Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-27-2018.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného vo veci starostlivosti o maloletých: 1. H. Y., nar. XX. C. XXXX, a 2. C. Y., nar. XX. E. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov - matky: Mgr. C. Y., nar. XX. E. XXXX, naposledy Ľ. B. XXXX/XX, P., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej procesným opatrovníkom: K. G., L. XX, a otca: H. Y., nar. XX. S. XXXX, naposledy Y. XXX/ XXX, Y. K., t. č. Ústav na výkon väzby Banská Bystrica, za účasti navrhovateľov náhradnej starostlivosti: 1. E. G., nar. XX. E. XXXX, a 2. Y. G., nar. X. E. XXXX, obaja L. XXX, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 32 P 6/2017-78 z 15. júna 2017 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 32 P 6/2017-78 z 15. júna 2017 súd prvej inštancie zmenil skorší rozsudok Okresného súdu Trnava a (I) zveril maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a zaviazal (II) otca a (III) matku prispievať na výživu H. každého po 150 € mesačne a C. každého po 100 € mesačne.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:
3. Manželstvo matky a otca maloletých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19 P 79/2014-31 z 10. júna 2015. V tom čase sa o maloletých starala matka, otec bol vo väzbe, bol však zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 € resp. 150 € mesačne. Okrem toho mal otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť 166 € mesačne. Toho času je matka maloletých t. č. nezvestná, je však vlastníčkou nehnuteľného majetku v P., z ktorého jej plynú príjmy vo výške 500 € spravované majetkovým opatrovníkom. Otec je znovu vo väzbe bez príjmu, medzičasom splatil zameškané výživné 4.700 €. O maloletých sa v súčasnosti osobne starajú navrhovatelia - ich starí rodičia.
4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že sú splnené podmienky § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 Zákona o rodine na zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Matka maloletých je nezvestná, otec je vo väzbe, preto nemôžu vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých. Navrhovatelia sú tejto starostlivosti schopní, v súčasnosti ju vykonávajú. Žiadosť otca, aby boli zverené do ústavnej starostlivosti, súd vyhodnotil ako rozpornú s § 54 Zákona o rodine a ďalšie námietky proti náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov považoval za účelové. Pri určení výživného vyšiel z § 45 ods. 8 a § 75 Zák. o rodine. Nezvestnej matke plynú príjmy z majetku 500 € mesačne, otec je síce bez príjmu kvôli väzbe, situáciu si však zavinili sám, okrem toho je schopný
jednorazovo vyplatiť vyššie sumy, takže prostriedky musí mať k dispozícii. Preto oboch rodičov zaviazal platiť po 150 € na mal. H. resp. 100 € na mal. C..
5. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie bez odvolacieho návrhu. Namietol, že je nezákonný a v rozpore s Ústavou SR. Ďalšie odôvodnenie malo byť na 32 strán. K odvolaniu pripojil 32- stranový výtlačok denníka Nový čas zo 6. júla 2017. Na výzvu súdu prvej inštancie doplnil, že ak toto odôvodnenie nestačí, doplní ho na vytýčenom pojednávaní.
6. Navrhovatelia vo vyjadrení navrhli odvolanie odmietnuť, eventuálne potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Ten je podľa nich skutkovo aj právne správny.
7. Kolízny opatrovník vyjadril názor, že náhradná osobná starostlivosť je v záujme maloletých.
8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd nepovažuje vady odvolania za natoľko závažné, aby odôvodňovali odmietnutie odvolania. V civilnom mimosporovom konaní totiž odvolací súd nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi (§ 66 C. m. p.), ani rozsahom odvolania, ak konanie možno začať aj bez návrhu (§ 65 C. m. p.), čo v prípade maloletých detí možno vždy (§ 23 ods. 2 C. m. p.). Odvolacím návrhom nie je odvolací súd viazaný nikdy (§ 381 C. s. p.). Aj keď odvolanie otca v prerokúvanej veci neobsahuje žiaden zmysluplný odvolací dôvod, ani rozsah, ani odvolací návrh, podľa citovaných ustanovení tieto vady nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní, čo je nevyhnutná podmienka možnosti odmietnuť odvolanie [§ 386 písm. d) C. s. p.]. Otec v odvolaní jasne prejavil nesúhlas s napadnutým rozsudkom z dôvodu, že je nezákonný a neústavný. Takýto prejav postačuje na to, aby sa odvolací súd zaoberal jeho odvolaním a vecne ho prejednal. Na druhej strane však zo žiadneho ustanovenia nevyplýva nárok otca na to, aby mal možnosť doplniť odvolanie na pojednávaní. Podľa § 385 C. s. p. je nariadenie odvolacieho pojednávania podmienené tým, že to vyžaduje zopakovanie alebo doplnenie dokazovania alebo verejný záujem, nie tým, že niektorý z účastníkov chce doplniť svoje skoršie podania. Preto odvolací súd o odvolaní rozhodol bez pojednávania.
10. Odvolací súd na úvod nezistil žiadne porušenie procesných práv otca v konaní. Otcovi bol riadne doručený návrh do vlastných rúk 24. apríla 2017 spolu s predvolaním na pojednávanie, na ktoré sa nedostavil, naopak, pri výsluchu dožiadaným Okresným súdom Banská Bystrica 8. júna 2017 výslovne súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Uvedeným dožiadaným súdom bol k veci vypočutý, bola mu daná možnosť predniesť svoje námietky a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otec túto možnosť využil v rozsahu, v akom to považoval za potrebné. Rozsudok mu bol riadne doručený a mal možnosť proti nemu podať odvolanie. Z uvedených dôvodov podľa odvolacieho súdu nedošlo v konaní k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorými by sa mu znemožnilo uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odsekoch 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil a ako ich vyhodnotil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.
12. Odvolací súd potom súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý z takto zisteného skutkového stavu uzavrel, že sú splnené podmienky na zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 44 ods. 1 a § 45 Zákona o rodine. Je zrejmé, že ani nezvestná matka, ani otec vo výkone väzby nie sú spôsobilí sa o maloletých osobne starať. Toto rozhodnutie prirodzene neobmedzuje ani nezbavuje rodičov ich rodičovských práv a povinností k maloletým, preto naďalej trvá aj vyživovacia povinnosť
oboch rodičov k maloletým v zmysle § 62 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie správne aplikoval kritériá § 62 a 75 Zákona o rodine pre vymeranie výživného. Správne prihliadol na to, že matke plynú príjmy z majetku, ktoré kvôli nezvestnosti nedokáže spotrebúvať. Otcovi príjmy neplynú, ale za svoju situáciu si môže sám, takže súd na zníženie (stratu) jeho príjmu podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine nemohol prihliadnuť. Vymerané výživné 300 € na mal. H. a 200 € na mal. C. podľa odvolacieho súdu zodpovedá potrebám oboch maloletých, ako aj možnostiam a schopnostiam ich rodičov.
13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (výrok I).
14. Výrok o trovách je v zhode s § 52 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. (výrok II).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.