Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-322-2017.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/322/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, v zast. Gallo, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Martin Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352 proti žalovanému Q. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M., K. XXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 410,19 Eur s prísl., takto
rozhodol:
súd konanie o zaplatenie 113,57 Eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 410,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49 Bratislava, IČO: 35 805 731 uzatvoril so žalovaným dňa 01.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569778873, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 300 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku pravidelnými týždennými splátkami po dobu 60 týždňom v sume 7,57 Eur. Posledná splátka bola splatná 25.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 01.10.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 154,50 Eur. Žalovan sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 1.73 Eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 69,3 Eur. Žalovaný sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky pôžičky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a uhradia z titulu poskytnutej pôžičky splátky v celkovej výške 6.2 Eur. Žalobca listom zo dňa 01.06.2017 výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 410,19 Eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny zo Zmluvy o úvere vo výške 220,53 Eur, zmluvného úroku vo výške
76,08 Eur a zo Zmluvy o zabezpečení služby vo výške 113,57 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení pohľadávky. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu písomné dôkazné prostriedky: Zmluva o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, Zmluva o zabezpečení splátok úveru, Oznámenie o postúpení pohľadávky + doručenku, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Hradci Králové, Zmluvu o postúpení pohľadávky + menný zoznam, Predžalobná výzva + doručenku, Výpis splátok a úhrad.
2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 12.12.2017, ktorým žalobcovi priznal časť nároku vo výške 152,19 Eur. Platobný rozkaz sa stal právoplatným dňa 23.01.2018. Na rozhodnutie o zvyšku nároku súd nariadil pojednávanie dňa 27.06.2018.
3. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu späť v časti nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 113,51 Eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP: ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP: súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Nakoľko žalobca vzal žalobu vo výške 113,57 Eur späť, skôr než sa začalo prvé pojednávania a v súlade s § 146 ods. 1 CSP by prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím bol neúčinný, súd v súlade s § 144 a § 145 ods. 2 CSP žalobu v časti 113,57 zastavil.
8. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že medzi stranami konania nebol spor o tom, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569778873 zo dňa 01.10.2013, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300,-Eur. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia úveru sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 43,20 Eur a poplatku za garantovanú službu sumou 60,30 Eur, teda celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú žalovaná žalobca bola povinný zaplatiť predstavuje 403,50 Eur pri priemernej hodnote RPMN 46,06 %. Zákazník sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 6,73 Eur a poslednej dlžnej splátky 6,43 Eur. Úver sa za podmienok tejto zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky je 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet Providentu. V zmluve je uvedené jej číslo 5697788736 a podpísaná bola zástupcom Žanetou Slatinčanovou, s miestom podnikania Lučenec, pod IČO: 44 564 791. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že toho istého dňa 01.10.2013 bola uzatvorená Zmluva o zabezpečení splátok úveru v zmysle ktorej v bode I, bod 1.1 poskytovateľ - právny predchodca žalobcu sa zaväzuje, že zákazníkovi - žalovanému za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 569778873 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
9. V zmysle článku I. bod 1.2 zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 154,50 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60. pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 2,57 Eur a poslednú splátku vo výške 2,87 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.
10. Z výpisu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569778873 sumu 147,81 Eur.
11. K postúpeniu pohľadávky voči žalovanému došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
12. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa 16.12.2016,.
13. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 podanou na pošte dňa 09.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 419,09 Eur (zistené z podacieho hárku č. EPH107988326).
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 01.10.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52a ods. 1 OZ v znení ku dňu 01.10.2013 ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
16. Podľa § 52a ods. 2 OZ v znení ku dňu 01.10.2013 ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu 01.10.2013 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 01.10.2013 na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., v znení ku dňu 01.10.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení ku dňu 01.10.2013 na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 01.10.2013 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 01.10.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.10.2013 jednoznačne vyplýva, že žalovaný za poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,-Eur bol právnemu predchodcovi žalobcu povinný zaplatiť 403,50 Eur (43,20 Eur predstavuje úrok a 40,20 Eur je poplatok za garantovanú službu) a sumu 103,- Eur za zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Celková výška odmeny, ktorú právny predchodca žalobcu od žalovanej za poskytnutie úveru požadoval, teda spolu činila 399 Eur (269 + 103). Žalovaná zaplatil sumu 6,20 Eur, čo vyplýva z výpisu splátok a úhrad.
24. Súdu bolo z vykonaného dokazovania ako aj súdnej praxe s pohľadávkami právneho predchodcu žalobcu zrejmé, že za doplnkovú službu titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dojednané osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu, bol žalovaný povinný platiť odmenu osobitne, avšak platba bola inkludovaná do jednotlivých splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola podmienkou poskytnutia úveru za okolností uvedených v úverovej zmluve v prípade, že klient mal záujem o okamžité, hotovostné vyplatenie úveru ako aj v prípade, že klient chcel refinancovať časť predchádzajúceho úveru novým úverom. Žalobcovi v negociačnom procese iná možnosť splácania splátok úveru v zmysle úverovej zmluvy ako osobné inkasovanie v zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru ani daná nebola. Bez povšimnutia nie je možné nechať ani skutočnosť, že obchodný zástupca bol odmeňovaný v závislosti od výšky sumy výberu splátok od jednotlivých klientov (čo súdu je známe z jeho rozhodovacej praxe), z čoho nepochybne vyplýva, že v procese uzatvárania úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečení splátok úveru mal nepochybne vlastný ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy so službou, v danom prípade zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Jedná sa teda o prípad § 52a OZ, keď z povahy zmlúv, ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy od seba sú vzájomne závislé. Za takéhoto stavu podľa názoru súdu, náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej priemernej miery nákladov, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
25. Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ úveru, platbu odmeny v zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru do RPMN nezahrnul, čo vyplýva z textu samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S takouto praxou však súd nemôže súhlasiť vzhľadom na vyššie uvedené.
26. Vyššie uvedený stav, kedy zmluva o zabezpečení splátok úveru je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, kedy odmena za túto službu nie je započítaná do RPMN, hoci úver spotrebiteľa navyšuje, podľa názoru súdu je konaním rozporným s ustanovením § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 19 ods. 2 zákona cit. zákona č. 129/2010 Z. z..
27. Uvedené konanie v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., v znení ku dňu 01.10.2013 sankcionuje zákon tak, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, kedy je nesporné, že pokiaľ odmena za zmluvu o zabezpečení splátok úveru ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru neboli započítané do RPMN ako výdaj, ktorý nepochybne spotrebiteľ za účelom získania úveru musel zaplatiť a týmto postupom právny predchodca žalobcu de facto obišiel zákon vo vzťahu k správnemu určeniu príslušnej ročnej percentuálnej miery nákladov úverovej zmluvy, bol údaj o výške RPMN jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nato, že úniový normotvorca za účelom jednotného posudzovania celkových nákladov spotrebiteľa na spoločnom trhu so spotrebiteľskými úvermi zaviedol spoločnú referenčnú
veličinu - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Súdny dvor pritom zdôraznil, že informovanie spotrebiteľa v jednotnom formáte, vypočítanom pomocou matematického vzorca má zásadný význam, pretože umožňuje spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku a porovnať ho s inými úvermi (rozsudok z 4. marca 2004, vec C-264/02). Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva zásadný význam správneho výpočtu RPMN a predovšetkým to, aby nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ sa už začal orientovať o cene úveru cez RPMN, aby v sieti dosť neprehľadných (pre bežného spotrebiteľa) údajov vedel zistiť, či sa mu úver oplatí. Práve preto je uvedený údaj veľmi významný a jeho obchádzanie je dôvodne sankcionované.
28. Z legálnej definície celkových nákladov tak jasne vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z. z. rozlišuje medzi doplnkovými službami súvisiacimi so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľ musí navyše uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok a medzi tými, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru a nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Súdu je známe z jeho rozhodovacej praxe, že v prípade úverov spoločnosti Provident Financial s.r.o., je podmienkou získania spotrebiteľského úveru v prípade, že úver bol poskytnutý ihneď, bolo uzavretie zmluvy o doplnkovej službe. Z uvedených dôvodov odmena za zmluvu o zabezpečení splátok úveru mala byť zahrnutá do určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ.
29. V tejto súvislosti vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 300,-Eur a žalovaný vrátil 154,50 Eur, má žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej sumy zníženej o zaplatenú sumu t. j. 152,19 (300 - 7,81 = 152,19) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal nárok v platobnom rozkaze, ktorý sa stal právoplatným. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezúročný úver odo dňa stal právoplatným. Žalobca však žalovaného vyzýval na zaplatenie sumy oveľa vyššej, t.j. 419,09 Eur a preto súd ju považoval za právne nespôsobilú spôsobiť omeškania dlžníka a žalobu zamietol. Žalobca si naďalej uplatňoval nárok na sumu 258 - 113,57 (späťvzatie) = 144,43 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd toto vo zvyšku zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP: Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v časti 152,19 a neúspešný v časti späťvzatia podľa § 256 ods. 1 CSP a zvyšok nároku 144,53 Eur. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol tak úspešný v prevyšujúcej časti , avšak nevznikli mu žiadne trovy, preto súd rozhodol v súlade s § 257 CSP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.