Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-8C/118/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci žalobcu: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát v Lučenci, J. Kráľa 5/ A, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 303,78 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 29,35 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 13.09.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,76 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 303,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 303,78 Eur od 13.09.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa 15.03.2007 Úverovú zmluvu č. 3703111907 (ďalej len „Zmluva“). V rámci predmetnej Zmluvy malo dôjsť medzi zmluvnými stranami tiež k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. a Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10. a 11. Úverových podmienok žalobcu a právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný ako dodávateľ touto praktikou vnútil žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte ďalší úkon než iba ten, ktorý bol v čase podpisu Zmluvy predmetom jeho záujmu. Z predtlače Zmluvy vyplýva, že podpisom Zmluvy sa žalobca zároveň podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti Zmluvy drobným písmom a ktorá sa týka úplne iného právneho vzťahu, ktorý ma vzniknúť až v budúcnosti. Žalobca síce podpísal Zmluvu, ale nemal v úmysle okrem tejto Zmluvy uzatvoriť aj zmluvu o revolvingovom úvere a preto je potrebné ju považovať za absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalobcu. Navyše zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalobca uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovaným nedošlo a považuje ju za neplatnú. Poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platnosť takej zmluvy sa vyžaduje naplnenie základných náležitostí právneho úkonu, týkajúce sa vôle a prejavu vôle, inak je absolútne neplatná, teda pred uzavretím zmluvy musí byť spotrebiteľ písomne

informovaný o zmluvných podmienkach a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Na základe predkladaného splátkového kalendára boli žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 3.410,92 Eur, ktorý doposiaľ zaplatil žalovanému sumu 4.269,92 Eur. Na základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil sumou 859,- Eur, pričom o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel v priebehu mesiaca február 2015 od svojho právneho zástupcu počas súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12C/388/2014. Požadované bezdôvodné obohatenie predstavuje zaplatená suma zo strany žalobcu, ktorá presahuje poskytnuté finančné prostriedky zaplatené žalobcom na účet žalovaného v období od 22.05.2012 do dňa podania žaloby. Preto si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 303,78 Eur.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 8C/118/2015-32 zo dňa 20.04.2017, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 8C/118/2015-42 zo dňa 06.02.2018 vydaný platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) zrušil v plnom rozsahu.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2018 uviedol, že odpor žalovaného je v skutočnosti sformulovaný len na presvedčení žalovaného, že zmluva o revolvingovom úvere je platným právnym titulom s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami, pričom žalovaný tieto skutočnosti tvrdí a nepreukazuje ich, zároveň opomína § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu, námietka nie je dôvodná a je neodôvodnená. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorého žalobca nepredložil právne relevantný dôkaz odôvodňujúci nárok, pretože žalobca predložil splátkový kalendár k predmetnej Zmluve spolu so žalobou zo dňa 13.08.2015. Ďalej uviedol, že právna stránka Zmluvy už bola skúmaná Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/388/2014. Žalobca sa dňa 16.04.2015 dozvedel, že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. Aj napriek vyriešenej právnej otázke neplatnosti Zmluvy, má za to, že jednotlivé produkty, ktoré ponúkajú poskytovatelia spotrebiteľských úverov majú spĺňať zákonné kritéria, ktoré by nemali dodávatelia obchádzať a prispôsobovať jednotlivým úverovým produktom. Dodávatelia by mali dodržiavať príslušnú právnu úpravu a tým rešpektovať spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu. Vyššiu ochranu spotrebiteľa je možné zabezpečiť serióznym prístupom dodávateľov voči spotrebiteľom tým, že spotrebiteľovi budú poskytované informácie, ktoré budú určité, jasné a zrozumiteľné, teda v zmysle zákona. Rozhodujúci význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Žalobca má za to, že žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nevyvrátil odôvodnenie žalobcu. Argumenty žalovaného považuje za bezpredmetné a naďalej trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 09.04.2018, doručenom súdu dňa 10.04.2018 uviedol, že považuje nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatňuje v celom rozsahu za premlčaný. Pri posúdení premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal zo žaloby, konkrétne z pečiatky tunajšieho súdu, z ktorej vyplýva, že žaloba došla súdu dňa 17.08.2015. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy, ktorý si uplatňuje pred lehotou 17.08.2012 za premlčaný. Žalobca po dátume 17.08.2012 nezaplatil žiadnu splátku, nakoľko splátka zo dňa 12.09.2012 mu bola vrátená späť. Nesúhlasí s názorom žalobcu pokiaľ ide o uplatnenie 10 ročnej premlčacej lehoty z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia. Svoj názor podkladá rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.09.2015 č.k. 17Co/847/2014-104, podľa ktorého úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie žalovaného za účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačil. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu nemožno vyvodiť len z tej skutočnosti, že žalovaný neuviedol do úverovej zmluvy náležitosti, ktoré podľa zákona v nej mali byť. Taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.06.2016 č.k. 17Co/376/2015, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. V danom prípade nie sú splnené

podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, preto platí trojročná objektívna premlčacia doba. Obdobný názor na aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby v prípade spotrebiteľskej zmluvy uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 09.06.2017 č.k. 29Csp/30/2016 aj Okresný súd Prešov, podľa ktorého pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia 2-ročná a objektívna premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo 10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázkou kedy začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Žalovaný uviedol, že žalobca sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel najneskôr dňa 05.05.2014, kedy zaplatil žalovanému posledný poplatok za upomienku a je nepredstaviteľné, aby sa súd stotožnil s jeho názorom o plynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty od januára 2016, kedy sa mal dozvedieť o bezdôvodnom obohatení na základe právneho rozboru spotrebiteľského združenia. Nesúhlasí ani s dátumom, od ktorého si žalobca uplatňuje úroky z omeškania v zmysle žalobného návrhu od 13.09.2012, pretože žalobca pred podaním žaloby nevyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda žalobca nemá nárok požadovať úroky z omeškania z dlžnej sumy od 13.09.2012 do zaplatenia, ale až odo dňa nasledujúceho po tom, čo bola žalovanému doručená žaloba, t.j. odo dňa 13.07.2017, nakoľko žaloba bola žalovanému doručená dňa 12.07.2017. Na základe vyššie uvedených skutočností a vznesenej námietky premlčania žiada žalovaný žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy č. 3703111907 (ďalej len „Zmluva“), úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, pripojeným spisom tunajšieho súdu 12C/338/2014, poštovej poukážky pošta Piešťany zo dňa 18.08.2015, a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

6. Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 15.03.2007 Zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru na nákup tovaru. Na základe Zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 358,20 Eur (10.791,- Sk). Žalobca sa zaviazal zaplatiť úver spolu v 10. mesačných splátkach vo výške 39,77 Eur (1.198,- Sk) s dátumom prvej splátky dňa 15.04.2007. RPMN uvedená v Zmluve v bode 55 je vo výške 25,1%. V rámci predmetnej Zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9. Úverových podmienok žalovaného. Na základe takto uvedenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9., 10. a 11. Úverových podmienok žalobcu. Žalovaný a žalobca podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvorili Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok žalovaného.

7. Zo splátkového kalendára je preukázané, že žalobca čerpal úver vo výške 3.410,92 Eur a žalovanému zaplatil 4.269,92 Eur. Posledná úhrada bola uskutočnená dňa 12.09.2012 vo výške 274,43 Eur. Predchádzajúca úhrada bola dňa 22.05.2012 vo výške 29,35 Eur.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil prijatím majetkového prospechu bez právneho dôvodu, keďže úverová zmluva, na základe ktorej bola poskytnutá úverová karta, z ktorej čerpal finančné prostriedky a na základe ktorej aj uhrádzal finančné prostriedky žalovanému neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a z tohto dôvodu je potrebné zmluvu o revolvingovom úvere I. a zmluvu o revolvingovom úvere II. posúdiť ako absolútne neplatné právne úkony, ktoré sa zrušujú ex tunc, teda od samého začiatku. Výšku majetkového prospechu vyčíslil ako rozdiel medzi sumou na základe karty čerpanou a sumou vrátenou, ktorá bola takto ustálená v súdnom konaní 12C/388/2014.

9. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.04.2015 č.k. 12C/388/2014-93, ktorý sa podrobne zaoberal náležitosťami predmetnej úverovej zmluvy, pričom deklaroval, že v danom prípade úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je potrebné na tento úver nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok bol žalovanému (procesné postavenie v tomto konaní) doručený 13.08.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2015.

10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

11. Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

12. Súd poukazuje na skutočnosť, že zákonom č. 150/2004 Z.z. boli s účinnosťou od 1.4.2004 inkorporované do Občianskeho zákonníka ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, pričom podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa museli dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona s tým, že podľa ods. 4, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré by neboli dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosťou tohto zákona.

13. Je teda zrejmé, že v čase, keď došlo k uzatvoreniu predmetného zmluvného vzťahu, súčasťou slovenského právneho poriadku v Občianskom zákonníku boli ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ktoré obsahovali definíciu neprijateľných zmluvných podmienok a zvýšenej ochrany spotrebiteľa.

14. Pokiaľ sa žalovaný ako podnikateľský subjekt podľa údajov z obchodného registra už od 30.03.2001 zaoberal predmetom činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, mal si byť vedomý, že predmetné zmluvné vzťahy, ktoré doposiaľ uzatváral v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí podriadiť pod ustanovenia na ochranu spotrebiteľa uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenia.

15. Z tohto dôvodu teda znalosť týchto právnych predpisov a znalosť nutnosti ochrany spotrebiteľa nemôže byť pričítaná na ťarchu spotrebiteľa, resp. žalovaná strana nemôže dôvodiť, že v danom prípade konala vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré vzniklo žalobkyni nie úmyselne, ale nedbanlivostne, pretože Zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt s tým, že bola to ona, ktorá stanovovala a nastoľovala podmienky predmetného úverového vzťahu so spotrebiteľom.

16. Od začiatku tohto úverového vzťahu navyše vyplýva, že pokiaľ tento zmluvný vzťah trval od roku 2007 až do zosplatnenia 28.01.2013, teda 6 rokov - počas tejto doby žalovaný nevykonal žiaden úkon, ktorým by Zmluvu bol uviedol do súladu už s postupom času vytvárajúcou sa spotrebiteľskou legislatívou,

ktorá postupnými novelizáciami zákona č. 258/2001 Z.z. jednoznačne stanovovala zvýšenie ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k úverovým zmluvným podmienkam.

17. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo možné požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o výške dohodnutého úroku. Takáto dohoda nie je uvedená ani v úverových zmluvných podmienkach žalovaného. Pritom je zrejmé, že úrok je odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, je to vlastne tá rozhodujúca okolnosť, na základe ktorého je možné posúdiť, nakoľko predmetný úverový vzťah spotrebiteľa zaťažuje a o koľko vlastne má uvažovať o preplatení samotnej istiny. Zo Zmluvy, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným, v ktorej mu poskytol úver vo výške 358,20 Eur (10.791,- Sk) a výškou mesačnej splátky 39,77 Eur (1.198,- Sk), nie je možné zistiť, akú vlastne odplatu si dohodol žalovaný so žalobcom.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje na to, že nemal prečo neveriť žalobcovi v tom, že sa o tom, že sa na jeho úkor môže žalovaný bezdôvodne obohacovať dozvedel až dňa 16.04.2015, teda od dátumu vyhlásenia rozhodnutia, že Zmluva je neplatným právnym úkonom, a teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný nebol zastúpený v konaní 12C/388/2014 právnym zástupcom, uvedenú skutočnosť sa zrejme nemala možnosť dozvedieť z iného zdroja. Žaloba žalobcu tak podľa názoru súdu bola podaná v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote.

22. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobcu obohatiť, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby, ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že existuje spotrebiteľská legislatíva v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počas celého zmluvného vzťahu neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Neurobil ani tak ani v čase, kedy zmluvné vzťahy už museli mať pod doložkou bezúročnosti a bez poplatkovosti náležitosti, ktoré Zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom v danom prípade nemala.

23. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobca hneď po tom, čo sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnil v subjektívnej dvojročnej a objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.03.2007 Zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 10.791,- Sk (358,20 Eur), pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý musí spĺňať náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na tento úver je potrebné nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.04.2015 č.k. 12C/388/2014-93, ktorý sa podrobne zaoberal náležitosťami tejto úverovej zmluvy) a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere len poskytnutú istinu. Zo splátkového kalendára je preukázané, že žalobca čerpal úver vo výške 3.410,92 Eur a žalovanému zaplatil 4.269,92 Eur. Bezdôvodné obohatenie predstavuje suma, ktorú žalobca žalovanému uhradil nad rámec istiny, teda titulom platenia úroku a poplatkov. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobkyni vrátil sumu 274,43 Eur a to dňa 18.08.2015. I keď v tom čase rozsudok vo veci 12C388/2014 nebol právoplatný, bol už vyhlásený, pričom bol právnemu zástupcovi doručený. Skutočnosť, že ide o sumu, ktorá je predmetom tohto konania možno vyvodiť z toho, táto suma presne zodpovedá výške poslednej splátky, ktorú žalobca zaplatil žalovanému dňa 12.09.2012 vo výške 274,43 Eur (predmetom žaloby je podľa žalobcu zaplatenie sumy 303,78 Eur, a to reálne poskytnuté finančné prostriedky ním zaplatené na účet žalovaného v období odo dňa 22.05.2012, uvedené ako 29,35 Eur + 274,43 Eur. Z rozpisu splátok bolo zistené, že žalobca zaplatil na účet žalovaného dňa 22.06.2012 sumu 29,35 Eur a dňa 12.09.2012 sumu 274,43 Eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tak predstavuje sumu 29,36 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie v uvedenej výške.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Nakoľko žalovaný sa nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to odo dňa 13.09.2012 (v uvedený deň už bol žalovaný v omeškaní so zaplatením priznanej sumy). V tom čase bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75%, zvýšená o 8 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 8,75%.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že pomerne úspešnejšiemu žalovanému priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 80,76 % (žalovaná suma 303,78 Eur, priznaná suma 29,35 Eur, úspech žalobcu je tak vo výške 9,62 % a úspech žalovaného je vo výške 90,38 %, úspech žalobcu je tak po odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 80,76 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).

V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané. V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).

V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.