Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, a T. Z., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka L. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. G. XXX, adresa na doručovanie: A., J.. B. XX, otec P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, F. B., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Výživné otca na maloleté deti sa s účinnosťou od 01. 05. 2017 z v y š u j e u maloletého N. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne a u maloletého T. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 05. 2017 do 30. 06. 2018 na maloletého N. v sume 440 Eur a na maloletého T. v sume 390 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v splátkach po 24 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-114 zo dňa 16. 05. 2013, v časti určenia výšky bežného výživného.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 26. 04. 2017, doručeným tunajšiemu súdu dna 26. 04. 2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého N. na sumu 200 Eur mesačne a na maloletého T. rovnako na sumu 200 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 05. 2017 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a súčasne zaviazal otca zaplatiť nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 12. 2012. Týmto rozsudkom boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloleté deti výživné na N. vo výške 60 Eur a na T. vo výške 50 Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca, ktorý vyhľadával prácu len na dobu určitú a je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Maloletý N. nastúpil do športovej školy, má neustále

tréningy, zápasy, čím sa zvýšili náklady na cestovné, zvýšili sa aj náklady z dôvodu fyzického rastu, na ošatenie a hygienické potreby. S T. má problémy, chodí s ním po lekároch, zistili mi zväčšenú štítnu žľazu, užíva lieky, má problémy s učením, je integrovaní a berie lieky na prekrvenie mozgu. Má poruchu pozornosti. Vo voľnom čase chodia na zápasy, hrá futbal. Podľa vedomostí matky sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenil aj príjem otca maloletých, ktorý v zamestnaní postúpil na miesto koordinátora v Senci a jeho mesačný príjem predstavuje 1.000 Eur. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí ako aj na strane otca, žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti.

3. Otec sa k riadne doručenému návrhu matky nevyjadril, na výzvu súdu nepreukázal svoje osobné, majetkové ani zárobkové pomery, nepreukázal svoj príjem ani výdavky.

4. Na pojednávaní konanom dňa 27. 06. 2018 otec predniesol návrh na zníženie výživného na minimálnu výšku, ktorý odôvodnil s poukazom na svoj príjem, ktorý podľa jeho názoru neodôvodňuje zvýšenie výživného, práve naopak. Pracoval, bol zamestnaný na zmluvu, ale navrhovateľka (matka) mu dala zablokovať vodičský preukaz a tým pádom nemá ako dochádzať do práce, pretože u nich autobusy večer nechodia. Ak dá matka odblokovať vodičský preukaz, môže sa zamestnať, a to okamžite.

5. Procesný opatrovník sa vyjadril tak, že so zvýšením výživného súhlasí, nakoľko je to v prospech maloletých detí. Naposledy bolo výživné upravené v roku 2012 a od tej doby sa zvýšili aj výdavky aj potreby maloletých detí. K návrhu otca na zníženie výživného procesný opatrovník uviedol, že s týmto nesúhlasí, nakoľko to nie je v prospech maloletých detí.

6. Súd vykonal dokazovanie výsledkami lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výsledkom lustrácie otca v Zbore väzenskej a justičnej stráže, uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 12P/55/2017-28 zo dňa 06. 06. 2017, prehľadom mesačných a ďalších nákladov matky doručeným súdu dňa 11. 09. 2017, potvrdením o príjme matky zo dňa 05. 09. 2017 a 28. 11. 2017, potvrdením o príjme r zo dňa 05. 09. 2017, oznámením Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 04. 12. 2017, odborným posudkom o invalidite zo dňa 24. 01. 2012, oznámením spoločnosti ADECCO Slovakia, s. r. o., Bratislava, zo dňa 19. 01. 2018, prehľadom výdavkov do školy doručeným súdu dňa 11. 04. 2018, potvrdením FK Lokomotíva Trnava zo dňa 05. 04. 2018, prehlásením TJ Družstevník Zvončín zo dňa 06. 04. 2018, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 09. 04. 2018 a 31. 05. 2018, oznámením Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 09. 04. 2018, posudkom Základnej školy s materskou školou Trnava zo dňa 14. 05. 2018, obsahom pripojených spisov, výsluchom matky a otca, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9P/41/2012, súd zistil, že rozsudkom, č. k. 9P/41/2012-80 zo dňa 22. 06. 2012, boli maloleté deti N. a T. Z. zverení do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na deti pravidelným mesačným výživným, a to na N. vo výške 50 Eur a T. vo výške 40 Eur s jeho platnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými každý nepárny týždeň v čase od 16.00 hod. v piatok do 19.00 hod. v nedeľu s tým, že si deti prevezme od ich matky v mieste jej bydliska a v určený čas ich na tomto mieste matke detí odovzdá, matka detí je povinná deti v určenom čase na styk s ich otcom pripraviť a vystrojiť a ocovi detí ich odovzdať. Proti výroku o určení vyživovacej povinnosti podala matka odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, č. k. 17CoP/70/2012-148 zo dňa 06. 02. 2013, zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. sumou 50 Eur mesačne a na výživu T. sumou 40 Eur mesačne, splatnými vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 20. 03. 2012 do 17. 12. 2012. Zročné výživné za obdobie od 20. 03. 2012 do 17. 12. 2012 na maloletého Filipa v sume 446,77 Eur a na maloletého Jakuba v sume 357,42 Eur bol otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, a to pod následkom hrozby straty výhody splátok v prípade nezaplatenia dvoch po sebe idúcich splátok. Z obsahu uvedeného spisu bolo ďalej zistené, že otec bol od 02. 05. 2012 zamestnaný na čerpacej stanici Shell vo Veľkom Krtíši u Miroslava Kaličiaka, okrem toho na dohodu naďalej pracoval v spoločnosti IKE, spol. s r. o. Slatinka - Pôtor, a to od 14. 03. 2012, pričom jeho príjem za mesiac marec bol v čistom 30,46 Eur. Tiež bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Podľa svedkyne S. Y. otec sa nevedel o rodinu riadne postarať, matka detí stále pracovala a otec detí si vždy vyhľadával

len príležitostné práce a nie stabilné zamestnanie. Tiež svedok P. Z. uviedol, že rodičia sa hádali, lebo otec nevedel zabezpečiť finančné prostriedky pre rodinu. Matka pracovala, otec menil zamestnania a bol častokrát nezamestnaný. Častokrát sa stávalo, že musel finančne vypomáhať rodičom on, aby matka mohla zakupovať veci mladším súrodencom, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok L. Z.. V čase skoršieho rozhodnutia matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti SMARAGD, v. o. d., Žilina, pričom jej čistá mzda za rok 2012 predstavovala 83,76 Eur, za rok 2011 činila 247,99 Eur, jej zdrojom mesačných príjmov bola výplata materskej a rodinných prídavkov.

8. Z obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9P/49/2012, súd zistil, že rozsudkom, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Kritíš, č. k. 9P/49/2012-114 zo dňa 16. 05. 2013, bolo manželstvo L. Z. a P. Z. uzavreté dňa 24. 08. 1991 na Obecnom úrade v Horných Orešanoch a zapísané na Obvodnom úrade Trnava v Matrike Horné Orešany v knihe manželstiev vo zväzku VI., ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. 9, rozvedené a na čas po rozvode boli maloleté deti N. a T. Z. zverení do osobnej starostlivosti matky. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na maloleté deti pravidelným mesačným výživným, a to na N. vo výške 60 Eur a T. vo výške 50 Eur s jeho splatnosťou vždy do 20. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky detí počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súčasne súd upravil styk otca s maloletými tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny týždeň v čase od 16.00 hod. v piatok do 16.00 hod. v nedeľu, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatku 16.00 hod. do Veľkonočného pondelku 16.00 hod., každý nepárny rok počas Vianoc od 23. 12. od 16.00 hod. do 28. 12. do 16.00 hod., každý nepárny Silvester od 16.00 hod. do 01. 01. do 16.00 hod. a počas letných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa v mesiaci júl od 16.00 hod. do posledného dňa v mesiaci do 16.00 hod. a v párnom roku v mesiaci august v tom istom časovom rozsahu s tým, že si deti prevezme od matky detí v mieste jej bydliska a v určený čas ich na tomto mieste matke detí odovzdá, matka je povinná deti v určenom čase na styk s otcom pripraviť a vystrojiť a otcovi odovzdať s tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom počas doby letných prázdnin (júl, august) sa neurčuje a každý rodič znáša výdavky detí v tom-ktorom mesiaci letných prázdnin v čase, keď sa deti budú u neho nachádzať v plnom rozsahu. Súčasťou rozsudku bolo tiež rozhodnutie súdu o práve na náhradu trov konania, o náhrade trov konania štátu a o zmene výroku rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, č. k. 9P/41/2012-80 zo dňa 22. 06. 2012, v časti výroku o úprave styku a výživnom. Z obsahu uvedeného spisu súd ďalej zistil, že v čase rozhodovania bol otec zamestnaný vo firme Miroslav Kaličiak, Tuhárske námestie 1, Lučenec, v sledovanom období od mája do augusta 2012 dosiahol čistý mesačný príjem 185,21 Eur, bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 103 Eur mesačne. V mesiacoch máj až júl 2012 pracoval tiež v spoločnosti Accacce, k. s., Bratislava, pričom jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval 134,70 Eur. Vzťah k zamestnávateľovi bol realizovaný len cez dohodu o pracovnej činnosti. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku na obe deti vo výške 45,08 Eur, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola matka zaradená od 15. 03. 2010 do 24. 10. 2010. Matka bola tiež poberateľkou štátnej sociálnej dávky - rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav - Jakub v sume 194,70 Eur mesačne. Platila nájomné za prenájom 2-ibového bytu v Trnave vo výške 330 Eur mesačne.

9. Z uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 12P/55/21-28 zo dňa 06. 06. 2017, súd zistil, že Okresný súd Veľký Krtíš preniesol príslušnosť na Okresný súd Trnava vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, právoplatným dňa 18. 12. 2012, súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky L. Z., bytom A., J.. B. XX, došlo zákonným spôsobom k zmene miestnej príslušnosti podľa § 112 ods. 1 CMP, čím sa stal na konanie miestne príslušným Okresný súd Trnava, keďže maloleté sa t. č. zdržiavajú v obvode tohto súdu. Predmetný spis bol Okresnému súdu Trnava predložený dňa 27. 07. 2017.

10. Z prehľadu mesačných a ďalších nákladov, predloženého matkou dňa 11. 09. 2017, vyplýva, že mesačné náklady matky predstavujú nájomné vo výške 400 Eur, poistky vo výške 75 Eur, internet vo výške 15 Eur, pôžičky spolu vo výške 90 Eur, náklady na úrad práce vo výške 40 Eur a cestovné do školy vo výške 20 Eur, t. j. spolu 640 Eur, a ďalšie náklady - nedoplatky za vodu vo výške 200 Eur, rozbité okno - škola vo výške 120 Eur, futbalové krúžky vo výške 150 Eur, náklady na topánky, halovky a papuče spolu vo výške 70 Eur, anglický jazyk vo výške 6,50 Eur a na školu vo výške 20 Eur, t. j. spolu 556,50 Eur.

11. Z potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti zo dňa 05. 09. 2017 vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti ALRO Slovakia, s. r. o., Trnava, s priemernou čistou mesačnou mzdou za obdobie od januára 2016 do júla 2017 vo výške 460,82 Eur.

12. Z potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti zo dňa 05. 09. 2017 vyplýva, že U. L. (t. j. osoba žijúca v spoločnej domácnosti s matkou) je zamestnaný v spoločnosti ALRO Slovakia, s. r. o., Trnava, s priemernou čistou mesačnou mzdou za obdobie od septembra 2016 do júla 2017 vo výške 442,92 Eur.

13. Z potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti zo dňa 28. 11. 2017 vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti ALRO Slovakia, s. r. o., Trnava s priemernou čistou mesačnou mzdou za obdobie od novembra 2016 do októbra 2017 vo výške 504,97 Eur mesačne.

14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 04. 12. 2017 je zrejmé, že otcovi bol priznaný invalidný dôchodok od 24. 01. 2012 rozhodnutím č. 680 729 6573 zo dňa 01. 03. 2012 v sume 101,70 Eur mesačne. Invalidný dôchodok je vyplácaný nepretržite a ku dňu 04. 12. 2017 je jeho suma 119,80 Eur mesačne. Z dôchodku sa vykonávajú exekučné zrážky v sume 24,02 Eur mesačne.

15. Z odborného posudku Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš, o invalidite zo dňa 24. 01. 2012, vyplýva, že zdravotný stav otca je dlhodobo nepriaznivý, jedná sa o 44 ročného pacienta, ktorý má od malička problémy s očami, pravé oko je už dlhodobo poškodené, jedná sa o tupozrakosť pravého oka ťažkého stupňa, očný lekár funkčne hodnotí otca ako prakticky jednookého. V rámci pracovnej rekomandácie sa uvádza: navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom pracovisku: nepracuje, na trhu práce: áno. Otec má obmedzené schopnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez náročnosti na zrak a binokulárneho videnia, môže vykonávať prácu skladníka alebo robotníka na miestach, kto nehrozí úraz. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 45 %.

16. Z lustrácie otca v sociálnej poisťovni zo dňa 23. 01. 2018 súd zistil, že otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 123,90 Eur mesačne, pričom sa mu vykonávajú zrážky v sume 26,74 Eur.

17. Z oznámenia spoločnosti Adecco Slovakia, s. r. o., Bratislava, vyplýva, že otec v uvedenej spoločnosti nepracuje od 24. 01. 2018, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Súčasťou oznámenia je tiež podanie, ktorým zamestnávateľ oznamuje otcovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 24. 01. 2018 s tým, že pracovný pomer trval od 04. 12. 2017 do 24. 01. 2018.

18. Z prehľadu výdavkov do školy predložených matkou súdu dňa 11. 04. 2018 vyplýva, že náklady na zošit matematika, slovenský jazyk činia 6,50 Eur, pracovný zošit 2,20 Eur + 2,90 Eur, nemčina 6,90 eur, zošit na anglický jazyk 7,35 Eur, ZRPŠ 15 Eur, divadlo 1,50 Eur + 2,50 Eur, komparo test 5,90 Eur, vianočný koncert 2 Eurá a tričko na ukončenie školy 15 Eur, t. j. spolu 67,75 Eur.

19. Z potvrdenia FK Lokomotíva Trnava zo dňa 05. 04. 2018 je zrejmé, že T. Z. je registrovaným hráčom v ich klube, ročný členský príspevok na hráča je 200 Eur.

20. Z prehlásenia TJ Družstevník Zvončín zo dňa 06. 04. 2018 má súd preukázané, že N. Z. je hráč tohto klubu a k 31. 03. 2018 nemá žiadne nevyrovnané záväzky. Pravidelne sa zúčastňuje všetkých tréningov a zápasov klubu, chodí slušne a riadne oblečený a čistý. Na všetkých tréningoch a zápasoch je možnosť využívať sociálne zariadenia a sprchy, ktoré N. aj pravidelne využíva. Na chlapcovi nie sú žiadne viditeľné stopy zanedbávania a zlej starostlivosti.

21. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 09. 04. 2018 a dňa 31. 05. 2018 vyplýva, že otec bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06. 08. 2016 do 21. 08. 2016 a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.

22. Z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 09. 04. 2018 je zrejmé, že v roku 2016 bola priemerná čistá mesačná mzda vo vybraných zamestnaniach nasledovná: administratívni pracovníci v skladoch 675 Eur, montážni robotníci inde neuvedení 622 Eur a pomocní pracovníci v rastlinnej výrobe 629 Eur. Mzdy sa nezisťujú podľa pohlavia ani vzdelania.

23. Z posudku Základnej školy s materskou školou, A. Kubinu 34, Trnava, zo dňa 14. 05. 2018, vyplýva, že žiak T. Z. navštevuje v školskom roku 2017/2018 triedu IV. A, v triede je individuálne integrovaný na základe odporúčaní CŠPP Čajkovského so záverom: Žiak s poruchami pozornosti s prenosom do školských zručností - písanie a čítanie. Do školy chodí pravidelne. O dieťa sa stará matka, v škole dosahuje žiak priemerné výsledky. Na hodiny chodí pripravený, so všetkými školskými pomôckami. Do školy chodí vždy pekne a čisto oblečený, upravený s pripravenou školskou desiatou. Súčasťou posudku sú tiež finančné náklady spojené s vyučovaním v školskom roku 2017/2018 - učebné pomôcky 11 Eur, kultúrne podujatia 30 Eur a výdavky spojené so školou v prírode 50 Eur.

24. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti býva v byte v nájme s deťmi a s priateľom. Nájomné mesačne platí vo výške 400 Eur vrátane služieb. Nájomné platí na polovicu s priateľom. Mesačne zaplatí za telefón 20 Eur, internet majú v rámci nájomného, platí si poistku 20 Eur mesačne. Úvery ani pôžičky nemá. Do práce chodieva bicyklom, motorové vozidlo nevlastní a ani žiadne nehnuteľnosti. Pracuje ako kvalitár pre automobilovú dopravu, jej čistý mesačný príjem je cca 500 Eur. Má len základné vzdelanie, robila aj pokojskú, najdlhšie robí kvalitárku. Maloletý N. navštevuje ZŠ na Kornela Mahra, chodí do športovej triedy, kde hráva futbal. Polročne platí za tréningy 100 Eur na N. a 100 Eur na T., ktorý hráva za Lokomotívu. N. chodí na obedy do školy, obedy platí otcova matka a tieto sú vo výške 25 Eur až 30 Eur mesačne. Deti na iné krúžky okrem futbalu nechodia. Ich zdravotný stav je výborný. Maloletý T. chodí na ZŠ Andreja Kubinu v Trnave. Na obedy nechodí, pretože nechce, stravuje sa potom doma. Školský klub detí nenavštevuje. Otec posiela mesačne bežné výživné 110 Eur na obe deti. Otec maloleté deti pravidelne nenavštevuje, stretávanie od piatku do nedele sa vôbec nerealizuje. Naposledy sa stretli v decembri 2017, maloleté deti boli u otca cez prázdniny, a to v júli 2017. Otec s matkou vôbec nekomunikuje, s deťmi komunikuje telefonicky alebo cez internet. Otec platí výživné každý druhý mesiac. Nezaplatil výživné za mesiac júl a august 2017 s tým, že za mesiac júl otec neplatí, keďže boli deti v jeho starostlivosti. Otec nezaplatil výživné za mesiac január 2018 ani za marec 2018. Nie je pravda, že ja nechce kupovať topánky maloletému N., len mu nebude kupovať topánky za 60 Eur, chcela mu kúpiť topánky za 30 Eur, s čím N. nesúhlasil, a preto ju napadol a boli u nás aj príslušníci OO PZ. Otec nezaplatil výživné ani za máj 2018, rovnako nezaplatil ani za jún 2018 ani na jedno dieťa. Matka si platí životnú poistku vo výške 20 Eur. Matka volá aj s mamou otca a tá jej potvrdila, že si hľadá zamestnanie, majú sa mu vyjadriť, že kedy má nastúpiť do roboty. Matka uviedla, že ona s otcom detí žila a vie, ako sa on vyhýba robote. K návrhu otca na zníženie výživného matka uviedla, že s týmto nesúhlasí, pretože ak dôjde k zníženiu výživného, deti by museli prestať hrať futbal a ona im to nechce zobrať. Na to ide dosť peňazí, pretože musí nakupovať tričká, futbalovú loptu, krátke nohavice. Deti rastú, musí im kupovať nové. Výdavky na oblečenie a loptu sú približne 30 Eur na rok. Drahšie sú kopačky, ktoré stoja približne 40 - 50 Eur na T. a na N. 100 Eur raz za pol roka. Do zväzu dáva na T. 200 Eur ročne. Vodičský preukaz dala otcovi zablokovať z dôvodu, že neplatil výživné zameškané vo výške cca 3.500 Eur, takto bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Ja som dala vodičský preukaz zablokovať, pretože by som sa k výživnému pre deti nikdy nedostala. Bežné výživné platil tak, ako bolo už uvedené. Na to otec uviedol, že kopačky kupoval on a nie matka, matka neustále klame.

25. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že býva v Pôtori 183 v 2-izbovom byte s mamou, a to od 06. 01. 2018. Dovtedy býval s priateľkou. Byt je vo vlastníctve matky, priateľka s nimi nebýva, má vlastný byt. Matka otca je na dôchodku s výškou dôchodku cca 400 Eur. Na nákladoch na bývanie sa nepodieľa, nakoľko nemá z čoho. Internet platí mama, za telefón mesačne zaplatí asi 15 Eur. Nemá poistky. Má pôžičky, avšak tieto sú v exekúcii, sú to pôžičky z obdobia, keď ešte s matkou maloletých detí boli manželmi. Nehnuteľnosti nevlastní, motorové vozidlo nevlastní, predal ho za 150 Eur. Išlo o Hyundai Accent, išlo o vyše 20-ročné auto. Predal ho, pretože bolo nepojazdné a aj preto, že nemal vodičský preukaz, ktorý mu bol zablokovaný v júni 2017, keď pracoval v Dekre, kde nastúpil, odrobil dve smeny a potom mu zobrali vodičský. Exekútor žiadal matku, aby zrušila blokáciu, ale s týmto nesúhlasila. T. č. nepracuje, bol na pohovore, išlo o dodávateľa komponentov pre automobilový priemysel. Robil pohovor v agentúre Wesscony a povedali mu, že bude vybratý. Prevádzka by mala byť vo Veľkom Krtíši, čistý príjem by mala byť základná mzda cca 600 Eur. Väčšinou si hľadal prácu skladníka, vo Veľkom Krtíši by mohol robiť skladníka alebo teamleadera. Na úrade práce mu povedali, že nemusí byť u nich evidovaný, že si môže hľadať zamestnanie aj sám. Pokiaľ ide o Human Energy Agency, tam k uzavretiu pracovného pomeru nedošlo. V Adecco Slovakia robil montážnika, a to v decembri 2017, potom prevádzka skončila, bolo tri týždne voľno, keď mal nastúpiť v januári 2018, ochorel, bol práceneschopný, preto s ním ukončili pracovný pomer. Má vzdelanie stredné s maturitou, odbor operátor a mechanizátor rastlinnej výroby. V tomto odbore robil, keď skončil školu, robil šoféra na družstvách. V čase skoršieho rozsudku syn Michal

žil s ním, v súčasnosti žije v podnájme s priateľkou v Trnave. Druhý syn je ženatý a žije v Plachtinciach. V roku 2012 žil so starkou. Pokiaľ sú mu z invalidného dôchodku vykonávané zrážky, je to z dôvodu výživného. Vlani kupoval synom trikrát za rok každému tenisky, kúpil im mikinu, oblečenie, sladkosti každý víkend. Vlani, keď robil v Senci, bol so synmi každý víkend, niekedy ich navštívil aj cez týždeň. Keď pracoval v Senci, resp. v roku 2017, prišiel piatok, sobotu, nedeľu za nimi na celý deň. Kopačky stáli aj vyše 100 Eur značky Nike, načo matka uviedla, že boli najviac v hodnote 50 Eur. Otec kupoval oblečenie tiež raz za štvrť roka, podľa toho čo si vybrali. Keď kupuje deťom, nepozerá na cenu. Deti v tomto roku videl 06. 01. 2018, keď ich odviezol domov, mesiac sa neozvali. Na Vianoce dostali u neho Playstation, ktorú si zobrali domov. Podľa otca sa stretávanie nerealizuje aj preto, že deti mávajú futbal, ale aj preto, že im podľa jeho názoru matka bráni. Nie je evidovaný na úrade práce, odvody za neho platí štát. Pokúsi sa vybaviť si príspevok na opatrovanie svojej matky. Je pravdou, že s deťmi komunikuje, keď idú do školy alebo zo školy. Keď sú doma, nemôžu s ním volať, majú zákaz. Otec súdu predložil k nahliadnutiu potvrdenie - ústrižok o vklade peňazí do banky vo výške 50 Eur ako výživné za mesiac máj 2018, zaplatil iba 50 Eur, pretože viac nemá, na čo matka uviedla, že 50 Eur, ktoré otec poslal v máji 2018, neboli na výživné, alebo boli to peniaze určené pre syna N., ktorý bol vo Francúzsku celý týždeň od štvrtka do utorka, pričom matka zaplatila synovi cestu na futbalový zápas vo výške 100 Eur a 50 Eur u poslal otec zvlášť na stravu. Otec si myslí, že výživné za január zaplatil, ale doklad o tom nemá. Poberá invalidný dôchodok vo výške 123,90 Eur, iný príjem nemá. Otec potvrdil, že výživné za mesiac máj a jún 2018 na obe deti nezaplatil. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka sa o deti vôbec nestará, je v robote, deti behajú po vonku samé. S uvedeným matka vyjadrila nesúhlas, uviedla, že keď je v robote, tak jej priateľ chodí s T. na tréningy a na tom tréningu je od 15.30 do 18.30 hod. a nechápe, ako sa môžu deti túlať samé vonku. Návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otec odôvodnil tým, že má príjem v čistom len 95 Eur, lebo zvyšok mu sťahuje exekútor ako výživné, ktoré má posielať matke. Je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou, vo Veľkom Krtíši sú chránené dielne, ktoré sú plné. Našiel si prácu, ktorá spĺňala podmienky, aby mohol pracovať, kde nevadilo, že je zrakovo postihnutý. Matka maloletých mu však dala zobrať vodičský preukaz, on aj prostredníctvom svojho právnika aj exekútora dal požiadavku matke, aby odblokovala vodičský preukaz a aby mohol pracovať a platiť výživné, bohužiaľ s tým matka nesúhlasila. U nich práce je, ale nemôže sa ako dostať. Nemá z čoho platiť výživné, platí si telefón vo výške 20 Eur mesačne a tým pádom je v kontakte s deťmi. Má ísť na pohovor, je to automobilka na tri smeny, ale tiež sa tam nebudem mať ako dostať, jedine iba na rannú smenu a z poobednej sa nevie dostať domov.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

35. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

37. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

38. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne a na maloletého T. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne, a to odo dňa 01. 05. 2017 v zmysle návrhu matky.

39. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skorších rozhodnutí ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-114 zo dňa 16. 05. 2013, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého N. a maloletého T. odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca.

40. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 5 rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu maloletých a k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru a športové krúžky, keď maloletí sa priblížili veku dospelosti, kedy menované výdavky na nich sa približujú nákladom na dospelého. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého N. v súvislosti s jeho nástupom na strednú športovú školu, s čím je spojené množstvo tréningov, zápasov, zvýšených nákladov na cestovné, ako aj oblečenie či športové pomôcky a školské potreby. Rovnako tak maloletý T. sa vo svojom voľnom čase venuje futbalu, čo si vyžaduje zvýšené náklady na oblečenie, obuv a športové pomôcky. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy maloletých preto bolo, aby sa na nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 60 Eur mesačne na maloletého N. a v sume 50 Eur mesačne na maloletého T., preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

41. Žiadnemu z rodičov maloletých oproti času skoršieho rozsudku nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto ani jeden z rodičov neznáša sám. Otec žije v domácnosti so svojou matkou, pričom sám otec uviedol, že sa na nákladoch na bývanie nepodieľa, platí mesačne iba za telefón 15 - 20 Eur. Matka žije v domácnosti s priateľom a dvomi maloletými deťmi, pričom ich náklady na bývanie predstavujú sumu 400 Eur vrátane služieb (aj internetu), ktoré nájomné platí s priateľom na polovicu. Okrem toho má náklady na telefón vo výške 20 Eur mesačne, platí si tiež životnú poistku v sume 20 Eur mesačne.

42. Matka má v súčasnosti príjem zo závislej činnosti, od 01. 06. 2015 pracuje v spoločnosti ALRO Slovakia, s. r. o., Trnava, IČO: 36 679 801, ako kvalitár pre automobilovú dopravu. Jej čistý mesačný príjem je cca 500 Eur, ktorá skutočnosť vyplýva tiež z listinného dôkazu na č. l. 53, keď priemerná čistá mzda matky za obdobie november 2016 až október 2017 predstavovala 504,97 Eur. Hoci matka dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, oproti času skoršieho rozsudku sa jej zvýšili zároveň náklady na

maloleté deti. Priateľ matky, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti, dosiahol za obdobie september 2016 až júl 2017 priemernú čistú mzdu vo výške 442,92 Eur. Otec maloletých detí má oproti času skoršieho rozsudku nižší mesačný príjem, keď je len poberateľom invalidného dôchodku vo výške 123,90 Eur mesačne. Matka otca, s ktorou žije otec v spoločnej domácnosti, má podľa vyjadrenia otca starobný dôchodok vo výške cca 400 Eur. Predovšetkým je však potrebné poukázať na to, že zníženie mesačného príjmu otca sa stalo jeho zavinením, keď mu matka maloletých detí dala zablokovať vodičský preukaz pre neplatenie výživného na maloleté deti, v dôsledku čoho si otec nemohol nájsť zamestnanie, keď nemá ako za prácou dochádzať. Súd však pritom poukazuje na skutočnosť, že ani v čase skoršieho rozsudku, teda v čase, keď otec mal vodičský preukaz, nebol otec riadne zamestnaný, pracoval prevažne len na základe dohody o pracovnej činnosti. Súd však neberie do úvahy iba skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a ktorým by zabezpečil výživu jeho dvoch maloletých detí. Súd pritom poukazuje na to, že otec sa vzdáva zamestnaní, keď ako dôvod uvádza nemožnosť dochádzania do zamestnania pre blokovanie vodičského preukazu, pričom sám otec uviedol, že nie je vlastníkom motorového vozidla, keď mal viac ako 20-ročné auto zn. Hyundai Accent predať za 150 Eur, pretože bolo jednak nepojazdné a jednak nemal vodičský preukaz. Súd má teda za to, že tu obrana otca neobstojí. Otec je relatívne zdravý a v produktívnom veku a nič závažné mu nebráni vykonávať zárobkovú činnosť. Vážnym dôvodom by mohol byť zhoršený zdravotný stav otca, veľká vzdialenosť na dochádzanie a podobne, nie však dôvod, že mu matka maloletých detí dala zablokovať vodičský preukaz. Pokiaľ ide o čiastočný invalidný dôchodok, ktorého je otec poberateľom z dôvodu dlhodobého poškodenia pravého oka, súd má za to, že pokiaľ tento zdravotný stav umožňuje otcovi vykonávať vedenie motorového vozidla, je možné tiež vykonávať primeranú zárobkovú činnosť, ktorá by umožnila otcovi plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú skutočnosť potvrdzuje súdu aj odborný posudok o invalidite zo dňa 24. 01. 2012. Otec sám uviedol, že si hľadá prácu skladníka, vo Veľkom Krtíši by mohol robiť skladníka alebo teamleadera. Z vyjadrenia otca je pritom zrejmé, že pracovné ponuky by pre neho aj boli, mal pracovať pre dodávateľa komponentov pre automobilový priemysel. Pracoval tiež aj ako montážnik. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore operátor a mechanizátor rastlinnej výroby, v ktorom odbore aj po skončení školy pracoval, robil šoféra na družstvách. Jediným argumentom otca však je zablokovanie vodičského preukazu a tým nemožnosť cestovať za prácou, pritom je zrejmé, že otec nebol riadne zamestnaný ani v čase, keď vodičský preukaz zablokovaný nemal. Navyše, otec nie je v súčasnosti evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06. 08. 2016 do 21. 08. 2016. Na takéto dobrovoľné vzdanie sa zamestnania však súd nemôže v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdáva bez dôležitého dôvodu zárobku.

43. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 09. 04. 2018, v roku 2016 bola priemerná čistá mesačná mzda na pozícii administratívni pracovníci v skladoch 675 Eur, montážni robotníci inde neuvedení 622 Eur a pomocní pracovníci v rastlinnej výrobe 629 Eur. Aj napriek uvedenému súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal, prihliadnuc aj na invaliditu otca, z minimálnej mzdy za rok 2018, t. j. 480 Eur brutto a výšky invalidného dôchodku vo výške 123,90 Eur. Z uvedenej mesačnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, ak by sa riadne zamestnal a za predpokladu, že by mu bola poskytnutá minimálna mzda, teda 523,90 Eur (minimálna mzda za rok 2018 netto cca 400 Eur + 123,90 Eur), ktorú je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať, by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na obe svoje maloleté deti v rozmedzí od 20 do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí od 104,78 Eur do 130,98 Eur. Nakoľko má otec dve vyživovacie povinnosti, je potrebné sa pohybovať skôr pri hornej ako pri dolnej hranici. Keďže súd dospel k záveru, že u maloletého N. aj u maloletého T. je zvýšenie výživného dôvodné, zvýšil primerane výživné u N. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne a u T. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne, ktorá suma tak spolu predstavuje 130 Eur mesačne.

44. Súd poukazuje tiež na to, že prezentácia príjmov otca v prejednávanej veci vyznieva nedôveryhodne, a to aj vzhľadom na samotné tvrdenie otca, podľa ktorého maloletým deťom zakupuje tenisky a oblečenie. Otec sám uviedol, že vlani synom kupoval trikrát za rok každému tenisky, kúpil im mikinu, oblečenie, sladkosti každý víkend, kopačky zn. Nike ho stáli aj vyše 100 Eur. Oblečenie kupuje deťom tiež raz za štvrť roka, podľa toho, čo si deti vyberú, lebo keď kupuje deťom, nepozerá na cenu. Na Vianoce tiež deti dostali od otca Playstation. K vyjadreniu matky k výdavkom na maloleté deti, že kopačky na maloletého T. ju stoja približne 40 Eur - 50 Eur a na N. 100 Eur raz za pol roka, otec uviedol, že kopačky kupoval on a nie matka, matka neustále klame. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že je potrebné, aby si otec uvedomil, že v prvom rade je potrebné si riadne plniť vyživovaciu povinnosť k

maloletým deťom a až v prípade, že si túto splní a jeho majetkové a zárobkové pomery, možnosti a schopnosti mu to umožnia, prispieval nad rámec bežného výživného či už kúpou značkového oblečenia alebo inou formou. V opačnom prípade môže mať súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti za to, že otec má okrem invalidného dôchodku aj iný príjem, z ktorého uhrádza svoje náklady, čím zahmlieva pred súdom svoje skutočné príjmy, aby sa tak vyhol plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti.

45. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloleté deti považuje celkovo sumu cca 230,40 Eur mesačne (náklady na bývanie 100 Eur (400 Eur mesačne deleno 4 osoby v domácnosti), cestovné do školy 20 Eur, obedy na maloletého N. 27,50Eur (25 - 30 Eur mesačne), výdavky na tréningy 33 Eur (200 Eur na obe deti polročne), členský príspevok na T. 16,70 Eur (200 Eur ročne), kultúrne podujatia u T. 2,50 Eur (30 Eur za rok), škola v prírode 4 Eurá (50 Eur za rok), oblečenie a lopta 2,50 Eur (30 Eur za rok), kopačky pre T. 7,50 Eur (45 Eur za polrok), kopačky pre N. 16,70 Eur (100 Eur za polrok)), ktoré náklady súd považuje za minimálne. Súd teda poukazuje na opodstatnené výdavky maloletých detí, z ktorej výšky je zrejmé, že suma výživného 130 Eur mesačne (t. j. 70 Eur mesačne na maloletého N. a 60 Eur mesačne na maloletého T.) bude plne spotrebovaná samotnými maloletými. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka nezabezpečovala riadne starostlivosť o maloleté deti.

46. Súd mal za to, že otec je pomerne zdravý, v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyššie uvedený čistý príjem (napr. prijatím prác, ktoré sa mu ponúkajú bez ohľadu na to, či je držiteľom vodičského preukazu), ktorý príjem s poukazom na skutočnosť, že otec kupuje deťom mimo plnenia bežného výživného i značkové oblečenie, Playstation či kopačky (keď podľa vyjadrenia otca, pokiaľ kupuje veci pre deti, nepozerá na cenu), s najväčšou pravdepodobnosťou aj dosahuje. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Výšku výživného na maloletého N. v sume 70 Eur mesačne a na maloletého T. v sume 60 Eur mesačne považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých, s prihliadnutím na ich vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, aj s prihliadnutím k tomu, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, za primeranú. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletých sa má na nákladoch na deti podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletých osobne nestará.

47. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinností a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

48. Z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal súd ďalšie dokazovanie navrhované matkou, a to výsluch svedka - syna P., ktorý sa mal vyjadriť k okolnostiam týkajúcich sa starostlivosti o deti, avšak matka nevedela, či by sa svedok vedel vyjadriť k otcovej práci a k plateniu výživného. Preto súd považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné, keď predmetom tohto konania nie je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo úprava výživného.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletých N. a T. vo výroku I. vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to vo výške výživného otca na maloletého N. 70 Eur mesačne a na maloletého T. 60 Eur mesačne, keď matka navrhovala zvýšenie výživného na každé dieťa 200 Eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po viac ako 5 rokoch od času pôvodného rozhodnutia o 10 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, považuje súd takto zvýšené výživné za primerané. Súd zvýšil výživné na maloleté deti odo dňa 01. 05. 2017 tak, ako si matka uplatnila vo svojom návrhu zo dňa 26. 04. 2017, doručenom súdu dňa 26. 04. 2017, pretože už v čase podania návrhu boli odôvodnené zvýšené náklady na maloleté deti.

50. Deň splatnosti výživného na maloleté deti ponechal súd na 20. deň v mesiaci, nakoľko takto bol určený aj v čase vydania skoršieho rozhodnutia, otec ho nenamietal a matka si takto deň splatnosti výživného uplatnila aj vo svojom návrhu na zvýšenie výživného.

51. V dôsledku zvýšenia výživného s účinnosťou od 01. 05. 2017 a rozhodovania o výživnom dňa 27. 06. 2018 súd vyčíslil otcovi vo výroku II. rozsudku nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 05. 2017 do 30. 06. 2018, ktorý činí u maloletého N. 440 Eur a u maloletého T. 390 Eur. Uvedený nedoplatok bol vypočítaný spôsobom: u maloletého Filipa za mesiace 5/2017 až 6/2018 mal otec dať 980 Eur (14 mesiacov x 70 Eur), za toto obdobie otec dal 540 Eur (9 mesiacov x 60 Eur), rozdiel je 440 Eur. U maloletého T. za mesiace 5/2017 až 6/2018 mal otec dať 840 Eur (14 mesiacov x 60 Eur), za toto obdobie otec dal 450 Eur (9 mesiacov x 50 Eur), rozdiel je 390 Eur. Súd z dôvodu výšky nedoplatku zaviazal otca splácať nedoplatok v splátkach po 24 Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude nedoplatok zo strany otca uhradený v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na maloletých N. a T. po určitý čas, čo je viac na prospech maloletých, ako jednorazovo vyplatená suma.

52. V časti zníženia výživného otca na maloleté deti N. a T. považoval súd návrh otca za nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie vyživovacej povinnosti, práve naopak, prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletých, i s prihliadnutím na ich vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, je dôvodné zvýšenie výživného na maloletých. Súd poukazuje na to, že na strane povinného, v tomto prípade otca, sa prihliada nielen na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd teda dospel k záveru, že v možnostiach otca je dosahovať taký príjem, z ktorého úhrada výživného tak, ako bola týmto rozsudkom na obe maloleté deti určená, je možná, keď otec namiesto toho, aby sa evidoval na úrade práce a hľadal si prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu a zdravotnému stavu s pomocou úradu, uspokojí sa s poskytovaným invalidným dôchodkom. Ak by sa otec na úrade práce evidoval, súd má za to, že by bolo reálne očakávať, že bude vo svojom odbore dosahovať minimálne mzdu rovnajúcu sa minimálnej mzde za rok 2018 a tiež by mu k tomu bol vyplácaný i invalidný dôchodok. Zo všetkých vyššie uvedených súvislostí sa potom tiež ako veľmi pravdepodobný podáva záver, že otec sa aj z dôvodu prebiehajúcej exekúcie voči nemu vyhýba pracovnému pomeru s vyšším príjmom, čo však nemôže byť na škodu jeho detí, keď vyživovacia povinnosť voči deťom má pred inými výdavkami otca prednosť. Otec musí vyvinúť väčšiu aktivitu a zároveň pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti. Preto súd návrh otca na zníženie výživného vo výroku III. rozsudku ako nedôvodný zamietol.

53. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku IV. rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-97 zo dňa 28. 11. 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 9P/49/2012-114 zo dňa 16. 05. 2013, v časti určenia výšky bežného výživného.

54. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.