Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Pc-44-2017.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14Pc/44/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci matky: I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. Č. Č..X, zast. JUDr. Ladislavom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pražská 2/4 proti otcovi: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Q. Č.. XXX/XX, zast. JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, ul. 17.novembra 14, o určenie otcovstva a o úprave práv a povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje.
II. Maloletý E. R., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. R. od XX.XX.XXXX do 31.8.2017 v sume 70,00 eur mesačne a od 1.9.2017 v sume 80,00 eur mesačne, vždy vopred do 15.dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky.
IV. Otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 11.10.2014 do 27.6.2018 v celkovej výške 3 250,00 eur k rukám matky v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 11.10.2017 domáhala, aby súd určil otca za biologického otca maloletého E. R., nar. 24.7.2002. Návrh odôvodnila tým, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stretávala s otcom, s ktorým mala intímny vzťah. Súčasne s návrhom na určenie otcovstva matka navrhla úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, aby ho súd zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 200,00 eur, a to spätne 3 roky odo dňa začatia konania. Matka si zároveň uplatnila aj zmeškané výživné.
2. Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 29.1.2018, v ktorom uznal svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, otec súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že je ochotný prispievať na jeho výživu sumou 70,00 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc dňom podania návrhu.
3. Na pojednávanie dňa 5.4.2018 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.
4. Podľa ust. § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že počas konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, ktorá skutočnosť bola protokolárne zachytená v zápisnici, súd v zmysle cit. ustanovenia § 109 CMP konanie o určenie otcovstva zastavil.
6. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
7. Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 110 CMP, súd v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Rodičia dieťaťa neuzavreli dohodu o úprave práv a povinností k ich spoločnému dieťaťu.
9. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa ust. § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
11. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ust. § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
12. Rodičia maloletého E. R. nevedú spoločnú domácnosť. Dieťa žije od narodenia v domácnosti matky v obci Vyšný Čaj, otec žije v obci H. v okr. Stará Ľubovňa. Súd bol povinný rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri rozhodovaní, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí súd vychádzal z vykonaného dokazovania, z výsledkov ktorého mal súd preukázané a otcom dieťaťa nerozporované, že maloleté dieťa je potrebné a jednoznačne vhodné zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté dieťa od jeho narodenia osobne stará. Súd taktiež rozhodol, že matka dieťaťa bude dieťa zastupovať z dôvodu ich blízkeho vzťahu, ktorý nebol narušený a taktiež súd rozhodol, že matka maloletého dieťaťa bude spravovať jeho majetok.
13. Povinnosťou súdu bolo taktiež rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinností rodičov k maloletému dieťaťu s poukazom na ust. § 65 ods.1 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a neuzavreli dohodu o výške výživného.
14. Podľa ust. § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinností rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
15. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinní vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Rodičmi dieťaťa sú matka a otec. Otcom dieťaťa je muž, ktorému svedčí z 3 zákonných domnienok otcovstva. Rodičia dieťaťa majú vyživovaciu povinnosť voči deťom. Výživné slúži na zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinno-právneho vzťahu nielen na priamu výživu oprávneného subjektu, ale aj na uspokojovanie hmotných potrieb, ktorými sú napr. zakúpenie oblečenia, obuvi, kultúrnych potrieb, ktorými sú prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub. Výživným pre dieťa teda je zabezpečenie uspokojenia všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Výživné môže byť plnené poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže spočívať v poskytovaní určitých v naturálnych plneniach (napr. poskytovanie bydliska) a taktiež v zabezpečovaní osobnej starostlivostí o dieťa a spoločnú domácnosť. K základným predpokladom pre uplatnenie vyživovacej povinností rodičov k dieťaťu je stav odkázanosti na výživu na strane dieťaťa, schopností, možností a majetkové pomery rodičov umožňujúce rodičom plnenie si ich vyživovacej povinností, ako aj súlad poskytovania výživného s dobrými mravmi. Teda rozsah vyživovacej povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného - rodičov a odôvodnenými potrebami oprávneného - dieťaťa. Zákonný rozsah vyživovacej povinností rodičov k deťom je daný kritériom rovnakej životnej úrovne. Zákon o rodine preferuje dobrovoľnosť plnenia si vyživovacej povinností rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak však vyživovacia povinnosť nie je plnená dobrovoľne, riadne a včas, na návrh rozhodne súd. V zákone o rodine obsiahnutá predovšetkým ochrana neplnoletého dieťaťa.
20. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je daná založením rodinno-právneho vzťahu rodič - dieťa (u matky takmer vždy v zásade narodením dieťaťa, u otca uplatnením si jednej z 3 domnienok otcovstva). Výživné je zásadne trvalým obsahom tohto rodinno-právneho vzťahu. Doba trvania vyživovacej povinností je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá tak dlho, pokiaľ dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky potreby (hmotné, kultúrne, vrátane bytovej). Trvanie vyživovacej povinností nie je limitované dosiahnutím plnoletostí dieťaťa ani dovŕšením 26 roku dieťaťa. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, teda nie je definitívna, je nutné ju posudzovať v širších súvislostiach.
21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinností je nutné vychádzať predovšetkým tak ako súd už uviedol, z možností a schopností rodičov. Možností rodičov sú chápané ako objektívna kategória, schopností rodičov ako subjektívna kategória. Konkrétne je nutné zohľadniť u rodičov vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálne zručností, pracovné návyky a pracovnú skúsenosť, flexibilitu, adaptabilitu, sociálnu zrelosť povinného rodiča, nepriaznivú situáciu na trhu práce, prípadne vysokú nezamestnanosť v regióne a pod.. Pri určení vyživovacej povinností súd vychádza aj z majetkových pomerov rodičov. Taktiež súd skúma pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov povinného, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, či zárobkovej možností alebo majetkového prospechu.
22. Rozsah vyživovacej povinností tak ako súd uviedol vyššie, je podmienený nielen možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi rodiča, ale taktiež odôvodnenými potrebami dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä na jeho veku, zdravotnom stave, na jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, na spôsobe prípravy na budúce povolanie, záľub a záujmov. Iné potreby má dieťa útleho veku a iné potreby má dieťa školského veku (základná škola, tu sa taktiež dá rozlišovať prvý stupeň, druhý stupeň), dospievajúce dieťa (stredoškolák vo všeobecnosti), vysokoškolák.
23. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj, teda aj potrieb vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie (napr. potreby na prázdninový pobyt dieťaťa, liečebný pobyt dieťaťa).
24. Spôsob platenia výživného je určený v pravidelných mesačných splátkach vopred k rukám rodiča, do starostlivosti ktorého dieťa bolo zverené. Splatnosť splátok je určená súdom.
25. V prejednávanej veci vzhľadom na vek oprávneného dieťaťa súd sa pri určení výšky výživného nezaoberal možnosťou vlastného príjmu dieťaťa.
26. Pri určení rozsahu vyživovacej povinností rodičov k dieťaťu súd prihliada taktiež na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výkon osobnej starostlivosti o dieťa je v rámci rozhodovacej činnosti súdov postavená zásadne na rovnakú úroveň k finančnému zabezpečeniu výživy dieťaťa v najširšom slova zmysle. Kritériom osobnej starostlivosti o dieťa sa uplatní nielen u maloletých detí, ale aj detí dospelých napr. invalidných.
27. Matka dieťaťa je zamestnaná v spoločností SLOVAKIA REAL - TOUR s.r.o. a jej priemerný čistý mesačný zárobok činí 356,02 eur. Náklady spojené s výživou dieťaťa od jeho narodenia znáša výhradne matka, ktorá v konaní uviedla, že náklady na výživu ich syna pozostávajú z cestovného do školy vo výške 60,00 eur mesačne (syn navštevuje Hotelovú akadémiu v Košiciach na Južnej triede 1.ročník), ďalej uviedla, že mu platí obedy vo výške 40,00 eur mesačne, za telefón mu platí 20,00 eur mesačne, taktiež platí aj životnú poistku pre syna vo výške 30,00 eur mesačne a keďže syn športuje - hrá futbal za klub v Medzeve, raz štvrťročne mu kupuje kopačky v hodnote 50,00 eur a taktiež aj brankárske rukavice v hodnote 50,00 eur. Zakupuje mu aj športové nohavice a tričká, ktoré ju vyjdú asi 30,00 eur štvrťročne. Pri nástupe do školy zakúpila synovi pracovný odev v sume 80,00 eur a priemerne na oblečenie uhrádza 50,00 eur mesačne.
28. Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločností FIDEM, s.r.o. ako strážnik s pôsobením v hoteli Kempinský na Štrbskom Plese. Jeho mesačný príjem je 384,00 eur. Je ženatý, má 2 synov, ktorí sú už plnoletí, jeden syn je už zárobkovo činný, druhý syn študuje na Fakulte zdravotníckych odborov P.U. v Prešove. Manželka pracuje a jej zárobok činí podľa udania otca 420,00 eur mesačne. Otec dieťaťa potvrdil, že výživné na maloletého syna neplatí, a to z dôvodu, že mu matka maloletého dieťaťa povedala, že sa oňho bude sama starať. Bol ochotný platiť výživné na maloletého Mateja vo výške 70,00 eur mesačne od podania návrhu.
29. Matka dieťaťa uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s bratom. Matka je dôchodkyňa a jej dôchodok činí 420,00 eur mesačne. Brat, ktorý žije s nimi v spoločnej domácnosti je taktiež zamestnaný, avšak jeho príjem uviesť nevedela. Poukázala na to, že zo svojho príjmu, ktorý podľa jej udania v súčasnosti činí 360,00 eur, uhrádza mesačne poplatok za plyn vo výške 26,00 eur, ďalej za televízor, satelit a pevnú linku u matky platí 26,00 eur mesačne, pričom jej brat platí elektriku v tomto dome. Jej matka neplatí nič. Ďalej zo svojho príjmu platí svoj mobilný telefón, ako aj mobilný telefón pre syna, a to mesačne 44,00 eur, má cestovné výdavky do práce mesačne vo výške 70,00 eur a má výdavky na syna, ktoré sú popísané vyššie.
30. Otec dieťaťa uviedol, že spolu s manželkou majú výdavky, ktoré pozostávajú z úhrady za služby vo výške 84,14 eur mesačne, 40,00 eur mesačne platia za internát pre syna, ktorý študuje v Prešove, 6,48 eur mesačne za odpad, 27,98 eur za internet mesačne a taktiež mesačne prispievajú do spoločenstva vlastníkov bytov sumou 44,60 eur.
31. Súd z predložených dokladov zistil, že matka v roku 2014 poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorá za tento rok bola vo výške 2 619,00 eur. Taktiež pracovala na základe dohody o vykonaní práce od 13.2.2014 do 31.12.2014 v rozsahu 2 hod. denne a jej odmena činila 20,00 eur. V roku 2015 pracovala u zamestnávateľa Kúpele Štós a jej priemerný čistý mesačný zárobok za toto obdobie činil 352,54 eur. Od februára 2016 do decembra 2016 pracovala v spoločnosti YASMIN RESTAURANT s.r.o. v Košiciach a jej priemerný čistý mesačný zárobok činil 372,72 eur. Od januára 2017 do júla 2017 v tej istej spoločnosti jej priemerný mesačný zárobok bol vo výške 433,22 eur. Od augusta 2017 je zamestnaná vo firme SLOVAKIA REAL - TOUR s.r.o. a do decembra bol jej priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 356,02 eur a od januára do marca 2018 jej priemerný mesačný zárobok činil 343,10 eur.
32. Vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa nie je schopné sa samo živiť, trvá zo strany oboch rodičov voči nemu vyživovacia povinnosť. Keďže dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Pri hodnotení potrieb maloletého dieťaťa súd prihliadol na jeho vek a na tú skutočnosť, že jeho zdravotný stav je dobrý, nie sú s ním spojené mimoriadne výdavky a matka s jeho výživou má bežné náklady, ktoré sú primerané jeho veku. V danom prípade súd určil výživné od 11.10.2014, t.j. 3 roky spätne od podania návrhu až do 31.8.2017 vo výške 70,00 eur mesačne a od 1.9.2017 (kedy maloletý nastúpil na hotelovú akadémiu a zvýšili sa tým výdavky na školu), vo výške 80,00 eur mesačne.
33. Čo sa týka určenia výšky výživného na maloleté dieťa, tak matka ako aj otec ponechali na rozhodnutí súdu. Súd pri určení výživného prihliadol na výdavky, ktoré uviedla matka, ako aj otec a zohľadnil aj skutočnosť, že o maloleté dieťa sa výlučne stará matka.
34. Z dôvodu, že otec matke neplatil od narodenia maloletého dieťaťa žiadne výživné, vzniklo otcovi dlžné výživné. Výživné na maloletého určené v období od 11.10.2014 do 31.8.2017 vo výške 70,00 eur mesačne predstavuje za uvedené obdobie celkovú čiastku 2 450,00 eur a za obdobie od 1.9.2017 do 27.6.2018 vo výške 80,00 eur mesačne predstavuje za uvedené obdobie celkovo čiastku 800,00 eur. Celková čiastka dlžného výživného na maloleté dieťa od 11.10.2014 do 27.6.2018 predstavuje sumu 3 250,00 eur. Tento nedoplatok súd uložil otcovi zaplatiť podľa ust. § 232 ods.3 CSP v lehote 3 mesiacov. Súd stanovil túto lehotu s ohľadom na výšku dlžného výživného, aby otec mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie uvedenej sumy, napr. aj formou úveru, v prípade ak takouto hotovosťou nedisponuje. Súd mal jednoznačne preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej výške, ktorú výšku súd považoval primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
35. Súd posúdil pomery účastníkov konania a dospel k záveru, že suma 80,00 eur, ktorú súd určil otcovi od 1.9.2017, je primeraná vzhľadom na to, že maloletý navštevuje hotelovú akadémiu, matka má výdavky spojené nielen s návštevou školy, potrebami všeobecného charakteru na bývanie, stravu a oblečenie, ale aj na voľno časové a záujmové činnosti, ktorým sa venuje maloletý, a to najmä športovej činnosti, keďže hrá futbal.
36. Stanovisko otca, ktorým namietal, že nie je ochotný platiť výživné 3 roky spätne od podania návrhu, súd nepovažuje za opodstatnené, vzhľadom na skutočnosť, že každý rodič bez ohľadu na svoje možností, schopností a majetkové pomery je povinný platiť výživné, a to od narodenia dieťaťa. Samotný otec uviedol, že otcovstvo k maloletému E. R. nikdy nepopieral a od jeho narodenia si bol vedomý, že je jeho otcom. Od narodenia maloletého dieťaťa uplynulo skoro 16 rokov, pričom otec na jeho výživu ničím neprispel. Počas tých 16 rokov sa u maloletého menili pomery s prihliadnutím na prirodzený nárast odôvodnených výdavkov v súvislosti s rastom a vekom, jeho zdravím, štúdiom na strednej škole, zvýšenými výdavkami na stravu a záujmovou činnosťou. Je nesporné, že všetky tieto výdavky uhrádzala výlučne matka a otec sa na starostlivosti o maloletého syna ničím nepodieľal. Preto súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa práve túto skutočnosť, že od narodenia, t.j. 16 rokov ničím neprispel na výživu svojho maloletého syna, preto súd určil výživné otcovi na maloleté dieťa 3 roky spätne od podania návrhu. Súd neprihliadol na tvrdenie otca, že medzi ním a matkou maloletého dieťaťa bola dohoda o tom, že nebude platiť výživné na maloleté dieťa. Dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí schváliť súd, inak je nevykonateľná. Priznanie spätného výživného je dôvodné, pretože otec maloletého dieťaťa si vyživovaciu povinnosť predtým neplnil.
37. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, súd styk v rozsudku neupravil, nakoľko tak matka ako aj otec nežiadali úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
38. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.