Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-30-2018.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: D. A., P.. XX.XX.XXXX, X. XXX, zastupeného JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. Z. I., XX.X.XXXX, XXX XX H. J. XX, zastúpenému Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, 26. novembra 1510/3, 066 01 Humenné, 2. Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO:36 062 235, zastúpenej spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislav o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súd Vranov nad Topľou č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. XC/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Zrušuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 21.031,35 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zapríčinenou žalovaným v 1. rade. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 02.09.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu. Túto nehodu zavinil žalovaný v 1. rade, ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XXT/XX/XXXX uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 06.45 hod. viedol motorové vozidlo značky Mercedes-Benz, EVČ: L.-XXXAU po štátnej ceste I/18 medzi obcami Čaklov a Soľ, v smere jazdy do mesta Prešova, za neznámym vozidlom, ktoré pribrzdilo, pričom obvinený už nestihol pribrzdiť a stočil vozidlo vľavo do protismeru, kde v tom čase prechádzala jazdná súprava zložená z nákladného motorového vozidla značky MAN s EVČ: XBXXXXX a prívesu značky AGADOS s EVČ: XBXXXXXX, následne došlo ku kontaktu ľavej prednej časti vozidla Mercedes s ľavým zadným rohom návesu, v dôsledku čoho došlo k otočeniu sa osobného motorového vozidla značky Mercedes a k nárazu jeho pravej časti do prichádzajúceho nákladného vozidla značky Iveco s EVČ: XN-XXXBH.
3. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.01.2012 vypracovaného D.. M. O., E.. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov XX za položku XXXa - A. L. L.. D.. G. J. bolo lekárskym posudkom zo dňa XX.XX.XXXX určené sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov XXXX za položky XXX - J. D. N. I. E. E. Ť. E. L. v počte bodov
XXX bodov, zvýšených o 100 % vo výške XXX bodov, položka XXX - E. E. N. U. v hodnote bodov XXX. Likvidáciu poistnej udalosti realizovala spoločnosť N. - H. E., N..H.., ktorá dňa 28.02.2012 poukázala žalobcovi z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu X.XXX Eur za XXX bodov. Podľa posudku vyhotoveného pre potreby odškodnenia poisťovňou N. - H. E., N..H.. revíznou lekárkou D.. V.A. nebola u žalobcu diagnóza poškodenia miechy dokázaná a zhoršenie neurologického nálezu popisovaného od 5. dňa hospitalizácie súviselo najpravdepodobnejšie s prekonanou náhlou W. D. príhodou, ktorá bola lokalizovaná vo J. Ľ. U. D., teda neurologické príznaky boli lokalizované na E. U. a nie na Ľ., ako je uvedené v neurologickom náleze v čase úrazu. Z neurologického vyšetrenia dňa XX.XX.XXXX D.. U. vyplynulo, že u žalobcu sa jedná o E. H. (E. N. S. N. H. J.G. P., X., N.). Posudkovou lekárkou D.. V. bolo ďalej zistené, že v čase CT vyšetrenia mozgu mal žalobca dokázanú D. U. N., ktorá nemôže súvisieť s akútnym úrazovým dejom, keďže išlo o P. Č. D. N. P. A. U., Č. V. D. X. E.. Konštatovala, že úraz nezanechal následky neurologického charakteru a popisovaná L. E.W. U. nesúvisí s úrazom, nakoľko X. V. D. a V. U. Č. D. neboli žiadnym vyšetrením dokázané. Táto uznala za dôvodnú položku XXXa s počtom bodov XX, čo predstavuje A. L. L. ľahkého stupňa a z dôvodu, že úraz mohol spôsobiť rozvoj Ú. a P. E., A. A. V., H., E. N., S. H. I. H., M., navrhla odškodniť podľa položky XXX s určením bodov na dolnej hranici, teda XXX.
4. Pre rozdielnosť posudkov súd prvej inštancie ustanovil v predmetnom konaní znalca D.. Š. H., ktorý dospel k záveru, že položka XXXa - A. L. L. v počte bodov XX nemá v zdravotnom stave a ani v zdravotnej dokumentácii žalobcu oporu. Položku XXX považoval za správnu a položku XXX za nesprávne uvedenú. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie znalec skonštatoval, že žalobca pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX utrpel H. V. X. - X. Z. J. H. E. Ú. X. N. X. Z., E. E.Ľ. nie závažného stupňa s maximom J., P. U. J. D. Z. J. E. E. I., D. X.. E. E., A. D. J. U. A. Ľ. H.. Zdravotný stav žalobcu bol zhoršený počas hospitalizácie z dôvodu, že na 5. deň po inkriminovanom úraze došlo u žalobcu k W. D. E., ktorá však nevznikla ako priami bezprostredný následok úrazu, ale na základe E. E., X..G.. P. E. M.. Pri vyšetrení mozgu žalobcu pomocou CT bezprostredne po úraze nebolo zistené úrazové poranenie mozgu, ale bola u neho diagnostikovaná N. D., X..G.. V. D. E.. Znalec skonštatoval, že žalobca počas inkriminovanej dopravnej nehody neutrpel poranenie mozgu v zmysle jeho pohmoždenia a neutrpel ani poranenie miechy, tiež v zmysle jej pohmoždenia. Pokiaľ sa u žalobcu objavila diagnóza H. T., tak táto nevznikla v súvislosti s úrazom mozgu, ale v súvislosti s postupne sa rozvíjajúcou N. D. a vzniknutou W. D. E..
5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo znaleckého posudku D.. I. H. konštatoval, že zranenia, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej nehode, nie sú dôvodom terajšieho zdravotného stavu žalobcu, ale tieto sú dôsledkom W. D. E.. V danom prípade tak neexistuje príčinná súvislosť medzi terajším zdravotným stavom žalobcu a úrazom, čím nie je daný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Žalobcom žiadaná náhrada za škodu nemá pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Nárok žalobcu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, 2 písm. a), c), § 4 ods. 3, 4, § 11 ods. 5, 6, 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z.
7. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie odkázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietal nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctva - odvetvie neurológie napriek takto predloženému návrhu na doplnenie dokazovania. Nesúhlasil s vykonaním znaleckého dokazovania iba znaleckým posudkom znalca D.. I.Š. H. za súčinnosti znalca konzultanta z odboru neurológie. Poukázal na to, že tak znalec D.. I. H., ako aj konzultant D.. G. E., nie sú znalcami v odbore zdravotníctvo - odvetvie neurológia. Osobná konzultácia s neurológom D.. G. E. nie je žiadnym odborným stanoviskom, pričom takéto odborné stanovisko by mohol podať iba znalec zapísaný v
zozname znalcov, ktorým D.. G. E. nie je. Nevykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania tak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a takýmto postupom sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom. Vyslovil názor, že skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku sú protirečivé a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Na jednej strane totižto súd konštatoval, že v danej právnej veci vychádzal zo znaleckého posudku D.. I. H., avšak na strane druhej nezohľadnil záver tohto znalca o správnosti bodového ohodnotenia položky č. XXX uvedenej v lekárskom posudku D.. G. J. a o jeho zvýšení o 30 %, ak žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol na základe znaleckého posudku znalca D.. H., ktorý uviedol rozsah zranení, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, vrátane priebehu liečenia, pričom bolo preukázané, že žalobca neutrpel počas dopravnej nehody poranenie mozgu a miechy v zmysle ich pohmoždenia, preto ustálil, že u žalobcu sa objavila H. T., ktorá je viazaná na rozvíjajúcu sa N. D. ako aj na J. W. D. E. bez príčinnej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode. Znalecký posudok vypracovaný D.. H. považoval za plne súladný so zákonom č. 382/2004 Z.z., pričom závery posudku dávajú jasné a ničím nespochybniteľné odborné stanoviská, na základe ktorých konajúci súd mohol rozhodnúť, a preto nebol dôvod na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
10. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom č. k. XXCo/ XXX/XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX. V dôsledku dovolania žalobcu bol rozsudok odvolacieho súdu z X.X.XXXX zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. XCdo/XXX/XXXX - XXX zo XX.X.XXXX a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
11. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu z 3.2.2016 odvolací súd doručil žalobcovi odvolanie žalovaného v 2. rade proti doplňujúcemu uzneseniu, vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie s výzvou na vyjadrenie. Žalobca vyjadrenie nepredložil.
12. Odvolací súd opakovane preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanoveniami § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 375 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred.
13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že znalecký posudok D.. I. H. sa vyporiadal dôsledne so všetkými znaleckými posudkami vyhotovenými pre stanovenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom nie je možné spochybniť, že znalec z odboru traumatológie je kompetentným pre vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k poraneniam žalobcu. Je nepochybné, že žalobca svoj nárok odvodzuje od dopravnej nehody, teda od úrazového deja, pre stanovenie rozsahu poškodenia ktorého je práve odvetvie traumatológie kompetentným. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že u žalobcu sa po úraze vyskytli zdravotné ťažkosti P. pôvodu. Pre posúdenie P. príčin, prípadne dôsledkov, správne znalec pribral konzultanta, ktorým však v zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. nemusí byť osoba zapísaná v zozname znalcov. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v nedostatočne odbornom znaleckom posudku za nedôvodnú.
14. Odvolacou námietkou bola aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku XXX napriek tomu, že znalec D.. I. H. považoval za správne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia D.. G. J. v tejto položke a jeho navýšenie o 30 %. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd upriamuje pozornosť na znalecký posudok na strane 18, kde znalec D.. H. síce posúdil položku XXX ako uvedenú v lekárskom posudku D.. J. za správnu, avšak nie ako dôsledok dopravnej nehody, ale ako následok W. D. E.. Preto nebolo dôvodné toto odškodnenie, vrátené navýšenia, žalobcovi priznať.
15. Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že D. W. E., ktorú prekonal žalobca na 5. deň po inkriminovanom čase, nie je v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej nehode, preto nemôže byť daná ani objektívna zodpovednosť v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. Súd prvej inštancie uznesením z 31.3.2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v prvom rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1840,45 EUR a žalovanému v druhom rade trovy konania pozostávajúce zo zloženej zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 600 EUR. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 34,90 EUR. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania (do 30.6.2016) a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal trovy konania vo vyčíslení uvedenom vo výroku uznesenia.
18. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pričom trovy štátu predstavovali znalečné vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vo vzťahu k náhrade trov štátu súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca spĺňal predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.
19. Podaním z 12.4.2016 sa domáhal žalovaný v 2 rade vydania opravného uznesenia vo vzťahu k uzneseniu z 21.3.2016 s poukazom na tvrdenie, že žalovanému v 2. rade v predmetnom spore nevznikli len náklady súvisiace s preddavkom na znalecké dokazovanie vo výške 600 EUR, ale vznikli mu aj náklady spojené s cestovným za účelom zabezpečenia účasti na pojednávaniach, a to v celkovej výške 203,86 EUR. Toto pochybenie súdu prvej inštancie navrhol žalovaný v 2. rade napraviť vydaním opravného uznesenia, resp. dopĺňacieho uznesenia a v prípade, že tomuto návrhu súd prvej inštancie nevyhovie, tak žiadal aby jeho podanie bolo považované za odvolanie. V rámci odvolacieho návrhu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať trovy konania v celkovej výške 803,86 EUR.
20. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 21.3.2016 podal odvolanie aj žalobca. Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vyslovil názor, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť posudzovaná podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, keďže rozhodnutie v predmetnej veci záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu, teda je dôvodná aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca skutočnosť, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaných a to vzhľadom na charakter konania a tiež aj zo sociálneho aspektu žalobcu, ktorý utrpel ujmu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil a v dôsledku zdravotného postihnutia sa stal invalidným dôchodcom, pričom z priznaného invalidného dôchodku nie je schopný uhradiť trovy konania. Poukázal na znenie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
21. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením z 20.4.2016 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému v druhom rade trovy konania pozostávajúce z cestovného vo výške 169,85 EUR. Priznanie týchto trov zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Cestovné priznal žalovanému v 2. rade za 5 ciest na trase Košice - Vranov nad Topľou a späť za účelom účasti na pojednávaniach dňa 6.11.2012, 8.1.2013, 7.1.2014, 29.9.2014, 24.3.2015 a 7.4.2015. Ďalej konštatoval, že pojednávanie dňa 24.3.2015 sa nekonalo, preto má žalovaný v 2. rade nárok len na cestovné za 5 ciest a nie za 6 ciest.
22. V zákonom stanovenej lehote podal proti dopĺňaciemu uzneseniu odvolanie žalovaný v 2. rade. Trval na tom, že cestovné mu prináleží aj za cestu na pojednávanie dňa 24.3.2015, ktorého sa na základe riadneho predvolania zúčastnil. Pojednávanie sa v uvedený deň konalo, na tomto zástupca žalobcu predniesol svoj návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a zástupca žalovaného v 2. rade s týmto návrhom nesúhlasil. Súd oboznámil strany sporu s novým termínom pojednávania,
ktorý stanovil na 7.4.2015. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať cestovné aj za účasť na pojednávaní dňa 24.3.2015.
23. Proti dopĺňaciemu uzneseniu podal odvolanie aj žalobca. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu a nevykonanie navrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia a dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku náležitého odôvodnenia, keďže súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s možnosťou použitia ustanovenia § 150 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu (teraz ustanovenie § 257 CSP). Naviac, uznesenie z 20.4.2016 trpí zmätočnosťou, pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že cestovné pozostáva zo spotrebovaných pohonných hmôt za účasť na pojednávaniach, medzi ktoré zahrnul aj termín 24.3.2015, pričom v ďalšej časti uznesenia konštatuje, že takéto pojednávanie sa neuskutočnilo, preto cestovné za toto pojednávania priznané nebolo.
25. Odvolací súd s poukazom na uvedené zrušil uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže nedostatočným odôvodnením nezohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP a v prípade, že túto nebude považovať za dôvodnú, bude jeho povinnosťou dôsledne vyčísliť trovy vzniknuté stranám sporu v súlade s obsahom spisu.
27. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).