Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Š. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXXX/XX, X. B., Š. H. Q., právne zastúpený: JUDr. Tiboom Bickom, advokáomt so sídlom Dukelská 972/7-3, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o zaplatenie 3.516,49 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.907,62 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,38 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2105 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného - Slovenskú republiku v zastúpení orgánu konajúceho za štát označeného pod č. 1 Ministerstvo vnútra SR, pod č. Generálna prokuratúra SR, pod č. Ministerstvo spravodlivosti SR, na zaplatenie sumy 3.516,49 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánov verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pasívnu vecnú legitimáciu v konaní neodôvodnil, ako žalovaného označil iba Slovenskú republiku, pričom ako orgán konajúci v mene štátu označil tri orgány

- a to Ministerstvo vnútra SR, Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo spravodlivosti SR.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina, odbor kriminálnej polície, sp.zn.: ČVS: ORP-1346/OVK-ZA-2010 zo dňa 15.3.2011 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 1 Tr. zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca zo dňa 21.3.2011 (doručená dňa 22.3.2011) sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že uznesenie bolo neobjektívne a neobsahovalo všetky skutočnosti. O sťažnosti žalobcu nebolo v konaní rozhodnuté. Po skončení vyšetrovania podal dňa 8.6.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina voči žalobcovi obžalobu sp.zn. 2Pv 382/10-5. Okresný súd v Žiline rozhodol trestným rozkazom sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 25.8.2011, ktorým obžalovaného uznal vinným s prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. Zákona a uložil mu peňažný trest vo výške 600,- Eur ako aj trest zákonu činnosti vedenia motorových vozidiel na 18 mesiacov a tiež rozhodol o náhrade škody poškodenému. Následne dňa 21.9.2011 udelil žalobca plnú moc advokátovi JUDr. Tiborovi

Bickovi na zastupovanie v trestnom konaní. Prostredníctvom advokáta podal žalobca dňa 22.9.2011 odbor proti trestnému rozkazu s odôvodnením, že žalovaný skutok nie je prečinom. Po vykonanom dokazovaní následne Okresný súd Žilina rozhodol rozsudkom sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 8.2.2013, ktorým uznal žalobcu vinným. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 21.2.2013 s odôvodnením zo dňa 1.6.2013. Krajský súd v Žiline žalobcu rozsudkom sp.zn. 3To/85/2013 zrušil rozsudok okresného súdu a žalobcu oslobodil spod obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.11.2013.

3. Žalobca si titulom náhrady škody v konaní uplatnil celkovú sumu 3.516,49 Eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s obhajobou vo výške 2.606,65 Eur, titulom dvoch znaleckých posudkov, ktoré dal žalobca sám vypracovať vo výške 600,- Eur a z trov zastupovania v rámci žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 309,84 Eur. Trovy advokáta boli vyčíslené vrátane DPH. Uvedené vyčíslenie nákladov oprel o judikatúru súdov vyššieho stupňa v obdobných veciach. Úhradu vzniknutých trov žalobca preukázal kópiami faktúr a príjmových dokladov.

4. Žalobca v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo dňa 29.7.2014 požiadal žalovaného - Slovenskú republiku o uspokojenie svojho nároku na náhradu škody, a to prostredníctvom zastupujúceho orgánu - Ministerstva vnútra SR, ktoré právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.9.2014 oznámilo, že vec odstúpilo orgánu príslušnému konať za štát - Generálnej prokuratúre SR. Dňa 9.10.2014 Generálna prokuratúra oznámila SR žalobcovi, že vec postúpila na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR. Dňa 27.11.2014 Ministerstvo vnútra SR vrátilo postúpenú žiadosť Generálnej prokuratúre SR. Následne listom zo dňa 10.12.2014 oznámila Generálna prokuratúra SR opätovné postúpenie žiadosti Ministerstvu vnútra SR. Listom zo dňa 13.1.2015 oznámilo Ministerstvo vnútra SR, že vracia postúpenú žiadosť Generálnej prokuratúre SR. Dňa 21.1.2015 oznámila Generálna prokuratúra SR Ministerstvu vnútra SR, že nie je splnená podmienka na to, aby konala ako orgán konajúci za štát. Zhodné vyjadrenie oznámila Generálna prokuratúra SR Ministerstvu vnútra SR aj dňa 5.2.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu žiaden orgán neprerokoval. V zmysle zákona malo dôjsť k prerokovaniu nároku do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (žiadosť prijatá dňa 1.5.2014), t.j. do 2.2.2015, preto si následne žalobca v konaní uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania dňom nasledujúcim, t.j. od 3.2.2015.

5. Pôvodný zákonný sudca za orgán konajúci v mene štátu ustálil Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému žalobu s prílohami doručoval. Na výzvu súdu doručil dňa 25.5.2015 žalovaný - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR vyjadrenie k žalobe (č.l.80 a nasl.), v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia. Ministerstvo spravodlivosti SR ďalej uviedlo, že nie je v zmysle zákona orgánom príslušným konať za štát a okrem toho mu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nikdy nebola doručená. Napriek tomu však spochybnilo v konaní samotný nárok na náhradu škody a samotný vznik škody v príčinnej súvislosti s napádaným rozhodnutím.

6. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený žalobcom v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

7. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

8. Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 3.516,49 Eur.

12. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

13. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

14. Zo znenia § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona je zrejmé, že orgánom oprávneným konať za štát je Generálna prokuratúra SR, tak ako ju správne označil žalobca v žalobe. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd v rozsudku zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8Cdo 289/2014, v ktorom konštatoval, že ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.

15. Po zmene zákonného sudcu súd listom zo dňa 15.3.2018 oznámil Generálnej prokuratúre SR, že súd ustálil, že orgánom príslušným na zastupovanie Slovenskej republiky v konaní je Generálna prokuratúra SR, a to v zmysle ustanovenia § § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení novely uvedeného zákona č. 412/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013 ako aj v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/289/2014 zo dňa 14.10.2015, podľa ktorého je jednoznačne daná právomoc konať za štát

Generálnej prokuratúre SR. S uvedeným oznámením boli Generálnej prokuratúre doručené aj listiny - žaloba, prílohy a uznesenie na vyjadrenie.

16. Dňa 12.5.2018 doručil žalovaný súdu vyjadrenie (č.l. 97), v ktorom uviedol, že žalobu neuznáva a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o neexistencii nezákonného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že má za to, že neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia, resp. rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia voči jeho osobe, bolo nezákonné. Taktiež má za to, že obžaloba nemá povahu rozhodnutia, a teda je vylúčené, aby jej podanie zakladalo nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Poukázal na znenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., o tom, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalovaný zároveň argumentoval, že na každé z rozhodnutí, či už ide o uznesenie o vznesení obvinenia, resp. uznesenie prokuratúra, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo samotný rozsudok o vine či nevine, kladie zákon iné nároky. Kým pri vznesení obvinenia postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí o vine musí byť vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný zdôraznil, že sankcionovanie orgánov činných v trestnom konaní civilnými súdmi za ich činnosť uskutočňovanú na základe a v medziach zákona je preto neprípustným zásahom do ich právomoci. Zároveň dodal, že pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím a vzniknutou škodou. V danom prípade podľa názoru žalovaného chýba základná podmienka, a to existencia nezákonného rozhodnutia.

17. Dňa 18.6.2018 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 103), v ktorom poprel tvrdenie, že samotná skutočnosť, že bol žalobca oslobodený spod obžaloby ešte neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné. Uvedené tvrdenie podľa žalobcu popiera výzvam a účel zákona č. 514/2003 Z.z. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia, najmä Najvyššieho súdu SR. Rovnako odôvodnil aj skutočnosť, že sa musel dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorý ho mohol kvalifikovane obhajovať, čím mu vznikli trovy, ktoré by bez nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania voči obvinenému žalobcovi nemusel vynaložiť.

18. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.6.2018, ktoré vykonal v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupkyne žalovaného. Pred otvorením pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvajú, avšak nakoľko v písomnom vyhotovení žaloby došlo k chybám vo výpočtoch, časť žaloby berie strana žalobcu späť v časti o zaplatenie 26,10 € , a to z toho dôvodu, že v žalobe v písomnom vyhotovení žaloby pri položke úkony právnej služby, úkon č. 3, a to úkon z 11.10. 2011 - účasť na hlavnom pojednávaní vyúčtovali nesprávne odmenu vo výške 185,25 Eur, pričom správne mala byť uvedená výška 123,50 Eur. Takisto predkladáme do spisu správny výpočet cestovných náhrad, vzhľadom na námietky žalovanej. Preto navrhol, aby súd pripustil späťvzatie žaloby o sumu 26,10 € a o úroky z omeškania. Ďalej právny zástupca žalobcu predložil súdu vyúčtovanie znaleckého úkonu č. 43/2012 a vyúčtovanie znaleckého úkonu č. 2/2012 a úhrady jednotlivých platieb v prehľade transakcií od 01.01. 2012 do 13.06. 2018, z ktorého vyplýva, že žalobca uhradil príkazom z účtu sumu 150,- Eur dňa 11.10. 2012, dňa 13.10. 2012 uhradil sumu 200,- Eur a dňa 26.01. 2013 uhradil sumu 250,- Eur. Z poznámky pre príjemcu vyplýva, že ide o vyúčtovanie znaleckého posudku č. 2, prvej polovice za znalecký posudok a druhej polovice za znalecký posudok. Právny zástupca žalobcu napokon pre presnosť konštatoval, že žalovaná istina po pripustení späťvzatia je vo výške 3.490,39 Eur. Po úprave výpočtov je celková suma za úkony právnej služby spolu vo výške 1.487,68 €; nezmenená ostáva pri náhrade za stratu času a pri režijnom paušále a zmenila sa iba za cestovné, ktoré bolo pôvodne uplatnené vo výške 196,50 €; kde to má byť 190,79 €. A teda DPH z uplatnených trov má byť vo výške 430,09 €.

19. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a argumentoval rozsiahlou tým, že súdna prax sa s uvedenou problematikou náhrady škody vyrovnala. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení GP SR zotrváva na predchádzajúcom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu a trvala na tom, že táto žaloba nemá oporu v zákone 513/2004. Neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia voči osobe žalobcu bolo nezákonné. Rovnako uviedla, že citovaný

zákon jednoznačne upravuje, v ktorých prípadoch vzniká nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia a ako to uvádza aj sám pán žalobca vo svojej žalobe, rovnako tak vo vyjadrení, s ktorým som sa dnes oboznámila. Zákon, ktorý tieto nároky upravuje, takúto úpravu nepozná a nie je jeho súčasťou. Zdôraznila, že v správnom poriadku SR nie je právne záväzná judikatúra, avšak právne záväzný je zákon. Preto v prípade nečinnosti zákonodarcu, ktorý predmetný nárok neupravil, ako nárok, z ktorého by vyplýva náhrada škody pre žalobcu, resp. iných žalobcov v obdobných prípadoch, nevidela dôvodu na to, aby pasivitu zákonodarcu nahrádzali súdy svojou rozhodovacou činnosťou, nakoľko takéto rozhodnutia nemajú oporu v zákone a sú výlučne odkazom na inú rozhodovaciu činnosť, čo je v právnom poriadku SR neprípustné. Takýmto postupom súdov dochádza k sankcionovaniu orgánov činných v trestnom konaní za ich činnosť na základe a v zmysle zákona, v súlade s Ústavou SR a v podstate takéto rozhodnutia vychádzajú z nepochopenia systému trestného práva v SR, ktoré má jasne určené svoje štádia, kdežto prípravné konanie je nevyhnuté odčleniť od následného súdneho konania a rovnako tak je nevyhnutné odčleniť rozhodovanie o vznesení obvinenia od samotného rozhodovania o vine, v tom čase už obžalovanej osoby. V prípade, že by sa súd s mojou argumentáciou nestotožnil a rozhodol sa tento nárok žalobcovi priznať, dovolím si požiadať, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s otázkou, v čom konkrétne má spočívať nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia pánovi žalobcovi. Zotrvala na názoru, že v oslobodzujúcom rozsudku nie je konštatovaná nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a pokiaľ by teda pánovi žalobcovi mala byť priznaná náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia je nevyhnutné, aby samotný súd konštatoval v čom spočíva nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, a teda ktoré konkrétne ustanovenia trestného poriadku, prípadne trestného zákona, mali byť týmto rozhodnutí porušené. Taktiež namietala absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o vznesení obvinenia a vznikom tých trov konania, ktoré vznikli po preskúmaní obžaloby súdom, keďže medzi vznesením obvinenia a samotným rozhodnutím v podobe oslobodzujúceho rozsudku, ako výsledku trestného konania, v podstate priama príčinná súvislosť bola prerušená prinajmenšom preskúmaním obžaloby súdom, ktorý tým, že túto danú vec posunul do konania súdneho, mal za to, že prípravne konanie bolo uskutočnené zákonným spôsobom a teda aj vznesenie obvinenia bolo zákonné. Napriek popretiu samotného žalobného nároku sa žalovaná vyjadrila aj k vyčísleniu trov konania: vo vzťahu k právnemu úkonu pod bodom 7, ktoré hlavné pojednávanie netrvalo tak ako si ho vyčíslil žalobca, preto pánovi obhajcovi za tento úkon nemôže patriť odmena v plnej výške. Taktiež zotrvala na námietke vo vzťahu k duplicitnému uplatňovaniu režijných paušálov za úkon právnej služby v prípade, že nasledovalo za sebou viac hodín daného úkonu. Rovnako namietala vynaložené náklady na znalecké dokazovanie vo výške 600,- Eur, pretože v samotnom trestnom konaní boli vypracované hneď dva znalecké posudky s tým, že samotný znalec bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a v podstate ďalší znalecký posudok nebol dôvodom oslobodenia žalobcu a ani ho nebolo potrebné a účelne vyhotovovať v danom trestnom konaní. Rovnako žiadala, aby súd preskúmal výšku a dôvodnosť porád s klientom v zmysle príslušnej vyhlášky. V základe však poprela dôvodnosť celého žalobného nároku. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovanej uviedol, že argumenty, ktoré tvrdí žalovaná, nie sú správne a ani nekorešpondujú, najmä so zmyslom zákona o náhrade škody spôsobenej štátom pri výkone verejnej moci. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie 4 MCdo 15/2009. Navyše v danom prípade si žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a o tejto sťažnosti nebolo v celom trestnom konaní rozhodnuté. Sťažnosť bola podaná práve za tým účelom, aby nadriadený orgán rozhodol, či konkrétne v tomto prípade prokurátor rozhodol, či dané rozhodnutie uznesenia o vznesení obvinenia je zákonné alebo nie je zákonné. Čiže nemôže žalovaná v tomto prípade argumentovať, že takéto rozhodnutie nebolo v konaní vyprodukované, rozhodnutie, teda ktorým by bolo rozhodnuté, že trestné stíhanie je nezákonné, nakoľko sama o ňom nerozhodla. K vytýkanému duplicitnému uplatňovaniu režijných paušálov uviedol, že vychádzal z § 15 vyhlášky 655/2004 MS SR, ktorá hovorí, že za každý úkon právnej služby patrí režijný paušál. V prípade, aj z komentáru, je zrejme, že za úkon právnej služby možno považovať práve to, aj tú situáciu kedy úkon trvá viac ako dve hodiny a má advokát naňho nárok, ako keby odmenu za dva úkony, tým pádom treba aplikovať aj ustanovenie, že za každý úkon právnej služby tento režijný paušál patrí. K poradám, ktoré žalovaná vyčíta uviedol, že celé trestné konanie trvalo dva roky, a preto je absolútne účelne a aj zmysluplné, keď sa klient s advokátom v rámci trestného konania len trikrát radí o tom, ako prebieha jeho trestné konanie, kde mu hrozí trest. K znaleckým posudkom, alebo resp. k náhradám za znalecké posudky, na ktoré žalobca vynaložil v trestnom konaní finančné prostriedky, uviedol, že obžalovaný môže na svoju obranu použiť akýkoľvek zákonný prostriedok a tieto znalecké posudky boli účelné na základe nich došlo k oslobodeniu v trestnom konaní, k tomuto nemal ani prokurátor výhrady k takémuto úkonu, navyše súd takéto dokazovanie pripustil, takže takisto tento argument žalovanej, že tieto dôkazy neboli účelné, že neboli potrebné vykonať, považujeme za nezákonné. K námietke zo strany žalovanej, a to

ešte predošlého orgánu konajúceho za štát, ktorému bola žaloba doručovaná - to je MS SR, uviedol, že sťažnosť žalobcu bola proti uzneseniu o vznesení obvinenia a začatí trestného konania doručená v lehote, nakoľko uvedený orgán, konajúci za štát uviedol, že žalobca podal po lehote sťažnosť voči predmetnému uzneseniu. Ako dôkaz predložil kópiu podacieho lístku žalobcu adresovaný príslušnému orgánu. V závere pojednávania strany sporu zotrvali na svojich vyjadrenia a žalovaná žiadala, aby súd v prípade, že žalobe vyhovie, určil 30-dňovú paričnú lehotu, nakoľko žalovaný nemá možnosť uhradiť po právoplatnosti rozsudku žalovanú sumu v lehote 3 dní.

20. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako aj oboznámením s obsahom pripojeného trestného spisu 22T/77/2011, a to najmä žalobou a jej prílohami, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalobcovi, sťažnosťou žalobcu voči uzneseniu OO PZ Žilina, obžalobou, rozsudkom OS ZA sp.zn. 22T/77/2011 zo dňa 8.2.2013, odvolaním žalobcu a rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 3To/85/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorým súd žalobcu oslobodil spod obžaloby, vyčíslením trov obhajoby, príjmovými pokladničnými dokladmi, návrhom o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následnými postúpeniami medzi MV SR a GP SR, vyjadrením žalovaného k žalobe. Rovnako súd zohľadnil písomné vyjadrenia strán sporu, čiastočné späťvzatie žaloby a úpravu výpočtov uplatnenej náhrady škody predloženú pred otvorením pojednávania zo strany žalobcu.

21. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Prioritne sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 27.6.2018, a to v sume 26,10 Eur a späťvzatia v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť pred začatím pojednávania, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím a čiastočným zastavením konania nie je potrebný. Preto súd konanie v zmysle § 144 v časti o zaplatenie 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia, zastavil.

25. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

26. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

28. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

30. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

31. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

32. Po preskúmaní žaloby súd dospel k záveru, že žalobca správne postupoval, keď požiadal o predbežné prerokovanie nároku, avšak obrátil sa na Ministerstvo vnútra SR, ktoré si viackrát postúpilo jeho žiadosť s Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tomu žalobca splnil podmienku na samotné podanie žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona. Žalobca si tak v konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom škoda spočívala v účelne vynaložených trovách trestného konania, v danom prípade pozostáva z trov právneho zastúpenia a nákladov na znalecké dokazovanie. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie nákladov právneho zastúpenia spojených s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Svoj žalobný nárok odôvodnil aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, ktorý žalovaný vo svojom písomnom a ústnom vyjadrení spochybnil, keď uviedol, že závery Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozsudku nemajú oporu v zákone a sú v rozpore so samotným znením zákona.

33. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nezákonného rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného, že v danom prípade uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia či uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť v zmysle žaloby. Súd pri posudzovaní žalobného nároku aj s ohľadom na uvedenú námietku žalovaného vychádzal aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a ním vyslovené názory, došlo k ustáleniu judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného rozsudku. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto

situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30. novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

34. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo 194/2010). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Preto neobstojí ani argumentácia žalovaného, že v tomto prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, teda nezákonným rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení obvinenia, či uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. K uvedenému tvrdeniu žalovaného súd poznamenáva, že zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

35. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v danej veci bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2018 pod publikačným č. 17 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.apríla 2016 spis. zn. 6 Cdo 402/2015, v ktorom Najvyšší súd SR k problematike konštatoval, že: „Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.“

36. Z uvedených právnych záverov súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval v základe za

odôvodnený. V danom konkrétnom prípade dokonca súd poukazuje na vážny nedostatok v postupe orgánov prokuratúry, nakoľko žalobca v pozícii obvineného podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia voči nemu sťažnosť, o ktorej prokurátor nerozhodol v rámci prípravného konania vôbec. V zmysle § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku b) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť. V každom prípade z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že o sťažnosti musí rozhodnúť nadriadený orgán (v danom prípade prokurátor v zmysle § 190 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku) vždy.

37. Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom žalobcu na účelnosť obhajoby v uvedených trestných konaniach. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom konaní na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej výške trestu alebo určitých subjektoch trestného činu stanovuje povinnosť obhajoby. Preto žalobca využil svoje právo zakotvené jednak v Ústave SR ako aj medzinárodných dohovoroch a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej veci svojho obhajcu, aby ich zastupoval a obhajoval. V súvislosti s obhajobou má preto v zmysle § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, lebo prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu. Z toho dôvodu je zodpovedným orgánom, ktorý koná za štát Generálna prokuratúra. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného konania sa celé trestné stíhanie proti žalobcovi považuje za nezákonné.

38. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z.z. a z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preskúmal žalobcom uplatnené právo na náhradu trov konania a zistil nasledovné skutočnosti:

39. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.“

40. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.“

41. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci sp.zn. 22T/77/2011 voči žalobcovi ako obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona určená podľa § 12 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. je vo výške 1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu neprevyšuje 5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2011 až 2013, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2011 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 61,75 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, za úkony v roku 2012 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 63,58 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, za úkony v roku 2013 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 65,08 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur.

42. Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu účelne vykonal v trestnom konaní, t.j. v konaní pred súdom, nasledovné úkony právnej služby v trestnom konaní:

1/ Podanie vo veci samej - odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 22.9.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase )...................................................................................................61,75 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,41 € 2/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2011 od 8:45 do 12:09, od 12:50 do 14:40 hod., t.j.5 hod. 4 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase).....2 x 61,75....................................123,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,41..........................7,41 €

- náhrada za stratu času P. Bystrica - Žilina (§ 17 vyhlášky)....2 x 12,35............24,70 € cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km, vzdialenosť určená podľa portálu vzdialenosti.sk) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,345 € = 7,37 €)...........19,45 € 3/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2011 od 8:30 do 10:55 hod., t.j.2 hod. 25 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)....................2 x 61,75.............................................123,50 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)............................1 x 7,41..........................7,41 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,35..............24,70 € cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...................................................................................................19,58 € 4/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 3.1.2012 od 12:30 do 15:55 hod., t.j.3 hod. 25 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)..............................2 x 63,58....................................127,16 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................................1 x 7,63......................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 € cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...................................................................................................19,58 € 5/ Porada s klientom dňa 10.2.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)..............................2 x 63,58/2/3...................................................................84,77 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)...........................1 x 7,63............................7,63 € 6/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2012 od 13:00 do 13:20 hod., t.j.20 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/,.............................................1 x 63,58.....................................63,58 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)...........................1 x 7,63............................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...............................................................................................19,58 € 7/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 1 písm. c/,........................................2 x 63,58...................................127,16 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...............................................................................................19,58 € 8/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2012 od 8:30 do 12:30 hod., t.j.4 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/,.............................................2 x 63,58.......................................127,16 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,63..........................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...............................................................................................19,58 € 9/ Porada s klientom dňa 10.12.2012 od 8:30 do 10:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)......................2 x 63,58/2/3......................................................84,77 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,63..........................7,63 € 10/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2012 od 8:30 do 11:55 hod., t.j.3 hod. 25 min, (§ 14 ods. 1 písm. c/,.............................................2 x 63,58......................127,16 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 12,71..............25,42 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,370 € = 7,50 €)...............................................................................................19,58 €

11/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2013 od 14:00 do 14.30 hod., t.j.30 min, (§ 14 ods. 5 písm. b/,................................................................65,08/ 1/4......................16,27 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,81..........................7,81 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 13,01..............26,02 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,068 x 66 km x 1,363 € = 6,12 €)...............................................................................................18,20 € 12/ Porada s klientom dňa 10.2.2013 od 9:30 do 11:45 hod., t.j.2 hod. 15 min. (§ 14 ods. 2 písm. a/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom čase)........................................2 x 65,08/2/3........................................................86,77 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).............................1 x 7,81..........................7,81 € 13/ Odvolanie voči rozsudku zo dňa 21.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ).....................................................................65,08 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)....................................................................7,81 € 14/ Účasť na verejnom zasadnutí KS ZA dňa 21.11.2013 - od 10:00 do 10:35 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. )...........65,08 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,81 €

- náhrada za stratu času - § 17 vyhlášky .................................2 x 13,01..............26,02 €

- cestovné: (NzPkm: 0,183 x 66 km (2 x 33 km) = 12,08 €, NzaSPH: 0,083 x 66 km x 1,363 € = 7,47 €)...............................................................................................19,55 € Spolu trovy právneho zastúpenia 1.793,81 EUR DPH 20% 358,76 EUR SPOLU TROVY S DPH 2.152,57 EUR

43. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v rozhodnom čase odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.

44. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej od 1.6.2009 do 31.5.2010 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu.

45. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

46. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: dalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odnatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odnatia slobody,

47. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

48. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

49. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

50. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

51. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy trestného konania spolu vo výške 2.152,57 Eur vrátane DPH 20%, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo súdu adekvátne zdokladoval. Súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej uplatnenej výške, t.j. nepriznal odmenu spolu s režijným paušálom za prvý uplatnený úkon, a to prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom dňa 21.9.2011, nakoľko žalobca nepreukázal súdu realizáciu prvej porady s klientom, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto úkonu. Ďalej súd nepriznal dvojnásobok režijných paušálov pri úkonoch označených ako účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2011, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2011, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 3.1.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2013, ani pri úkonoch označených ako porada s klientom dňa 10.2.2012, dňa 10.12.2012 a dňa 10.2.2013. Nepriznanie duplicitne vyčíslovaných režijných paušálov súd odôvodňuje tým, že uvedené úkony možno považovať iba za jeden úkon, nakoľko v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Rt 38/2004, režijný paušál patri ku každému úkonu právnej pomoci, ak ale úkony právnej služby vykoná obhajca v jeden deň, na rovnakom mieste a v bezprostrednej časovej nadväznosti, považujú sa takto vykonané úkony na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon. Preto súd za rok 2011 považoval za odôvodnený nárok na tri režijné paušály po 7,41 Eur, nie 7 ako si ich žalobca uplatnil. Za rok 2012 súd považoval za odôvodnený nárok na sedem režijných paušálov po 7,63 Eur, nie 14 ako si ich žalobca uplatnil. Za rok 2013 súd považoval za odôvodnený nárok na štyri režijné paušály po 7,81 Eur, nie 5 ako si ich žalobca uplatnil. Rovnako súd nepriznal nárok na štyri režijné paušály po 6,31 Eur, nakoľko z uplatnených úkonov realizácia takýchto režijných paušálov nevyplýva a v písomnom podaní nebola odôvodnená ani preukázaná.

52. Súd nepriznal nárok na uplatnenú výšku úkonov označených ako porada s klientom dňa 10.2.2012, dňa 10.12.2012 a dňa 10.2.2013. Nakoľko za rok 2012 si uplatnil žalobca odmenu za poradu vo výške po 95,38 Eur, pričom v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) patrí žalobcovi nárok na úhradu odmeny vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov, pretože každá z porád prekročila dve hodiny, vznikol nárok na odmenu dvakrát po 42,39 Eur, t.j. 84,77 Eur. Za rok 2013 vznikol nárok na odmenu za tento úkon vo výške 86,77 Eur. Rovnako súd nepovažoval za odôvodnené a účelne vynaložené trovy účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012, ktoré si žalobca, resp. jeho právny zástupca uplatnil ako účasť na pojednávaní v trvaní od 8:30 do 10:55 hod., pričom z trestného spisu vyplýva dĺžka trvania hlavného pojednávania od 13:00 do 13:20 hod., pričom uvedené pojednávanie bolo otvorené a vec na ňom prejednávaná. Odôvodnený bol tak nárok na jeden úkon právnej služby vo výške 63,58 Eura, nie dva vo výške 127,16 Eur. Súd taktiež nepovažoval za účelne vynaložené trovy vo výške celého úkonu právnej služby 65,08 Eur za účasť na pojednávaní dňa 5.2.2013, kde bol iba vyhlásený rozsudok, nakoľko za takýto úkon právnej služby prináleží nárok na odmenu iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky, t.j. v sume 16,27 Eura.

53. Súd priznal náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v celkovej žalobcom uplatnenej sumy. Pri výpočte nárok na cestovné súd vychádzal z vyúčtovania predloženého v žalobe ako ja na pojednávaní dňa 27.6.2018, no pri výpočte zohľadnil celkovú vzdialenosť medzi Považskou Bystricou a Žilinou podľa portálu vzdialenosti.sk, ktorá je 33 km, nie 36 ako uvádzal právny zástupca žalobcu. Pri výške ceny pohonných hmôt vychádzal súd z údajov Štatistického úradu SR ako aj z cien udávaných žalobcom v prípade, že cena uvedená žalobcom je nižšia ako vyplýva z údajov ŠÚ SR. Právny zástupca žalobcu totiž súdu nedoložil doklad o kúpe pohonných hmôt v čase realizácie cesty, preto súd musel vychádzal z porovnania priemerných cien pohonných hmôt (motorová nafta) podľa údajov Štatistického úradu SR. Z nižšej ceny vychádzal súd iba pri realizácii cesty dňa 11.10.2011, kedy žalobcom uvedená cena pohonných hmôt (1,370 Eur za liter), pričom z údajov ŠÚ SR vyplynula suma 1,345 Eur za liter

(č.l. 17). V ostatných prípadoch súd priznal žalobcom uplatnenú sumu, nakoľko bola nižšia ako udával Štatistický úrad SR.

54. Okrem toho si žalobca uplatnil trovy súvisiace s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktoré pozostávali z dvoch úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.12.2013, spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 29.7.2014 spolu s režijným paušálom a DPH. Samotný nárok na úhradu týchto trov som posúdila v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý jednoznačne uvádza, že súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Žalobcovi však súd priznal náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 155,05 Eur vrátane DPH (t.j. odmena za jeden úkon právnej služby -spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vo výške 121,17 eur a 1 x režijný paušál 8,04 Eur), ktoré posúdil podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky, pretože predstavujú náklady vzniknuté žalobcovi v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky na náhradu škody. Súd pri tejto položke ako účelný a preukázaný úkon neuznal úkon označený ako prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.12.2013, nakoľko právny zástupca žalobcu nezdokladoval súdu realizácie prvej porady s klientom. Na základe tejto skutočnosti súd nepriznal ani nárok na režijný paušál.

55. Žalobca si ďalej uplatnil titulom náhrady škody aj náklady spojené so znaleckým dokazovaním vo výške spolu 600,- Eur, a to za znalecký posudok č. 43/2012 a č. 2/2012, vykonané znalcom Doc. Ing. Pavlom Kohútom, PhD. Uvedené trovy súd považoval za účelne vynaložené, nakoľko na základe znaleckých posudkov bolo rozhodnuté aj vo veci oslobodenia spod obžaloby Krajským súdom v Žiline. Rovnako samotný okresný súd so súhlasom prokurátora uvedené dôkazy - znalecké posudky vykonal v rámci dokazovania pri rozhodovaní o vine a treste žalobcu v trestnom konaní, a tak ich súd považoval za účelne vynaložené. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.6.2018 zároveň súdu zdokladoval aj vyúčtovanie a samotnú úhradu znaleckej odmeny žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vznikla škoda v súvislosti s účelným uplatňovaním trov trestného konania vo výške 600,- Eur titulom znaleckých posudkov.

56. V žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania, avšak pred otvorením pojednávania dňa 27.6.2018 v tejto časti žalobu zobral späť. Celkovo tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 2.907,62 Eur, ktorý pozostával z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní (2.152,57 Eur vrátane DPH), účelne vynaložených trov trestného konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania (600,- Eur) a z nákladov vzniknutých žalobcovi v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky na náhradu škody (155,05 Eur).

57. Žalovaný je povinný povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku splniť v zmysle druhej vety § 232 ods. 3 v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil žalovanému na plnenie (splnenie si povinnosti vypratať byt) dlhšiu, ako trojdňovú lehotu, a to z dôvodu povahy uloženej povinnosti a jeho žiadosti pre prípad, že by súd žalobe vyhovel.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

61. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.516,49 EUR s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 26,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.516,49 Eur od 3.2.2015 do zaplatenia zobral žalobca žalobu späť, a tak súd v zmysle § 256 ods. 1 dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti zobral späť po namietnutí uplatnenej výšky za úkon právnej služby označený ako účasť na hlavnom pojednávaní dňa dňa 11.10.2011, ktorý mal byť uplatnený v nižšej výške ako v skutočnosti bol. Preto v tomto smere bola úspešnou stranou sporu protistrana. Súd žalobcovi priznal sumu 2.907,62 EUR.

Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 82,69 % (2.907,62 EUR/ 3.516,49 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 608,87 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 17,31 % (608,87 EUR / 3.516,49 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 65,38 % (82,69 % - 17,31 %). Preto je žalovaný7 povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 65,38 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia