Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. N., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov W. S.I., C.. XX.X.XXXX, S. B. XX, XXX XX N., zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, kancelária Humenné, Lipová 1, 066 01 Humenné a B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XXX, I. C. J., zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/49/2016 - 209 zo dňa 14.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 10P/49/2016 - 228 zo dňa 27.3.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. O. N. sumou 130 eur mesačne a sumou 50 eur mesačne na tvorbu úspor, vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zaostalé výživné vo výške 1.479,99 eura a dlh na tvorbe úspor vo výške 1.000 eur a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že: „Súd mal. O. N., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. N. sumou 130 eur mesačne a sumou 50 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého vždy do 10. dňa tohto ktorého mesiaca vopred a to v časti výživného k rukám matky a v časti tvorby úspor na účet maloletého od podania návrhu od 1.4.2016.“

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. Zaostalé výživné za obdobie od 1.4.2016 do 14.11.2017 vo výške 1.479,99 eur je otec povinný uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlh na tvorbe úspor za obdobie od 1.4.2016 do 14.11.2017 vo výške 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 6 mesiacov od oznámenia čísla účtu určeného na tvorbu úspor maloletého matkou maloletého otcovi. Matka maloletého je povinná oznámiť otcovi číslo účtu určeného na tvorbu úspor maloletého do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. O. N., nar. XX.X.XXXX každú tretiu sobotu a nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec sa s maloletým a s matkou stretne v stanovenom čase pred miestom bydliska maloletého. Otec matke najneskôr v piatok do 12.00 hod. pred víkendom v ktorom sa upravený styk má uskutočniť oznámi, či sa na tento styk s maloletým dostaví, príp. navrhne

náhradný termín. V prípade, že matka v stanovenej lehote neobdrží žiadnu správu má sa za to, že sa styk neuskutoční. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe zistených príjmov a výdavkov je súd toho názoru, že pre maloletého je primerané výživné vo výške 130 eur mesačne a to vzhľadom na jeho vek (navštevuje predškolské zariadenie) ako aj na jeho nevyhnutné výdavky. Súd je toho názoru, že výživné vo výške 130 eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku tri roky a takto určené výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Na základe predložených dokladov je nepochybné, že otcova finančná situácia je viac ako dobrá, je vlastníkom domu a dokáže splácať úver vo výške takmer 700 eur mesačne. Keďže po predložení dokladov súd zistil, že jeho príjem je viac ako prezentovaných 1.000 libier mesačne - 12.000 ročne, má súd za to, že otec dokáže maloletému prispievať aj na tvorbu úspor vo výške 50 eur mesačne, ktorá tvorba úspor je určená na zabezpečenie maloletého v budúcnosti. Matka maloletého požadovala sumu 400 eur mesačne na výživnom a 200 eur na tvorbu úspor. Súd jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol s tým, že výživné vo výške 400 eur mesačne by ďaleko prevyšovalo odôvodnené náklady maloletého. Je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému má aj matka, aj keď sa o maloletého osobne stará a nie je možné všetky výdavky maloletého preniesť iba na jedného z rodičov. Taktiež sumu 50 eur na tvorbu úspor súd považuje za primeranú. Je potrebné uviesť, že za rok je to suma 600 eur a za 15 rokov (do doby dospelosti maloletého) suma 9.000 eur, čo by malo postačovať na úhradu nákladov spojených napr. so štúdiom na strednej prípadne vysokej škole. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výživné súd určil od podania návrhu t.j. od 1.4.2016. V časti úpravy styku súd vyhovel návrhu matky. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti výroku o výživnom. Má za to, že príjem otca mu umožňuje platiť výživné a tvorbu úspor vo vyššej sume. Poukázala na to, že otcovi zanikla jedna vyživovacia povinnosť. navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a určil vyššie výživné, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Otec mal. syna s názorom matky nesúhlasí a je toho názoru, že sa súd v rámci vykonaného dokazovania dostatočným spôsobom vysporiadal s majetkovými pomermi na jeho strane a potrebami mal. syna, prihliadajúc na jeho vek ako aj na jeho nevyhnutné výdavky. Výška výživného určená súdom plne zabezpečí všetky potreby resp. náklady syna spojené s jeho výchovou a výživou. Uviedol, že s matkou sa pokúšal dohodnúť. Navrhol odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu odmietla tvrdenie otca o tom, že sa pokúšal dohodnúť a zotrvala na podanom odvolaní.

5. Odvolací súd, vychádzajúc z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané odvolacie dôvody, a to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva:

8. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu; ide o jeho zákonný nárok, explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.

9. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o určení výživného pre maloleté deti aj za použitia ustanovenia § 75 ods. 1 Zákon o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného (maloletých detí), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Zákon síce nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, možno tvrdiť, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. V danom prípade matka žiadala určiť výživné vo výške 400 eur, čo zjavne značne presahuje potreby štvorročného dieťaťa. Výživné pre dieťa nemá byť zdrojom príjmu pre druhého rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará.

10. Matka v odvolaní poukazuje na vyšší príjem otca, ktorý však pri rozhodovaní súdom prvej inštancie zohľadnený bol, a to v časti rozhodnutia o tvorbe úspor vo výške 50 eur mesačne.

11. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že výživné vo výške 130 eur mesačne a tvorba úspor vo výške 50 eur mesačne zodpovedajú veku maloletého a jeho odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

12. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 CMP. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ust. § 55 nie sú dané.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.