Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: X. T. I., t.č. už plnoletý oprávnený, nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, t.č. zastúpený advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, dieťa rodičov: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. J. XXXX/XX, O., zast. Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864 544 a X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, O., v konaní o návrhu povinného otca na zníženie výživného, o návrhu oprávneného na zvýšenie výživného, o odvolaní povinného otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P/118/2016-211 zo dňa 28.11.2017 v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh otca na zníženie výživného oprávneného X. T. zamietol, druhým výrokom súd návrh oprávneného na zvýšenie výživného zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26, § 28 ods. 2, § 62 ods. 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a vecne tým, že súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 2 rok a 5 mesiacov, ktoré uplynuli od posledného rozhodnutia o zvýšení výživného do podania návrhu doručeného súdu 19.09.2016 (resp. 3 roky, vychádzajúc z návrhu oprávneného na zvýšenie výživného). V čase podania návrhu otca (povinného) na zníženie výživného bol oprávnený ešte maloletý, medzi časom splnoletnel. V čase posledného rozhodnutia o výživnom na 120,- Eur navštevoval 8. ročník ZŠ, v súčasnosti je v 3. ročníku strednej školy. Zvýšili sa mu výdavky v spojení so štúdiom, stravou, odievaním. Súd mal preukázané, že oprávnený má mesačné výdavky pre svoje štúdium, ošatenie a bežný život vo výške cca 157,49 Eur (odsek 21 odôvodnenia tohto rozsudku). V týchto výdavkoch ešte oprávnený neuviedol stravu, záujmy, návštevu kultúry, či holiča, na ktoré súd objektívne prihliadal vo všeobecnom rámci. Oprávnený býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a plnoletou sestrou. Čo sa týka zdravotného stavu oprávneného

- tieto sú obdobné ako pri poslednom rozhodovaní v roku 2014. Okrem iného má problémy so srdcom, ale chodí na pravidelné kontroly a zo správy od lekára vyplýva, že obj. je obézny, že ak nezoberie predpísaný liek, má problémy (to lekárovi povedal samotný pacient). Preukázateľne výdavky na lieky má, ale nejde o také vážne zdravotné ochorenie, ktoré by pri dodržiavaní lekárskeho odporúčania ohrozovalo jeho život, prípravu na budúce povolanie. Z týchto skutočností mal súd preukázané, že u oprávneného došlo k podstatnej zmene pomerov.

2. Zhodným tvrdením rodičov oprávneného mal súd preukázané, že povinný si neplní na oprávneného vyživovaciu povinnosť riadne a včas, platí mesačne na obe plnoleté deti výživné spolu 100,- Eur mesačne. Ničím naviac im neprispieva, s deťmi sa nestretáva.

3. Čo sa týka rodičov oprávneného, obaja svoj osobný stav nezmenili, ich dcéra X. ako aj oprávnený medzičasom splnoletneli. Matka mala v roku 2014 netto mesačný príjem 530,54 Eur, poberala rodinné prídavky 2x 23,10 Eur. Matka mala v roku 2016 príjem v dobe čo pracovala netto mesačne v priemere 691,23 Eur a počas jej práceneschopnosti od februára 2016 do júla 2016 v priemere netto mesačne 460,08 Eur.

4. Otec (povinný) pracoval v čase určenia výživného na 120,- Eur vo firme Y. O. spol. s r.o., kde mal netto mesačný príjem 853,74 Eur a poberal dôchodok 258,- Eur mesačne (t.j. spolu 1.111,74 Eur). U tohto zamestnávateľa bol preradený už od 01.05.2000 pre jeho zdravotné problémy so sluchom na podnikovú vrátnicu ako informátor. V období od 06.01.2014 do 15.12.2014 bol práceneschopný, po ukončení PN-ky bol ukončený jeho pracovný pomer dohodou dňom 16.12.2014 z dôvodu, že zamestnávateľ nemal pre neho k dispozícii vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu. Z výpisu z živnostenského registra súd zistil, že otec podnikal ako živnostník od 30.07.2014, t.j. už v čase svojej PN-ky, pre ktorú nechodil do práce k zamestnávateľovi. Predmetom podnikania mal iného maloobchod, veľkoobchod, donášková služby, nákladná cestná doprava (do 3,5 t). Otec mal prenajatý stánok na tržnici v O. s občerstvením od 15.10.2014, t.j. zase v čase jeho trvajúcej PN-ky. Otcovi zaniklo oprávnenie na podnikanie k 05.07.2016. Od 05.01.2015 mu bol pre zníženú schopnosť vykonávania prác o 70% priznaný plný invalidný dôchodok, ktorý aktuálne poberá 532,40 Eur.

5. Otec nemá výdavky ani s bývaním, spláca pôžičky v súčasnosti po 120,- - 150,- Eur mesačne. Podľa otca mu finančne pomáhajú so splácaním matka a priateľka. Svedeckou výpoveďou jeho priateľky súd zistil, že táto mu pomáha stravou a finančne platí za neho pôžičky a telefón mesačne cca 220,- - 250,- Eur. Súd si túto sumu spriemeroval na 220,- Eur a vyhodnotil ju ako pravidelný mesačne sa opakujúci finančný dar pre oprávneného, čiže ako jeho ďalší príjem.

6. Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd skúmal majetkové a zárobkové pomery rodičov a zistil, že u matky oprávneného i u povinného došlo k zníženiu príjmu. U matky to bolo v dôsledku jej práceneschopnosti.

7. Osobitne sa súd vyporiadal z dôvodmi otca, ktoré spôsobili jeho zníženie príjmu berúc ohľad na časový rámec jeho PN-ky u zamestnávateľa Y. O. spol. s r.o., podnikateľské aktivity začaté už počas jeho PN- ky, priznaný plný invalidný dôchodok od januára 2015 hlavne z dôvodu jeho psoriázy (70%). Z správy O. O., spol. s r.o. (odsek 14 odôvodnenia) vyplýva, že od 01.05.2000 bol povinný preradený na podnikovú vrátnicu ako informátor. Následne bol práceneschopný od 06.01.2014 do 15.12.2014 a keďže nemali pre neho vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou 16.12.2014. Súd si vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru povinného vo firme Y. O. spol. s r.o. ako dobrovoľné vzdanie sa svojho pravidelného mesačného príjmu. Súd sa pritom vychádzal z myšlienkových pochodov, že odišiel z pracovnej pozície vrátnika a následne sa venoval podnikateľským aktivitám prevádzkovania stánku s občerstvením, kamiónovej doprave. Súd si dával otázku, či práca vodiča alebo osoby v stánku z občerstvením bola menej náročná než práca na vrátnici. Súd majúc vedomosť o práci vrátnikov v podnikoch, vodičov, časovej a fyzickej zaťaženosti tráviac celý čas vo vozidle dospel k záveru, že pre povinného by bola už vhodnejšia práca na vrátnici, ktorú ale opustil hoc na základe lekárskeho posudku. Povinnému bol po skoro ročnej PN-ke priznaný dňa 05.01.2015 plný invalidný dôchodok hlavne z dôvodu ochorenia psoriázy (v rozhodnutí ochorenie psoriázy zavážilo výškou 70%), ale kožnú lekárku nenavštívil už viac ako 2 roky. Súd zastáva názor, že pokiaľ by otec mal v súčasnosti vážne zdravotné problémy kožného charakteru (súd nepopiera že ich má) brániace mu napríklad získať zdravotný preukaz, tak by odbornú lekárku isto navštívil. Z toto súd dospel k záveru, že otec nemá záujem získať zdravotný preukaz, aby mohol pracovať ako pomocná sila v reštauračnom zariadení, kde pracuje i jeho priateľka pomáhajúca mu finančnými darmi pri platení jeho dlhov. Ani súdu nepreukázal, že by sa o to snažil žiadosťou u kožnej lekárky.

8. Otec sa snažil súdu preukázať, že si hľadá prácu tak, že priniesol výpis ako sa v jeden deň informoval na prácu v zahraničí na pozíciu skladníka. Nakoľko otec sám uviedol, že po nemecky vie málo a v O. (kde býva a sú rôzne filmy a teda i pracovné príležitosti) si prácu nehľadal, súd vyhodnotil tvrdenie otca ohľadom hľadania si práce za účelovú. Otec odôvodnil svoju nezamestnanosť i tým, že mu bol v septembri 2016 odňatý vodičský preukaz cestou exekúcie (pre riadne neplatenie výživného) čím mu bolo znemožnené pracovať ani na dohodu, rozvoz potravín pre firmu, kde pracuje jeho priateľka. Súd neakceptoval ani tento jeho dôvod na zníženie výživného, lebo odňatie vodičského oprávnenia si spôsobil otec sám tým, že si neplnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť. Dieťa nemôže byť sankcionované znížením výživného pre absenciu konania otca v rozsahu výživného určeného súdom.

9. Po zrušení prvoinštančného rozsudku povinný (otec) doložil ďalšie listinné dôkazy preukazujúce jeho záujem o prácu a negatívne stanoviská od oslovených firiem. Povinný, odôvodňujúci svoju nemožnosť nájsť si zamestnanie svojim nepriaznivým zdravotným stavom a invaliditou na 70%, súdu nepreukázal, že by si hľadal zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, v chránených dielňach. Povinný tvrdil, že sa v chránenej dielni v Holíči informoval, ale jej názov označiť nevedel. Súd si ustálil, že otec sa v žiadnej takej dielni ani pýtať nebol. Dospel k tomu záveru z dôvodu, že pokiaľ by bolo tvrdenie povinného o informovaní sa v chránenej dielni pravdivé, isto by musel mať k dispozíciu informáciu aká bola doručená súdu z dielne DvS s.r.o. zo dňa 03.10.2017, ktorá je uvádzaná už v odseku 27 odôvodnenia rozsudku (t.j. o možnosti pracovať v nej). Povinný doložil síce listinné dôkazy, že si prácu hľadal, ale po oboznámení sa súdu z obsahom jeho žiadosti ako aj predmetmi činností firiem, kde sa na prácu pýtal súd dospel k záveru, že toto konanie otca bolo len účelové, alibistické majúce preukázať že o prácu záujem má. Súd zastáva názor, že pokiaľ by otec mal tak závažné obmedzenia brániace mu vykonávať akúkoľvek prácu, zaujímal by sa o prácu aj v chránených dielňach zriadených práve pre pacientov s rôznymi zdravotnými defektami majúc dosahovať aspoň nejaký minimálny príjem. Práve z výberu oslovených firiem a ich predmetov podnikania dospel súd k záveru, že ich oslovením len mienil odstrániť výtku protistrany, že si reálne zamestnanie nehľadá. Na základe týchto skutočností povinný súd nepresvedčil, že by si reálne vážne hľadal prácu aspoň s nejakým, hoc i minimálnym príjmom.

10. Súd konštatuje, že výživné na dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča a teda i pôžičkami, hlavne ak slúžili na splatenie iných pôžičiek. Súd vychádzal z toho, že v súčasnosti je príjmom otca jeho plný invalidný dôchodok 532,40 Eur a každomesačný finančný dar jeho priateľky (slúžiaci na splácanie pôžičiek) vo výške cca 220,- Eur. Tým, že ho živia jeho matka a priateľka súd hodnotí tiež ako jeho príjem vo forme naturálií. V čase jeho zamestnania vo firme Y. O. spol. s r.o. mal otec netto mesačný príjem 1.111,74 Eur (u zamestnávateľa 853,74 Eur a dôchodok 258,- Eur mesačne). Súd uvádza, že síce došlo k zníženiu príjmu otca, ale nie len svojim dobrovoľným vzdaním sa zamestnania u zamestnávateľa, ale aj nehľadaním si objektívne práce vzhľadom na jeho zdravotné problémy súd vyhodnotil tak, že otec ani reálny záujem o prácu nateraz nemá. práve z týchto dôvod v súd návrh na zníženie výživného zamietol. Podporne súd k tomu len dodáva, že hlavný dôvod priznania trvalej invalidity bola psoriáza (70%) v roku 2015, pritom povinný už dva roky kožnú lekárku ani nenavštívil ani len v záujme snahy získať zdravotný preukaz za účelom získania práce ako pomocný pracovník v reštaurácii, kde robí jeho priateľka. Otec síce uvádza aj svoje zdravotné problémy s chrbticou, ale otázka práce v chránených dielňach s takýmito zdravotnými problémami je prípustná. Napriek tomu povinný, ani len neskúsil v žiadne chránenej dielni pracovať.

11. Záverom súd k návrhu povinného dodáva, že povinný sa odvoláva na tie isté svoje zdravotné problémy ako boli uvedené už v skoršom návrhu na zníženie výživného, ktorý okresný súd zamietol rozsudkom č.k. 6P/67/2015-118 z 07.10.2015 (právoplatný 19.02.2016) a odvolací súd zamietnutie potvrdil č.k. 23CoP/69/2015-151 z 25.01.2016.

12. V kontexte s vyššie uvedeným sa súd vyporiadal i s návrhom oprávneného na zvýšenie výživného. Tento si vypočítal, že povinný má aktuálne príjem 1.586,84 Eur. Súd je toho názoru, je na mieste vychádzať z príjmu strateného dobrovoľným vzdaním sa zamestnania pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zníženie výživného. Nie je ale objektívne možné na to prihliadať pri návrhu na zvýšenie výživného, hlavne ak od straty zamestnania uplynuli skoro 3 roky. Počítať s terajším reálnym príjmom povinného vo výške 1.586,84 Eur nie je možné majúc na zreteli aj radbruchovu teóriu. Strata zamestnania je síce v neprospech povinného, ale súd nemôže na jeho základe tvoriť imaginárny, nereálny príjem. Úlohou súdu je dbať, aby si rodič zodpovedne plnil vyživovaciu povinnosť, zodpovedne

sa staval k snahe nájsť si zamestnanie primerané jeho schopnostiam či zdravotného stavu, ale nie úmyselne zvyšovať jeho nedoplatok na výživnom vedúci k trestnému konaniu. Súd zistil, že u oprávneného došlo k zmene pomerov, ale vzhľadom na všetky už vyššie opísané skutkové okolnosti tohto prípadu a pomery rodičov súd zamietol i návrh na zvýšenie výživného. Súd pritom prihliadal na to, že povinnému bolo určené výživné na oprávneného ako žiaka 8. ročníka ZŠ v roku 2014 vo výške cca 1/3 životného minima (120,- Eur).

13. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutkové zistenia súd zamietol oba návrhy účastníkov konania.

14. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Nesúhlasil s názorom súdu, v zmysle ktorého na jeho strane došlo k zníženiu príjmov a to nielen jeho dobrovoľným sa vzdaním zamestnania u zamestnávateľa, ale aj nehľadaním si objektívnej práce vzhľadom na jeho zdravotné problémy. Záver súdu bol taký, že konštatoval, že nemá reálny záujem o prácu. V žiadanom prípade neodišiel z pracovnej pozície vrátnika tak, ako to uviedol súd, pričom tento jeho záver jednoznačne možno podporiť písomnými listinami a to správou spoločnosti O. O. s.r.o., kde predchádzajúci zamestnávateľ výslovne uviedol, že bol takmer jeden rok práceneschopný od 06.01.2014 do 15.12.2014 s tým, že už pred touto práceneschopnosťou bol preraďovaný na inú prácu z dôvodu zdravotných problémov. Po takto dlhom stave PN ho zamestnávateľ opätovne vyzval na mimoriadnu lekársku prehliadku, z ktorej bol vydaný lekársky posudok vypracovaný pracovnou zdravotnou službou Pro Benefit s.r.o. Na základe tohto posudku, ktorý bol súčasťou spisu zamestnávateľ rozhodol, že nemá pre neho inú vhodnú prácu a tú, ktorú dovtedy vykonával (vrátnik) na základe vydaného lekárskeho posudku stratil spôsobilosť vykonávať a preto bol jeho pracovný pomer ukončený. Všetky listinné dôkazy v tomto konaní súd nemal k dispozícii, ale boli súčasťou spisu 2Pc/7/2016, ktorý navrhol v konaní pripojiť a ktorý súd aj oboznamoval, pretože ide o obsahovo zhodné konanie, kde je predmetom konania návrh na zníženie výživného voči jeho plnoletej dcére X. I.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že s obsahom pripojeného spisu bol súd oboznámený a vychádzal z jeho obsahu. Ani následná úprava súdu v tom smere, že mu bol priznaný invalidný dôchodok najmä z dôvodu ochorenia psoriázou, kedy v rozhodnutí Sociálnej poisťovne ochorenie psoriázy malo zavážiť výškou 70%, ale napriek tomu kožnú lekárku nenavštívil 2 roky, je rovnako absolútne v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne zo dňa 28.08.2015 je nepochybné, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím 70% sú ochorenia zaradené v kapitole XIV. - choroby kože a podkožného väziva, ochorenie s nepriaznivým priebehom alebo závažným aktívnym kĺbovým postihnutím. Z odborných nálezov, z ktorých je odborný posudok o invalidite vypracovaný nepochybne vyplýva, že diagnóza, pre ktorú bol uznaný invalidným v tomto rozsahu je okrem psoriázy i psoriatická artritída. Nie je teda pravdou, že invalidným bol uznaný pre kožné ochorenie a akákoľvek jeho návšteva kožnej lekárky v intervale 2 rokov je vo vzťahu k jeho možnosti zamestnať sa absolútne irelevantná. Končená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho v končenom dôsledku stanovená na 75%, pretože sa jeho zdravotný stav zhoršil aj vzhľadom na následnú psoriatickú artritídu, ako zápalové ochorenie kĺbového aparátu. V bode 54. súd ustálil, že v žiadnej z chránených dielní sa neboli informovať na prácu, nakoľko ak by sa na takúto prácu informoval mal by vedomosti aj o písomnej správe z chránenej dielne DVS s.r.o. zo dňa 03.10.2017, resp. o možnosti pracovať v nej. Nie je zrejmé akým myšlienkovým pochodom súd ustálil, že sa v tejto dielni informovať nebol, ak súd ustálil, že sa mal možnosť v tejto dielni zamestnať. Absolútne tiež nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal, resp. žiadnym spôsobom nevyhodnotil i odpovede z iných chránených dielní založených do spisu 2Pc/7/2016. Pokiaľ súd konštatuje, že síce doložil listinné dôkazy, resp. žiadosti o prijatie do zamestnania, ktorými preukazuje svoj záujem sa zamestnať, ktoré však súd vyhodnotil len ako účelové, alibistické, ktoré majú preukázať, že o prácu záujem má len formálne s cieľom odstrániť výtky protistrany, že si reálne zamestnanie nehľadá, je absolútne neobjektívne, zavádzajúce a nemá oporu v žiadnom logickom myslení. Ďalej súd k jemu pravidelnému mesačnému príjmu vo forme invalidného dôchodku prirátal i každomesačný finančný dar od jeho priateľky vo výške 220,- Eur, slúžiaci na splácanie pôžičiek, čo je však rovnako absolútne v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Jeho priateľka T. U. bola v konaní vypočutá ako svedok a to na pojednávaní 30.03.2017, teda ešte v čase pred prvým rozhodnutím súdu. Je pravdou, že v tom období mu vypomáhala sumou 220,- až 250,- Eur mesačne, v tomto roku je to len suma 180,- Eur s tým, že 100,- Eur na výživné s tým už mu nepomáha a napriek tomu súd

poukázal práve na sumu 220,- Eur, ktorú vyhodnotil ako pravidelný finančný príjem od jeho priateľky. To, že mu priateľka, matka pomáhajú je výlučne ich vecou, ich dobrou vôľou a bez ich pomoci by bol úplne bez príjmu a bez strechy nad hlavou. Ich pomoc nie je možné predpokladať ako pravidelný príjem do budúcna, ani odvíjať od nich možný prenos tak vyživovacej povinnosti, keď ich pomoc mu súd započítal do výšky výživného. V konaní bolo nesporne preukázané, že situácia sa u neho zmenila v tom, že je poberateľom plného invalidného dôchodku vo výške 531,40 Eur mesačne s tým, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 75% a žiadny iný príjem nemá. V kontexte vykonaných dôkazov a rozhodnutia súdu je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súd v časti jeho návrhu na zníženie výživného sa nevysporiadal ani so životnou úrovňou oprávneného výživou, ktorá životná úroveň už len tým, že v mieste svojho bydliska na súdom nariadené pojednávanie prišiel osobným motorovým vozidlom, kde vzhľadom na vyššie uvedené je nepomerne vyššia ako jeho životná úroveň. Oprávnený o neho ako o otca nejaví absolútne žiadny záujem, nekomunikuje s ním, nemá s ním absolútne žiadny vzťah napriek jeho snahe a jeho záujmu spôsobom akým sa ku nemu správa a aký prezentoval i vo svojej výpovedi sám na pojednávaní a akým spôsobom sa vyjadruje k jeho osobe prostredníctvom sociálnych sietí ,súd ponechal bez povšimnutia, napriek tomu, že ako rodič povinný výživou má voči svojmu dieťaťu i práva a dieťa má voči nemu ako rodičovi určité povinnosti. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu sa znižuje zo sumy 120,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

16. Povinný doplnil svoje odvolanie, ktorým preukazuje vzťah mal. X., resp. v súčasnosti už plnoletého, k jeho osobe, ktorý sa k nemu ako k otcovi nespráva slušne, nemá absolútne k nemu žiadny vzťah, naopak jeho vzťah k nemu je silne negatívny. Dňa 08.05.2017 ho prostredníctvom elektronickej komunikácie požiadal, aby vymazal akékoľvek jeho fotografie s deťmi aj ich fotografie, ako jeho detí, nakoľko zo srdca nechce byť zamieňaný ani spájaný s jeho osobou ako s osobou otca. V októbri 2017 bez akýchkoľvek predchádzajúcich komunikácii a stretov mu poslal drzú SMS správu, kedy ho hrubo a vulgárne oslovuje, pričom tejto správe nepredchádzala z jeho strany žiadna komunikácia so synom. Nemá vedomosť prečo a z akého dôvodu sa k nemu takýmto spôsobom správa. Za takýchto okolností platenie ešte i zvýšeného výživného nemá opodstatnenie, pretože platenie výživného malo by byť minimálne zo strany správania sa dieťaťa adekvátne a primerané voči otcovi a nemá byť chápanie rodiča iba v tom zmysle, že je zdrojom jeho výživy bez akejkoľvek jeho základnej a morálnej hodnoty vo vzťahu k rodičovi.

17. Oprávnený odvolanie nepodal a odvolanie nepodala ani matka zastupujúca oprávneného do jeho plnoletosti.

18. K doručenému odvolaniu sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie navrhovateľa v tomto konaní ako výživou povinného považuje za nedôvodné a bez akéhokoľvek zákonného relevantného dôvodu. V odvolaní navrhovateľ len opakuje závery súdu, avšak neuvádza v čom sú závery nesprávne a už vôbec neuvádza ani žiadne argumenty pre ich vyvrátenie. V celom odvolaní odvolateľ nerieši ani to, že sa zhoršil zdravotný stav oprávneného, narástli jeho životné potreby, že prešiel na štúdium na strednú školu, čo doteraz nebolo zohľadnené pri konaniach o výživnom. Práva oprávneného navrhovateľ vôbec neberie do úvahy a rieši len a výhradne svoju osobu, hoci jeho životná úroveň zníženie výživného vôbec nezdôvodňuje, práve naopak. Povinný namiesto riadne plnenia svojej zákonnej a morálnej povinnosti v extrémne krátkom časovom horizonte v optike rodinného práva podáva ďalšie podanie, ktorým sa pri svojom príjme 1.586,84 Eur a takmer žiadnych nákladoch domáha zníženia výživného na sumu 50,- Eur. Tvrdí, že nemá peniaze na platenie výživného, hoci je na každom konaní riadne zastúpený advokátom. Ďalej si riadne plní svoje finančné záväzky plynúce mu z pôžičky, ktorú si pôvodne refinancoval, čím sa mu splátky zvýšili, čo nezodpovedá statusu nemajetného človeka. To, čo však neuvádza ani v odvolaní je dvojnásobný nárast invalidného dôchodku, tzn. vznik ďalšieho príjmu 340,- Eur, pokles nákladov o takmer 600,- Eur mesačne alebo zmena zdravotného stavu, keď v trestnom konaní bez načúvacieho prístroja na rozdiel od tohto konania komunikoval so súdom bez požiadavky zvýšenia hlasu alebo v poradí už druhé vzdanie sa výhodnejšieho príjmu. To, že má ešte ďalšie príjmy potvrdzuje jeho schopnosť hradiť všetky náklady bez problémov, napr. odmenu advokáta a pod. Povinný pri podaní už tretieho návrhu na zníženie výživného od roku 2014 používa tie isté dôvody pre zníženie výživného, pričom poukazuje na okolnosti nemajúce vplyv na určenie vyživovacej povinnosti, a to aj podľa názoru Krajského súdu Trnava, ktorým bolo vzdanie sa príjmu z pracovného pomeru a vzdanie sa príjmu vo výške 800,- Eur v podnikaní - B.. Prvý návrh na zníženie výživného v konaní č.k. 6P/194/2013 súd zamietol s poukázaním na povinného mesačný príjem zo závislej činnosti

vo výške 853,64 Eur + 258,- Eur invalidný dôchodok. Po zamietnutí návrhu 16.12.2014 na žiadosť navrhovateľa prišlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou v spoločnosti Y. O., kde bol dohodnutý druh práce informátor na vrátnici. Následne podal povinný druhý návrh na zníženie výživného s argumentáciu, že už nie je v pracovnom pomere. Navrhovateľ napriek svojmu tvrdeniu o zlom zdravotnom stave začal ešte počas pracovného pomeru v Y. O. podnikať 30.07.2014 počas PN v oveľa ťažších pracovných podmienkach ako pracoval v Y. O., kde celý deň sedel. Už počas deklarovanej psoriáze si otvoril stánok s rýchlym občerstvením a následne v autodoprave podnikal napriek deklarovanej hluchote a bolestiam chrbta mesačne jazdil v nákladnom vozidle do cudziny, spal vo vozidle, hoci na vrátnici údajne nemohol ani sedieť. V druhom konaní tvrdil, že jeho príjem v gastronómii je 66,99 Eur a necelých 600,- Eur v autodoprave a to všetko za obdobie od 30.07.2014 do 05.07.2016. Keďže začal podnikať ešte počas pracovného pomeru musel mať dostatočnú znalosť o svojich príjmoch. V rámci dokazovania uviedol iba tieto príjmy, hoci ním deklarované výdavky niekoľkonásobne tieto príjmy prevyšovali. V treťom konaní potvrdil, že jeho príjem v podnikaní bol v skutočnosti 800,- Eur mesačne, avšak ani v tomto období výživné riadne neplatil. Súd návrh na zníženie výživného zamietol z dôvodu, že navrhovateľom deklarované príjmy nekorešpondovali s jeho výdajmi. Následne pred ďalším podaním na súd navrhovateľ živnosť ukončil ku dňu 05.07.2016. Znamená to, že bez dôležitého dôvodu sa opätovne vzdal výhodnejšieho príjmu z podnikania, na ktorý súd nemôže ani v tomto konaní prihliadať. Po ukončení podnikania podal tretí návrh na zníženie výživného a v tomto konaní deklaruje, že má príjem len invalidný dôchodok a všetko mu hradí matka, alebo priateľka T. U.. Psoriázou navrhovateľ trpel ešte v čase, keď býval s rodinou v spoločnej domácnosti a bola zohľadňovaná pri určovaní výživného. Od roku 2000 bol navrhovateľ liečený na stratu sluchu, jeho zdravotné problémy boli zohľadnené pri invalidite v roku 2010 a určení výživného už v roku 2010, 2014. Rovnako ako aktuálne uvádzané problémy s chrbticou, hoci podľa výsluchu v trestnom konaní bol práceneschopný s chrbticou celý rok 2014. V rámci dokazovania pred prvým rozhodnutím navrhovateľ tvrdil, že si nemôže zo zdravotných dôvodov nájsť žiadnu prácu, pretože ho bolí chrbát. Následne však tvrdil, že chce pracovať ako vodič, avšak nemôže, nakoľko mu bol exekútorom zabavený vodičský preukaz, pretože neuhrádzal svojim deťom výživné. Konštatovanie, že u kožnej lekárky nebol 2 roky urobil súd na základe vyžiadanej správy od kožnej lekárky. Vzhľadom k deklarovanému stupňu invalidity je nepravdepodobné, že by navrhovateľ nepotreboval navštevovať lekára za dal dlhé obdobie. Konanie navrhovateľa vzhľadom na vyššie uvedené je účelové rovnako ako deklarovaná nemožnosť navrhovateľa nájsť si prácu. Je celkom zjavné, že začal sa o prácu zaujímať a žiadať až po rozhodnutí krajského súdu v tomto konaní. Predtým dokonca predložil žiadosti datované v jeden deň, pár dní pred pojednávaním. Účelovo vyznieva jeho snaha nájsť si teda prácu vodiča (čo môže mať súvislosť práve s odobratím vodičského oprávnenia), alebo skladníka v Nemecku a Holandsku, i keď neovláda žiadny cudzí jazyk. Zo skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii nehľadá vôbec a tú, ktorá jeho schopnostiam zodpovedá, hľadá len formálne bez skutočného záujmu. V rámci iného súdneho konania sp. zn. 2Pc/7/2016 zníženie výživného na dcéru, súd oslovil chránené dielne, ktoré zamestnávajú ľudí zo zdravotným postihnutím a v žiadnej z uvedených dielní navrhovateľ nepožiadal o zamestnanie, pričom firma DVS s.r.o. Skalica deklarovala rozšírenie výroby a voľné pracovné miesta. Aj napriek tomu, že to bolo v konaní nimi oznámené, navrhovateľ sa o prácu v spoločnosti DVS nezaujímal. V ďalšom poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi aj podľa vlastného tvrdenia výrazným spôsobom klesli jeho náklady. Oproti predchádzajúcemu určeniu výživného mu odpadli náklady na ubytovanie a to zo sumy 250,- Eur mesačne na nulu. Navrhovateľ bezplatne býva u svojej matky alebo priateľky a na ich domácnosť neprispieva. Náklady na stravu navrhovateľ taktiež neuvádza. Takisto mu odpadli náklady spojené s podnikaním vo výške 325,- Eur, tzn. prenájom stánku a ďalšie náklady na podnikanie, celkovo mu tak klesli náklady o sumu 575,- Eur mesačne. Naopak jeho príjem stúpol a to zo sumy 258,- Eur mesačne na 540,20 Eur, čo je jeho invalidný dôchodok. K tomuto príjmu na účely výživného treba prirátať vzdanie sa lepšieho príjmu vo výške 853,74 Eur mesačne zo závislej činnosti a príjmu 800,- Eur mesačne z titulu podnikania. Príjmom navrhovateľa sú aj finančné prostriedky poskytované mu pravidelne každý mesiac jeho priateľkou 340,- Eur a to 20,- Eur na telefón, 220,- Eur až 250,- Eur pôžičky a 100,- Eur na výživné, ako aj príjmy poskytované priateľkou za upratovanie, varenie, zametanie dvora, kŕmenie psa, povysávanie a umytie auta a podobne. Každé konanie oprávneného psychicky zaťažuje, veľmi zle ich zvláda a má problém sa sústrediť potom na svoje školské povinnosti. Domnieva sa, že navrhovateľ pochopí, že u neho prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu a k zvýšeniu nákladov prechodom na strednú školu a nie je možné, aby tieto náklady do budúcnosti znášala len a len jeho matka, ktorá má tiež zdravotné problémy a napriek tomu im chce zabezpečiť vzdelanie a budúcnosť. V poslednom určení výživného navštevoval 8. ročník Základnej školy v O. a teraz je žiakom 3. ročníka Humanus Via v Skalici,

pričom sa mu zhoršil zdravotný stav okrem tupozrakosti ťažkého stupňa a problémov s očami a plochými nohami od posledného určenia výživného začal navštevovať kardiológa pre poruchy srdcového rytmu. Taktiež u matky došlo k zníženiu príjmu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a práceneschopnosti, matka sa lieči na tzv. syndróm nepokojných nôh, vysoký krvný tlak, problémy s chrbticou a problémy gynekologického charakteru, ktoré museli byť riešené i operatívne. Čo sa týka doplnenia odvolania povinným, pokiaľ navrhovateľ argumentuje tým, že je medzi nimi zlý vzťah, zamlčuje podstatné okolnosti. Keď ho po rozvode rodičov ako deti potrebovali, nemal o ne záujem, vždy sa o ňom dozvedali od iných ľudí, sám sa s nimi nekontaktoval, len pred podaním návrhu na zníženie výživného. Aj keď zistili, že hoci navrhovateľ dostal odstupné, poberal podporu v nezamestnanosti, podnikal, mal príjem z dôchodku, výživné im neuhrádzal tak, ako to bolo určené súdom. Po pojednávaní 17.10.2017 keď išli rovno zo súdu na stretnutie s matkou do cukrárne pred nimi išiel navrhovateľ a keď sa stretol s matkou, ktorá išla na stretnutie s ním, tak matke povedal, že, ty špina jedna. Okrem toho aj ďalšie vulgarizmy, ale tieto už nerozumela. Vzhľadom na túto skutočnosť mu poslal SMS-ku, ktorou sa cíti byť povinný dotknutý. Nepraje si tiež, aby oprávnený zverejňoval ich fotografie na sociálnych sieťach a vadí mu aj to, že vzhľadom na zhodu priezviska a mena si ich profil zamieňajú. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

21. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného na ešte maloletého syna zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, t.j. 19.09.2016 a v priebehu konania po dosiahnutí plnoletosti oprávneného jeho návrh na zvýšenie výživného na 180,- Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 26.09.2017.

22. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol oba návrhy a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca pre maloletého, odkedy a v akom rozsahu.

23. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).

27. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

28. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

29. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

30. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

31. Ostatne bolo rozhodované o výške výživného na mal. dieťa rozsudkom OS Skalica č.k. 6P/195/2013-39 z 12.02.2014 (právoplatný 14.05.2014) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom KS v Trnave č.k. 24CoP/24/2014-67 z 30.04.2014. Predmetným rozsudkom bolo zvýšené výživné na mal. X. T. z 90,- Eur na 120,- Eur a vtedy ešte na maloletú dcéru X. z 95,- Eur na 150,- Eur mesačne. V tom čase mal otec netto mesačný príjem 853,74 Eur a poberal dôchodok 258,- Eur mesačne (t.j. spolu 1.111,74 Eur). Matka mala netto mesačný príjem 530,54 Eur, poberala rodinné prídavky 2x 23,10 Eur. Mal. X. T. vtedy navštevoval 8. ročník ZŠ. V čase rozhodovania o výživnom v roku 2014 mali rodičia vyživovaciu povinnosť i k vtedy mal. X., ktorá navštevovala 1. ročník gymnázia.

32. Následne si otec podal dňa 24.03.2015 na súd návrh na zníženie výživného v dôsledku jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu, skončil pracovný pomer dohodou 16.12.2014. Ako zdravotné problémy v tomto návrhu v roku 2015 uviedol veľmi zlý sluch, psoriáza, chrbtica. V tom čase bol otec živnostníkom a mal nízky príjem, lebo chodil stále po lekároch. V čase rozhodovania o tomto návrhu otca na zníženie výživného došlo k zmene pomerov u X. T. s prechodom na vyšší stupeň školského systému, navštevoval už 1. ročník SOŠ Via Humanna. Matka mala priemerný čistý mesačný príjem 803,61 Eur, poberala rodinné prídavky na dve deti. Otec ukončil k 16.12.2014 pracovný pomer v Y. O. dohodou na žiadosť otca, v januári 2015 mu bolo vyplatené odstupné 3.114,23 Eur. Otec vtedy súdu nedoložil lekársky posudok, podľa ktorého stratil spôsobilosť vykonávať prácu vo firme Y. O.. Otec bol od 30.07.2014 živnostníkom. Pri vykonávaní dokazovania v roku 2015 súd z lekárskych správ od otca zistil, že je liečený a sledovaný na kožnej ambulancii s diagnózou psoriasis vulgaris; trpí ochorením osteoporózy chrbtice v dospelosti, práca v noci je pre otca nevhodná. Okresný súd Skalica otcov návrh na zníženie výživného (doručený súdu 24.03.2015) zamietol rozsudkom č.k. 6P/67/2015-118 z 07.10.2015 (právoplatný 19.02.2016) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom KS v Trnave č.k. 23CoP/69/2015-151 z 25.01.2016.

33. V súčasnom období rodičom nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti.

34. Otec poberá plný invalidný dôchodok mesačne v sume 533,10 Eur. Z dôchodku je mu exekučne zrážané celkovo suma 350,86 Eur. Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej ničím na bývanie neprispieva, lebo spláca úver v banke. Striedavo prebýva i u svojej priateľky, ktorej tiež ničím na stravu a bývanie neprispieva. Ako dôvod čerpania úveru uviedol, že úver poslúžil na vyplatenie iných úverov. Finančne mu mesačne s platbami pomáhajú priateľka a matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Jeho priateľka pracuje v reštaurácii, kde jedlá varia i rozvážajú. V reštaurácii nemôže jedlo vydávať, lebo nemá na to kvalifikáciu a ani priateľke v reštaurácii žiadnym spôsobom nepomáha. Podľa slov otca nemôže v reštaurácii vykonávať ani pomocné práce ako je čistenie potravín z dôvodu, že nemá zdravotný preukaz, keďže má psoriázu. Podľa vyjadrenia otca nemal zdravotný preukaz, keď podnikal v stánku s rýchlym občerstvením.

35. Otec (povinný) je na psoriázu liečený od mala a prvú operáciu ohľadom problémov so sluchom mal cca v roku 2000. U svojho zamestnávateľa Y. O. bol v roku 2003 aj preradený na inú prácu zo zdravotných dôvodov, kvôli strate sluchu a operácii. Potvrdil, že naposledy bol u kožnej približne pred dvomi rokmi a plný invalidný dôchodok mu bol priznaný od 05.01.2015. Bola mu znížená schopnosť vykonávania prác o 70%, čiže ostalo mu 30% bežného výkonu práce.

36. K svojim pomerom otec uviedol, že nevlastní motorové vozidlo, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pri podnikaní mu auto poskytovala iná firma. K svojim podnikateľským aktivitám otec uviedol, že podnikanie s maloobchodom a veľkoobchodom mu nešlo, tak pracoval ako vodič 4 až 5 mesiacov. Dôvodom ukončenia podnikania bolo u otca to, že sa necítil dobre. Prácu sa snaží si nájsť, ale má s tým problém pre jeho zdravotný stav, lebo nemôže pracovať v hluku a nočné zmeny. Podľa jeho vyjadrenia počas podnikania a pracujúc ako vodič medzinárodnej doprave pre firmu B. s.r.o. mal príjem cca 800,- Eur, rozpráva slovensky, česky, má malé znalosti z nemčiny. Jeho priateľka sa mu podľa jeho slov snažila nájsť prácu, mohla mu ponúknuť rozvoz jedál na 1-2 hodinky, ale bol mu v septembri 2016 odňatý vodičský preukaz cez exekúciu.

37. Otec uvádzal, že sa proti nemu vedie exekúcia pre dlh na výživnom a v období do zrušenia rozsudku prvej inštancie Krajským súdom (jún 2017), že mesačne spláca tri pôžičky a to 152,48 Eur, 388,70 Eur, 237,- Eur. Na pojednávaní 17.10.2017 povinný uviedol, že spláca aktuálne pôžičky 120,- - 150,- Eur mesačne.

38. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca oprávnené.

39. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného, je oprávnený starší, dosiahol plnoletosť, ale nakoľko nemá vlastný príjem, je odkázaný na výživné od rodičov, pričom matka si vyživovaciu povinnosť voči nemu plní dobrovoľne. Povinný od posledného rozhodnutia o úprave výživného stále vyvíja snahu o zníženie výživného tak voči oprávnenému ako aj voči dcére X., na ktorú má povinnosť platenia výživného vo výške 150,- Eur. O návrhu otca na zníženie výživného proti tejto plnoletej dcére Okresný súd Skalica rozhodol právoplatným rozsudkom č.k. 6P/67/2015-118 zo dňa 07.10.2015, ktorým návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť teda otec má k 2 plnoletým deťom v rozsahu 270,- Eur mesačne.

40. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď.) ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a záujmami dieťaťa. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu oprávneného.

41. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec dieťaťa, si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, ktoré nie je zatiaľ schopné sa živiť samé a úmerne tejto

skutočnosti je povinný vyvíjať aj patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená, že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať) a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

42. Je teda zrejmé, že otec v odvolaní namietal, že jeho možnosť zamestnať sa a dosiahnuť príjem je v jeho prípade obmedzeniami, ktoré plynú z jeho zdravotného stavu, keď trpí hluchotou a je uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70%, pričom nie je schopný si nájsť prácu primeranú a vhodnú k jemu zdravotnému stavu, pričom vodičský preukaz mu bol odňatý exekútorom pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Výšku invalidného dôchodku otec preukázal predložením rozhodnutia Sociálnej poisťovne, podľa ktorého má priznaný invalidný dôchodok vo výške 533,10 Eur. Otec zníženie výživného žiadal od 19.09.2016.

43. Otec býva u svojej matky, pričom má priateľku, ktorá mu za pomocné práce poskytuje mesačne 220,- - 250,- Eur. Otcovi živnostenské oprávnenie, na základe ktorého vykonával podnikanie zaniklo k 05.07.2016. Invalidný dôchodok mu bol priznaný spätne od 05.01.2015, pričom do tohto času poberal invalidný dôchodok vo výške 258,- Eur, ale popri dôchodku mal aj príjem z výkonu pracovnej činnosti.

44. Vychádzajúc z aktuálneho stavu, invalidný dôchodok otca 533,10 Eur, podpora od priateľky, t.j. spolu 753,10 - 783,- Eur mesačne, pričom podľa vlastného tvrdenia mesačne spláca pôžičky v rozsahu 120,- - 150,- Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutých v bodoch 52. - 54. odôvodnenia rozsudku a tiež s tým, že plnenie vyživovacej povinnosti povinným má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami.

45. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je u otca 70%, preto súd prihliadol na to, že stále má možnosť sa zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok. Otec má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce v rozsahu 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom zvyšok jeho neschopnosti pracovať s ohľadom na jeho zdravotný stav je pokrytá invalidným dôchodkom. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie vychádza z prezumpcie, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si uplatnenie na súčasnom trhu práce. Sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k výživou oprávneným osobám, je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy výživou odkázaných osôb. Všemožná snaha otca o zníženie výživného je nepochybná.

46. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné pre deti má predstavovať 25% - 30% z príjmu povinného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby oprávnených. Ide o rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou a je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Dôkazom, že súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax o tejto otázke, je množstvo rozhodnutí tunajšieho súdu s vyslovením rovnakého právneho názoru o určení výšky výživného v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), napr. rozhodnutia č.k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa 06.09.2017, č.k. 24Co/385/2016-167 zo dňa 15.02.2017, č.k. 25CoP/54/2016-241 zo dňa 08.02.2017, č.k. 25CoP/17/2016-52 z 28.09.2016, č.k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 05.04.2017, č.k. 26CoP/17/2016-98 zo dňa 27.09.2016, č.k. 26CoP/32/2015-143 zo dňa 22.12.2015, č.k. 26CoP/12/2013-80 zo dňa 20.05.2014, č.k. 11CoP/10/2016-101 zo dňa 16.03.2016, č.k. 10CoP/33/2015-209 zo dňa 27.01.2016.

47. V danom prípade sú 2 plnoleté deti výživou odkázané na svojich rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného 30% z príjmu povinného predstavuje 234,- Eur, pričom výživné pre dcéru X. predstavuje 150,- Eur a pre syna T. 120,- Eur, t.j. spolu 270,- Eur. Po zohľadnení, že otec prednostne spláca pôžičky, s bývaním nemá žiadne výdavky, keď býva u matky bez toho, že by jej niečo prispieval, naopak matka vypomáha z dôchodku jemu, stravu mu poskytuje priateľka, ktorá pracuje v spoločnosti, kde jedlá varia

a tiež rozvážajú, odvolací súd dospel tiež k záveru, že dôvody na zníženie výživného neboli ani v čase podania návrhu a nie sú u otca dané ani aktuálne.

48. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k oprávnenému v zmysle návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na vek oprávneného a mieru jej odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu i zo zamestnania (nielen z invalidného dôchodku), s dôrazom na povinnosť vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania odôvodnených potrieb oprávneného. Odvolací súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca.

49. Ani ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

50. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

51. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .