Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-92-2018.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/92/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Žižkova 11, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 854 140, v konaní zast. HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/X, U., o zaplatenie 378,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 378,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350.- € od 1.12.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. V rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/455/2017 sa žalobca podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 378,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- € od 1.12.2015 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril dňa 30.10.2014 zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu/zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky formou povoleného prečerpania účtu až do výšky úverového limitu 350,- €. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ku dňu 30.11.2015 poskytnutý úver zosplatnil, čo žalovanému oznámil. Ku dňu predčasného zosplatnenia dlžná suma predstavovala 378,31 €, z toho dlžná istina sumu 350,- €, riadny úrok sumu 28,26 € a úrok z omeškania sumu 0,05 €. Okrem zaplatenia tejto sumy si uplatnil na zaplatenie i náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec postúpená tunajšiemu súdu.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám napriek výzve súdu nevyjadril, pohľadávku žalobcu nepopieral.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vyčíslením pohľadávky, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, žiadosťou o poskytnutie úveru, upomienkou, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, poslednou výzvou, kópiou doručenky, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, kópiou doručenky, predžalobnou výzvou, kópiou doručenky, obchodnými podmienkami, výpisom z obchodného registra žalobcu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 30.10.2014 uzavreli strany sporu k tomuto dňu zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 350,- €. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne, debetná úroková sadzba vo výške 25 % ročne, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že žalovaný mohol prvýkrát čerpať úver dňa 30.10.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Žalovaný možnosť povoleného prečerpania na účte využil. Zmluvné podmienky čo do povinnosti poskytnutý úver splácať neplnil, a to ani na výzvy žalobcu (upomienka zo dňa 10.8.2015, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 24.8.2015, opakovaná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 11.9.2015, posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 12.10.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 14.10.2015 (kópia doručenky č.l. 30 spisu)), preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to ku dňu 30.11.2015. Uvedenú skutočnosť žalobca písomne oznámil žalovanému a to podaním zo dňa 1.12.2015, doručeným žalovanému dňa 3.12.2015 (kópia doručenky na č.l. 32 spisu). V oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 378,31 €, pričom žalovaného vyzval na zaplatenie tejto sumy do bezodkladne. žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a to ani na základe predžalobnej upomienky zo dňa 6.10.2017, doručenej žalovanému dňa 16.10.2017 (kópia doručenky na č.l-. 34 spisu). Žalobca si preto nárok na zaplatenie tejto dlžnej sumy uplatnil podanou žalobou. Zároveň si uplatnil na zaplatenie sumu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny 350,- € od 1.12.2015 do zaplatenia.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o bežnom účte aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
7. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.10.2014 zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu č. 4020751045/7500. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver formou povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 350,- €. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z titulu poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania neplnil riadne a včas, žalobca ku dňu 30.11.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyčíslil dlh žalovaného vo výške 378,31 € (z toho dlžná istina predstavuje sumu 350,- €, riadny úrok predstavuje sumu 28,26 € a úrok z omeškania predstavuje sumu 0,05 €). Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 1.12.2015 až do zaplatenia. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.