Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/7/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v právnej veci maloletých detí: 1/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, 2/ V.G. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Maďarska, 3/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, toho času všetci bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, deti rodičov: matky - A. V.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. T. Č.. X, XXX XX L., prechodne bytom G.. A. XXX/X, XXX XX V. A., štátna občianka Slovenskej republiky, a otca - V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Ú. XX, XXXX N., Maďarsko, štátny občan Maďarska, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletých detí na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd návrat maloletých detí R. P., nar. XX.XX.XXXX, V. P., nar. XX.XX.XXXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu, ktorou je Maďarsko n e n a r i a ď u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, otca maloletých detí na nariadenie návratu maloletých detí: R. P., nar. XX.XX.XXXX, V. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. V., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len "maloletí"), do krajiny ich obvyklého pobytu, t.j. do Maďarska.

2. Navrhovateľ, otec maloletých, svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.01.2018 bolo začaté konanie o návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, nakoľko matka dobrovoľné vydanie maloletých detí odmietla. Dňa 03.08.2015 matka maloletých detí odovzdala dobrovoľne maloleté deti otcovi na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave. Otec si deti prevzal s tým, že matka súhlasila s vycestovaním maloletých detí do krajiny pobytu otca, t.j. na územie Maďarska. Po uplynutí dohodnutej doby pobytu detí, matka detí požiadala otca, aby mohli deti u neho ešte určitý čas zostať, otec súhlasil s pobytom detí. Maloleté deti sa postupne otcovi zverili o podmienkach a trestoch, ktoré boli u matky na denno - dennom poriadku, preto sa otec maloletých rozhodol, že deti zostanú na území Maďarska. Po oznámení uvedeného rozhodnutia matke, matka po určitej dobe s pobytom súhlasila a sama priniesla deťom na miesto nového pobytu hračky, oblečenie a súhlasila s tým, že deti budú navštevovať predškolské a školské zariadenie v Maďarsku. Matka deti sporadicky navštevovala, na výživu neprispievala. Matka styk s deťmi aj telefonický kontakt mala umožnený. Matka nikdy nespomenula, že by deti chcela späť do vlastnej osobnej starostlivosti. V júni 2017 matka navštívila maloletých a deti bez predchádzajúceho oznámenia už na miesto pobytu nevrátila. Deti premiestnila dva týždne pred koncom školského roka, bez oznámenia, bez akýchkoľvek dokladov, bez ošatenia, a od tej doby ignorovala akýkoľvek pokus o kontakt. Miesto premiestnenia detí neoznámila, napriek opakovaným výzvam ani príslušnému súdu v Balassagyarmat, kde už v tom čase prebiehalo konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Od augusta 2015 matka neiniciovala žiadne konanie o návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky, nedomáhala sa

styku s maloletými deťmi, v podstate nepodnikla žiadne právne kroky, ktoré by smerovali k návratu maloletých detí na územie Slovenska. V januári bolo začaté konanie o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca. Konanie prebieha na Balassagyarmati Járásbíróság, kde bolo vydané aj neodkladné opatrenie o zverení maloletých do osobnej starostlivosti otca. Uvedené neodkladné opatrenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko matka voči nemu podala odvolanie. Matka maloletých premiestnila na územie Slovenskej republiky v júni 2017, keď už prebiehalo konanie na Balassagyarmai Járásbíróság. Matka sa vyjadrila, že deti vyrastali na území Slovenskej republiky, čo nie je pravda, pretože určitý čas maloleté deti žili aj s matkou na území Maďarska, a to až do decembra 2012. Maloletý R. začal povinnú školskú dochádzku v Maďarsku, na M. C. Á. T., kde ukončil aj 1. ročník Základnej školy. Maloletý V. navštevoval predškolské zariadenie G. G. Ó.. Maloletý Q. sa síce narodil v L., ale od narodenia žil a vyrastal v Maďarsku, až do svojich XX. mesiacov života. Maloletí mali trvalý pobyt v obci G., J. F. XX. Na území Slovenskej republiky strávili deti menej času svojho života. Pred neoprávneným premiestnením deti žili v Maďarsku od 03.08.2015, t.j. vyše 681 dní. Za toto obdobie sa adaptovali na nové prostredie, staršie maloleté detí navštevovali školské zariadenie, dosahovali vynikajúce výsledky, komunikovali iba v maďarskom jazyku, dokážu v maďarskom jazyku viesť dialóg, samostatne hodnotiť vlastný výkon a zvládajú učivo v školskom zariadení. Deti navštevovali záujmové krúžky, stretávali sa s priateľmi, maloletý R. bol členom futbalové klubu. Maloletí boli matkou vytrhnutí z tohto prostredia, čo môže mať na ich vývoj nepriaznivé následky. V Maďarsku mali maloleté deti vytvorené stabilné prostredie, žili v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca, boli dostatočne finančne zabezpečené po materiálnej aj finančnej stránke. Deti majú v Maďarsku detského lekára aj zubára, absolvovali všetky preventívne prehliadky a očkovania. Hoci sa maloletí nachádzajú na území Slovenskej republiky, neovládajú jazyk štátu, nekomunikujú v slovenskom jazyku, matka nemá stabilnú adresu, často sa sťahuje a mení zamestnanie. Podľa informácií otca deti nemajú na území Slovenskej republiky svojho zubára, dosahujú slabší prospech ako dosahovali na území Maďarska. Maloletý R. mal v 1. polroku 2017/2018 neospravedlnené vymeškané hodiny. Otec má informácie, že matka žije v domácnosti svojho priateľa, ktorý bol viackrát trestaný. Otec má za to, že ak deti zostanú na území Slovenskej republiky, bolo by neprípustným spôsobom zasiahnuté do ich základných práv zakotvených v Dohovore o právach dieťaťa prijatého Valným zhromaždením Spojených národov, nakoľko by bolo porušené právo detí na zdravý duševný vývoj, lásku, porozumenie, starostlivosť. Otec maloletých taktiež podotkol, že deti od svojho premiestnenia na územie Slovenskej republiky žijú pod tlakom matky, matka bráni akémukoľvek kontaktu otca s maloletými, preto je možné, že deti sú ovplyvnené vo svojom názore na osobu otca.

3. Súd uznesením zo dňa 04.05.2018 ustanovil maloletým deťom R. P., V. P. a Q. V. na zastupovanie maloletých detí a ochranu ich záujmov v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda (ďalej len "kolízny opatrovník").

4. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") vyzval uznesením zo dňa 04.05.2018 matku maloletých detí R.na P., V. P. Q. Q. V., ako účastníka, ktorý podľa navrhovateľa porušuje právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletých bolo uznesenie súdu doručené dňa 16.05.2018.

5. Matka maloletých detí sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.05.2018. S návrhom otca matka maloletých detí nesúhlasila, nakoľko otec v návrhu uvádza nepravdivé a zavádzajúce informácie. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že s otcom detí sa zoznámila a po krátkej známosti začali zdieľať spoločné bývanie. Spočiatku z bezproblémového vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodil ich prvý syn R.. Syna vychovávali spolu, striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska, hoci po dovŕšení veku vhodného na predškolské vzdelávanie bol maloletý R. prihlásený do maďarskej školy, ktorú navštevoval sporadicky, a nie tak ako to tvrdí otec maloletých. Po narodení druhého syna spočiatku žili s deťmi na území Maďarska, kde neskôr otec maloletého V. zapísal do predškolského zariadenia, ktoré ale nikdy nenavštevoval, nakoľko sa rodičia rozhodli o trvalé premiestnenie na územie Slovenskej republiky, konkrétne do L.N.. Vzťah rodičov začal byť problematický. Otec maloletých bol

bez práce a v tom čase bola matka jedinou živiteľkou rodiny, čo otcovi prekážalo. Matka maloletých sa viackrát pokúsila o nápravu vzťahu kvôli pohodliu maloletých detí, pokusy však boli viac - menej bezúspešné. Po narodení syna Q. sa ich vzťah natrvalo rozvrátil. Matka sa o deti starala sama. Ich spolužitie bolo neriešiteľné, nakoľko opakovane dochádzalo z otcovej strany k fyzickým a psychickým útokom voči jej osobe. Otec maloletých v tom čase mal už iný vzťah. Vzťah matky a otca maloletých bol ukončený a napokon sa matka maloletých rozhodla presťahovať do K.. Dňa 07.08.2014 bola na Okresnom súde Lučenec uzavretá rodičovská dohoda, ktorou boli deti zverené výlučne do osobnej starostlivosti matky. Na dohode o určení styku otca s maloletými nedošlo, nakoľko otec sa nepodieľal na výchove svojich detí a ani nejavil záujem o stretnutie so synmi. Rodičovská dohoda obsahuje aj dohodu o určení výživného, a to vo výške 100 Eur mesačne, vždy k 25. dňu príslušného mesiaca. Od vzniku dohody do dnešného dňa otec neuhradil určenú výšku príspevku na výživu maloletých ani raz. Až po podaní trestného oznámenia vo veci za zanedbanie povinnej výživy sa otec maloletých začal o maloletých synov zaujímať a sám navrhol, že sa s maloletými chce stretnúť, príp. chcel s deťmi stráviť viac času. Matka súhlasila so stretnutím, keďže nikdy nemala v úmysle brániť styku maloletým s ich otcom a po dohode s otcom mu ich odovzdala na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave s tým, že sa dohodla s otcom maloletých, že deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Otec maloleté deti premiestnil ešte v ten deň na územie Maďarska, bez platných cestovných dokladov, bez akýchkoľvek dokladov a bez akéhokoľvek súhlasu matky s premiestnením a vycestovaním maloletých na územie cudzieho štátu. Tvrdenie otca, že matka údajne s premiestnením súhlasila, v žiadnom prípade nemožno považovať za súhlas matky s vysťahovaním maloletých detí na územie Maďarska. Matka nevedela presné miesto, kde boli deti premiestnené. Následne po neúspešnom akomkoľvek kontakte s deťmi podala trestné oznámenie na oddelení PZ SR v Bratislave. Neskôr nadviazal otec maloletých detí kontakt s matkou, pričom jej odmietol oznámiť adresu, kde sa s deťmi zdržiava a žiadal ju o dodanie dokladov maloletých, nakoľko sa so svojou terajšou družkou rozhodol, že maloleté deti nemieni vrátiť matke, a to napriek tomu, že boli súdom zverené do jej osobnej starostlivosti. Otec nebol ochotný oznámiť adresu, kde sa maloletí zdržiavajú. Bez súhlasu matky sa rozhodol prihlásiť deti do školského a predškolského zariadenia, napriek tomu, že deti nemali platné doklady. Matka sa po neúspešnom pokuse dohovorom rozhodla deti vyhľadať a zistila ich adresu pobytu. Otec nebol ochotný umožniť matke kontakt s maloletými, iba naproti finančnej odmene, sám viackrát prisľúbil, že si deti matka môže vziať, no nikdy sa tak nestalo. Otec kontakt neumožňoval, matka deti videla len sporadicky, vždy vycestovala na územie Maďarska. Od júna 2017 žije rodina opakovane v strachu, nakoľko sa otec vyhráža matke, taktiež je matka vystavená útokom zo strany terajšej družky otca, ktorá má záujem získať detí späť, nakoľko by takto rodina s viacerými deťmi mohla využiť sociálne výhody Maďarska pre viacdetné rodiny. V rodine by bolo po návrate 3 maloletých detí, až 7 maloletých detí vo veku od 3-16 rokov. Na Járásbíroság Balassagyarmat bolo vydané bez pojednávania predbežné opatrenie vo veci zverenia maloletých detí do dočasnej starostlivosti otca, ktoré bolo po odvolaní matky zrušené a konanie bolo pozastavené, po dodaní určitých dôkazov. Deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje pevné a stabilné výchovné prostredie, žije usporiadaným životom. Matka je riadne zamestnaná v pracovnom čase, ktorý umožňuje plnú starostlivosť o jej maloleté deti. Staršie deti navštevujú od 09/2017 Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v V. A., navštevujú krúžky, majú tam priateľov, s ktorými si rozumejú. Najmladší Q. je začlenený do predškolskej prípravy v materskej škole. Maloleté deti sa nachádzajú opätovne v starostlivosti matky od 06/2017, čo je 354 dní. Maloleté deti majú v Slovenskej republike vyhovujúce bývanie, školskú dochádzku, ako aj zdravotnú starostlivosť. Ovládajú slovenský jazyk. Ak by mal otec skutočne záujem na blahu svojich detí, ako to prezentuje v návrhu, nie je matke zrejmé, prečo sa nikdy nezaujímal o to či sú deti zdravé, nikdy si nespomenul na narodeniny či meniny svojich detí, na ich výživu neprispieval. Otec v návrhu uvádza, že matka sa s premiestnením detí zmierila a sama im doniesla oblečenie a hračky, čo však nie je pravdivý údaj, nakoľko matka deťom hračky nedoniesla. S pobytom na území Maďarska nesúhlasila a oblečenie im zobrala iba kvôli tomu, lebo jej otec oznámil, že má problém to zabezpečiť a bála sa o zdravie detí. Maloleté deti žili na území Maďarska v neprimeraných podmienkach. Deťom otec bránil čo i len v telefonickom kontakte s matkou, boli vedené vo viere, že matka sa o nich nezaujíma, nechce ich do svojej starostlivosti. Matka sa v júni 2017 rozhodla, že premiestni maloleté deti späť na územie Slovenskej republiky, nakoľko dostala opakovane potvrdené, že deti sú aj naďalej v jej starostlivosti, takže sa nedopúšťa nezákonného postupu a otec zadržuje maloleté deti na území Maďarska neprávom. Deti po príchode na územie Slovenskej republiky matka opätovne začlenila do prostredia, z ktorého boli nedobrovoľne vytrhnuté, trpeli odlúčením od rodiny, priateľov, spolužiakov. Od ich príchodu na územie Slovenskej republiky sú

maloletí spokojní, ale žijú v obave o opakovaný "únos" zo strany otca. V januári 2018 sa otec po 7 mesiacoch pokúsil naviazať kontakt s deťmi, ale bez vedomia matky sa pokúsil deti vybrať zo základnej školy a premiestniť na územie Maďarska. Zamestnankyňa základnej školy stretnutie otca s deťmi umožnila vo vyčlenenej triede a následne kontaktovala matku maloletých detí, ktorá si ich vyzdvihla v školskom zariadení. Otec sa v školskom zariadení preukázal neprávoplatným predbežným opatrením a tvrdil, že deti sú v jeho starostlivosti. Podľa názoru matky návratom maloletých detí existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Deti potrebujú pre svoj zdravý psychický a fyzický vývoj stabilné prostredie, bez stresu, ktoré im matka zabezpečuje aj teraz. Matka poukázala na čl. 13 písm. b) Dohovoru, podľa ktorého orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Matka má za to, že v danom prípade sú tieto podmienky splnené. Deti sú trvale v starostlivosti psychiatra, nakoľko majú strach z opakovaného premiestnenia otcom do Maďarska.

6. Súd konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 27.06.2018 v neprítomnosti navrhovateľa i matky maloletých detí s poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), keďže navrhovateľ napriek tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené (vrátane prekladu predvolania i poučenia o procesných právach do maďarského jazyka) sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a pojednávanie odročiť nepožiadal. Matka maloletých detí dňa 26.06.2018 o 15.26 hod. doručila súdu e-mailom podanie označené ako "Oznámenie, návrh na odročenie", v ktorom uviedla, že sa na pojednávanie nemôže dostaviť, nakoľko maloleté deti sú od 17.06.2018 v domácom ošetrení, kvôli infekčnému ochoreniu. Matka k svojmu podaniu pripojila scany výmenných lístkov, ktoré vystavila dňa 26.06.2018 všeobecná lekárka pre deti a dorast a podľa ktorých maloletí V. P. a Q. V. majú od 18.06.2018 ovčie kiahne, musia byť v domácej starostlivosti. Súd dňa 27.06.2018 o 8.44 hod. zaslal matke bezodkladne po tom, ako sa oboznámil s jej žiadosťou elektronicky oznámenie, že jej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, zvlášť s poukazom na charakter predmetnej veci a zákonnú požiadavku prejednania veci súdom v lehote 6 týždňov (§ 134 . Z lekárskeho potvrdenia pripojeného k žiadosti vyplýva, že maloletí boli chorí už od 18.06.2018, pričom matka o odročenie pojednávania požiadala až tesne pred pojednávaním, čiže si nesplnila povinnosť stanovenú v ustanovení § 183 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania povinný oznámiť súdu dôvod na odročenie bezodkladne, t.j. hneď, po tom, čo sa o ňom dozvedel. Súd poukazuje tiež na to, že matka už pri telefonickom rozhovore dňa 25.06.2018 súdu uviedla, že sa nariadeného pojednávania nezúčastní z dôvodu, že deti majú ovčie kiahne, pričom o odročenie pojednávania v tomto čase nepožiadala. Súd prihliadol tiež na tú skutočnosť, že matka vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.05.2018 výslovne vyjadrila súhlas s prejednaním veci bez jej prítomnosti.

7. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 13.04.2018, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 18.05.2018, so stanoviskom kolízneho opatrovníka, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu v rozsahu danom ust. § 123 a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Maloletý R. P. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v L., maloletý V. P. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v A. v Maďarsku a Q. V. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v L.. Maloletí sa narodili z nemanželského vzťahu rodičov matky A.L. V., štátnej občianky Slovenskej republiky a otca V. P., štátneho občana Maďarska. Rodičia s maloletými žili striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska. Z potvrdenia vydaného vedúcou materskej škôlky G. G. zo dňa 20.04.2018 je zrejmé, že maloletý R. navštevoval materskú škôlku v Maďarsku v období od 01.09.2009 do 31.08.2012. Maloletý V. bol takisto zapísaný v uvedenej materskej škôlke dňa 26.04.2012, avšak do škôlky nechodil. Dňa 04.12.2012 maloletý V. zmenil škôlku, podľa vedomosti riaditeľky škôlky kvôli presťahovaniu. Spočiatku bol vzťah rodičov bezproblémový. Po narodení maloletého Q. sa vzťah matky a otca rozvrátil a matka sa napokon rozhodla s maloletými presťahovať do K..

9. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 6P/22/2014-34 zo dňa 30.05.2014 schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej, súd zveril maloleté deti V.Á. P., R. P. Q. Q. V. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého V. P. sumou po 60 Eur mesačne, R. P. sumou po 100 Eur mesačne a Q. V. sumou po 40 Eur mesačne.

10. Začiatkom augusta 2015 matka po dohode s otcom maloletých odovzdala maloleté deti otcovi na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, a dohodla sa s ním, že jej deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Napokon sa otec rozhodol, že maloleté deti zostanú na území Maďarska. Maloletí si postupne na život na území Maďarska zvykli. Z potvrdenia o návšteve materskej škôlky G. Z. N., vedúca materskej škôlky potvrdila, že maloletý Q. ako aj maloletý V. boli zapísaní do materskej škôlky dňa 09.09.2015 a tú pravidelne navštevovali do 01.06.2017. Maloletý V. navštevoval škôlku do 28.06.2016 a v septembri 2016 sa stal žiakom Základnej školy Y. M. Z. N.. Maloletý R. navštevoval základnú školu. Z potvrdenia zo dňa 16.04.2018 vyplýva, že maloletý R. bol členom futbalového klubu, ktorý funguje pri ZŠ M. Y. a ako člen tejto inštitúcie sa zúčastňoval súťaží, študentských olympiád a iných športových podujatí.

11. V januári 2017 bolo začaté konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Konanie prebieha na Balassagyarmati Járásbíróság. Rozhodnutím Okresného súdu v Balassagyarmat č. 6.P.20.028/2017/22 - 1. číslo zo dňa 12. septembra 2017 bolo vydané predbežné opatrenie ktorým súd zveril maloleté deti do starostlivosti otca. Súd ustanovil styk medzi matkou a maloletými deťmi, každý 3. týždeň v mesiaci v sobotu od 09-18 hod., za dozoru otca, v mieste jeho bydliska. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko matka proti rozhodnutiu súdu podala odvolanie. Na základe odvolania bolo rozhodnutie Okresného súdu v Balassagyarmat rozhodnutím súdu 2. stupňa zo dňa 08.01.2018 zrušené a konanie sa vrátilo na nové pojednávanie.

12. Matka od augusta 2015 neiniciovala na maďarských orgánoch žiadne konanie o návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky. Až v júni 2017 matka navštívila maloletých a bez predchádzajúceho oznámenia už na miesto pobytu maloletých nevrátila. Deti matka po príchode na územie Slovenskej republiky začlenila späť do prostredia, z ktorého boli odobratí. Maloletý R. a maloletý V. navštevujú základnú školu J. C. s vyučovacím jazykom maďarským v V. A., čo vyplýva z potvrdenia základnej školy zo dňa 21.03.2018. Maloletý Q. navštevuje materskú škôlku v V. A.. Maloletí navštevujú záujmové krúžky. Maloletí na území Slovenskej republiky žijú s matkou na adrese A. X Z. V. A.. Matka maloletých je zamestnaná v spoločnosti R. Z. V. A. A..P..U..

13. Zo šetrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 10.05.2018 bolo zistené, že maloletí žijú spoločne s mamou v 3-izbovom byte v podnájme v V. A.. Počas návštevy bola bytová hygiena na dobrej úrovni. Maloletí spia v jednej izbe, kde sa nachádza poschodová posteľ, jedno lôžko, písací stôl a šatník. Maloletí majú vytvorené dobré podmienky pre pokojný spánok, majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a majú zabezpečený priestor na plnenie si školských povinností. Podľa udania matky otec sa o maloleté deti nezaujíma, nenavštevuje ich, ani ich telefonicky nekontaktuje. V minulosti občas telefonicky deti kontaktoval. Maloleté deti boli pri pohovore čisto oblečené, veľmi zhovorčivé, bezprostredné. Maloleté deti vyjadrili svoj vôľu zostať bývať u matky. Udali, že je pravdou, že chvíľu bývali u otca v Maďarsku, to bolo vtedy, keď mama bývala inde. Teraz chcú bývať u matky, páči sa im V. A., ako aj škola, ktorú navštevujú, majú tu veľa kamarátov. S matkou sa cítia v bezpečí a chcú zostať v jej starostlivosti a nechcú sa k otcovi vrátiť do Maďarska. Maloletý Q. ešte dodal, že sa mu tunajšia škôlka páči viac ako v Maďarsku. Má strach a bojí sa, že sa musí vrátiť k otcovi. Psychický, fyzický i zdravotný stav maloletých je dobrý. Matka má vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu maloletých detí.

14. Kolízny opatrovník ako súdom ustanovený zástupca maloletých detí v konaní odporučil súdu návrhu navrhovateľa nevyhovieť. V rámci svojho stanoviska zdôraznil, že dve z maloletých detí sa narodili na Slovensku, pričom striedavo žili tu aj v Maďarsku. Okresný súd Lučenec v roku 2014 zveril všetky maloleté deti matke, pričom kolízny opatrovník má za to, že otec súhlasil aj s ich pobytom na území Slovenskej republiky. Zároveň kolízny opatrovník poukázal na vyjadrenie maloletých, ktorí chcú ostať s matkou a tiež i na vyjadrenie psychiatra, ktorý neodporučil stretnutia s otcom.

15. Predmetom konania je v danom prípade rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len " Dohovor ") a z Nariadenia (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských

veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej "Nariadenie rady"), ktoré dopĺňa a vykonáva Dohovor. Maďarsko a Slovenská republika sú týmito medzinárodnými predpismi viazané. Procesná reflexia uvedených hmotnoprávnych predpisov je vyjadrená v ust. § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP").

16. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

17. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len " Dohovor "), cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

19. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

20. Podľa čl. 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

21. Podľa čl. 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

22. V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.

23. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.

24. Podľa článku 10 Nariadenia rady, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania i súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,

alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;

iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

25. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

26. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

27. Súd v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom (s výnimkou rámca vhodných opatrení). Právna úprava obsiahnutá v Dohovore a Nariadení Rady je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Výnimky je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Dohovoru. Článok 11 Nariadenia Rady preto stanoví, že pri rozhodovaní o návrhu na návrat je výnimka z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa stanovená v článku 13 písm. b) Dohovoru obmedzená na minimum, pretože aj napriek existencii okolností predvídaných týmto ustanovením musí súd nariadiť návrat dieťaťa, ak boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do krajiny obvyklého pobytu.

28. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru, ako aj Nariadenia Rady (súvisí s ust. § 123 .

29. Nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zásade neznamená jeho návrat k navrátenie opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča "únoscu", keďže súd v prípade, že návrhu vyhovie, nariadi návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a nie návrat "do rúk" opusteného rodiča.

30. Dokazovania v predmetnom konaní súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu detí; kto k maloletým deťom vykonával opatrovnícke práva a ak v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

31. Prvou otázkou, s ktorou sa s poukazom na odsek 30 súd musel vysporiadať, bolo ustálenie krajiny obvyklého pobytu detí. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, ako aj matkou maloletých detí vyplynulo, že maloletí R. a Q. sa narodili na Slovensku, maloletý V. v Maďarsku, z nemanželského vzťahu rodičov. Rodičia s maloletými žili striedavo na území Slovenskej republiky a Maďarska. Po rozvrátení vzťahu rodičov Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 30.05.2014 schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Maloletí teda v tomto období mali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde žili až do začiatku augusta 2015, kedy matka po dohode s otcom mu odovzdala maloleté deti na Hlavnej vlakovej stanici v Bratislave, a dohodla sa s ním, že jej deti vráti na tom istom mieste a v dohodnutý čas. Napokon sa otec rozhodol, že deti matke nevráti, ale zostanú na území Maďarska, pričom deti žili na území Maďarska až do ich premiestnenia matkou na Slovensko. Maloleté deti tak pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky žili v Maďarsku nepretržite takmer 2 roky (od augusta 2015 do júna 2017), pričom v tomto období mali vytvorené všetky sociálne väzby na území Maďarska, kde boli začlenené do sociálneho života bežného pre deti ich veku (bývanie, zdravotná starostlivosť, predškolské a školské zariadenie, voľnočasové aktivity a s nimi spojené rovesnícke väzby). V nadväznosti na uvedené mal súd v konaní preukázané, že maloleté detí R., V. Q. Q. mali bezprostredne pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Maďarsku. Súd zároveň v tejto súvislosti ustálil, že s poukazom na čl. 10 písm. b) v spojení s bodom i) Nariadenia Rady si v danom prípade súdy Slovenskej republiky nezachovali svoju právomoc, keďže deti sa na území Maďarska nachádzali najmenej jeden rok po tom ako sa matka dozvedela o pobyte detí (keď z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 31.08.2015 vyplýva, že matka najneskôr už v tomto období vedela, že otec sa s deťmi zdržiava v obci N.), deti sa v novom prostredí usadili, pričom matka do jedného roka odvtedy, ako sa dozvedela o mieste pobytu detí nepodala na príslušné maďarské orgány žiadosť o návrat detí na územie Slovenskej republiky.

32. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou, kto vykonával opatrovnícke práva k maloletým. Podľa Čl. 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. Z predložených dokumentov - rodných listov maloletých súd vyvodil záver, že ide o deti narodené z matky, pochádzajúce z mimomanželského vzťahu rodičov, ku ktorému vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. V danom prípade otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, o maloletých sa osobne staral, a teda bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o mieste pobytu maloletých.

33. Ďalej zostalo ustáliť, či premiestnenie maloletých bolo vykonané neoprávnene. Neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že toto právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (Čl. 3 Dohovoru). Súd mal v konaní za preukázané, že v danom prípade matka v júni 2017 v čase návštevy detí v Maďarsku v neprítomnosti otca a bez jeho súhlasu premiestnila maloleté deti na Slovensko. Otec matke súhlas s vysťahovaním detí na Slovensko nedal a s neoprávneným premiestnením detí sa po ich odchode nezmieril. Po jej odchode zisťoval, kde sa matka s deťmi nachádza, následne podnikol právne kroky a dňa 03.05.2018 podal na tunajší súd návrh na nariadenie návratu maloletých do krajiny obvyklého pobytu. Od júna 2017 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletých detí matkou na území Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletých detí na území Slovenskej republiky nespochybnila.

34. Súd považuje za potrebné uviesť, že najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti riadi Dohovor a Nariadenie Rady, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa (preambula Dohovoru a odôvodnenie č. 12 a 13, čl. 12, 15 a 23 Nariadenia Rady, čl. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie Rady sú založené na zásade, že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, vyžaduje okrem jedinej výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13 a 20 Dohovoru (čl. 13 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia Rady), vždy návrat dieťaťa.

35. V poslednom okruhu sa preto súd v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru zaoberal otázkou, či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 rozširuje povinnosť súdu nariadiť návrat aj na prípady, keby dieťa bolo vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate, ktoré musia byť preukázateľne spôsobilé dostatočne ochranu dieťaťa po jeho návrate zabezpečiť.

36. Súd poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v návratových veciach (napr. rozh. ESĽP X proti Lotyšsku), zohľadnenú okrem iného aj v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 23.05.2014, č.k. IV. ÚS 100/2014-94 týmto zdôrazňuje, že pri rozhodovaní v každom konkrétnom prípade prihliada na to, že je povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium, ktoré môže prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké: udržať si väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné a zároveň sa rozvíjať v zdravom prostredí. Z pohľadu perspektívy osobného rozvoja teda závisí na rade individuálnych okolností, najmä na veku a vyspelosti dieťaťa, prítomnosti a absencii rodičov v jeho živote a jeho prostredí a zážitkoch. Vnútroštátne súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre dieťa.

37. Z konania otca, ktorý deti na území Slovenskej republiky nenavštevoval (s výnimkou jednej návštevy detí v januári 2018 v školskom zariadení), na pojednávanie súdu sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil, súd v čase rozhodnutia nemal za preukázaný skutočný záujem otca o deti. Otec pritom súdu nepreukázal, že by matka v styku otca s maloletými deťmi bránila, alebo že by sa otec styku s deťmi domáhal prostredníctvom súdu, príslušného sociálneho úradu, alebo priamo návštevou u matky. Z dôvodu nečinnosti otca maloletých detí pred súdom, jeho osobnú neúčasť na pojednávaní súdu, súd nemohol vyhodnotiť postup a rozsah prijatia vhodných opatrení pre ochranu maloletých detí v prípade ich návratu do Maďarska, aby mohol posúdiť možné riziko, hrozbu vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy a prípadne neznesiteľnú situáciu.

38. Súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy vyjadrený názor maloletých detí, ktorý zabezpečil prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Súd mal za preukázané, že maloleté deti majú vytvorené silné citové väzby so svojou matkou, priateľmi, spolužiakmi na Slovensku, sú plne začlenené do sociálneho a rodinného života a prostredia na Slovensku. Maloleté deti samostatne vyjadrili svoju jasnú vôľu zostať bývať u matky na Slovensku, chcú zostať jej v starostlivosti, lebo s matkou sa cítia v bezpečí, odmietajú vrátiť sa k otcovi do Maďarska. Maloletý Q. navyše prejavil strach a obavy z návratu k otcovi. Všetky tri maloleté deti sú momentálne plne adaptované na prostredie, navštevujú školské a predškolské zariadenie.

39. Súd na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v čl. 13 psím. b) Dohovoru. Matka maloletých detí nemá v súčasnosti v Maďarsku vytvorené primerané podmienky pre ďalšiu plnohodnotnú starostlivosť o maloleté detí, na ktorú sú deti vzhľadom na ich vek a citovú väzbu fyzicky aj psychicky odkázané. Matka maloletých nemá v Maďarsku vytvorené žiadne zázemie, teda bývanie a prácu, ktoré by jej umožňovali zabezpečiť po návrate aspoň základné potreby maloletých, ako bývanie a výživa. Bolo tiež preukázané, že otec na výživu maloletých neprispieva. Súd je toho názoru, že návrat maloletých detí do Maďarska bez prítomnosti matky nie je možný bez bezprostredného ohrozenia zdravého vývoja maloletých detí, predovšetkým s ohľadom na výslovne prejavený strach a obavy z návratu k otcovi do Maďarska zo strany najmladšieho z detí, maloletého Q. (X rokov). Prípadné odlúčenie detí od matky by mohlo deťom spôsobiť nenapraviteľné ujmy na ich zdraví a psychike a návrat maloletých detí za vyššie uvedených okolností by deti priviedol do neznesiteľnej situácie. Otec od júna 2017 nemal s deťmi žiadny osobný kontakt (s výnimkou jednej návštevy detí v školskom zariadení), čím eliminoval zachovanie dovtedajších vzájomných citových väzieb s deťmi. Na základe uvedené je súd toho názoru, že hoci nemôže rozhodovať i o matke maloletých detí, je v danom prípade potrebné umožniť matke, aby v prípade, ak by bol nariadený návrat maloletých detí do Maďarska, mala možnosť ísť s nimi. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na tú skutočnosť, že v súčasnosti jediným právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 30.05.2014, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky.

40. Poukazujúc na uvedené dôvody a zistený skutočný stav veci nebolo možné zo strany súdu so zreteľom na najlepší záujem detí prijať iný záver ako ten, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloleté deti vystavil fyzickej (nezabezpečenie základných potrieb týkajúcich sa bývania a výživy dieťaťa) alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pretože na základe absolútnej nečinnosti otca v konaní pred súdom (napriek tomu, že mu všetky písomnosti v konaní boli doručované vrátane prekladu do maďarského jazyka) nemal súd za preukázané vykonanie primeraných opatrení zo strany otca maloletých detí na zabezpečenie bezpečného návratu maloletých do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia Rady. Súd teda uzavrel, že v danom prípade ide o situáciu, s ktorou Dohovor počíta v článku 13 písm. b), a preto návrat maloletých bez preukázania primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany detí po ich návrate nie je možné nariadiť.

41. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, a preto rozhodol súd tak, že návrat maloletých detí R. P., G.. XX.XX.XXXX, V. P., G.. XX.XX.XXXX Q. Q. V., G.. XX.XX.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do Maďarska nenariadil.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

43. Súd v súvislosti s povinnosťou uloženou mu v ustanovení § 134 uvádza, že lehotu šiestich týždňov pre vydanie rozhodnutia v danom prípade nebolo možné, tak ako vyplýva z obsahu spisu, dodržať z dôvodu, že otec si už v samotnom návrhu nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom v ustanovení § 127 CMP, keď v návrhu neuviedol adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republiky. Keďže otec nebol v konaní zastúpený advokátom, súd ho uznesením zo dňa 04.05.2018 vyzval na doplnenie návrhu, pričom bolo potrebné zabezpečiť i preklad tohto uznesenia do maďarského jazyka. Napriek tomu, že otcovi bolo uvedené uznesenie vrátane jeho prekladu riadne doručené, otec súdu adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republiky neuviedol, na uznesenie žiadnym spôsobom nereagoval. Súd teda v priebehu celého konania doručoval otcovi všetky zásielky na adresu jeho pobytu v Maďarsku, čo malo vplyv na celkovú dĺžku konania a objektívnu nemožnosť dodržať lehotu šiestich týždňov pre vydanie rozhodnutia, s prihliadnutím i na povinnosť súdu rešpektovať zachovanie všetkých procesných lehôt.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.