Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/263/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid Doležajovej a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v právnej veci žalobkyne: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, prechodne bytom L., O. XX, proti žalovanému: I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X, zastúpený JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, Fr. Mojtu 43, Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. apríla 2017, č. k. 6C/221/2015 - 266, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (do 30. 06. 2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 01. 07. 2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 28. 04. 2017, č. k. 6C/221/2015-266, v bode I. výroku rozhodol, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G. zapísané na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby

- rodinný dom súp. č. X na parcele č. XXX pod J. na mene žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele v 1-ici, predajom uvedených nehnuteľností a výťažok rozdeľuje medzi žalobkyňu a žalovaného každému v 1-ici. V bode II. výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni, titulom pasív, sumu vo výške 4.075 eur a to do troch dní od rozdelenia výťažku z predaja uvedených nehnuteľností. V bode III. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške. V bode IV. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 2.442 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v bode V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ZoSP“), § 255 ods. 1 a 2 CSP.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľných veciam uvedeným pod bodmi 1 až 10 žalobného

návrhu a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G. zapísané na Okresnom úrade P., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp. č. X na parcele č. XXX pod J. na mene žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele v 1- ici. Nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalovaného žiadala zaviazať zaplatiť jej z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v prípade, že nedôjde k dohode o cene, cenu určenú podľa znaleckého posudku po zohľadnení pasív. Žalobu podala z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli so žalovaným za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“), ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. 12. 2013, sp. zn. 7C/301/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 02. 2014. Rozvodom zaniknuté BSM si vyporiadali dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 06. 08. 2014, predmetom ktorej boli aj uvádzané nehnuteľnosti, pričom na základe uvedenej dohody sa stali podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý v spoluvlastníckom podiele v 1-ici. Podľa uvedenej dohody sa zaviazala uhradiť nedoplatok s príslušenstvom na spotrebnom úvere vo VÚB č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6 319,89 eura a nedoplatok s príslušenstvom na stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva vo výške 1 830,15 eura. O túto sumu 8 150,04 eura sa jej mal zvýšiť podiel.

4. Keďže žalovaný je užívateľom hnuteľných a nehnuteľných vecí navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že by tieto veci pripadli do vlastníctva žalovaného odplatne za sumu 34 075 eur, ktorá pozostáva zo sumy 30 000 eur ako podiel za hnuteľné a nehnuteľné veci a zo sumy 4 075 eur ako polovica pasív, ktoré sa zaviazala uhradiť a o ktoré sa mal podľa dohody o vyporiadaní BSM zvýšiť jej podiel. Alternatívne navrhla, že by odkúpila jeho podiel z nehnuteľností za sumu 30 000 eur a hnuteľných vecí by sa vzdala v prospech žalovaného.

5. Žalovaný sa vyjadril a navrhol reálne nehnuteľnosti rozdeliť, s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasil. Na pozemku parc. č. XXX sa nachádza toho času prístavba k rodinnému domu, stavba garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú zakreslené a zapísané v katastri nehnuteľností, a preto žalobný petit by bol nevykonateľný a nezapísateľný v katastri nehnuteľností. Podľa žalovaného je možné horizontálne rozdelenie predmetných nehnuteľností tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu súp. č. X s prístavbou k rodinnému domu a priľahlého pozemku a on sa stane výlučným vlastníkom druhej polovice pozemku spolu s rozostavanou stavbou garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností. Dostatočný prístup k takto novovytvoreným nehnuteľnostiam by mali obaja z miestnej komunikácie, ktorá je zapísaná ako parc. č. XXX/X. Reálne rozdelenie je možné, pretože rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré sú i funkčne opodstatnené. Za týmto účelom navrhol ustanoviť znalca geodeta, ktorý zameria predmetné nehnuteľnosti, stanoví spôsob ich reálneho rozdelenia, zameria prístavbu k rodinnému domu, garáž, letnú kuchyňu a súčasne vyhotoví znalecký posudok o stupni rozostavanosti prístavby k rodinnému domu, garáže a letnej kuchyne. V prípade, ak nedôjde k dohode o výške cien predmetných nehnuteľností navrhol pribrať do konania znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. Ak žalobkyňa nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti, môže ich po reálnej deľbe predať tretej osobe.

6. Na pojednávaní dňa 24. 06. 2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam pod bodmi 1 až 10 písomného žalobného návrhu berie žalobkyňa žalobu späť. Po súhlase s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu žalovaným, súd konanie čo do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam uvedenými pod bodmi 1 až 10 žalobného návrhu zastavil uznesením zo dňa 24. 06. 2015.

7. Žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosti predstavujú rodinný dom, ktorý je prízemný a pod jednou izbou podpivničený. Pozostáva z dvoch izieb, obývačky, kuchyne a spálne v tvare L. Na dvore je garáž a letná kuchyňa, ktoré sú oddelené od domu. Nesúhlasí s rozdelením nehnuteľností z dôvodu, že sa jej žalovaný vyhrážal zabitím. Po rozvode skončila na psychiatrii o čom predložila lekársky nález psychiatra o tom, že je v ambulantnej starostlivosti od februára 2015. Ako najvhodnejší spôsob považuje predaj nehnuteľností. Z manželstva pochádzajú dve deti, dcéra, ktorá má 24 rokov a syn má 22 rokov, pričom obidve deti žijú spolu s matkou v podnájme v L.. Od 15. 08. 2013 žalobkyňa nežije v predmetnom rodinnom dome.

8. Žalovaný uviedol, že sa chcel so žalobkyňou dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľností tak, že budú odpredané v cene 96 000 eur z toho pre každého by pripadla suma 48 000 eur. Na ponuku na internete žiadny záujemca nereagoval a žalobkyňa prišla so znížením ceny na 80 000 eur, avšak o nehnuteľnosti nebol záujem. Zotrval na návrhu nehnuteľnosti rozdeliť, keďže ide o veľký dom a menší dom s dvorom, ktorý má 5 metrov. Keď sa dvor rozdelí na polovicu, zostáva pre každého 2,5 m, kde sa zmestí auto. Rozdelenie navrhol tak, že si ponechá druhý menší domček a samotný rodinný dom by ostal žalobkyni. Jemu by pripadla drobná stavba pozostávajúca z garáže a letnej kuchyne, kde je wc a kúpeľňa. Poprel, že by sa vyhrážal žalobkyni zabitím. Nechce, aby mu boli prikázané všetky nehnuteľnosti, pretože je to veľké a nemá z čoho žalobkyňu vyplatiť.

9. Ako svedok vypovedala I. E., dcéra žalobkyne a žalovaného, ktorá uviedla, že nie je možné spolužitie žalobkyne a žalovaného, pretože sa rozvádzali z dôvodu násilného správania sa žalovaného hlavne voči žalobkyni. Žalovaný mal a má problém s alkoholom a za všetko viní žalobkyňu a jej rodinu. Odišla pracovať do S. približne pred 3 - 4 rokmi a vrátila sa v septembri, keď bola preč žalobkyňa spolu s jej bratom utiekli z G. a viac sa späť bývať nevrátili. Zo žalovaného mala strach, býval voči ním agresívny, najmä keď sa spolu s bratom zastávali žalobkyne. Žalobkyňa si hľadá prácu v L., zatiaľ žije z toho, že jej ona dáva peniaze a bývanie a stravu má zdarma. Ďalej svedkyňa uviedla, že je zamestnaná v realitnej kancelárii ako realitná maklérka a vyjadrila sa k možnému rozdeleniu nehnuteľnosti ako aj možnému predaju nehnuteľnosti, ktorá by pripadla žalobkyni, a to tak, že je veľmi ťažko takúto nehnuteľnosť predať najmä na dedine, keď sa predáva dom s malým pozemkom. Žalobkyňa v žiadnom prípade už nechce bývať v predmetnom dome a navrhla nehnuteľnosť predať ako celok.

10. Za účelom posúdenia možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom W.. E. E. z odboru geodézie a kartografie. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že posúdil možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, a to podľa návrhu žalovaného tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu súp. č. X s prístavbou a priľahlého pozemku a žalovaný sa stane výlučným vlastníkom druhej polovice pozemku spolu s rozostavanou stavbou garáže a letnej kuchyne, ktoré nie sú zapísané v KN. Zistil, že pozemok parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria podľa spoluvlastníckych podielov nemôže byť rozdelený podľa spoluvlastníckych podielov, pretože by nebol zabezpečený plnohodnotný prístup do rodinného domu, ktorý sa na pozemku nachádza. Z toho dôvodu vykonal návrh rozdelenia tak, ako uviedol v geometrickom pláne č. XC/XXX/XXXX-X/XXXX. Nový stav by bol taký, že žalobkyni by pripadla do vlastníctva parc. č XXX/X zastavané plochy o výmere 166 m2 spolu s rodinným domom súp. č. X na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 122 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 536 m2, spolu 824 m2. Žalovanému by pripadla parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 spolu s rozostavanou stavbou, garáže a letnej kuchyne na parc. č XXX/X, parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 145 m2 a z parcely č. XXX/X záhrada o výmere 536 m2, spolu XXX m2. Podľa znalca takéto rozdelenie nebude vyžadovať vynaloženie nákladných stavebných úprav. Napojenie na inžinierske siete si vyžiada zriadiť osobitnú prípojku ku každej stavbe. Rozdelením sa podstatne nezníži cena nehnuteľností.

11. Žalobkyňa k znaleckému posudku uviedla, že nesúhlasí s reálnou deľbou nehnuteľností a nesúhlasí ani s ich rozdelením v zmysle znaleckého posudku, pretože sa nemôže a ani nechce vrátiť bývať do domu, z ktorého odišla z dôvodov, pre ktoré sa so žalovaným rozvádzala, a preto navrhla, aby súd nariadil predaj predmetných nehnuteľností a výťažok získaný ich predajom rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného podľa výšky podielov.

12. Žalovaný uviedol, že súhlasí s vypracovaným znaleckým posudkom v celom rozsahu a dodal, že novovzniknuté nehnuteľnosti pre žalobkyňu budú väčšie o 45 m2 a navrhol pribrať do konania znalca z odboru stavebníctva, oceňovania nehnuteľností, ktorý stanoví všeobecnú cenu rodinného domu a priľahlého pozemku a jemu pripadajúcej rozostavanej garáže, letnej kuchyne a priľahlého pozemku.

13. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom W.. C. E. z odboru oceňovania nehnuteľností. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 81 382,50 eura, z toho podiel v 1-ici patriaci žalobkyni predstavuje zaokrúhlene sumu 40 700 eur a rovnako po zaokrúhlení spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1-ici predstavuje sumu 40 700 eur. Za účelom uvedenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností navrhnutého podľa rozdelenia znalcom W.. E. E. znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva

žalobkyne podľa geometrického plánu č. XC/XXX/XXXX-X/XXXX je 52 700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného je 17 800 eur.

14. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom stanovisku uviedol, že žalobkyňa navrhuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tretím spôsobom, t.j. nariadením predaja nehnuteľností citovaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. ako parc. č. XXX zast. plocha a nádvoria 484 m2, parc. č. XXX záhrady 1075 m2, stavby rodinný dom súp. č. X na parc. č. XXX s tým, že výťažok získaný predajom nehnuteľností nech súd rozdelí medzi účastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Čo sa týka navrhnutého spôsobu reálnej deľby protistranou s touto žalobkyňa nesúhlasí z dvoch dôvodov a to, že by takouto deľbou vznikli dve úzke nehnuteľnosti v dôsledku čoho by jej časť bola nepredajná a taktiež jej spolužitie so žalovaným je nemožné. Posledný dôvod, pre ktorý nesúhlasí je ten, že by vznikla povinnosť výplaty, čo by vzhľadom na jej nepriaznivú situáciu nebola schopná vyplatiť žalovanému. V prípade, že by súd akceptoval návrh protistrany, bolo by potrebné pri výpočte vyrovnávacieho podielu zohľadniť sumu, ktorú má žalobkyňa v zmysle dohody o vyporiadaní BSM uhradiť VÚB a Prvej stavebnej sporiteľni.

15. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom rozdelenia predmetných nehnuteľností reálnou deľbou podľa GP W.. E. zo dňa 16. 02. 2016, č. plánu XC/XXX/XXXX zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom úrade P., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela č. XXX zastavané plochy o výmere 484 m2, dom súp. č. X na parc. č. XXX a parc. č. XXX záhrada o výmere 1075 m2 tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne by pripadla novovytvorená parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 166 m2 spolu s rodinným domom súp. č. X na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 122 m2 a parc. č. XXX/X záhrady o výmere 536 m2 v celosti. Ide o parcely registra „C“. Do výlučného vlastníctva žalovaného by pripadli novovytvorené parcely č. XXX/X zastavané plochy o výmere 54 m2 spolu s rozostavanou stavbou, garáže a letnej kuchyne na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X zastavané plochy o výmere 145 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 536 m2 v celosti, všetko sa jedná o parcely registra „C“. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalobkyňu na vyplatenie alikvotnej časti vyporiadacieho podielu finančnej hodnoty podľa W.. E. č. XX/XXXX z 01. 08. 2016 tak, aby obom účastníkom pripadla rovnaká finančná hodnota. Platby, ktoré vychádzali z dohody o vyporiadaní BSM, časť dlhov zaplatila žalobkyňa a časť dlhu žalovaný. Kvôli tomuto podal žalovaný žalobu voči žalobkyni na zaplatenie sumy 2 540 eur s príslušenstvom na Okresnom súde Nitra, kde bol vydaný platobný rozkaz, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Ak by súd vyhovel návrhu žalovaného vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, bola by obava, že takéto rozhodnutie nebude zapísateľné v katastri, pretože rozostavané stavby nemajú stavebné povolenie v súlade tak ako to geodet zakreslil. Ale tento problém vie vyriešiť tak, že podľa stavebného zákona môže stavebný úrad - obec vydať rozhodnutie, potvrdenie o existencii stavby, kde na základe podkladov, ktoré v súčasnosti majú zadokumentuje súčasný stav garáže a letnej kuchyne, takže nebol by problém so zápisom rozhodnutia súdu v katastri. Pokiaľ ide o vstup žalobkyne k svojim nehnuteľnostiam uviedol, že žalovaný je ochotný zriadiť vecné bremeno a umožniť lepší vstup k nehnuteľnostiam žalobkyne. Tretí spôsob vyporiadania by bol na ujmu oboch účastníkov, keď predajom nehnuteľností treťou osobou by nebol taký záujem dosiahnuť najvyššiu cenu za sporné nehnuteľnosti.

16. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný boli manželia. Ich manželstvo trvalo od 03. 02. 1990 do 05. 02. 2014. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom prvoinštančného súdu zo dňa 12. 12. 2013, č. k. 7C/301/2013-35. Za trvania manželstva nadobudli žalobkyňa a žalovaný do BSM nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. zapísané na Okresnom úrade P., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp. č. X na parcele č. XXX pod J. podiele v 1/1. Dňa 06. 08. 2014 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej predmetné nehnuteľnosti sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva účastníkov tejto dohody v rovnakom podiele t.j. po 1-ici k celku. Podľa uvedenej dohody sa žalobkyňa zaviazala uhradiť nedoplatok s príslušenstvom na spotrebnom úvere vo VÚB č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6 319,89 eura a nedoplatok s príslušenstvom na stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva vo výške 1 830,15 eura. O túto sumu 8 150,04 eura sa zvyšuje podiel žalobkyne.

17. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný po tom, ako sa žalobkyňa z týchto aj spolu s deťmi odsťahovali dňa 15. 08. 2013. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pretože sa nedohodli na spôsobe vyporiadania. Za účelom posúdenia možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom W.. E. E. tak, ako uviedol v odseku 7. Predmetné nehnuteľnosti boli ocenené znalcom W.. C. E., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu na sumu 81 400 eur zaokrúhlene a z hľadiska výšky podielu v 1- ici predstavovala hodnota podielu pre každého zo strán 40 700 eur. Za účelom uvedenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností navrhnutého podľa rozdelenia znalcom W.. E. E. znalec uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalobkyne podľa geometrického plánu č. XC/XXX/XXXX-X/XXXX je 52 700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného je 17 800 eur.

18. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na tri spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktorý spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností v zmysle § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto spôsobom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a tiež na veľkosť podielov. Podstatné pri takomto spôsobe je aj výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorou treba rozumieť podiel všeobecnej ceny veci a teda i schopnosť spoluvlastníka takúto finančnú protihodnotu spoluvlastníckeho podielu druhému zo spoluvlastníkov aj riadne a v primeranej lehote zaplatiť. Ďalej treba prihliadať aj na to, ako sa spoluvlastník správal voči ostatným alebo druhému spoluvlastníkovi, teda najmä či išlo o správanie násilné, či sa vyskytlo prípadné fyzické napádanie, slovné vyhrážky, hrubé urážanie a podobne. Tretí spôsob je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť nechce. Až do uskutočnenia predaja vec zostáva aj naďalej v spoluvlastníctve spoluvlastníkov, spoluvlastníci môžu si ešte i potom dohodou zrušiť spoluvlastníctvo iným spôsobom (RC 54/73).

19. Prvoinštančný súd poukázal aj na zásadu, že že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, z ktorej existujú výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo vyššie uvedenými spôsobmi. K zamietnutiu žalobného návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi môžu byť napríklad zdravotný stav podielového spoluvlastníka, prípadne jeho vek, skutočnosť, že veľkú časť svojho života prežil v dome a podobne. Ide prevažne o okolnosti subjektívneho charakteru, tak na strane žalovaného, ale i na strane žalobcu, u ktorého takouto okolnosťou môžu byť skutočnosti, že zánik spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo má v úmysle vec predať.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností uvedených vyššie každý v 1-ici. Podielovými spoluvlastníkmi sa stali na základe vyporiadania BSM dohodou zo dňa 06. 08. 2014. Predmetom dohody bol aj záväzok žalobkyne uhradiť nedoplatok na úvere voči VÚB a Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 8 150,04 eura, o ktorý sa žalobkyni mal zvýšiť podiel. Keďže medzi stranami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musel o ňom rozhodnúť na základe podaného žalobného návrhu súd. Skutočnosť, že má dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi stranami nie je sporné, sporným však zostal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa v konaní žiadala vyporiadanie tretím spôsobom, a to nariadením predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenia výťažku podľa podielov zohľadňujúc záväzok z dohody o vyporiadaní BSM, t. j. sumu 4 075 eur. Žalovaný navrhol vyporiadanie prvým spôsobom, a to reálnym rozdelením nehnuteľností podľa novovytvorených parciel a ich prikázanie podľa geometrického plánu vypracovaného znalcom z odboru geodézie. V takomto prípade podľa znalca z oceňovania nehnuteľností a vzhľadom aj na spôsob vyporiadania by žalobkyni pripadli nehnuteľnosti v hodnote 52 700 eur a všeobecná hodnota nehnuteľností pripadajúcich do výlučného vlastníctva žalovaného by predstavovala sumu 17 800 eur.

21. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je súd viazaný poradím a podmienkami použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva tak, ako to upravuje ustanovenie § 142 OZ. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie nehnuteľností, v danom prípade tak ako to navrhuje žalovaný. Tento spôsob súd nemohol použiť vzhľadom na skutočnosť, že pri takomto spôsobe vyporiadania by podľa znaleckého dokazovania žalobkyni pripadla väčšia časť spoluvlastníckeho podielu oproti časti, ktorá by pripadla žalovanému a tým aj povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu finančnú protihodnotu. Žalobkyňa takýto spôsob odmietla vzhľadom na skutočnosť, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie finančného vyrovnania žalovanému. Za podstatné súd bral do úvahy tvrdenia žalobkyne, že nie je možný tento spôsob aj z obavy zo samotného žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva z jej výpovede, z výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že rodičia sa rozvádzali z dôvodu, že žalobca mal násilné správanie hlavne voči žalobkyni a to najmä, keď bol pod vplyvom alkoholu. Tiež uviedla, že sama sa kvôli tomu rozhodla odísť pracovať do S. a neskôr aj žalobkyňa spolu s bratom z predmetných nehnuteľností od žalovaného utiekli. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie súdu o rozvode manželstva strán. Súd sa teda stotožnil s tvrdením žalobkyne, že nie je možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiach ich reálnym rozdelením. Pokiaľ teda žalobkyňa odmietla tento spôsob, nie je možné ju k tomu nútiť a pristúpiť k reálnemu rozdeleniu predmetných nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov je pritom zrejmé, že aj hľadisko solventnosti podielového spoluvlastníka je jedným z okolností, na ktorú pri vyporiadaní je potrebné prihliadať. Súd tak nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu celú vec alebo jej časť oproti vyplateniu finančnej protihodnoty druhého spoluvlastníka. V neposlednom rade súd pri reálnom rozdelení musí súd dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby ich bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľnosti podľa § 34 a nasl. Zákona č. 162/1995 Z. z. čo v danom prípade vzhľadom na navrhovaný spôsob reálneho rozdelenia nehnuteľností taktiež nie je splnené. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného spoluvlastníka oproti finančnému vyrovnaniu podielu druhého spoluvlastníka, ale iba v tom prípade, že podielový spoluvlastník túto nehnuteľnosť chce a je schopný vyplatiť finančnú protihodnotu druhému spoluvlastníkovi, čo v danom prípade nepripadá do úvahy, keď ani jedna zo strán neprejavila záujem o takýto spôsob vyporiadania, ale ani nepreukázala splnenie podmienky z hľadiska solventnosti.

22. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že najrozumnejší a najspravodlivejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným je nariadenie predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja každému v 1-ici. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru týkajúcu sa tohto spôsobu vyporiadania, v zmysle ktorej ak došlo k vyporiadaniu predajom nehnuteľností a rozdelenia podľa výťažku, spoluvlastníctvo zaniká až skutočným predajom. Nehnuteľnosť tak naďalej zostáva v spoluvlastníctve až pokým nedôjde k jej predaju, rozhodnutím súdu o zrušení spoluvlastníctva a nariadením predaja nehnuteľností vzniká len exekučný titul, ktorý opravní ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, aby sa domáhal jeho výkonu, resp. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Takže aj po právoplatnosti rozhodnutia až do zániku podielového spoluvlastníctva môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. V prípade nariadenia predaja spoločnej nehnuteľnosti, táto zostáva až do uskutočnenia predaja v režime spoluvlastníctva a spoluvlastníci môžu so svojimi spoluvlastníckymi podielmi nakladať a môžu si toto spoluvlastníctvo zrušiť aj iným spôsobom napríklad dohodou (R 54/1973).

23. Na základe dohody strán o vyporiadaní BSM uzavretej dňa 06. 08. 2014 sa žalobkyňa zaviazala uhradiť pasíva, ktoré boli predmetom tejto dohody s tým, že o tieto pasíva sa zvýši jej podiel, preto súd vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni polovicu predmetných pasív zaokrúhlene zo sumy 8 150 eur, t. j. 4 075 eur.

24. Vzhľadom k vykonaniu znaleckého dokazovania bola znalcovi W.. E. E. uznesením prvoinštančného súdu zo dňa 22. 02. 2016, č. k. 6C/221/2015-103, priznaná odmena v celkovej výške 713,61 eura, ktorá bola uhradená zo zálohy vo výške 300 eur, ktorú zložil žalovaný a zostatok v sume 413,61 eura bolo zložené preddavkovo zo štátnych prostriedkov.

25. V súvislosti so znaleckým dokazovaním a vypracovaním znaleckého posudku znalcom W.. C. E., bola tomuto znalcovi uznesením súdu zo dňa 13. 09. 2016, č. k. 6C/221/2015-234, priznaná odmena vo výške 437,74 eura, ktorá bola uhradená zo záloh zložených žalovaným.

26. Žalobkyni bol rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 26. 02. 2015 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a bol na jej zastupovanie určený advokát, a teda je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 ZoSP, avšak toto oslobodenie sa nevzťahuje na povinnosť podieľať sa na nákladoch za znalecké dokazovanie, a preto keďže bola znalcovi W.. E. E. priznaná odmena zo štátnych prostriedkov vo výške 413,61 eura, túto sumu je povinná žalobkyňa zaplatiť na účet súdu prvej inštancie. Dôvod zaviazať k úhrade tiež žalovaného nebol daný, pretože tento na náklady spojené so znaleckým dokazovaním uhradil zálohovo sumy 300 eur, 250 eur a 187,74 eura. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ustanovenia § 255 v spojení s ustanovením § 253 a § 470 CSP.

27. Záverom dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2 .

28. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov, a keďže nebolo možné vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne rozhodnúť o odňatí tohto oslobodenia, pretože o tom by mohlo rozhodnúť podľa § 14 Zákona č. 327/2005 Z. z. iba Centrum právnej pomoci, v zmysle citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 musel súd zaviazať žalovaného k úhrade súdneho poplatku za žalobný návrh vychádzajúc pritom z § 7 ods. 9 cit. zákona, t. j. zo sumy pripadajúcej na podiel žalobkyne 40 700 eur. Podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok predstavuje 6 % z uvedenej sumy, t. j. 2 442 eur.

29. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva napriek tomu, že mali o to záujem. Žalovaný uviedol, že chceli nehnuteľnosti odpredať, avšak nebol o ne záujem, preto sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Aj napriek uvedenému nemožno konštatovať, že v konaní mala jednoznačne úspech, keď pôvodne navrhovala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného. Až po začatí konania uvádzala spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, o ktorom rozhodol súd na základe vykonaného dokazovania. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, konštatujúc, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a poškodzujúci jeho záujmy, Nesprávnym procesným postupom súdu došlo tiež k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd nevykonal žiadne dokazovanie v časti nároku na finančné vyrovnanie ohľadom už zaplatených spoločných úverov.

31. Poukázal na to, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie nielen k možnosti reálnej deľby nehnuteľností (Znalecký posudok č. 1/2016 vyhotovený Ing. E., geodetom, znalcom), ale aj vo vzťahu k oceneniu nehnuteľností, ktoré zohľadňovalo návrh rozdelenia podľa prvého Znaleckého posudku č. 1/2016 (ZP č. 39/2016 vyhotovený W.. E.). W.. E., geodet sa vyjadril, že reálne rozdelenie nehnuteľností je možné a rozdelením sa nezníži cena nehnuteľností, W.. E., znalec z odboru stavebníctva, oceňovanie nehnuteľností, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 81 382,50 eura s tým, že podľa návrhu rozdelenia by žalobkyni pripadli nehnuteľností v hodnote 52 700 eura a jemu, žalovanému v hodnote 17 800 eura. V záverečnom návrhu súdu uviedol argumenty, ktoré sú v prospech reálneho rozdelenia nehnuteľností a ktoré vyvracajú domnienku súdu o tom, že by rozsudok súdu nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. Súd tieto argumenty vôbec nevzal do úvahy a ustálil skutkový stav, v zmysle ktorého reálna deľba nehnuteľností neprichádza do úvahy ako spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam.

32. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku II. citovaného rozsudku, pokiaľ ide o jeho povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 4 075 eura do 3 dní od rozdelenia výťažku z predaja nehnuteľností. V konaní poukázal na právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č. k. 10C/199/2016-30 zo dňa 17. 08. 2016, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na úhradu sumy 2 630,75 eura s úrokom zo omeškania vo výške 5,50 % z dlžnej sumy od 25. 04. 2016 do zaplatenia, keďže túto čiastku už žalobkyni zaplatil. Tento

platobný rozkaz sa týkal jeho žaloby, ktorá smerovala voči žalobkyni a riešila sa ňou úhrada spoločných úverov. Súd nevykonal počas celého konania žiadne dokazovanie v časti spoločných úverov a ním uvádzané skutočnosti a dôkazy v rozhodnutí nezohľadnil. V bode 20. svojho odôvodnenia len stručne uviedol, že vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle“ rozhodol o jeho povinnosti uhradiť žalobkyni sumu 4 075 eur, pričom je zrejmé, že tento nárok vyplýva z uzatvorenej „Dohody o BSM“ zo dňa 06. 08. 2014 a netýka sa podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ale riešenia ich spoločných úverov. Súd podľa jeho názoru išiel nad rámec predmetu konania a rozhodoval o nároku týkajúceho sa ich BSM, ktoré však bolo zrušené a vyporiadané uzatvorením mimosúdnej dohody.

33. Aj napriek tomu, že súdu uviedol, že sa im nepodarilo spoločne predať nehnuteľnosti za trhovú hodnotu a ani jeden nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, rozhodol súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ich spoločným predajom (tretím spôsobom), čo ich problém nevyriešilo a zostali opäť na začiatku, keďže až do reálneho predaja nehnuteľností sú naďalej podielovými spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností, ako boli pred začiatkom tohto súdneho konania. Mal za preukázané, že v napadnutom rozsudku absentuje riadne odôvodnenie rozsudku tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 a nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces zaručeným v čl. 46 a nasl. Ústavy SR a tiež čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

34. Súd pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 142 aj napriek tomu, že boli splnené podmienky pre vypriadanie spoluvlastníctva reálnou deľbou, ktoré má prednosť pred ostatnými spôsobmi vyporiadania.

35. Žalobkyni bol neprávom priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc CPP, pretože žalobkyňa pracuje v zahraničí a má dostatočný príjem na úhradu trov konania. V nadväznosti na nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadom príjmov žalobkyne považuje za nesprávny aj výrok o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 442 eura.

36. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 zrušil I. II. IV. a V. rozsudku č. k. 6C//221/2015-266 zo dňa 28. apríla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

37. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovaného a uviedla, že s jeho argumentmi v odvolaní nesúhlasí. Zdôraznila, že reálna deľba nehnuteľností navrhovaná žalovaným nebola možná vzhľadom na jej insolventnosť, keďže v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností tak, ako to navrhoval žalovaný, by pripadla do jej vlastníctva podstatne hodnotnejšia časť a ona by nemala reálnu možnosť vyplatiť žalovaného, keďže je bez príjmu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pristúpil k zrušeniu spoluvlastníctva tretím spôsobom, t. j. predajom uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok sa rozdelí medzi účastníkov každému v 1-ici. Za správny pokladá aj výrok súdu, ktorým zaviazal žalovaného v rámci vyporiadania v širšom zmysle zaplatiť polovicu pasív 4 075 eura z titulu dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 06. 08. 2014. Nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že by jej bol neprávom priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc CPP, keďže nie je pravda, že by pracovala v zahraničí a že by mala dostatočný príjem na úhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 387 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

38. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach, ako aj na svojom odvolaní a žiada odvolací súd, aby jeho odvolaniu vyhovel.

39. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrário s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov I., III., IV a V jev ecne správny, a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 a v časti výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

40. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

41. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. d/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také neexistovali.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

42. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa dňa 15. 04. 2015 doručila súdu prvej inštancie žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam podľa § 142 Občianskeho zákonníka, ktorou sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva S. a I. E. k hnuteľným veciam, a to chladnička, mikrovlnná rúra, práčka, spálňový nábytok, zariadenie obývacej izby (obývacia stena, sedacia súprava), zariadenie dvoch detských izieb, nábytok z predsiene, mraznička Zanussi, 14 ks úľov a 4 včelie rodiny a osobné motorové vozidlo zn. Škoda V. R. P.. Hnuteľné veci navrhla prikázať do výlučného vlastníctva I. E.. Ďalej žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo S. E. a I. E. k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade P., katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre kat. úz. G. ako Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby

rod. dom súp. č. X na parc. č. XXX pod J. evidované na meno S. v spoluvlastníckom podiele 1 a pod J. na evidované na meno I. E. v spoluvlastníckom podiele 1. Uvedené nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva I. E.. Žalovanému žiadala uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v dohodnutej sume, alebo v prípade, že nedôjde k dohode o cene, cenu určenú podľa znaleckého posudku súdneho znalca po zohľadnení pasív, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala žalovanému uložiť aj povinnosť nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalobkyni. Súd prvej inštancie následne vykonal rozsiahle dokazovanie, súčasťou ktorého bolo aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a na následné určenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu každého podielového spoluvlastníka. Na pojednávaní dňa 24. 06. 2015 žalobkyňa vzala časť žaloby ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu k hnuteľným veciam späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. S čiastočným späťvzatím žalovaný súhlasil, preto súd prvej inštancie pripustil čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou a konanie v tejto časti zastavil. Následne po zistení skutkového stavu veci a následného právneho posúdenia dospel súd k záveru a o žalobe žalobkyne rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že v bode I. výroku rozhodol, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. G. zapísané na Okresnom úrade P., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp. č. X na parcele č. XXX pod J. na mene žalobkyne a žalovaného v spoluvlastníckom podiele v 1-ici, predajom uvedených nehnuteľností a výťažok rozdeľuje medzi žalobkyňu a žalovaného každému v 1-ici. V bode II. výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni, titulom pasív, sumu vo výške 4.075 eur a to do troch dní od rozdelenia výťažku z predaja uvedených nehnuteľností. V bode III. štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške. V bode IV. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 2.442 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v bode V. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Odvolací súd, poznamenáva, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. V prípade, keď subjektom vlastníckeho práva je viac fyzických alebo právnických osôb (tzv. pluralita subjektov vlastníckeho práva), hovoríme o spoluvlastníctve. Uvedený právny stav sa môže týkať jednej veci (unius rei) alebo viacerých vecí alebo súboru vecí (plurium rerum). Jeho podstata je rovnaká ako podstata vlastníckeho práva. Rozdiel je len v tom, že tie isté práva a povinnosti patria viacerým právnym subjektom spoločne.

44. Podielové spoluvlastníctvo teda predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb (fyzických, právnických aj štátu) k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. "ideálny" podiel na spoločnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. To však nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci.

45. Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho práva. Tvorí ho jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú takisto súčasťou obsahu vlastníckeho práva.

46. Podielovým spoluvlastníkom môže byť každá osoba, ktorá má právnu subjektivitu, t. j. osoba fyzická, právnická alebo štát. Aj po vzniku spoluvlastníctva zostávajú spoluvlastníci samostatnými právnymi subjektmi. V osobitných prípadoch spoluvlastníctva veci, ktorú so zreteľom na jej funkciu alebo osobitné vlastnosti nemožno rozdeliť, jeho subjektom môže byť len určitý okruh osôb. Predmetom spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem takých vecí, ktoré podľa osobitného zákona (pozri najmä čl. 4 ústavy a § 125 ods. 2 môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Predmetom vlastníckeho práva sú veci, a nie nejaké abstraktné

veličiny. Podielové spoluvlastníctvo sa oveľa častejšie vyskytuje pri nehnuteľnostiach, či už ide o pozemky, alebo o stavby spojené so zemou pevným základom, než pri hnuteľných veciach. Nezáleží na tom, či ide o reálne deliteľnú vec, alebo nie. Táto otázka má význam až pri zrušení spoluvlastníctva, pretože od toho potom závisí, akým spôsobom sa spoluvlastníci medzi sebou vyporiadajú.

47. Podielové spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže vzniknúť vlastníctvo, ak na strane nadobúdateľov vystupuje viac osôb, alebo ak sa nadobúda iba podiel k veci, ktorá bola doteraz celá vo výlučnom vlastníctve jedinej osoby. Pri podielovom spoluvlastníctve je ďalej potrebné rozlíšiť, aký veľký je spoluvlastnícky podiel každého podielového spoluvlastníka, ktorý možno definovať ako mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, ktorý môže byť určený zlomkom (napr. 1/2, 2/5 a pod.) alebo percentom (napr. 20 %, 50 % a pod.). Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Vyjadruje teda, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod. Z uvedeného dôvodu je vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu. K určeniu výšky spoluvlastníckeho podielu dochádza najčastejšie dohodou spoluvlastníkov (napr. kúpnou alebo darovacou zmluvou a pod.).

48. Pokiaľ ide o zánik podielového spoluvlastníctva tak, keďže spoluvlastníctvo vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastníctvo, aj zaniknúť môže všetkými spôsobmi. Vyplýva to zo skutočnosti, že spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri absolútnom zániku zaniká vec podielového spoluvlastníctva sama (napr. zničením, stratou a pod.), pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Zákon vychádza zo zásady, podľa ktorej nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

49. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci.

50. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP. Na návrhy na spôsob vyporiadanai podielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť, pretože ani súd nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Stranami sporu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci.

51. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru.

52. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov, a teda prvý spôsob je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Pri reálnom rozdelení stavby v súčasnosti okrem vertikálneho rozdelenia možno budovu rozdeliť aj na jednotlivé byty či nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Ak sa byt alebo nebytový priestor nachádza v budove (stavbe) spojenej so zemou pevným základom, je možné, aby sa takýto byt a nebytový priestor považovali za nehnuteľnosť takisto, ako je nehnuteľnosťou sama budova (stavba).

53. Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady, keď stavbu v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Stačila by však menšia či väčšia stavebná úprava, aby nastala situácia, že reálne rozdelenie stavby by bolo možné. Podľa doterajšej judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Zistenie uvedených skutočností je predmetom znaleckého skúmania. Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom. Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.

54. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvil od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z. z.) tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena,

t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Súd nie je povinný v každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady.

55. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov. Pokiaľ však nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Až do úspešného predaja veci spoluvlastníci môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. Predaj spoločnej veci sa následne uskutoční podľa Exekučného poriadku.

56. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takými dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek spoluvlastníkov a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníkov, a pod. V uvedených prípadoch však nič nebráni tomu, aby spoluvlastníci neskôr zrušili svoje spoluvlastníctvo dohodou, alebo aby si pri podstatnej zmene pomerov podali nový návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.

57. Na základe rozsudku súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra (§ 34 a nasl. KZ). Preto je súd povinný do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaslať toto rozhodnutie správe katastra.

58. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozsiahle dokazovanie orientoval na zistenie skutkového stavu, z ktorého následne vyvodil aj správne závery, vec následne správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Poukazujúc na uvedené dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

59. Z obsahu súdneho spisu, z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie jednoznačne vyplýva potreba zrušenia a následného vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, ktorý nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva nadobudli dohodou o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06. 08. 2014. V predmetnej dohode sa dohodli, že hnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. zapísané na Okresnom úrade P., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2, parc. č. XXX záhrady o výmere 1075 m2, stavby - rodinný dom súp. č. X . na parcele č. XXX pod J nadobudnú žalobkyňa a žalovaný v rovnakom podiele 1/2. Taktiež sa dohodli, že žalobkyňa uhradí nedoplatok s príslušenstvom na spotrebnom úvere vo VÚB č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6 319,89 eura a nedoplatok s príslušenstvom na stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku manželstva vo výške 1 830,15 eura. O túto sumu 8 150,04 eura sa zvýši podiel žalobkyne. Aj s ohľadom na to, že strany sporu navrhli súdu prvej inštancie rozdielne návrhy týkajúce sa spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, ktoré však pre súd nie sú záväzné, súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákonných pravidiel pri zrušovaní a vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva s tým, že preskúmal všetky zákonné spôsoby vyporiadania v poradí tak, ako ich upravuje zákon. Žalobkyňa s ohľadom na skutočnosti, ktoré viedli k rozvodu jej manželstva so žalovaným považovala za najvhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prvotne prikázania veci do vlastníctva žalovaného alebo alternatívne predaj veci. Žalovaný počiatku navrhoval reálne rozdelenie veci tak, že

on sa stane výlučným vlastníkom rozostavanej garáže a letnej kuchyne s časťou pozemku a rodinný dom bude výlučným vlastníctvom žalobkyne spolu s časťou pozemku.

60. V tomto smere teda bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zohľadňovať reálnu možnosť nehnuteľnosti rozdeliť, solventnosť podielových spoluvlastníkov, ako aj skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v podanej žalobe, pre ktoré tento spôsob zrušenia a vyporiadania vylučuje - obava zo správania sa žalovaného. Správne súd prvej inštancie v súvislosti s možnosťou reálnej deľby nehnuteľností ustanovil v konaní W.. E., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý v znaleckom posudku vypracoval aj plán reálne možnej deľby nehnuteľností a následne W.. E., znalca z odboru oceňovania nehnuteľností. Znalec sa vyjadril, že by bolo možné nehnuteľnosti reálne rozdeliť, avšak boli by potrebné určité stavebné úpravy, ktoré nie sú tak závažného rozsahu. Takýmto rozdelením by však žalobkyňa a žalovaný nenadobudli rovnaký podiel na nehnuteľnostiach v dôsledku čoho by ani hodnota týchto nehnuteľností nebola rovnaká a vznikla by povinnosť jednej zo strán zaplatiť finančnú náhradu druhej strane, teda v tomto prípade povinnosť žalobkyne, ktorá by nadobudla nehnuteľnosti v hodnote 52 700 eur na rozdiel od žalovaného, ktorý by nadobudol nehnuteľnosti v hodnote 17 800 eur. Z výpovedí svedkov a strán v konaní je zrejmé, že žalobkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila rozdiel, ktorý by vznikol prikázaním jej väčšieho podielu na hnuteľnostiach do jej výlučného vlastníctva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnania, býva aj so synom v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej jej dcére a je odkázaná aj na jej finančnú pomoc. Z uvedených dôvodov by nebolo vo finančných možnostiach žalobkyne, aby rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností, ktoré nadobudnú po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva celkovo vo výške 34 900 eur žalovanému na vyrovnanie zaplatila. Žalovaný taktiež v konaní uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby zaplatil žalobkyni hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho aj nesúhlasil s prikázaním predmetu spoluvlastníctva do jeho výlučného vlastníctva za náhradu hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyne.

61. Navyše správne súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosti iného, morálneho charakteru, pre ktoré žalobkyňa odmieta bývať v susedstve žalovaného, a to skutočnosti, ktoré boli príčinou rozvodu ich manželstva. Z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 7C/301/2013 Okresného súdu Topoľčany, v ktorom tento súd rozhodoval o rozvode strán sporu, je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne ohľadom násilného správania sa žalovaného k nej, najmä v čase, kedy žalovaný nadmerne požil alkohol sú pravdivé. Zo spoločného rodinného domu bola žalobkyňa pod vplyvom správania sa žalovaného nútená odísť, a to aj s deťmi. Vzhľadom k tomu odvolací súd poznamenáva, že jej obava zo správania sa žalovaného voči nej aj v budúcnosti je dôvodná, a preto je potrebné na ňu prihliadať s náležitou vážnosťou. Takýto spôsob vyporiadania by s poukazom na aktuálne vzťahy medzi žalobkyňou a žalobcom neriešil vzniknutú situáciu a v prípade, ak by sa žalobkyňa nasťahovala bývať do rodinného domu, ktorého vlastníčkou by sa na základe rozhodnutia v tomto konaní stala, by následne mohlo by to vyvolať len ďalšie súdne spory medzi nimi.

62. S poukazom na majetkové pomery žalobkyne a žalovaného posudzoval odvolací súd aj druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, v zmysle ktorého súd prikáže predmet spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva druhému spoluvlastníkovi, resp. jednému zo spoluvlastníkov. Z vykonaného dokazovania ako bolo vyššie uvedené je zrejmé, že ani žalobkyňa ani žalovaný tento spôsob nepovažujú za vhodný, keďže ani jeden z nich nemá takú finančnú situáciu, že by mohol vyplatiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu druhé spoluvlastníka. Navyše ako prvá musí byť splnená podmienka, že spoluvlastník má o predmet spoluvlastníctva záujem, čo v danej veci taktiež nie je splnené, pretože ani žalobkyňa ani žalovaný o predmet spoluvlastníctva, ktorým sú nehnuteľnosti ako celok neprejavili záujem. Súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom a v zmysle hierarchie spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka dospel tomu záveru, že jediným spravodlivým riešením v danej veci je tretí spôsob, a to nariadenie predaja nehnuteľností a následné rozdelenie výťažku podľa podielov, teda žalobkyňa vlastní podiel 1/2 a žalovaný vlastní taktiež podiel 1/2.

63. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným, a teda nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych

podielov sa javí ako najspravodlivejší aj s ohľadom na vyriešenie vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi. Ako už uviedol súd prvej inštancie, aj po právoplatnom rozhodnutia súdu v tomto konaní zostávajú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, a to až do ich predaja, pričom právoplatné súdne rozhodnutie predstavuje exekučný titul. Uvedené však nevylučuje, aby sa podielový spoluvlastníci aj po rozhodnutí súdu dohodli na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva inak, keďže s podielmi môžu aj naďalej disponovať.

64. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa v súvislosti s rozhodnutím o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodujúcimi pre správne zistenie skutkového stavu veci a následné právne posúdenie, pričom tomuto rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť žiadne vady.

65. Pokiaľ však ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom pasív finančné vyrovnanie celkovo vo výške 4 075 eura titulom dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 08. 2014, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku výrokom č. II, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ z dôvodu, že súd v tomto druhu konania je oprávnený rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže spoločné pasíva, ktoré pozostávali zo zostatkov na úveroch vzatých za trvania manželstva boli vyporiadané vzájomnou dohodou, ktorá bola obsahom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu zo dňa 06. 08. 2014.

66. V prejednávanej veci je možné považovať za rozhodnutie vo veci samej rozhodnutie ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom dôvody k vydaniu pozitívneho rozhodnutia ohľadne požadovaného zaplatenia sumy 4.075 eur žalobkyňou neexistovali, nakoľko boli súčasťou dohody o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu zo dňa 06.08.2014.

67. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II. je potrebné zrušiť, pretože v čase súdu prvej inštancie za danej skutkovej situácie neexistovali dôvody na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zohľadňoval skutočnosti, ktoré boli samotnými stranami vysporiadané v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

68. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie rozhodoval aj o návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 4 075,02 eura titulom uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 06. 08. 2014. Žalobkyňa so žalobcom si do uvedenej Dohody zakomponovali ustanovenie ohľadom vyrovnaniach ich spoločných pasív, ktoré pozostávali zo zostatkov na dvoch úveroch, a to na spotrebnom úvere vo VÚB č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške ku dňu zániku manželstva 6 319,89 eura a na stavebnom úvere v Prvej stavebnej sporiteľni č. XXXXXXXXXX ku dňu zániku vo výške 1 830,15 eura s tým, že celkovo bol zostatok na úveroch vo výške8 150,04 eura a podiel na jedného manžela predstavuje sumu 4 075,02 eura. Žalobkyňa sa v konaní domáha navýšenia jej podielu o sumu podielu žalovaného na spoločných pasívach, ktoré sa titulom uzavretej Dohody o vyporiadaní BSM zaviazal zaplatiť. Vzhľadom k tomu, že sa strany sporu na týchto skutočnostiach dohodli a zároveň existenciu samotnej Dohody o vyporiadaní BSM a ustanovení v jej zakomponovaných žiadna zo strán nenamietla, odvolací súd poznamenáva, že uvedené už nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Žalobkyňa so žalobcom sa dohodli na spôsobe vyporiadania si spoločných záväzkov takým spôsobom ako uviedli v čl. II Dohody, bod C s tým, že vyššie uvedené nedoplatky s príslušenstvom zaplatí žalobkyňa a z tohto dôvodu sa jej podiel zvýši o 8 150,04 eura, čo je súčet pasív BSM a so zvyškom získaných finančných zdrojov z predaja vecí, doposiaľ patriacich do BSM, sa rozdelia účastníci dohody na polovicu. Samotný charakter konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neumožňuje rozhodovať aj o vyporiadaní spoločných pasív rezultujúcich z pôvodne uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM.

69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

71. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 (predtým § 150 OSP).

72. Ustanovenie § 255 ods. 1 (predtým § 142 OSP) vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči intervenientovi (predtým vedľajšiemu účastníkovi) alebo inému subjektu sporového konania. Nároky na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému nástupcovi pôvodnej strany aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene subjektov.

73. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; b) Účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu strany sporu, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta); c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej; d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Ak je teda pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

74. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd dospel aj k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým rozhodol o trovách konania.

75. Odvolací súd považoval za potrebné reagovať na námietky žalovaného ohľadom nesprávnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým bola žalobkyni priznaná práva pomoc s finančnou účasťou 40 eur, voči ktorému námietky žalovaného predovšetkým smerovali. V tomto smere poznamenáva, že námietky žalovaného sú v tomto smere nedôvodné, pretože ide o rozhodnutie, ktoré možno preskúmať výlučne na základe podania správnej žaloby na súd, ktorým by sa bolo možné preskúmať rozhodnutie správneho orgánu tak, ako to vyplýva z poučenia uvedeného na tomto rozhodnutí sp. zn. 731/2015- KaNR. Vychádzajúc z ustanovení upravujúcich podanie takejto žaloby je potrebné zdôrazniť, že žalobu je potrebné podať v zákonom určenej lehote a taktiež sú upravené subjekty, ktoré žalobu môžu podať. Vzhľadom k tomu, že proti uvedenému rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok a taktiež nebola podaná žiadna žaloba na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom, navyše už uplynula lehota na jej podanie a žalovaný by nebol oprávnený takúto žalobu podať, možno nad mieru všetkých

pochybností považovať uvedené námietky za absolútne neodôvodnené. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k správnemu rozhodnutiu o trovách konania, keď aplikoval ust. § 255 ods. 2 a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže každá zo strán bola v konaní čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná, pričom takéto rozhodnutie sa s ohľadom na skutkovú situáciu a priebeh konania javí ako najspravodlivejšie. V ďalšom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedenej časti, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

76. V súvislosti s náhradou trov odvolací súd poznamenáva, že aj v odvolacom konaní mali tak žalobkyňa, ako aj žalovaný čiastočný úspech a zároveň čiastočný neúspech, pričom úspech žalobkyne bol v časti výrokov I., III., IV. a V., ktorých vecnú správnosť odvolací súd potvrdil, čo na strane druhej predstavuje neúspech žalovaného a na strane druhej mala žalobkyňa neúspech v časti výroku II., ktorý odvolací súd zrušil bez vrátenia veci, čo predstavuje úspech žalovaného. Poukazujúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže každá zo strán mala čiastočný úspech, ako aj neúspech v konaní.

77. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

78. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .