Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-33-2017.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX N., I. N. XXXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 31. 5. 2017, domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým určí, že Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014 a Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014 sú bezúročné a bez poplatkov. Súčasne žalobca žiadal, aby súd určil, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 31. 10. 2014 ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014 a Rozhodcovská zmluva zo dňa 31. 10. 2014, ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 31. 10. 2014 ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014 a Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 31. 10. 2014 ako súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31. 10. 2014, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 31. 10. 2014 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. V rovnaký deň bola uzatvorená pri oboch zmluvách rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako vyplýva z jednotlivých dokumentov, žiadosť o poskytnutie revolvingovom úvere/zmluva o revolvingovom úvere k obom zmluvám, ako aj rozhodcovské zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy boli podpísané žalobcom dňa 21. 10. 2014 v Galante a následne po odoslaní týchto dokumentov boli schválené dňa 31. 10. 2014 v Bratislave. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strún v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne, alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to najmä: druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nesprávny údaj o RPMN, ktorá by podľa interaktívnej kalkulačky dostupnej na <https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozickv/kalkulacka> by mala byť vo výške 23,56 %. Na základe uvedených skutočností je potrebné zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500086742 a zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8500086738 považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu, rozhodcovská a zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a rozhodcovská a zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, pretože neboli individuálne dojednané a žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah, keďže mu bol predložené na podpis v Galante a následne schválené v Bratislave 31. 10. 2014. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Žalobca tiež uviedol, že v danom prípade sa jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je to, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (druh spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z tohto dôvodu neplatná. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy, sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú, v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prípade ak sa spor vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy rieši na rozhodcovskom súde, dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca je toho názoru, že uzatvorenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to na základe nasledujúcich skutočností: Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola nanútená jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľné sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Teda možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná
rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Podľa názoru žalobcu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora BÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského súdu žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 19. 6. 2017. Uviedol, že žaloba je podľa § 137 písm. c/, d/ CSP neprípustná. Ďalej argumentoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (47,43 eura), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky (cit. „Dl je výška plátky alebo poplatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad, že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod., pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Žalovaný zároveň popiera tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, z formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ je v bode 2, prvý riadok uvedená informácia o druhu spotrebiteľského úveru, a to: bezúčelový revolvingový spotrebiteľský úver, resp. revolvingový úver na účel uvedený dlžníkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere“. Z ustanovení Zmluvy o revolvingovom úvere je nepochybné, že sa jedná o revolvingový úver, t. j. úver, ktorý je možné po splnení presne definovaných podmienok opätovne čerpať. Predmetný formulár bol predložený žalobcovi pred uzatvorením zmluvy a obsahuje jeho podpis. Z obsahu žaloby rovnako nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by výška RPMN mala byť vypočítaná nesprávne. Odkaz žalobcu na výpočet prostredníctvom kalkulačky zverejnenej na portáli www.openiazoch.zoznam.sk <http://www.openiazoch.zoznam.sk> je nesprávny. Výpočet uvádzaný žalobcom prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažuje žalovaný za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú údaje ako sú suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) boli uzavreté dňa 31. 10. 2014 Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500086738 a 8500086742. Pri ich uzavretí bol žalobcovi predložený aj návrh dohôd o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ďalej v obsahu žaloby argumentuje tým, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola osobitne dojednaná. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a 1istinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca vo svojej argumentácií opomenul, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj to, že podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy môže od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou, uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom, spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. neplatnosti určitej časti (a to aj rozhodcovskej doložky), plnenia povinnosti veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy (napr. vyplatenia úveru či revolvingu, časti úrokov pri predčasnom splatení, vydaní preplatkov a pod). Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej úpravy žalovanému nepatrí.
4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. K uzatvoreniu úverových zmlúv došlo tak, ako to žalobca popísal v žalobe. Medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 31. 10. 2014 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. V rovnaký deň bola uzatvorená pri oboch zmluvách rozhodcovská zmluva.
10. Súd žalobu v časti neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy zamietol pre neunesenie dôkazného bremena podľa § 150 CSP. Súd už v uznesení, ktorým odmietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukázal na to, že žalobca dohody o zrážkach zo mzdy súdu nepredložil. Aj na pojednávanie vytýčené na deň 26. 6. 2018 sa žalobca neodstavil, teda ani tu súdu nepredložil dohody o zrážkach zo mzdy a súd ich tak nemohol preskúmať a podrobiť súdnej kontrole. Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Aj keď v spotrebiteľských veciach súd môže vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne, súd nie je povinný vyzývať spotrebiteľa na doloženie dôkazu a dávať mu na to neprimeraný časový rozsah. Uznesenie o odmietnutí neodkladného opatrenia súd vydal dňa 5. 6. 2017, toto nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 7. 2017 a pojednávanie sa uskutočnilo až 26. 6. 2018, teda žalobca mal dostatok priestoru na to, aby dohody o zrážkach zo mzdy predložil, čo však neurobil, preto súd v časti určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, zamietol.
11. Čo sa týka ďalšej časti žaloby, t. j. určenia, že rozhodcovské dohody sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné, súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, účinného k 31. 10. 2014, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a 1istinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca vo svojej argumentácií opomenul, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj to, že podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy môže od nej odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou, uplatňuje sa len
vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom, spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu (ktorým môže byť ako dlžník - spotrebiteľ, tak aj veriteľ). Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním. Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred všeobecným súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Z obsahu zmluvy vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne, a to aj v prípade prechádzajúceho podpisu zmluvy, od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu, alebo v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy, jednostranne vypovie rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahne jej zrušenie. Rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a jej obsahom je aj možnosť povinného odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. (na podporu záveru súdu súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31. 1. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013, či na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1. 10. 2015.
14. Čo sa týka časti žaloby, ktorou žalobca žiadala určiť bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru z oboch revolvingových zmlúv, aj tu sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného.
15. Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až k/, písm. r/, y/ zák. č. 129/2010 Z.z., účinného k 31. 10. 2014, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), oba predpisy účinné k 31. 10. 2014.
17. Po posúdení oboch úverových zmlúv súd konštatuje, že obe obsahujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a spĺňajú aj ďalšie náležitosti, pre ktorých absenciu by zmluva bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov (jej písomná forma a výpočet RPMN). Súdu nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výpočtu RPMN (zároveň súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že výpočet RPMN podľa kalkulačky dostupnej na internete nie je relevantným dôkazom o nesprávnom údaji o RPMN). Z argumentácie žalobcu uvedenej v žalobe súd nadobudol presvedčenie, že žalobca si zmluvu riadne nenaštudoval.
18. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca sa nemôže domáhať určenia neplatnosti zmluvy, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nakoľko to § 137 CSP neumožňuje, súd poukazuje na § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
19. Ostatné námietky žalobcu (chýbajúce splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, neuvedený druh spotrebiteľského úveru a chýbajúca adresa predávajúceho na uplatnenie reklamácie) súd uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe (navyše vo veci už rozhodol aj Najvyšší súd SR, ktorý potvrdzuje uvedený výklad). Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (47,43 eura), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Žalovaný zároveň popiera tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Tieto
síce súdu neboli doložené, no žalobca túto skutočnosť nijako nepoprel po tom, ako mu súd doručil vyjadrenie žalovaného s uvedením tohto tvrdenia. Súd dokazuje len veci sporné, pričom po tomto vyjadrení žalovaného ju súd už za spornú nepovažoval, keďže žalobca to nijako nenapadol.
20. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, z formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ je v bode 2, prvý riadok uvedená informácia o druhu spotrebiteľského úveru, a to: bezúčelový revolvingový spotrebiteľský úver, resp. revolvingový úver na účel uvedený dlžníkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere“. Z ustanovení Zmluvy o revolvingovom úvere je absolútne nepochybné, že sa jedná o revolvingový úver, t. j. úver, ktorý je možné po splnení presne definovaných podmienok opätovne čerpať. Predmetný formulár bol predložený žalobcovi pred uzatvorením zmluvy a obsahuje jeho podpis.
21. Na základe uvedeného zdôvodnenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca revolvingové zmluvy považoval za bezúročné pre absenciu zákonných náležitostí, potom otázne je, prečo takéto zmluvy podpísal. Rovnako tak, prečo podpísal rozhodcovskú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy, ak ich považoval za neplatné. Ľahkomyseľnosť a ľahkovážny prístup spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv v snahe rýchlo a ľahko sa dostať k peniazom, keď banky odmietajú poskytnúť úvery, nie je predmetom súdnej ochrany. Žalobca nemusel podpísať ani jednu zmluvu pokiaľ mal za to, že tieto nespĺňajú zákonné náležitosti, alebo že zákon obchádzajú. Ochrana spotrebiteľa pred veriteľmi nie je absolútna, čo si však spotrebitelia neuvedomujú.
22. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu všetkých, účelne vynaložených trov konania, a preto mu ich náhradu súd priznal vo výške 100 %. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.