovedal na výzvu súdu, aby uviedol, na základe akého vykonateľného rozhodnutia prijíma súdny exekútor JUDr. Marcel Smékal platby od žalovaných 1/ a 2/ vo výške 1500,- Kč. Súd však ustálil, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ zasielajú sumy 1500,- Kč súdnemu exekútorovi, čo uviedla sama žalovaná 2/ na pojednávaní, znamená to, že ide o výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je pravdepodobne rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3C/477/2012-226, pri ktorom došlo k úhrade istiny 10.909,- Kč, ale predmetom exekúcie ešte môžu byť úroky, úroky z omeškania, trovy konania a trovy exekúcie. Nakoľko v prejednávanej veci ešte nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, neexistuje ešte exekučný titul, na základe ktorého by bolo možné viesť exekučné konanie. Z listu žalovaných z 24.1.2018 je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ nevedia, akú pohľadávku Komerčnej banky voči nim splácajú v splátkach 1500,- Kč. Súd má z predložených dokladov o úhradách 1500,- Kč preukázané, že variabilný symbol na úhradách 1500,- Kč (t.j. 0786115) nie je možné stotožniť s číslom zmluvy o úvere XXXXXXXXXXXXX, ktorá je predmetom tohto konania, preto nie je možné splátky 1500,- Kč preukázané žalovanou 2/ na pojednávaní 13.12.2017 považovať za splátky úveru, ktorý je predmetom tohto konania.
Súd mal výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky z 7.1.2010 preukázané, že splatnosť úveru nastala dňa 20.1.2010, do dňa zosplatnenia patria žalobcovi úroky z úveru, po dni splatnosti patria žalobcovi len úroky z omeškania, nakoľko žalovaní stratili výhodu splátok a žalobca žiada uhradiť celý dlh, žalobca preto nemá nárok na úrok 14,9% ročne zo sumy 32011,81 Kč od 2.3.2011 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca úhradu žalovaných v sume 32011,81 Kč zo dňa 16.5.2014 započítal v sume 22868,31 Kč na úroky, pričom žalobca uviedol vo svojom vyjadrení z 10.5.2017, že sumou 22868,31 Kč majú žalovaní uhradené úroky až do dňa tejto úhrady t.j. do 16.5.2014, z uvedeného vyplýva, že v sume 22868,31 Kč je zahrnutý jednak úrok z úveru v sume 7300,38 Kč vypočítaný do 1.3.2011 a jednak žalobcom vypočítaný úrok z úveru za obdobie od 2.3.2011 do 16.5.2014 (22868,31 Kč - 7300,38 Kč = 15567,93 Kč).
V tabuľke úhrad žalovaných v podaní žalobcu z 12.12.2012 je uvedený výpočet úroku z úveru za obdobie od 4.12.2007 do 1.3.2011. Žalobcovi však patrí úrok len do zosplatnenia t.j. od 4.12.2007 do 20.1.2010 v sume 11324,61 Kč, úrok od 21.1.2010 do 1.3.2011 vo výške 5292,47 Kč mu nepatrí , podľa tabuľky v podaní z 12.12.2012 žalovaní uhradili na úroku z úveru sumu 9316,70 Kč, do zosplatnenia má potom žalobca nárok len na úrok z úveru 2007,91 Kč (11324,61 Kč - 9316,70 Kč).
Vzhľadom na uvedené je možné akceptovať čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v sume 32011,82 Kč, ale nie s rozdelením 9143,50 Kč na istinu a na úrok z úveru v sume 22868,31 Kč, keďže žalobca započítal úhradu žalovaných aj na úroky, na ktoré už po zosplatnení úveru nemal nárok. Žalovaní dňa 16.5.2014 zaplatili 32011,81 Kč (zaplatili 32012,- Kč, avšak na účet žalobcu bolo pripísaných len 32011,81 Kč), z uvedenej sumy patrí potom suma 2007,91 Kč na úrok z úveru (čím je zaplatený celý úrok z úveru do dňa zosplatnenia úveru) a 30003,90 Kč na istinu, čím zostáva zaplatiť na istine 2007,91 Kč (32011,81 Kč - 30003,90 Kč) .
Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby zaplatili spoločne a nerozdielne žalobcovi na istine sumu 2 007,91 Kč. Súd má za to, že žalobca má v zmysle § 517 ods. 2 Občanského zákoníku v spojení s nariadením vlády ČR č. 33/2010 Sb. nárok na úrok z omeškania, keďže sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok už pred zosplatnením úveru, preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vypočítaný za obdobie od 21.1.2008 do 1.3.2011 v sume 2 787,70 Kč, ďalej úrok z omeškania 7,75 % ročne zo sumy 32 011,81 Kč od 02.03.2011 do 16.05.2014 a zo sumy 2 007,91 Kč od 17.05.2014 do zaplatenia.
Súd v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovaným splácať svoj dlh žalobcovi v splátkach v sume 1 000 Kč mesačne, prvá splátka splatná do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, a to s ohľadom na ich finančné pomery a majúc za to, že nebude ani upreté právo veriteľa na plnenie od dlžníka v primeranej lehote.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní žalobca úspešnejší, úspech žalobcu 84,44 % (v sume 2007,91 Kč, v späťvzatej sume 32011,81 Kč, zastavenie konania zapríčinili žalovaní platbou po začatí konania, v úroku z omeškania 2787,70 Kč), žalovaní boli síce v odvolacom konaní úspešní v sume 32011,81 Kč a úroku 2787,70 Kč, avšak po odvolacom konaní došlo k úhrade sumy 32011,81 Kč, čím zapríčinili zastavenie konanie v uvedenej sume, úspech žalovaných 15,56% (v späťvzatom úroku z omeškania 1037,88 Kč a 450,08 Kč, zastavenie konania zapríčinil žalobca, v úroku z úveru 5292,47 Kč, súd vzal v úvahu pri rozhodnutí o pomere úspechu aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroku z omeškania, nakoľko boli vyčíslené čo do výšky konkrétnou sumou), čistý úspech žalobcu v celom konaní 68,88%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo. .
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .