Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky C.. K. A., členov JUDr. G. E. a JUDr. A. N., D.., v právnej veci žalobcu: B. I., k.s., so sídlom F. cesta XX/B, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, správca v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX R. R., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou M.., s.r.o., F. cesta XX/B, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 03.05.2017 v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil JUDr. G. H., F. cesta XX, XXX XX R.-slava - správcovi v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o., IČO: XX XXX XXX - rozdiel v sume 27.455,91 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2015. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 19.761,33 Eur a vyrubil DPH v sume 7.694,58 Eur.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a že skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Rozhodnutie žalovaného je tiež ne-preskúmateľné. Zopakujúc chronológiu úkonov správcu dane, kontrolovaného daňového subjektu a argumenty pôvodnej správkyne v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. v rámci jej vyjadrení a v ňou podanom odvolaní, žalobca dospel k záveru, že z vykonanej daňovej kontroly nesporne vyplynulo, že prijaté zdaniteľné obchody žalobca použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom bol správca dane nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať dostatočné dokazo-vanie a potrebné miestne zisťovanie a nie presúvať dôkazné bremeno výlučne na žalobcu. Správca dane podľa žalobcu nerešpektoval povinnosť súčinnosti s daňovým subjektom, keď nerealizoval ďalšie žalobcom navrhované dôkazy. Relevantnú

časť v správnej žalobe (str. 8 až 10) venoval žalobca najmä preukazovaniu toho, že dodávatelia žalobcu (M. G. s.r.o., A. E. - L., E. R. spol. s r.o., G.-E. U. s.r.o., T. E., a.s., A. D., s.r.o.) mu tovar a služby riadne a reálne dodali a že žalobca za tovar a služby riadne zaplatil a v nadväznosti na to citoval rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a tiež v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj rozsudkov NS SR vo veciach 4Sžf/7/2011, 3Sžf/1/2011, venujúc sa aj problema-tike vedomosti daňového subjektu o jeho zapojení do podvodného konania pri DPH.

3. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariade-nia pojednávania.

4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k nemu v lehote určenej správ-nym súdom nevyjadril. V súdnom spise je evidované písomné podanie žalobcu doručené správnemu súdu pred nariadeným termínom pojednávania, v ktorom žalobca popri ospra-vedlnení neúčasti na pojednávaní sumarizuje svoju právnu argumentáciu v konaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, roz-hodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalob-covi rozsudkom po vykonanom pojednávaní, nakoľko nariadenie pojednávania žiadal žalobca. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratív-neho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu.

6. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel v sume 27.455,91 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015, pričom správca dane nepriznal nadmer-ný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 19.761,33 Eur a vyrubil DPH v sume 7.694,58 Eur.

7. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 27.11.2015 prevzal splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu - spoločnosti K. N., s.r.o., so sídlom M. 2, XXX XX R., IČO XX XXX XXX - oznámenie o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 deklaroval nadobudnutie tovarov a služieb od tuzemských dodávateľov, okrem iných aj od spoločnosti M. G. s.r.o. za spotrebu energií a služieb, od subjektu A. E. - L. za dodávku rozvádzača, od spoločnosti E. R. spol. s r.o. za nákup tovaru, od spoločnosti G. U. s.r.o. za výrobu betonárskej výstuže, od spoločnosti T. E., a.s. za nákup tovaru, od spoločnosti A. D., s.r.o. za poradenstvo a za refakturáciu elektromateriálu.

8. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.12.2015 konateľ kontrolovaného daňového subjektu Ing. D. H. poskytol správcovi dane faktúry a účtovné doklady uvedené v zápisnici č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2015. Následne správca dane predvolal konateľa kontrolovaného daňového subjektu na ústne pojednávanie na deň 04.02.2016. Z jeho výpovede vyplynulo, že spoločnosť K. N., s.r.o. v kontrolova- nom zdaňovacom období vykonávala obchodnú, stavebnú, sprostredkovateľskú a manažérsku činnosť, avšak v auguste 2015 nemala a ani nemá zamestnancov. Hlavným odberateľom daňového subjektu boli v roku 2015 spoločnosti L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, E-A. E. spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX a M. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Na otázku správcu dane, aby sa vyjadril, že podľa dokladov predložených k daňovej kontrole neuskutočnila spoločnosť v auguste 2015 žiadne zdaniteľné plnenie, konateľ uviedol, že nastala chyba v komunikácii medzi spolupracovníkom, ktorý mal na starosti preposielanie dokladov a faktúr od spoločnosti K. N. s.r.o. účtovníckej firme - spoločnosti MB K. s.r.o. Tak sa stalo, že sa vystavované faktúry nedostali do daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2015. Na túto skutočnosť prišiel daňový subjekt až 30.12.2015. K dodávateľskej faktúre č. 07/2015, vystavenej spoločnosťou M. G. s.r.o., konateľ uviedol, že spoločnosť K. N. s.r.o. je subdodávateľom diela výstavby apartmáno-vých domov v R., ktorú realizuje spoločnosť M. s.r.o. ako generálny dodávateľ diela, a v

rámci tohto diela je jedným zo subdodávateľov aj M. G. s.r.o., ktorá uvedenou faktúrou vyúčtovala na základe hodinovej sadzby dodávku stavebných prác za mesiac júl 2015, ktoré mali vykonávať subdodávatelia spoločnosti M. G. s.r.o. Konateľ daňového subjektu prisľúbil predložiť správcovi dane doklady preukazujúce uskutočnenie plnenia deklarovaného faktúrou č. XX/XXXX. Podľa dodacích listov (bez označenia a bez dátumu) pripojených k faktúram vystaveným dodávateľom E. R. spol. s r.o. je ako odberateľ fakturovaného plnenia označený „F..“ K uvedenému zisteniu konateľ daňového subjektu uviedol, že C. F. a F. F. nie sú zamestnancami daňového subjektu, ale ide o subdodávateľa, ktorý má súhlas daňového subjektu k odberu stavebného materiálu pri zákazkách od spoločnosti E. R. spol. s r.o. K faktúre č. XXXX/X/X, vystavenej dodávateľom A. D. s.r.o., konateľ daňového subjektu uviedol, že išlo o poradenskú činnosť v rámci developerských projektov spoločnosti K. N. s.r.o., pripravovaných pre rôznych potenciálnych klientov. K faktúre č. XXXX/X/X, vystavenej dodávateľom A. D. s.r.o., konateľ daňového subjektu uviedol, že išlo o elektroinštalačný materiál dodávaný spoločnosťou H. Y. s.r.o., ktorý nakúpila spoločnosť A. D. s.r.o. ako obchodník na základe obchodného vzťahu tejto spoločnosti s dodávateľom H. Y. s.r.o. a následne predala tento materiál spoločnosti K. N. s.r.o. N. preukazujúce plnenia od spoločnosti A. D. s.r.o. sa konateľ zaviazal predložiť dodatočne.

9. Na ústnom pojednávaní dňa 04.02.2016 uložil správca dane daňovému subjektu, aby do 12.02.2016 predložil dokumenty preukazujúce fakturované dodávky tovarov a služieb. Daňový subjekt požadované doklady nepredložil a preto správca dane výzvou zo dňa 24.02.2016, doručenou dňa 01.03.2016, písomne vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov špecifikovaných vo výzve. Daňový subjekt na výzvu správcu dane nereagoval, preto správca dane daňový subjekt na predloženie dokladov opätovne vyzval, pričom túto výzvu prevzal daňový subjekt dňa 18.04.2016.

10. Dňa 12.04.2016 zrealizoval dožiadaný Daňový úrad Bratislava ústne pojednávanie s Ing. G. R.

- splnomocneným zástupcom spoločnosti A. D. s.r.o. Z., že hlavným predmetom podnikania tejto spoločnosti je stavebná a inžinierska činnosť, ako aj investičná činnosť. Potvrdil, že spoločnosť A. D. s.r.o. vystavila pre spoločnosť K. N. s.r.o. faktúry č. XXXX/X/XXXX a č. XXXX/X/X, obe zo dňa 31.07.2015. K podrobnostiam ohľadne týchto faktúr sa splnomocnený zástupca nevedel vyjadriť, prisľúbil doplniť ich neskôr, nevedel sa vyjadriť ani k ďalším otázkam z dôvodu, že splnomocneným zástupcom spoločnosti A. D.. s.r.o. je len od 11.04.2016. Uviedol, že k niektorým otázkam sa vyjadrí samotný konateľ spoločnosti. Doklady vyžiadané k deklarovaným obchodným prípadom neboli zo strany dodávateľskej spoločnosti predložené.

11. Dňa 14.06.2016 vykonal správca dane ústne pojednávanie so svedkom Tomášom R. - konateľom spoločnosti A. D. s.r.o. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že hlavnými dodávateľmi spoločnosti v auguste XXXX boli spoločnosti H. Y. s.r.o. s dodávkami elektroinštalačného materiálu a spoločnosť D. s.r.o. s dodávkami vodoinštalačného materiálu. Hlavným odberateľom bola spoločnosť K. N. s.r.o. Svedok potvrdil, že pri faktúre č. XXXX/X/X zo dňa 31.07.2015 išlo o refakturáciu dodávky elektroinštalačného materiálu, dodaného spoločnosťou H. Y. s.r.o. Svedok prisľúbil dodatočne (do 24.06.2016) predložiť správcovi dane dodávateľskú faktúru spolu s dodacím listom a s vyjadrením, ako bola vypočítaná refakturovaná suma, avšak tak neučinil. K faktúre č. XXXX/X/X zo dňa 31.07.2015, predmetom ktorej bolo poradenstvo, svedok uviedol, že išlo o poradenstvom vykonávané na stavbe D. F. A. v R. a na prestavbe objektu bývalej reštaurácie L.. Hlavnou činnosťou pri poradenstve bolo riešenie technických detailov, ktoré neboli konkrétne uvedené v projektoch. Dohoda o poradenstve medzi svedkom a konateľom spoločnosti K. N. s.r.o. bola ústna, poradenstvo vykonával svedok osobne. Svedok prisľúbil dodatočne (do 24.06.2016) predložiť správcovi dane podklady pre vyčíslenie výšky fakturovaného poradenstva, avšak tak neučinil.

12. Dňom 24.05.2016 spoločnosť K. N., s.r.o., zmenila sídlo, spoločníka a konateľa, ako aj obchodné meno na A. B.. s.r.o., so sídlom R. R.. Správca dane opätovne doručoval na novú adresu spoločnosti výzvu na predloženie dokladov a dôkazov, výzva sa dňa 28.06.2016 vrátila ako nedoručená.

13. Dňa 06.07.2016 nadobudlo právoplatnosť uznesenie príslušného súdu, ktorým bol dňa 09.06.2016 vyhlásený konkurz na majetok kontrolovaného daňového subjektu. Za správcu v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. bola ustanovená JUDr. G. H.. Tejto bola dňa 22.08.2016 doručená výzva správcu dane na predloženie ním požadovaných dokladov a dôkazov. Dňa 23.08.2016 a 05.09.2016 správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. elektronicky zaslala dokumenty súvisiace s dodávkami tovarov a služieb od subjektov G. U., s.r.o., T. E., a.s., E. R. spol. s r.o., A. E. - L..

14. Dňa 12.09.2016 správca dane vypracoval výzvu na vyjadrenie sa k zisteným skutoč-nostiam počas daňovej kontroly, ktorá bola správkyni v konkurznom konaní úpadcu A.. s.r.o. doručená dňa 19.09.2016 s tým, aby sa k prezentovaným zisteniam do 10 dní vyjadrila. Vo výzve správca dane po opise zistených skutočností skonštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt jednak nepreukázal, na aké dodávky tovarov a služieb použil tovary a služby kúpené v zmysle preverovaných faktúr a tiež neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie niektorých zdaniteľných obchodov tak, ako boli uvedené na sporných faktúrach.

15. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.10.2016. Protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol správkyni v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. doručený dňa 10.10.2016. Dňa 19.10.2016 bola správcovi dane doručená elektronická odpoveď správkyne v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. s vyjadrením k protokolu. Poukázala na to, že ako správca konkurznej podstaty nemala žiadnu vedomosť o začatí a priebehu daňovej kontroly, pričom pre ochranu práv daňového subjektu bolo povinnosťou správcu dane oboznámiť ju s výkonom daňovej kontroly. Správca dane tým, že jej neoznámil začatie a priebeh daňovej kontroly, porušil právom chránené záujmy daňového subjektu. Napriek tomu, že úpadca s ňou nespolupracuje, zabezpečila takmer všetky požadované dôkazy a navrhla ďalší dôkaz - vykonanie osobnej ohliadky stavebných projektov, ku ktorým sa vzťahujú požadované daňové doklady, a to za účelom verifikácie dodávok betonárskej výstuže, rozvádzačov, elektromateriálu a iných stavebných prác. Správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. ďalej namietla, že správca dane v protokole zo dňa 06.10.2016 neodôvodnil, prečo nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, taktiež neodôvodnil, v čom spočívalo nedostatočné preukázanie niektorých skutočností zo strany daňového subjektu.

16. Správca dane predvolal daňový subjekt na deň 08.12.2016 na ústne pojednávanie na prerokovanie vyjadrenia k protokolu. Správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. sa dňa 05.12.2016 z uvedeného úkonu ospravedlnila z osobných dôvodov (ochorenie dieťaťa vyžadujúce celodennú starostlivosť zo strany rodiča). Zároveň opätovne poukázala na to, že na schôdzi veriteľov dňa 20.09.2016 bola z funkcie správcu v konkurznom konaní úpadcZ.. s.r.o. odvolaná a do funkcie nového správcu bol zvolený B. I., k.s. Z úradného záznamu zo dňa 08.12.2016 vyplýva, že správca dane pokračoval v konaní s poukazom na § 68 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Nakoľko správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. tak neučinila, zástupcu si neurčila, správca dane v takom prípade vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania úradného záznamu.

17. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému subjektu rozdiel v sume 27.455,91 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, v podstate z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal, že tovary a služby nadobudnuté od dodávateľov použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, t.j. že nakúpené služby a tovar prijal na uskutočnenie svojich podnikateľských aktivít. Daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie nepredložil žiadne doklady - faktúry, v ktorých by fakturoval dodanie služby pre svojich odberateľov. K návrhu správkyne konkurznej podstaty na vykonanie dôkazu - ohliadky stavebných projektov, správca dane zaujal zamietavé stanovisko, dôvodiac, že uvedený dôkaz by bolo možné vykonať za predpokladu, že by daňový subjekt spolupracoval a konkrétne identifikoval, na ktorú konkrétnu stavbu sa nakúpený tovar alebo nakúpené služby ďalej použili. To však zo strany daňového subjektu ani správkyne konkurznej podstaty nebolo v priebehu daňovej kontroly identifikované. Formálne vykonanie navrhnutej ohliadky podľa správcu dane ešte nepreukazuje, že kontrolovaný daňový subjekt nakúpený tovar a služby použil na vlastné zdaniteľné plnenia ako platiteľ. Správca dane tiež poukázal na ustanovenie § 159 daňového poriadku, podľa ktorého v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkur-zu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu, sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. Správca dane zdôraznil, že nenesie zodpoved-nosť na nečinnosť konateľa úpadcu v rámci prebiehajúceho

konkurzného konania, resp. za nesplnenie povinnosti konateľa na výzvu správcu v konkurznom konaní predložiť požadované doklady a účtovnú dokumentáciu. Ak by konateľ úpadcu poskytol správkyni v konkurznom konaní potrebnú súčinnosť, bola by správkyňa informovaná aj o skutoč-nosti, že u daňového subjektu A. B.. s.r.o. prebieha daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015.

18. Proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016 podala dňa 22.12.2016 správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. odvolanie. Rozhodnutie správcu dane navrhla zrušiť s tým, že bude určený nový termín ústneho pojednávania na prerokovanie pripomienok a návrhov k protokolu správcu dane zo dňa 06.10.2016. Namietala predovšetkým, že správca dane napriek včas doručenému ospravedlneniu z neúčasti na ním nariadenom ústnom pojednávaní neurčil iný termín úkonu, na ktorom by došlo k prerokovaniu jej pripomienok k protokolu za jej osobnej účasti, po ktorom úkone by mohla zvážiť predloženie ďalších dôkazov. Tým došlo k porušeniu procesných práv daňového subjektu a súčasne k faktickému odňatiu možnosti zabezpečovať ďalšie dôkazy na preukázanie reálneho použitia zakúpených tovarov a služieb na vlastné zdaniteľné plnenia. Poukázala na to, že správca dane nemôže za seba ustanoviť akúkoľvek fyzickú osobu ako zástupcu, ktorá by sa mohla zúčastniť na ústnom pojednávaní u správcu dane, ale je povinný určiť za seba kvalifikovaného odborníka s dostatočnými skúsenosťami a odbornými vedomosťami. Vzhľadom na náhle ochorenie maloletého syna infekčnou črevnou virózou sa správkyňa v konkurznom konaní nemohla zúčastniť osobne na úkone u správcu dane dňa 08.12.2016 a pre krátkosť času (časovú tieseň) nebolo v jej možnostiach ustanoviť za seba dostatočne kvalifikovaného zástupcu. Zdôraznila, že konateľ daňového subjektu nespolupracoval ani s ňou, nesplnil si zákonnú povinnosť poskytnúť jej po vyhlásení konkurzu účtovnú a daňovú dokumentáciu, čím mala sťaženú pozíciu a mohla predložiť správcovi dane len také dôkazy, ktoré dokázala zabezpečiť aj bez súčinnosti pôvodného konateľa. Taktiež namietala, že správca dane nevykonal ňou navrhnutý dôkaz - ohliadku stavebných projektov, ku ktorým sa vzťahujú požadované daňové doklady, za účelom preukázania dodávok betonárskej výstuže, rozvádzačov, elektromateriálu a iných stavebných prác. Poukázala opätovne na to, že už skôr oznámila správcovi dane, že dňa 20.09.2016 bola na prvej schôdzi veriteľov odvolaná z funkcie správcu v konkurznom konaní, avšak až do podania odvolania nebolo konkurzným súdom rozhodnuté o zmene v osobe správcu v konkurznom konaní, pričom novým správcom sa stala spoločnosť B. I., k.s.

19. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016 potvrdil. K námietkam správkyne konkurznej podstaty úpadcu opätovne poukázal na ustanovenie § 159 daňového poriadku. Taktiež poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok alebo dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam, následne do 15 dní vydá rozhod-nutie. Rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2016, vydané aj bez prerokovania s daňovým subjektom, bolo preto podľa právneho názoru žalovaného vyda-né v súlade s daňovým poriadkom. Žalovaný tiež zdôraznil, že správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný priestor na to, aby tento mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť. Napriek tomu daňový subjekt jednoznačne a vierohodne nepreukázal, že mal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nakúpených tovarov a služieb, nakoľko nepreukázal, na aké vlastné zdaniteľné plnenia nakúpené tovary a služby použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na to, aby k odpočítaniu dane z pridanej hodnoty mohlo dôjsť, nestačí predložiť iba faktúru. Podľa žalovaného uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov zabezpečujúcich preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. zákona o dani z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane nenastáva zo zákona, ale je právom platiteľa dane a toto jeho právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnú-troštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2013 zo dňa 14.01.2014). Podľa žalovaného z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu nesporne vyplynulo, že prijaté zdaniteľné obchody ne-použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

21. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnim-kou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

24. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

25. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich proces-ných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

33. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad. Ak žalobca v rámci daňového konania namietal, že neboli akceptované jeho dôkazné návrhy, je takýto postup plne v súlade so zákonom za podmienky, že odmietnutie procesných návrhov je zo strany správneho orgánu riadne a logicky odôvodnené. To je aj prípad odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného, v ktorých sa daňové orgány náležite vysporiadali s procesnými návrhmi žalobcu a jeho námietkami voči postupu daňových orgánov. Ak správca dane a žalovaný odmietli vykonať dôkaz ohliadkami stavebných projektov z dôvodu, že tieto neboli konkrétne a že vykonanie navrhnutej ohliadky ešte nepreukazuje, že kontrolovaný daňový subjekt nakúpený tovar a služby použil na vlastné zdaniteľné plnenia ako platiteľ, je takéto vysvetlenie súladné s daňovým poriadkom. Už zo samotného návrhu dôkazného prostriedku by totiž malo byť zrejmé, aká informácia sa jeho vykonaním má získať. Tu treba prisvedčiť daňovým orgánom, že bez príslušnej dokumentácie, ktorá v daňovom konaní správcovi dane stále nebola predložená, by priraďovanie daňovým subjektom nakúpených tovarov a služieb k finálnym produk-tom, ktorých sa mali stať súčasťou, nebolo možné relevantne verifikovať a ohliadka by zostala iba formálnym úkonom bez príslušnej výpovednej (dôkaznej) hodnoty.

34. V súvislosti s otázkou dokazovania v daňovom konaní správny súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“

Správny súd v uvedenom kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“

35. V kontexte správcom dane vykonaného dokazovania dospel správny súd k názoru, že právny záver žalovaného (a pred ním správcu dane) o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo veci preukazovania použitia nadobudnutých tovarov a služieb na vlastné zdaniteľné plnenia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu je logickým rezultátom. Bolo predovšetkým na daňovom subjekte, aby v rámci konania pred správcom dane preukázal tvrdenia vyplývajúce z predložených faktúr aj ďalšími skutočnosťami, no najmä aby preukázal, súčasťou akých konkrétnych a jednoznačne identifikovateľných a verifikova-teľných zdaniteľných plnení ako finálnych výstupov jeho podnikateľskej činnosti sa nakúpené tovary a služby stali. Zo zápisnice o výsluchu pôvodného konateľa žalobcu Ing. D. vyplýva, že tento vlastné zdaniteľné plnenia nekonkretizoval spôsobom, ktorý by správcovi dane mohol postačovať. Hoci ústne pojednávanie u správcu dane dňa 04.02.2016 rezultovalo uložením povinnosti pôvodnému konateľovi žalobcu, aby predložil ďalšie dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti, Ing. D. H. so správcom dane už viac v daňovom konaní nekomunikoval, na opakované písomné výzvy kontrolovaný daňový subjekt nereagoval. Následne po zmene názvu daňového subjektu, zmene jeho sídla a zmene v osobe konateľa a po vyhlásení konkurzu na majetok daňového subjektu, konala so správcom dane správkyňa v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o., avšak pre absenciu súčinnosti s pôvodným štatutárnym zástupcom úpadcu bola jej spôsobilosť uniesť dôkazné bremeno značne limitovaná, čo však nesťažuje dôkaznú situáciu správcovi dane, ale ju sťažuje kontrolovanému daňovému subjektu.

36. K otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a jeho unesenia daňovým subjektom možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“ Z výsledkov novšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „...v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej

spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené...“ Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené daňovým subjektom v daňovom konaní, je potrebné považovať za odôvodnený zisteným skutkovým stavom a za právne korektný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno daňového subjektu považovať za neunesené.

37. Správny súd neuznal za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že neurčením nového termínu ústneho pojednávania včas sa ospravedlňujúcej správkyni v konkurznom konaní z termínu určeného na deň 08.12.2016 došlo k porušeniu práv kontrolovaného daňového subjektu. Správny súd poukazuje na to, že o termíne ústneho pojednávania konaného dňa 08.12.2016 bola správkyňa v konkurznom konaní informovaná s dostatočným časovým predstihom predvolaním, ktoré prevzala dňa 16.11.2016. Je síce pravda, že závažná rodinná udalosť, pre ktorú sa dňa 05.12.2016 z úkonu u správcu dane ospravedlnila, nastala náhle a nebolo ju možné predvídať, avšak nezostalo bez povšimnutia správneho súdu, že v texte svojho ospravedlnenia neúčasti správkyňa v konkurznom konaní vôbec nežiadala správcu dane o určenie nového termínu ústneho pojednávania, resp. že popri ospravedlnení nezaslala správcovi dane ďalšie dôkazy, získavaniu ktorých od 16.11.2016 mohla venovať náležité úsilie a primeranú pozornosť. Súčasťou ospravedlnenia správkyne v konkurznom konaní nie je ani žiadna nová argumentácia, ktorou by sa usilovala zvrátiť dovtedajší náhľad správcu dane na výsledky dokazovania a správcom dane realizované vyhodnotenie dokazovania. Taktiež v ospravedlnení zo dňa 05.12.2016 nie je žiadna zmienka o tom, že by správkyňa v konkurznom konaní sa usilovala nájsť zástupcu na nariadený úkon u správcu dane a že sa jej to pre krátkosť času nepodarilo. Preto ďalší postup správcu dane, ktorý o uvedenej skutočnosti (neprítomnosť daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2016) vyhotovil úradný záznam a následne vo veci rozhodol, považuje správny súd za plne súladný s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku.

38. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktoré vykonal správca dane v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Na zistený skutkový stav boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty postupom a spôsobom upraveným daňovým poriadkom, pričom práva daňového subjektu boli procesnými úkonmi správcu dane zachované. Z úkonov vykonávaných s pôvodným konateľom žalobcu a neskôr so správkyňou v konkurznom konaní úpadcu A. B.. s.r.o. vyplýva, že správca dane v dostatočnom rozsahu poskytol kontrolovanému daňovému subjektu súčinnosť potrebnú na to, aby tento mohol svoje práva v daňovom konaní uplatňovať.

39. S poukazom na vyššie prezentované úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.

41. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.