Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-15-2018.pdf
PDF · 86.79 KB
No categories available
13S/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: SLUŽBY VAŽEC, s.r.o., so sídlom Poprad, Rovná 4240, IČO: 46 537 911, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, pracovisko: Žilina, Dolný val 574/7, IČO: 47 246 863 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/6393, O-894/2017 zo dňa 29. decembra 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č. PO/BEZ/2017/6393, O-894/2017 zo dňa 29. decembra 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.12.2017, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 247/2017/2.1/B, IPTN/KAHIP/ROZ/2017/611 zo dňa 03.11.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 3000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého sa ako zamestnávateľ dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na pracovisku asfaltovanie kanalizácie a zemné práce, S. N. v priebehu výkonu inšpekcie práce dňa 31.05.2017 v čase o 09.10 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby U. A., nar. 25.07.1996, ktorý vykonával závislú prácu
- stavebný robotník, pričom s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné, nakoľko vychádza 1) z nesprávneho právneho posúdenia, 2) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, 3) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise a 4) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, žalovaný neprihliadal na zásady trestného konania podľa Trestného poriadku.
3. Konkrétne uviedol, že správne orgány založili svoje rozhodnutia na tom, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu len na základe zápisnice spísanej s kontrolovanou osobou U. A., pričom táto osoba v nej neuviedla, že pracuje pre žalobcu, naopak uviedla, že pracuje pre iný subjekt. Teda ani zo samotnej zápisnice, na podklade ktorej sú založené rozhodnutia správnych orgánov v žiadnom prípade nevyplýva, že by táto osoba vykonávala pre spoločnosť žalobcu akúkoľvek závislú činnosť tak, ako ju definuje
zákonník práce. Povinnosťou správneho orgánu bolo pritom zistiť skutočný stav veci, teda úplný a presný stav veci.
4. Žalobca poprel, že by U. A. pre neho vykonával akúkoľvek činnosť, preto bolo podľa jeho názoru povinnosťou Inšpektorátu práce zabezpečiť stavebný denník, knihu dochádzky, vyjadrenie investora alebo stavbyvedúceho.
5. Žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v podanej správnej žalobe a zastáva názor, že o veci bolo rozhodnuté po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, keď spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť bolo preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom. Skutkovú okolnosť, že kontrolovaná fyzická osoba vykonávala závislú prácu jednoznačne potvrdzuje aj zápisnica o podaní informácie, ktorú dopytovaná fyzická osoba U. A. zaopatrila vlastnoručným podpisom. Dotknutá osoba uviedla, že „ pracuje pre S. R. nemá nič uzavreté, pracuje pre neho už druhý deň, náradie, ktoré používal boli zo skladu S. R. a boli poskytnuté S. N.“. Zápisnica bola spisovaná priamo na mieste, kde fyzická osoba vykonávala činnosť. Fyzická osoba tieto skutočnosti uviedla spontánne, bez možnosti dohody so žalobcom. Žalovaný zdôraznil, že pri výkone inšpekcie bol vyhotovený zoznam kontrolovaných osôb, z ktorého je zrejmé, koľko osôb sa nachádzalo na pracovisku. Považoval za potrebné ozrejmiť skutočnosť vyplývajúcu zo spisu predloženého inšpektorátom práce, a to že počas vyhotovovania zápisnice prišlo na pracovisko vozidlo, ktoré malo na dverách označenie „SLUŽBY VAŽEC“, vystúpili z neho dve fyzické osoby v montérkach a pridali sa k dvom zamestnancom pracujúcim na pracovisku asfaltovanie kanalizácie a zemné práce, S. N.. Obe fyzické osoby uviedli, že pracujú s týmito dvoma osobami, pričom jednou z týchto osôb bol U. A.. Všetky štyri osoby vykonávali práce na jednom mieste, v rovnakom čase a rovnakého druhu, pričom iné osoby sa tam v čase výkonu inšpekcie nenachádzali. Kontrolou bolo potvrdené, že sú to zamestnanci kontrolovaného subjektu SLUŽBY VAŽEC, s.r.o..
6. Záverom poukázal na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne spáchaného priestupku, nerozporoval skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol dôkazné bremeno.
7. V následnom vyjadrení žalobca nesúhlasil s tým, že by zo zápisnice o podaní vysvetlenia U. A. vyplývalo spáchanie deliktu jeho osobou tak, ako tvrdil žalovaný. Naopak z tejto zápisnice podľa neho vyplýva, že v ňom kontrolovaná osoba uviedla, že pracuje pre iný podnikateľský subjekt, a to S. R. S.V. služby Važec, IČO: 14 172 321, ktorý je otcom konateľa žalobcu. To, že by malo ísť o žalobcu je len domnienkou žalovaného, ktorá nie je podložená žiadnym dôkazom. Následne poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko jeho nariadenie žiadal žalobca. Po verejnom prejednaní veci dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.
9. Predmetom prieskumu je vec správneho trestania tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 31.05.2017 U. A. podal inšpektorom vysvetlenie do zápisnice pričom uviedol, že nemá uzavretú žiadnu zmluvu, robí práce pre S. R., a to od predchádzajúceho dňa. Súčasne uviedol, že mu náradie poskytol S. N. zo skladu S. R.. V administratívnom spise sa taktiež nachádza aj zoznam kontrolovaných osôb, z ktorého vyplýva, že boli kontrolované 4 osoby medzi nimi aj U. Pokoš. Z. administratívneho spisu nie sú vysvetlenia podané týmito osobami.
10. Dňa 02.06.2017 vydal inšpektorát práce Trenčín oznámenie o vykonaní inšpekcie, ktoré bolo dňa 13.06.2017 doručené žalobcovi. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že U. A. s ním nemá uzavretú žiadnu zmluvu, nevykonával pre neho žiadne práce.
11. Dňa 27.06.2017 Inšpektorát práce Trenčín vydal Protokol o výsledku inšpekcie, v ktorom konštatoval, že kontrolou v systéme Sociálnej poisťovne bolo zistené, že fyzická osoba U. A. nie je prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Odkázal na zápisnicu o podaní vysvetlenia spísanú s U. A. a nariadil odstrániť zistený nedostatok. Vo vyjadrení k protokolu výslovne žalobca namietal, že z výpovede jednej osoby nemôže inšpektorát dospieť k záveru o nelegálnom zamestnávaní. Výpoveď tejto osoby s ním nebola žiadnym spôsobom konfrontovaná.
12. Dňa 28.09.2017 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Súčasne bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. 33 správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. V písomnom vyjadrení žalobca namietal, že inšpektorát sa dostatočne nezaoberal tvrdením U. A., ktorý do zápisnice uviedol, že pracuje pre S. R. služby važec. Takáto osoba pritom existuje, ale nejedná sa o žalobcu, čo bolo inšpektorátu oznámené. Trval na tom, že Lukáš Pokoš nie je zamestnancom žalobcu, nebol s ním dohodnutý žiaden pracovný čas, nikdy nevykonával práce v mene žalobcu a nebola s ním dohodnutá a ani mu žalobcom vyplatená žiadna odmena.
13. Dňa 03.11.2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3000 eur za porušenie povinností uvedených v odseku 1. tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutie inšpektorátu ako vecne správne potvrdil.
14. Podľa § Podľa § 2 zák.č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
16. Správny súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu, ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý v následne začatom správnom konaní predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov. Nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
17. Z administratívneho spisu nebolo zistené, že by v predmetnej právnej veci bolo vykonané iné dokazovanie ako podanie vysvetlenia U. A., ktorý sa vyjadril k tomu pre koho pracuje neurčito, keď túto osobu označil len menom S. R., ktorá osoba bola síce konateľom žalobcu, ale súčasne v danom čase existoval aj podnikateľ - živnostník tohto mena. U. A. pritom neuviedol a inšpektor práce od neho ani nepožadoval, aby sa k uvedenej otázke vyjadril bližšie.
18. Rovnako sa U. A. vyjadril k tomu, že mu boli odovzdané pracovné prostriedky pracovníkom žalobcu, čo však žalobca poprel a z administratívneho spisu nevyplýva, že by v tomto ohľade bolo vykonané akékoľvek iné dokazovanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podanie takéhoto vysvetlenia je uskutočnené ešte pred začatím správneho konania, a osoba, ktorá je na základe výsledkov inšpekcie zodpovedným subjektom, ešte nemá postavenie účastníka konania (nebolo začaté správne konanie) a teda nemôže uplatňovať v plnom rozsahu svoje procesné práva, vrátane práva byť prítomný na výsluchu a klásť vypočúvanej osobe otázky.
19. Za tejto situácie bolo uvedené podanie vysvetlenia (ktoré je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie) správnymi orgánmi vyhodnotené ako postačujúce pre riadne zistenie skutkového stavu a právny záver
o tom, že tu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, za ktoré je zodpovedný žalobca, pričom od začiatku boli skutočnosti, ktoré z neho mali vyplynúť samotným žalobcom spochybňované.
20. Správny súd konštatuje, že pokiaľ v rámci správneho konania účastník konania kvalifikovaným spôsobom vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení, nemohol správny orgán odkázať iba na zistenia učinené v rámci kontroly a bolo jeho povinnosťou sa s jeho námietkami vyporiadať v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti spochybňované účastníkom konania riadne objasniť. Správny súd konštatuje, že pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie (ktoré naviac kontrolovaný subjekt od začiatku spochybňoval), ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 správneho poriadku vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie.
21. Súčasne správny súd poukazuje, že žalovaný oprel svoj právny záver aj o skutočnosť, že počas výkonu inšpekcie prišlo na pracovisko auto, z ktorého vystúpili pracovníci žalobcu a pripojili sa k U. A. a inému zamestnancovi. Mali sa dokonca vyjadriť, že pracujú spolu. Uvedené však nevyplýva zo žiadneho dôkazu založeného v administratívnom spise. Súčasťou spisu je len zoznam kontrolovaných osôb, pričom nie je zrejmé, či tieto osoby sa vyjadrili k osobe U. A., kto kedy a akým spôsobom prišiel na pracovisko, resp. iné skutočnosti.
22. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
23. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov potom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).