Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-450-2017.pdf
PDF · 76.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/450/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) L. V., nar. XX.X.XXXX, U., F. U. XX/XXXX, 2) U. V., nar. XX.X.XXXX, U., F. U. XXXX/XX a 3) K. Y., nar. X.XX.XXXX, M.-Š., O. D. XX, o zaplatenie 3.768,09 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/269/2014-164 z 27.6.2017 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ zaplatiť žalobcovi sumu 3.768,09 eur spolu s úrokom z omeškania, úrok z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 04.08.2012 v sume 158,48 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.768,09 eur od 05.08.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a II. rozhodol, že žalobca má proti žalovaným právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a za dva úkony právnej pomoci.
2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. (ich znenie citoval) a to tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a za dva úkony právnej pomoci, s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
3. Proti rozsudku a to vo výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V odvolaní, o.i., citujúc znenie § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie o trovách konania nijakým spôsobom nezdôvodnil, neuviedol, prečo mu nepriznal náhradu trov konania aj za ostatné účelne vykonané úkony právnej služby, že z tohto hľadiska sa následne rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné pre nedostatočné, resp. žiadne odôvodnenie a tým i zmätočné, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd pri vydaní rozhodnutia riadil, a preto nie je možné voči rozhodnutiu z jeho strany náležite skutkovo a právne argumentovať. Poukázal na to, že vo veci vykonal a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že inou ako súdnou cestou by sa nedomohol poskytnutých peňažných prostriedkov. Mal za to, že žalovaní si boli vedomí existencie svojho záväzku, na čo boli upozornení viacerými výzvami, ktorými boli vyzvaní k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy, pričom boli upozornení na riešenie veci súdnou cestou v prípade, ak pohľadávka nebude v
stanovenej lehote uhradená. Napriek tomu, žalovaní dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradili, dokonca ani ho nekontaktovali za účelom mimosúdneho, zmierneho vybavenia veci, na základe čoho bol nútený pristúpiť k podaniu žalobného návrhu. Zastával názor, že v konaní neboli zistené a preukázané také skutočnosti na jeho strane, ktoré by spochybňovali dôvodnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zast. S ohľadom na uvedené mal za to, že trovy právneho zast., tak ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania. V prípade, že by bol súd iného názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti a čl. 47 Ústavy SR - každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Zároveň uviedol, že rozhodnutie súdu je v časti trov konania v rozpore s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podľa jeho názoru mal súd v rozsudku rozhodnúť, či má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, avšak nie spôsobom, ako to urobil v predmetnom rozsudku, že mohol percentuálne podľa pomeru úspechu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, avšak o výške trov konania, prípadne o účelnosti vykonaných úkonov právnej služby , by mal rozhodnúť už vyšší súdny úradník v samostatnom uznesení. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zast., resp. ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Rozsudok, okrem výroku II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd prvej inštancie v dôsledku nepreskúmateľného odôvodnenia rozsudku vo výroku II. nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. V prejednávanej veci sa súd dopustil procesnej vady podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, medzi ktoré patrí aj preskúmateľné rozhodnutie.
8. Odvolací dôvod, že v napadnutom výroku rozsudku ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, nedostatočne odôvodnené, je dôvodný. Z odôvodnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o náhradu trov konania, nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd pri vydaní rozhodnutia riadil, pokiaľ žalobcovi priznal proti žalovaným právo na náhradu trov konania len za zaplatený súdny poplatok a za 2 úkony právnej pomoci a za ďalšie úkony právnej pomoci mu náhradu trov konania nepriznal.
9. Je potrebné, o.i., vziať na zreteľ, že súd mal rozhodnúť a svoj výrok o náhrade trov konania formulovať v súlade s § 255 ods. 1 ,2 C.s.p., t.j. či má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu, resp. v rozsahu 100% alebo v inom percentuálnom vyjadrení, podľa pomeru úspechu v spore.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Vychádzajúc z cit. ust., je zrejmé, že súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, nie o plnení, t.j. vo výroku o tomto nároku neuvádza, že je neúspešná strana povinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. V znení takéhoto výroku by preto malo byť napr., že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsah nároku na náhradu trov konania môže súd vyjadriť aj v percentách, napr. v rozsahu 100%, 80% a 60%.
12. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými rozhodnúť, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zneniu § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vysporiada sa aj so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v odvolaní proti rozsudku.
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.
14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).