Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-48-2017.pdf
PDF · 116.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu T.. I.. L. L., členov JUDr. V. F. a JUDr. D. R., PhD., v právnej veci žalobcu: I. W., s miestom podnikania R. XXX, XXX XX Q. nad Q., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: T.. L. F., CSc., advokát so sídlom M. 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 05.06.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 29.06.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 05.06.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie o uložení pokuty na mieste, vydané Colným úradom Trenčín č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon č. 289/2008 Z.z.“), v spojení s § 17 zákona č. 289/2008 Z.z., uložil žalobcovi pokutu vo výške 200,- Eur, za správny delikt podľa ustanovenia § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že pri výkone svojej obchodnej činnosti v prevádzke na adrese Q., vydal z elektronickej registračnej pokladnice pokladničný doklad č. XXXX zo dňa 19.03.2017, na ktorom tovar 1x cigarety L., v úhrnnej hodnote 3,80 Eur, nebol označený podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., a to tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby. Uvedený tovar bol na pokladničnom doklade označený názvom „Pivo“.
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pracovníci Colného úradu Trenčín, Stanica colného úradu Trenčín - centrála (ďalej aj „správca dane), vykonali dňa 19.03.2017 v zmysle ustanovenia § 37 až § 39 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) miestne zisťovanie v prevádzke žalobcu Q. R., A. W., XXX XX Q. nad Q., ktorého hlavným predmetom bola kontrola dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z. Miestne zisťovanie začalo vykonaním kontrolného nákupu za účelom preverenia používania elektronickej registračnej pokladnice na evidenciu tržieb a náležitostí pokladničného dokladu podľa § 8 zákona č. 289/2008 Z.z. Zamestnanci správcu dane si zakúpili tovar - 1x cigarety Marlboro v úhrnnej hodnote 3,80 Eur. Zamestnanec žalobcu prijal
hotovosť za kupovaný tovar, zaevidoval tržbu v elektronickej registračnej pokladnici, vrátil výdavok a vydal pokladničný doklad č. XXX zo dňa 19.03.2017. Po týchto úkonoch sa zamestnanci správcu dane predstavili, preukázali služobnými preukazmi a oznámili, že vykonali kontrolný nákup. Následne zamestnanci správcu dane vyzvali osobu prítomnú v prevádzke na predloženie certifikátu od elektronickej registračnej pokladnice, doklad preukazujúci oprávnenie na podnikanie, knihu elektronickej registračnej pokladnice a občiansky preukaz. Zamestnanci správcu dane okrem iného skontrolovali náležitosti pokladničného dokladu č. XXXX zo dňa 19.03.2017 vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou typu EURO-100T model F, výrobné číslo T. XXXXXXXXXXXXXXXX, umiestnenou v prevádzke žalobcu, pričom bolo zistené, že údaje na vydanom pokladničnom doklade nie sú v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., pretože na uvedenom pokladničnom doklade je tovar „1x cigarety Marlboro“ označený pomenovaním ako „Pivo“, pričom uvedený tovar bol doblokovaný do predošlého nákupu. Preto je na doklade z elektronickej registračnej pokladnice uvedený ďalší tovar, a to „Borovica“ v hodnote 1,20 Eur a „Pivo“ v hodnote 1,10 Eur, na základe čoho nie je možné zakúpený tovar jednoznačne určiť alebo odlíšiť od iného tovaru. O priebehu a výsledkoch miestneho zisťovania bola spísaná Zápisnica o miest-nom zisťovaní zn. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2017, ktorú zástupca žalobcu podpísal a zá-roveň si rovnopis zápisnice prevzal. Zamestnanci správcu dane uskutočnili so zamestnan-com žalobcu v prevádzke žalobcu ústne pojednávanie, kde zamestnanec protiprávny stav zdôvodnil nasledovne: „Omylom som nablokoval tovar pod iným kódom.“
3. Na základe skutočností zistených a preukázaných pri miestnom zisťovaní správca dane žalobcovi uložil rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2017 podľa § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. pokutu vo výške 200,- Eur za spáchanie deliktu podľa § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z. porušením ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. na skutkovom základe opísanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pri ukladaní pokuty správca dane prihliadal na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a uložil daňovému subjektu pokutu na spodnej hranici rozpätia ustanoveného zákonom, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o ďalšie zistené porušenie ustanovenia § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z., pričom prvé porušenie bolo správcom dane zistené dňa 08.11.2015, za čo bola vtedy žalobcovi uložená pokuta vo výške 100,- Eur.
4. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste č. XXXXXX/XXXX, vydanému dňa 19.03.2017 správcom dane, podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal o zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že predávajúci v jeho pre-vádzke si neuvedomil, že cena oboch tovarov (pivo / cigarety) je porovnateľná, nakoľko nemal u seba okuliare, pričom zároveň pracovník Colného úradu navodil stresovú situá-ciu. Predávajúci si síce nevšimol, že ide o iný tovar, ale pokladničný doklad z elektronic-kej registračnej pokladnice v zásade vydal. Ďalej žalobca namietol, že pri ukladaní poku-ty bola použitá neprimerane vysoká sadzba, pričom podľa neho ustanovenie § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. umožňuje uložiť za uvedený správny delikt aj nižšiu pokutu. Okrem toho v rozhodnutí správcu dane nie je dostatočne zdôvodnené, prečo správny orgán uložil pokutu vo výške 200,- Eur.
5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. K odvolacím námietkam uviedol, že žalobca bol a je povinný pri vykonávaní podnikateľ-skej činnosti dodržiavať podmienky ustanovené zákonom a osobitnými predpismi (vrátane zákona č. 289/2008 Z.z.), že je a bol povinný prevádzkovať podnikateľskú činnosť riadne, poctivo a odborne, a tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu alebo zamestnancov. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť, pričom u každého podnikateľa sa vyžaduje vyššia miera obozretnosti, väčšia zodpoved-nosť, rozvaha a prezieravosť. Objektívny charakter zodpovednosti odvolateľa za spácha-nie správneho deliktu podľa ustanovenia § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z. sa prejavuje tým, že zákon v takomto prípade nevyžaduje preukázanie zavinenia účastníka konania, t.j. úmysel alebo nedbanlivosť, resp. zavinenie inej osoby, nakoľko zákonodarca koncipoval skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z. bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na subjektívnu stránku tohto správneho deliktu. Správca dane bol a je v takýchto prípadoch povinný preskúmať len objektívny stav veci, porušenie právnej povinnosti, t.j. že následok predvídaný zákonom spôsobil žalobca v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalovaného námietka žalobcu týkajúca sa omylu pri zadávaní kódu do elektronickej registračnej pokladnice pri porušení zákona č. 289/2008 Z.z. právne irelevantná.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že zákon č. 289/2008 Z.z. konkrétny spôsob označenia tovaru neupravuje, a ani neustanovuje, aké konkrétne slová má názov tovaru obsahovať, pričom ale označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadre-né tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby. Pomenovanie tovaru musí vyjadrovať dostatočne presne vecný obsah predávaného tovaru. Vo všeobecnosti platí, že názvom tovaru je konkrétne pomenovanie predávaného tovaru spravidla tak, ako ho pomenuje výrobca alebo dovozca, pričom toto pomenovanie musí vyjadrovať dostatočne presne vecný obsah predávaného tovaru. Názov tovaru je obvykle vyjadrený podstatným menom na prvom mieste. K tomuto podstatnému menu sa môžu priraďovať ďalšie rozvíjajúce pojmy, napr. podľa vlastností tovaru. Rozhodne však označenie zakúpeného tovaru „1x cigarety Marlboro“ v hodnote 3,80 Eur na pokladničnom doklade ako „Pivo“ nemožno považovať za také, ktoré by bolo v súlade s ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. Na základe označenia „Pivo“ nemožno bezpochyby určiť, že boli zakúpené „cigarety Marlboro.“ Takéto označenie tovaru nezodpovedá podľa žalovaného požiadavke vyjadrenej ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., čo v konečnom dôsledku znamená spáchanie správneho deliktu podľa § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z.
7. K námietke navodenia stresovej situácie pracovníkom správcu dane pri výkone kontroly žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobcu nie je možné považovať za relevantné, nakoľ-ko až po vykonaní kontrolného nákupu sa zamestnanec odvolateľa dozvedel o tom, že bol vykonaný kontrolný nákup, t.j. až po vykonaní kontrolného nákupu a prijatí pokladnič-ného dokladu sa colníci správcu dane preukázali služobnými preukazmi a verbálnym vyhlásením Finančná správa Slovenskej republiky. Obdobne vyhodnotil žalovaný aj námietku o porovnateľnej cene položky „Pivo“ a „cigarety Marlboro,“ kde vzhľadom k rozdielnym číselným hodnotám 1,10 Eur a 3,80 Eur rozhodne nie je možne hovoriť o porovnateľnej cene.
8. K námietke smerujúcej k výške uloženej sankcie a neakceptovaniu zásady proporcionali-ty pri jej ukladaní žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade colný úrad pri posudzova-ní protiprávnosti konania žalobcu a rozhodovaní o uložení sankcie zohľadnil tú skutoč-nosť, že žalobca sa už v minulosti dopustil rovnakého porušenia právnych predpisov, za čo mu dňa 08.11.2015 bola právoplatne uložená pokuta vo výške 100,- Eur. Žalovaný zdôraznil, že správca dane vzhľadom na ustanovenie § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v najnižšej možnej výške.
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol nedodržanie formálnych náležitostí písomné-ho vyhotovenia rozhodnutia žalovaného, ktoré neobsahuje riadne poučenie účastníka konania o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom. V poučení je len konštatované, že podľa § 74 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. proti napadnutého rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ide však iba o poučenie podľa daňového poriadku a nie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ako celku. Hoci sa na predmetné administratívne konanie aplikuje zákon č. 563/2009 Z.z., ktorý je lex specialis, je potrebné v prípade, ak špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, aplikovať príslušné ustanovenia lex generalis, ktorým je v tomto prípade Správny poriadok, konkrétne jeho ustanovenie § 47 ods. 4 poslednej vety, podľa ktorého „poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať sú-dom.“ S poukazom na nedostatočné poučenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania o možnosti domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného na príslušnom súde Slovenskej republiky, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom žalobca bol v administratívnom konaní ukrátený aj na ďalších právach, vyplývajúcich z ustanovení § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Žalobca v správnej žalobe zároveň odkázal na odvolacie dôvody svojho opravného prostriedku podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, keď ani žalovaný sa riadne nevysporiadal so skutočnosťami namietanými žalobcom.
10. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Zdôraznil, že v konaní o uložení pokuty nepostupoval správca dane podľa Správneho poriadku, ale podľa zákona č. 563/2009 Z.z., čo vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. Zo strany správcu dane a žalovaného preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásad správneho konania podľa žiadneho z ustanovení Správneho poriadku. Správca dane postupoval podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého „pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím, pričom pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil.
Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu,“ ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. V predmetnom prípade boli splnené podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi na mieste rozhodnutím, čo správca dane aj vykonal. V prípade, ak správca dane priamo pri vykonávaní miestneho zisťovania zistí spáchanie správneho deliktu podľa § 16a zákona č. 289/2008 Z.z., má vo všeobec-nosti povinnosť vydať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. Dokazovanie sa vtedy obmedzuje na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania (resp. osoba prítomná pri miestnom zisťovaní) právo podávať námietky k postupu správcu dane, k zisteným skutočnostiam a tiež sa vyjadrovať k podkladom pre vydanie rozhodnutia. K námietke žalobcu o nedostatočnom poučení účastníka administratívneho konania v pí-somnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 63 ods. 3 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať po-učenie o tom, na ktorý orgán, v akej lehote a v akej forme je možné podať proti rozhod-nutiu odvolanie a tiež upozornenie na prípadné vylúčenie odkladného účinku podaného odvolania, nie však poučenie o možnosti domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnu-tia na príslušnom súde. Absencia takéhoto poučenia preto nemôže spôsobovať nezákon- nosť napadnutého rozhodnutia, ako sa podľa žalovaného mylne domnieva žalobca s právnym názorom vychádzajúcim z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 47 ods. 4 Správneho poriadku. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe vyslovil názor, že v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné na ne prihliadať. Napadnuté rozhodnutie ako aj roz-hodnutie správcu dane sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujú záko-nom požadované náležitosti.
11. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca, zdôrazniac nezákonnosť napadnu-tého rozhodnutia pre absenciu riadneho poučenia, pričom poukázal na niektoré rozhodnu-tia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhod-nutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Zistil, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobi-lým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjad-renia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko nariadenie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné.
13. Podľa § 8 ods. 1 veta prvá, časť pred bodkočiarkou zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie poklad-ničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici.
14. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. označenie tovaru alebo označenie služby musí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávaný tovar alebo poskytovanú službu jedno-značne určiť alebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru alebo inej služby, pričom sa mô-že uvádzať aj skrátený názov tovaru alebo služby. Tovar alebo službu nemožno označiť len číselným znakom alebo alfanumerickým kódom.
15. Podľa § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto neoznačí tovar alebo službu podľa § 8 ods. 3.
16. Podľa § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. g) až i), k) až n), p) až r) a u) až x) od 200 Eur do 6 600 Eur; pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. h) daňo-vý úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená cel-ková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby podľa § 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20 Eur.
17. Podľa § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny
delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhod-nutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z. pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. v konaní o sankciách a pri vymáhaní pokút sa postupuje podľa osobitného predpisu,19) ak § 16b neustanovuje inak. (Poznámka č. 19 odkazuje na zákon č. 563/2009 Z.z.).
20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich proces-ných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu urče-niu a vyrubeniu dane.
21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozho-dujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatne-nie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie také-ho daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo kto-rých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
23. Podľa § 63 ods. 3 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. ak tento zákon alebo osobitné pred-pisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku. 24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/XXXX/MH zo dňa 05.06.2017, potvrdzujúce rozhodnutie o uložení pokuty na mieste, vydané podľa § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. Colným úradom Trenčín, č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2017, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 200,- Eur, za správny delikt podľa ustanovenia § 16a písm. m) zákona č. 289/2008 Z.z., na skutkovom základe uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane (viď bod 1. tohto rozsudku).
25. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd okrem už vyššie uvede-ného (opísané v bodoch 2. až 8. tohto rozsudku) nezistil ďalšie relevantné skutočnosti.
26. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej, repliky žalobcu a po preštudovaní administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu. Obdobný rezultát je možné vysloviť aj vo vzťahu k procesnému postupu správcu dane a jeho rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania, ktoré podľa názoru správneho súdu má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, administratívne orgány vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce k ustáleniu skutkového stavu, správca dane racionálne odôvodnil, skutkové zistenia jasne a zrozumiteľne premietol do tzv. skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia a následne správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení účinných v čase spáchania správneho deliktu. Správny súd v napadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí správcu dane nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Žalovaný poskytol žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania v napadnutom rozhodnutí odpovede na každú relevantnú otázku a reagoval na každú jeho odvolaciu námietku. Týka sa to najmä jeho námietok ohľadne toho, že pracovník správcu dane navodil pri kontrolnom nákupe stre-sovú situáciu, v rámci ktorej sa mal
zamestnanec žalobcu, nemajúci okuliare, dopustiť omylu a tiež námietok ohľadne výmery ukladanej sankcie. V tomto smere napadnuté rozhodnutie nevykazuje prvky arbitrárnosti a možno ho považovať za preskúmateľné. Rozhodnutia správnych orgánov zodpovedajú kvalitatívnym štandardom kladeným na rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti.
27. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa absencie riadneho poučenia účastníka administratívneho konania v napadnutom rozhodnutí žalovaného správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Správne orgány v predmetnom administratívnom konaní postupovali v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko im táto povinnosť vyplývala z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. Pri tomto ich postupe nie je možná ani parciálna aplikácia akéhokoľvek ustanovenia Správneho poriadku, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenie § 163 zákona č. 563/2009 Z.z. Argumenty žalobcu o potrebe aplikovať pri poučovaní účastníka administratívneho konania nielen zákon č. 563/2009 Z.z., ale právny poriadok Slovenskej republiky ako celok, nie sú správnym uchopením z právnej teórie vychádzajúcich princípov o vzájomnom pomere lex specialis k lex generalis a naopak. Naznačovaný aplikačný eklekticizmus, ak by ho správne orgány vo všeobecnosti akcep-tovali, by neprispel k aplikačnej unifikácii v činnosti orgánov verejnej správy, skôr naopak. O procesnom postupe správcu dane a žalovaného možno vysloviť, že bol v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.z. a zákonom č. 563/2009 Z.z. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.03.2017, vyhotovenej správcom dane, vyplýva, že zamestnanec žalobcu mal možnosť sa so zisteniami správcu dane oboznámiť priamo na mieste, mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj prostredníctvom jednej vety učinil, pričom svojím podpisom vyjadril súhlas s obsahom zápisnice, najmä s priebehom úkonu tak, ako bol v predmetnej zápisnici zaznamenaný.
28. Správny súd dáva do pozornosti, že za správny delikt je možné považovať protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normami správneho práva. Správne delikty fyzických osôb oprávnených na podnikanie sú postihované bez ohľadu na zavinenie, tzn. že pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom (tzv. kauzálny nexus) nie je ako obligatórny znak skutkovej podstaty vyžadovaná prítomnosť zavinenia (vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti). Ide tu o objektívnu zodpovednosť, kto-rá je zodpovednosťou za výsledok, ak k následku došlo v príčinnej súvislosti s podnika-teľskou činnosťou žalobcu, pričom konštatácia o porušení zákona musí vyplývať z riadne zisteného skutkového stavu. Žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Z tohto pohľadu sú preto žalobné námietky žalobcu (prevzaté z odvolania), ktorými sa snažil zľahčovať závažnosť protiprávneho konania takými skutočnosťami, že jeho zamestnanec nemal okuliare, že pracovník správcu dane vytvoril stresovú situáciu, bez právnej relevancie a žalovaný postupoval správne, ak tieto skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu nezohľadnil.
29. Žalobca v správnej žalobe tiež v podstate namietal, že pri ukladaní pokuty neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré bolo potrebné použiť aj pri ukladaní administratívnej sankcie (§ 195 písm. d) SSP), čo vyplýva z odvolacích dôvodov žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, na ktoré žalobca v správnej žalobe odkázal a ktoré sa tak stali ďalšími žalobnými bodmi. S uvedenou námietkou žalobcu sa správny súd nestotožňuje. Základnou zásadou ukladania sankcií je požiadavka, aby sankcia, vychádzajúca z konkrétneho sankčného rozpätia, mala oporu v texte hmotnoprávneho predpisu účinného v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku majúceho povahu protiprávneho konania postihovaného orgánmi verejnej moci (nulla poena sine lege). Sankcionovateľnosť istého konania sa posudzuje a konkrétna sankcia sa ukladá (vymeriava) podľa zákona účinného v čase spáchania skutku. Táto základná zásada v predmetnej veci dodržaná bola. Pokiaľ ide o iné zásady, ako napr. zásada individualizácie sankcie, povinnosť prihliadnuť na zavinenie, pohnútku, na priťažujúce okolnosti či poľahčujúce okolnosti, tu je treba dôsledne posúdiť, ktoré z týchto zásad sú vôbec aplikovateľné na správny delikt fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, keďže Trestný zákon vychádza z koncepcie deliktuálnej zodpovednosti vždy naviazanej na zavinenie. Prípadný pokus o aplikáciu niektorých trestnoprávnych zásad v prejednávanej veci by bol v priamom rozpore s konštrukciou objektívnej zodpovednosti, pri ktorej je protiprávne konanie postihované bez ohľadu na zavinenie. Správny súd nezistil porušenie niektorej zo zásad ukladania trestov použiteľných na prejednávaný správny delikt. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri ukladaní pokuty žalobcovi dôsledne z ustanovení zákona č. 289/2008 Z.z., najmä vychádzali zo zákonného sankčného rozpätia za správny delikt, aké bolo možné použiť v čase spáchania správneho deliktu, s dolnou hranicou
na úrovni 200,- Eur a s hornou hranicou na úrovni 6.600,- Eur, ako to vyplýva z ustanovenia § 16b ods. 2 písm. b) zákona č. 289/2008 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu. Nie je preto možné prisvedčiť názoru žalobcu, že správca dane mu mohol uložiť miernejšiu sankciu, keďže by išlo u ukladanie sankcie pod zákonom stanovenú sadzbu, inak povedané v rozpore so zákonom. Uloženie pokuty správne orgány zdôvodnili primerane skutočnosti, že bola ukladaná na dolnej hranici sankčného rozpätia, t.j. v najpriaznivejšej možnej výške, aká pre žalobcu prichádzala do úvahy podľa vtedy účinného právneho predpisu.
30. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
32. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného pred-pisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na poda-nie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.