Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-69-2021.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/69/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v právnej veci navrhovateľky : T. K., G.. G., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, O. Č. B. X. XXX, proti manželovi: T. K.C., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., za účasti maloletých detí: P. K., B.. XX.XX.XXXX, X. W.. B. XXX/X, W., T. K., B.. XX.XX.XXX0, bytom W.. B. XXX/X, W. a Y. K., B.. XX.XX.XXXX ,bytom W.. B. XXX/ X, W., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o rozvod manželstva a úpravu práva povinnosti k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T. K., G.. G.S., nar. XX.XX.XXXX a manžela T. K., B.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd maloletú P., B.. XX.XX.XXXX, maloletého T., B.. XX.XX.XXXX a maloletú Y., B.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti J. K., B.. XX.XX.XXXX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu a všestranný vývoj detí a v bežných veciach ich bude zastupovať a spravovať ich majetok namiesto rodičov.
Otec je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletej P., maloletého T. a maloletej Y.I. výživným v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Matka je p o v i n n á počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletej P., maloletého T. a maloletej Y. výživným v rozsahu 50,--Eur na každé dieťa zvlášť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/80/2020-61 zo dňa 22.02.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2021 a rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 6P/21/2021-54 zo dňa 12.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2021.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 15.10.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v I.. Majú spolu šesť detí, z toho tri sú maloleté a tri sú dospelé. Už rok býva u priateľa na
adrese B. X. XXX. Rok neudržiava s manželom intímny vzťah a má mimomanželský pomer. S manželom si nerozumie. S manželom sa dohodli na starostlivosti o deti tak, že nateraz zostanú v starostlivosti J. K.. Vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené a manželstvo v súčasnosti neplní ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Z daného dôvodu žiada manželstvo rozviesť. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 04.04.2022 ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, neprítomný bol manžel. Prítomná kolízna opatrovníčka ako aj J. K.. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti manžela. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že so svojim manželom nežije už viac ako rok, pričom býva so svojim priateľom. V súčasnosti ešte nemajú schválenú hypotéku a po odkúpení rodinného domu je ešte potrebná aj jeho rekonštrukcia. Následne bude možné jej zveriť deti do osobnej starostlivosti. Nateraz je dohodnutá so svojou dcérou J., že zostanú v jej osobnej starostlivosti. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky aj otca. Maloleté deti sú v súčasnosti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti plnoletej sestre. Majú za to, že je v záujme detí, aby naďalej zostali v starostlivosti plnoletej sestry do času, kým si matka zabezpečí vlastné bývanie. J. K. na pojednávaní uviedla, že súhlasí so starostlivosťou o maloleté deti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Zo sobášneho listu bolo zistené, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX.
Z oznámenia daňového úradu bolo zistené, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov. Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec ani matka nie sú poberateľmi podpory v nezamestnanosti, nemocenských, úrazových dávok, nepoberajú ani dôchodkové dávky. Z oznámenia úradu práce, bolo zistené, že navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 25,88 Eur. Uvedená dávka je však zasielaná osobitnému príjemcovi. Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.01.2015 do 17.03.2015, vyradený z dôvodu nespolupráce. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec je bezdomovec, nemá stále bývanie, cez deň sa zdržiava u svojich známych, v noci prespáva v jednej miestnosti rodinného domu, ktorý má k dispozícii od svojho známeho. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko s manželkou už nežije dlhodobo v spoločnej domácnosti. Maloleté deti sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti už plnoletej dcéry J. K.. Matka býva v X. izbovom dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve matky jej priateľa. V spoločnej domácnosti žije ešte priateľova matka, jeho bratia Y. H. L.. Matka udržiava pravidelný telefonický kontakt so svojimi deťmi, deti k nej chodia aj cez prázdniny. Matka uviedla, že koncom mesiaca marec 2022 by sa mala spolu s priateľom presťahovať do G., kde plánujú kúpiť dvojizbový rodinný dom. Priateľ má údajne schválený hypotekárny úver na kúpu uvedeného rodinného domu. Zatiaľ sa s priateľom dohodli, že deti zostanú v starostlivosti J. K.. Mesačný príjem matky je 480,--Eur. Výdavky má 150,--Eur na výživné, 150,--Eur na plyn, 10,--Eur na internet a 100,--Eur strava. Zo mzdy jej zamestnávateľ zráža mesačne sumu vo výške 200,-Eur na exekúcie. Jej priateľ je takisto zamestnaný v spoločnosti W. U..G..C.. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Základným predpokladom rozvratu manželstva je existencia vážneho narušenia, trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi. Toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak manželia spolu nežijú, nie sú si verní, vzájomne nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Zrušenie manželstva rozvodom odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo je vzťah muža a ženy ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre svoje vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté aj pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou resp. odpustením. Súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva zistil, že hlavnou príčinou rozvratu je, že manželia už rok nežijú spolu, pričom navrhovateľka má nového partnera, s ktorým zdieľajú spoločnú domácnosť. Manželia tak porušili ustanovenie § 18 Zákona o rodine, v zmysle ktorého majú žiť spolu a byť si verní. Ani jeden z manželov nemal záujem zotrvať v manželstve. Súd má za to, že sú dané dôvody v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine, pre ktoré je možné manželstvo rozviesť, súd preto manželstvo rozviedol. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rodičia nemajú vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko otec je bezdomovcom, nemá vlastné bývanie a navrhovateľka býva v B. X., kde nemá vytvorené vhodné podmienky. Nateraz sa dohodli so svojou plnoletou dcérou, že starostlivosť o maloleté deti do obdobia, kým si matka nezabezpečí so svojim priateľom vlastné bývanie bude vykonávať J. K. tak ako to bolo aj doteraz. Nakoľko rodičia nedokážu v
súčasnosti poskytnúť maloletým deťom potrebnú starostlivosť ani zabezpečiť riadny vývin, súd je toho názoru, že je v záujme maloletých detí, aby naďalej boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti J. K., ktorá im poskytuje už dlhodobo osobnú starostlivosť. Na základe uvedeného súd zveril maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti J. K.. V priebehu konania bolo zistené, že otec je bezdomovcom, nie je prihlásený na úrade práce a nepoberá žiadne dávky. Súd mu preto priznal výživné v minimálnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o matku bolo zistené, že matka pracuje, pričom jej čistý príjem je vo výške 420,38 Eur. Matka aj v súčasnosti prispieva deťom výživným po 50,--Eur na každé dieťa, súd jej preto uložil povinnosť prispievať výživným vo výške 50,--Eur aj naďalej, pretože je to v jej možnostiach a schopnostiach. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.(výrok III)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.