Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-48-2024.pdf
PDF · 71.7 KB
Case nature
Subarea
8P/48/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., D. XX a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., o návrhu navrhovateľa: G. B., nar. X.X.XXXX, bytom H., D. B. X, o úpravu styku starého otca k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e , že n e m á právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ – starý otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáha úpravy styku s maloletým dieťaťom. Uviedol, že s maloletým trávil čas do roku 2022 striedavo, maximálne 3x ročne, a od roku 2022, keď došlo k rozvodu jeho syna, sa obaja rodičia zatajujú a prestali komunikovať. Pracujú toho času vo Švajčiarsku. Nakoľko nie je možné sa dohodnúť na styku s maloletým s jeho matkou, navrhuje v záujme maloletého upraviť styk súdnym rozhodnutím.
2. Dňa 16.4.2024 navrhovateľ na výzvu súdu oznámil, že maloleté dieťa má reálny pobyt toho času vo Švajčiarsku, v meste Jegensdorf. Býva tam s matkou. Nevie uviezť, či tam maloletý navštevuje školu. Podľa slov matky mal maloletý nastúpiť do prvého ročníka základnej školy na Slovensku najskôr v Nových Zámkoch. Škôlku s určitosťou navštevoval v dedine Jegensdorf. O pediatrovi nemá žiadnu vedomosť. Tiež uviedol kontaktnú adresu na matku vo Švajčiarsku.
3. Podľa článku 5 bod 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretý 19. októbra 1996) oznámeného Ministerstvom zahraničných vecí v Zbierke zákonov oznámením č. 344/2002 Z. z. (ďalej len „Dohovor“), právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
4. Podľa článku 1 bod 1. Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru.
5. Podľa článku 3 písm. a), b) Dohovoru, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä a) nadobúdania, výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia,
b) opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä práva určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
6. Podľa článku 5 bod 2 Dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 (neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa) právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
7. Slovenská republika je členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom od 26.4.1993. Švajčiarsko je členom Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom od 6.5.1957. Vzhľadom na skutočnosť, že Švajčiarsko nie je členským štátom Európskej únie, použijú sa v súvislosti s predmetným konaním vo vzťahu k nemu ustanovenia Dohovoru. Ustanovenia tohto Dohovoru majú prednosť pred uplatnením právneho poriadku Slovenskej republiky.
8. Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v inom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území iného štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.
9. Skutočnosť, či maloletý A. má obvyklý pobyt vo Švajčiarsku súd posudzoval vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností tohto konkrétneho prípadu. Súd vzal do úvahy, že matka vo veci rozvodu vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 11P/236/2018 uviedla, že maloletý syn A. sa narodil v Berne vo Švajčiarsku a už od narodenia s ním matka vo Švajčiarsku žije, z toho dôvodu je obvyklý pobyt maloletého Švajčiarsko, kde matka aj iniciovala konanie o úprave rodičovských práv a povinností. Zo spisového materiálu vo veci 11P/236/2018 mal súd ďalej za preukázané, že v zmysle Dohody zo dňa 12.09.2018 ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému A., uzavretej vo Švajčiarsku a schválenej Rozhodnutím o schválení dohody zo dňa 13.09.2018, bol maloletý Colin zverený do osobnej starostlivosti matky. Ako uviedol aj starý otec, maloletý s určitosťou navštevoval škôlku vo Švajčiarsku. Z uvedeného súd usudzuje, že maloletý má vytvorené sociálne väzby v danej krajine, kde je zrejmé, že sa nezdržiava len prechodne, ale už od svojho narodenia, teda dlhodobo. Vo Švajčiarsku je matka maloletého aj dlhodobo zamestnaná. Zo zistených okolností súd vyvodzuje, že matka nemá v úmysle žiť vo Švajčiarsku len dočasne a mieni aj maloletému vytvoriť v mieste terajšieho bydliska stále a obvyklé sociálne a rodinné zázemie.
10. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že maloletý má za takejto situácie svoj obvyklý pobyt vo Švajčiarsku a právomoc na rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého a právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa majú justičné orgány vo Švajčiarsku.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Preto sa základe uvedených dôvodov súd aj bez návrhu vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.