Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX X. N., zastúpený zákonnými zástupcami: otec F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A. K. XX, XXX XX K. a matka W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX X. N., otec žalobcu právne zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná č. 44, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Mesto Trnava, so sídlom Ulica Hlavná č. 1, 917 71 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVŠaK/115-16670/2017/Kf zo dňa 03.04.2017, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Mesta Trnava č. OVŠaK/115-16670/2017/Kf zo dňa 03.04.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OVŠaK/115-16670/2017/Kf zo dňa 03.04.2017 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľky Materskej školy, W. G. č. 08/2017 zo dňa 13.02.2017, ktorým podľa § 5 ods. 14 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2017 a podľa § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov rozhodla o predčasnom ukončení primárneho vzdelávania dieťaťa W. G., nar. XX.XX.XXXX (žalobcu, v rozsudku ďalej aj „dieťa“).

2. Za hlavný dôvod vydania prvostupňového administratívneho rozhodnutia žalovaný označil agresívne a neovládateľné správanie dieťaťa voči iným deťom a dospelým, ktoré pretrvávalo bez akýchkoľvek náznakov zlepšenia a ako ďalší dôvod uviedol zatajenie dôležitých skutočností o správaní a zdravotnom stave dieťaťa zákonnými zástupcami - rodičmi dieťaťa, ktoré im boli známe v čase pred umiestnením dieťaťa v materskej škole. V dotazníku dôležitých údajov o dieťati vstupujúcom do materskej školy zákonný zástupca neuviedol, či dieťa v súčasnej dobe trpí nejakým ochorením, či vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, či dieťa v porovnaní s vrstovníkmi zaostáva a v čom. Žalovaný poukázal na to, že v informácii pre rodiča/zákonného zástupcu dieťaťa zo dňa 07.09.2016 bol poučený o tom, že v prípade, ak nebude materskú školu informovať o prípadných zdravotných problémoch dieťaťa alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania dieťaťa, môže materská škola pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že materská škola nie je schopná vzhľadom na svoje podmienky poskytnúť výchovu a vzdelávanie primerané druhu a stupňu zdravotného znevýhodnenia dieťaťa. Zároveň žalovaný poukázal na žiadosť rodičov ostatných detí

navštevujúcich materskú školu, zo dňa 09.01.2017, v ktorej žiadali materskú školu o urýchlené konanie vo veci maloletého W. G., ktorý svojim správaním denne narúša prirodzené prostredie v materskej škôlke, obmedzuje priebeh vzdelávacích a tvorivých aktivít a najmä bezdôvodne fyzicky útočí na deti a učiteľky. Správanie dieťaťa je podľa nich veľmi negatívne a pôsobí na ich deti. Ako ďalší podklad na vydanie rozhodnutia o predčasnom ukončení primárneho vzdelávania dieťaťa žalovaný uviedol správu o prejavoch a správaní dieťaťa riaditeľky materskej školy zo dna 10.02.2017, v zmysle ktorej dieťa nerešpektuje učiteľky, správa sa agresívne a vzdorovito, bije ostatné deti a zaútočil aj na učiteľky, nechce sa zapájať do edukačných aktivít, vyrušuje, hrá sa sám a robí len to čo ho baví, neuprace si hračky, odmieta jedlo, je rozmaznané, pričom rodičia zatajili informácie dôležité pri nástupe do materskej školy. Taktiež sa v predmetnej správe spomína, že bolo zvolané aj mimoriadne rodičovské združenie, na ktorom bola prednesená vyššie uvedená žiadosť (petícia) rodičov ostatných detí.

3. V súvislosti s odvolacími námietkami napádajúcimi zákonnosť konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia riaditeľky materskej školy, predovšetkým porušením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných zásad správneho konania podľa § 3 správneho poriadku a ustanovení upravujúcich začatie konania, podklad a náležitosti rozhodnutia, vrátane správnosti vyhodnotenia dôkazov (§ 18, § 33, § 47 správneho poriadku), žalovaný s poukazom na čl. 3 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trnava č. 256 o spôsobe opravného prostriedku proti rozhodnutiu riaditeľa základnej umeleckej Školy a riaditeľa školského zariadenia v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trnava č. 288 (ďalej len „VZN č. 256“) dôvodil, že rozhodnutie riaditeľa materskej školy nie je rozhodnutím štátneho orgánu (tak ako uvádza zákonný zástupca v odvolaní tým, že cituje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ale orgánu samosprávy miest a obcí Slovenskej republiky a na rozhodovanie o odvolaní, proti rozhodnutiu riaditeľa školského zariadenia sa podľa vyššie citovaného VZN č. 256 použije všeobecne záväzný predpis o správnom konaní iba primerane, nakoľko napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým riaditeľ materskej školy operatívne rieši vzniknutú situáciu. Tým nie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov dotknuté právo účastníka konania domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom.

4. Ohľadom k odvolaniu pripojenej prílohy - správy MUDr. B. zo dňa 02.02.2017, ktorá vzhľadom na diagnózy dieťaťa odporúča ponechať integráciu dieťaťa v materskej škole, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že má napriek tomu za to, že zákonný zástupca dieťaťa zamlčal zdravotný stav dieťaťa pred jeho nástupom do materskej školy a vzhľadom na všetky dôkazy predložené v konaní, v súvislosti s už spomenutou operatívnosťou, pokiaľ ide o namietané hodnotenie dôkazov, žalovaný konštatoval zákonnosť postupu prvostupňového orgánu (aj vlastného postupu - odvolacieho orgánu) v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku.

5. Namietaný rozpor výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia s jeho odôvodnením, uvedením rozdielnych dátumov ukončenia predprimárneho vzdelávania dieťaťa (vo výrokovej časti je určený termín ukončenia predprimárneho vzdelávania dňom 28.02.2017 a v odôvodnení je uvedený deň 19.02.2017), žalovaný vyhodnotil ako právne bezvýznamnú námietku. Podľa žalovaného záväzný je termín uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom chybu v písaní je možné v zmysle § 47 ods. 6 správneho poriadku kedykoľvek opraviť aj bez návrhu účastníka konania.

6. K námietke žalobcu, napádajúcej nedodržanie postupu podľa § 28 ods. 13 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) tým, že materská škola nenavrhla zákonnému zástupcovi dieťaťa iný spôsob vzdelávania dieťaťa, žalovaný uviedol, že konanie podľa § 28 ods. 13 školského zákona nemusí byť a priori súčasťou konania o ukončení predprimárneho vzdelávania, pričom podľa názoru žalovaného návrh na iný spôsob vzdelávania možno realizovať aj neskôr.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č. OVŠaK/115-16670/2017/Kf zo dňa 03.04.2017 a rozhodnutie riaditeľky Materskej školy, W., G. č. 08/2017 zo dňa 13.02.2017 zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) až g) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol v prípade úspechu priznať mu právo na náhradu trov konania.

8. Namietal zmätočné a v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“ , príp. „zákon č. 596/2003 Z. z.“) označenie osoby vydávajúcej prvostupňové rozhodnutie, v mene ktorej mala konať riaditeľka materskej školy, pričom v záhlaví prvostupňového rozhodnutia je nesprávne uvedené Mesto Trnava.

9. Podľa žalobcu prvostupňové rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné a vydané v rozpore s princípmi dobrého výkonu verejnej správy. Ďalej namietal, že pred jeho vydaním neboli zabezpečené podklady potrebné a odôvodňujúce vydanie rozhodnutia o predčasnom ukončení predpimárneho vzdelávania žalobcu, dokonca žalobca ani nemal možnosť predložiť materskej škole potvrdenie o svojom zdravotnom stave alebo správu z diagnostického psychologického vyšetrenia od PhDr. X. Z., PhD. alebo lekársku správu MUDr. F. B., z ktorej vyplýva odporúčanie ponechať žalobcu v materskej škôlke za účelom jeho integrácie. Tieto správy potom mohol žalobca predložiť až k odvolaciemu konaniu. Za arbitrárne považoval žalobca tvrdenie žalovaného o operatívnosti rozhodnutia riaditeľky materskej školy a kládol si otázku, prečo má mať táto domnelá operatívnosť rozhodnutia prednosť pred náležitým zistením skutkového stavu alebo aspoň pokusom o akékoľvek riadne zistenie skutkového stavu.

10. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré len odkazuje na neoznačené prílohy, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami bol prvostupňový orgán vedený. Taktiež vysvetlenie žalovaného ohľadom namietanej absencie postupu podľa § 28 ods. 13 školského zákona zo strany materskej školy žalobca označil za úplne nedostačujúce a arbitrárne. Zároveň žalobca napádal chybu v uvedení odlišných dátumov predčasného ukončenia predprimárneho vzdelávania dieťaťa vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia, pričom táto chyba nebola dosiaľ opravená.

11. Žalobca ďalej namietal nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, ktoré malo byť podľa § 38 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z., podľa ktorého je možné podať proti rozhodnutiu podľa § 5 citovaného zákona žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu prvostupňové rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie v súlade s VZN č. 256, ktoré však nie je v texte bližšie špecifikované. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že zrejme ide o VZN č. 256 Mesta Trnava v znení VZN č. 288 Mesta Trnava, avšak toto všeobecne záväzné nariadenie mesta sa na predmetné rozhodnutie nevzťahuje, vzhľadom na vymedzenie jeho pôsobnosti len na rozhodnutia podľa § 5 ods. 6 písm. a) až d) zákona č. 596/2003 Z. z.

12. Zároveň žalobca napádal vydanie druhostupňového rozhodnutia podľa nesprávneho zákona, žalovaný nemal postupovať podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ktorý sa na rozhodovanie v predmetnej veci neaplikuje (podľa § 38 ods. 4 zákona š. 596/2003 Z. z. sa na vydávanie rozhodnutí podľa § 5 ods. 14 citovaného zákona nevzťahuje), ale správne mal žalovaný druhostupňové rozhodnutie vydať podľa § 38 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný na výzvu súdu zaslal ku konaniu administratívny spis, právo na vyjadrenie sa k obsahu žaloby v lehote určenej správnym súdom nevyužil. IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.

20. Podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

21. Podľa § 2 písm. g) bod 1 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení.

22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú: a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“), b) obec, c) samosprávny kraj, d) okresný úrad v sídle kraja, e) Štátna školská inšpekcia, f) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

23. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľ materskej školy rozhoduje o a) prijatí dieťaťa do materskej školy, b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole, c) prerušení dochádzky dieťaťa, d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania, e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s predprimárnym vzdelávaním.

24. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete a) základné umelecké školy, b) materské školy, c) školské kluby detí, d) centrá voľného času, e) zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských škôl, f) jazykové školy pri základných školách,

g) strediská služieb škole, h) školské internáty.

25. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 15, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

26. Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z. na rozhodovanie riaditeľa súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia a riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 5 ods. 15.

27. Podľa § 38 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. rozhodnutie vo veciach podľa § 5 okrem rozhodovania podľa odseku 15, v ktorých rozhoduje riaditeľ súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia a riaditeľ cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia, sa musí vyhotoviť písomne a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil 18. rok veku, do vlastných rúk.

28. Podľa § 38 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z. zákonný zástupca žiaka alebo žiak, ktorý dovŕšil 18. rok veku, ktorému bolo doručené rozhodnutie podľa odseku 6, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Žiadosť sa podáva riaditeľovi, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Riaditeľ môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo v rozpore s vnútorným predpisom školy alebo cirkevného školského zariadenia.

29. Podľa § 38 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z.z., ak riaditeľ cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia nevyhovie žiadosti podľa odseku 7, postúpi žiadosť zriaďovateľovi školy alebo školského zariadenia. Zriaďovateľ zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo s vnútorným predpisom školy alebo školského zariadenia. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 15 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia.

30. Podľa § 27 ods. 2 školského zákona sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola, b) základná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) konzervatórium, f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, g) základná umelecká škola, h) jazyková škola.

31. Podľa § 28 ods. 1 školského zákona materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

32. Podľa § 28 ods. 12 školského zákona o zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského

zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

33. Podľa § 28 ods. 13 školského zákona, ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

34. Podľa § 28 ods. 15 školského zákona predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov na výchove a vzdelávaní.

35. Podľa § 28 ods. 17 písm. a) školského zákona riaditeľ materskej školy ďalej určuje, po prerokovaní so zákonným zástupcom, zaradenie dieťaťa do triedy a dĺžku adaptačného alebo diagnostického pobytu dieťaťa, ktorý je zameraný na postupnú socializáciu a diagnostikovanie.

36. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o materskej škole“) dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorú predloží riaditeľovi spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zákonný zástupca predloží aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Rozhodnutie o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa predloží zákonný zástupca riaditeľovi materskej školy spravidla do 15. apríla. Rozhodnutie o dodatočnom odklade plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa predloží zákonný zástupca spolu so žiadosťou o prijatie dieťaťa do materskej školy aj s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast. Dieťa po dovŕšení dvoch rokov veku môže byť prijaté do materskej školy, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky.

37. Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky o materskej škole z dôvodu ľahšej adaptácie dieťaťa možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu, v ktorom zákonný zástupca privádza dieťa do materskej školy postupne na jednu hodinu, dve a najviac štyri hodiny, spolupracuje s pedagogickými zamestnancami a po prevzatí dieťaťa z materskej školy zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. Ak sa dieťa zadaptuje v materskej škole, môže dieťa po dohode zákonného zástupcu s riaditeľom pravidelne navštevovať materskú školu v dohodnutom čase. Pri zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa môže riaditeľ po prerokovaní so zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas.

38. Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky o materskej škole do triedy možno prijať najviac dve deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, a to mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnuté deti, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti s poruchami správania, s autizmom (ďalej len „dieťa so zdravotným znevýhodnením“), pričom sa najvyšší počet detí v triede znižuje o dve deti za každé zdravotne znevýhodnené dieťa.

39. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

40. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

41. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. Podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

43. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

44. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

45. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

46. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

47. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

48. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

49. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

50. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

51. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

52. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, pričom za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

54. Predmetom konania pred správnym súdom, v nadväznosti na obsah podstatných žalobných bodov napádajúcich nedostatok súčinnosti orgánov verejnej správy oboch stupňov so zákonnými zástupcami žalobcu, je preveriť zákonnosť administratívneho postupu predchádzajúceho vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, s prihliadnutím na dodržanie základných princípov spravodlivého konania a procesných práv žalobcu.

55. Z úvodného návetia výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že riaditeľka materskej školy rozhodla o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania maloletého žalobcu podľa ustanovení § 5 ods. 14 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. a podľa § 28 školského zákona. Toto rozhodnutie žalovaný v rámci odvolacieho konania ako zákonné potvrdil.

56. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že podstatnými dôvodmi na prijatie takéhoto krajného riešenia situácie vzniknutej v súvislosti s poskytovaním predprimárneho vzdelávania maloletému žalobcovi, bola žiadosť rodičov detí navštevujúcich materskú školu o urýchlené konanie vo veci vylúčenia žalobcu z materskej školy, ďalej konštatovanie materskej školy o agresívnom a neovládateľnom správaní dieťaťa voči iným deťom a dospelým, ktoré pretrvávalo bez akýchkoľvek náznakov zlepšenia a v neposlednom rade konštatovanie prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, že rodičia ako zákonní zástupcovia maloletého žalobcu pred jeho umiestnením do materskej školy zatajili im známe dôležité skutočnosti o správaní a zdravotnom stave dieťaťa.

57. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 27 ods. 2 písm. a) školského zákona zaraďuje materskú školu do sústavy škôl, v zmysle ustanovení § 2 písm. g) bodu 1 zákona č. 416/2001 Z. z., § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z. z., v prejednávanom prípade ide o rozhodnutia vydané orgánmi územnej samosprávy v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa i na orgány územnej samosprávy a právnické osoby zriadené obcou za účelom výkonu úloh prenesenej štátnej správy vzťahujú povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a princípy uplatňované pri výkone dobrej verejne správy. V právnom a demokratickom štáte je žiadúce a nevyhnutné, aby aj orgány územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy a napĺňaní cieľov ňou sledovaných, hoci v rámci inštitútov samosprávy pri správe vecí verejných, financovaných z verejných, či už štátnych alebo komunálnych finančných zdrojov, pri rozhodovaní o právach a povinnostiach účastníkov konania rešpektovali základné princípy spravodlivého a zákonného administratívneho konania, inými slovami dobrej verejnej správy, a tak zabezpečili dodržiavanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.

58. Z podstaty preskúmavaných administratívnych rozhodnutí vyplýva, že sa nimi výrazným spôsobom zasiahlo do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, do práva maloletého žalobcu na vzdelanie (čl. 42 ods. 1 veta prvá Ústavy SR), pričom výchovno-vzdelávací proces v materskej škole je nezanedbateľný stupeň predprípravy pred nástupom povinnej školskej dochádzky dieťaťa (§ 3 písm. a/, § 9 ods. 5, § 16 ods. 1 a 2, § 28 školského zákona).

59. Podľa § 38 zákona č. 596/2003 Z. z. sa na konanie v predmetnej veci nevzťahuje, pričom na odvolacie konanie administratívne orgány oboch stupňov v zmysle článku 3 bod 1 v spojení s čl. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava č. 288, ktorým sa

mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie č. 256 o spôsobe opravného prostriedku proti rozhodnutiu riaditeľa základnej umeleckej školy a riaditeľa školského zariadenia, primerane aplikovali . V tejto súvislosti správny súd podotýka, že takto vymedzený predmet úpravy uvedených všeobecne záväzných nariadení žalovaného o opravnom prostriedku sa na rozhodnutie riaditeľa materskej školy nevzťahuje, keďže materská škola zjavne nie je základnou umeleckou školou a v zmysle ustanovenia § 112 a nasl. školského zákona nie je zaradená ani do sústavy školských zariadení. Hoci sa v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. na rozhodovanie riaditeľa materskej školy nevzťahuje použitie správneho poriadku, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané.

60. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa nevzťahuje. Preto bolo potrebné, aby materská škola upovedomila účastníka konania o začatí konania, oboznámila ho s podkladmi rozhodnutia a dala mu možnosť, aby sa k týmto podkladom vyjadril, rovnako, aby sa vyjadril k vzneseným obvineniam, nakoľko svojou povahou a obsahom podkladov rozhodnutia možno tieto považovať za obvinenia, ktoré majú za následok vylúčenie dieťaťa z východného procesu v materskej škole, prípadne, aby navrhol doplnenie dokazovania a spôsob riešenia danej situácie. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania pred vydaním prvostupňového, taktiež pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, ktorá je postavená na báze obligatórnosti, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. Neupovedomenie zákonných zástupcov maloletého účastníka konania o začatí konania o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania žalobcu je závažným porušením jeho procesných práv, ako i práva na obhajobu jeho dotknutých práv a právom chránených záujmov.

61. Ďalším podstatným dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s podkladmi pre rozhodnutie, najmä s lekárskymi správami a odbornými psychologickými posúdeniami a z nich vyplývajúcimi odporúčaniami na ďalší výchovný proces maloletého žalobcu. Tieto tam neuviedol, nevyhodnotil ich v nadväznosti na možnosti materskej školy poskytnúť primerané riešenie, i postupom podľa § 28 ods. 13 školského zákona, keďže z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že riaditeľka materskej školy vydala rozhodnutie aj podľa § 28 školského zákona. Nie je teda na mieste tvrdenie, že uvedený postup nemusí predchádzať konaniu o ukončení predprimárneho vzdelávania, pričom v kontexte s konečným následkom preskúmavaného rozhodnutia sa tvrdenie o neskoršej aplikácii postupu podľa § 28 ods. 13 školského zákona javí ako nelogické a odporujúce účelu sledovanému zákonom. Tieto vady možno vytknúť aj rozhodnutiu žalovaného, ktorý v rámci odvolacieho konania vady prvostupňového konania, ani vyššie uvedené nedostatky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvého stupňa a nedostatočne zisteného skutkového stavu neodstránil, pričom dostatočne nevyhodnotil ani dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní (nové lekárske správy a odborné posúdenia vrátane ich doporučení na ďalšie možnosti zabezpečenia výchovy a vzdelávania maloletého žalobcu).

62. V tejto súvislosti sa nevyhodnotenie v odvolaní predložených dôkazov žalovaným s odôvodnením, že zákonní zástupcovia dieťaťa zamlčali jeho zdravotný stav pred nástupom do materskej školy, javí ako arbitrárny postup. Nie len, že sa takýmto postupom neodstránili nedostatky v súčinnosti orgánu verejnej správy so žalobcom v prvostupňovom konaní a s tým spojeným nedodržaním jeho procesných práv, ale sa tým zachovala nezákonnosť rozhodnutia, pretože s konaním vytýkaným rodičom maloletého žalobcu zákon následok predčasného ukončenia predprimárneho vzdelávania dieťaťa nespája. Z obsahu spisu nevyplýva, že by pred prijatím žalobcu do materskej školy neboli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 vyhlášky o materskej škole na prijatie dotknutého dieťaťa do materskej školy, resp. že by bolo materskou školou konštatované ich nesplnenie zo strany zákonných zástupcov žalobcu (napr. nepredloženie potvrdenia o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast). Navyše, z rozhodnutia

ani nevyplýva, akým závažným zdravotným postihnutím je dotknuté dieťa hendikepované, aké sú prognózy jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacieho procesu v materskej škole v nadväznosti na možnosti materskej školy vytvoriť podmienky na jeho začlenenie do spomínaného procesu (napr. § 3 ods. 4 citovanej vyhlášky), samozrejme po zvážení proporcionality ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutého dieťaťa a na druhej strane ochrany práv a oprávnených záujmov ostatných detí zúčastnených na výchovno-vzdelávacom procese. V tomto ohľade na zákonnosť a presvedčivosť výroku preskúmavaného rozhodnutia nepostačuje len odkaz na bližšie neoznačené prílohy rozhodnutia, bez ich vyhodnotenia orgánom verejnej správy, rovnako nepostačuje odkaz na tzv. petíciu rodičov na urýchlené riešenie situácie bez toho, aby sa zvážili všetky zákonom dostupné možnosti riešenia vzniknutého adaptačného problému dieťaťa (§ 28 školského zákona v spojení s vyhláškou o materskej škole) a boli dodržané základné procesné práva účastníka konania, ktorého práva boli výrokom rozhodnutia dotknuté.

63. Námietku žalobcu napádajúcu nesprávne poučenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu uvedené podľa § 38 ods. 6 a 7 zákona č. 596/2003 Z. z. a námietku napádajúcu nesprávny postup odvolacieho orgánu, ktorý mal podľa názoru žalobcu druhostupňové rozhodnutie vydať podľa § 38 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z., správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko postup upravený v citovaných zákonných ustanoveniach sa použije len na rozhodnutia vydané riaditeľom súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia a riaditeľom cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia.

64. Správny súd berie do úvahy, že ďalšie rozhodovanie žalovaného vo veci predčasného ukončenia predprimárneho vzdelávania žalobcu už nemusí byť vzhľadom na vek maloletého žalobcu, príp. vzhľadom na jeho adaptáciu v inom predškolskom zariadení aktuálne, avšak s prihliadnutím na vyššie uvádzané procesné pochybenia spôsobujúce nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nebolo namieste správnym súdom konštatovať ich zákonnosť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

65. Pokiaľ by prichádzalo do úvahy, vzhľadom na konkrétne aktuálne okolnosti a potreby maloletého žalobcu, ďalšie rozhodovanie o ukončení jeho predprimárneho vzdelávania, bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedeného, t. j. za súčinnosti s účastníkom konania, resp. s jeho zákonnými zástupcami, rozhodnúť vo veci po riadnom zistení skutkového stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov, ako aj zákonných možností poskytnutia žalobcovi účasť na výchovno- vzdelávacom procese v materskej škole.

66. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

67. Na základe uvedeného správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

68. Právo na plnú náhradu trov konania priznal správny súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, pričom o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).