Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30CoE-29-2018.pdf
PDF · 75.71 KB
Case nature
Subarea
30CoE/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného otca: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. M. R. L. XXXX/X, právne zast. Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom L. XX, XXX XX I., proti povinnej matke: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. - P. Y., V. R. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom R. X, XXX XX I., o výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté dieťa R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 9Em/3/2016-90 zo dňa 26.02.2018, takto
rozhodol:
Odvolanie o d m i e t a .
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Výrokom I. uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9Em/3/2016-90 zo dňa 26.02.2018 súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil a výrokom II. priznal povinnej nárok na náhradu trov konania vo výške 126,- €, ktoré je jej oprávnený povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne. V odôvodnení uviedol, že vo veci konal na základe návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutí OS Ružomberok č. k. 5P/11/2015-574 zo dňa 01.04.2016 v spojení s uznesením odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/41/2016-628 zo dňa 09.08.2016. Podaním doručeným súdu dňa 08.01.2018 zobral oprávnený návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v celom rozsahu späť bez udania dôvodu. Povinná vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu a so zastavením konania. Zároveň si uplatnila trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 213,74 €. Vzhľadom na späťvzatie návrhu a na súhlas ďalších účastníkov súd konanie o výkone rozhodnutia zastavil. Čo sa týka druhého výroku, uviedol, že Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) v § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výnimku z tejto zásady predstavuje § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konkrétnej veci poukázal na to, že oprávnený vzal návrh na výkon rozhodnutia späť bez udania dôvodu. Matka pri uplatnení trov konania poukázala na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nerealizoval stretnutia s maloletým, teda dobrovoľne nevyužíval svoje oprávnenie na styk so synom, z čoho je zrejmé, že návrh na výkon bol podaný nedôvodne. Súd prvej inštancie preto rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 55 v spojení s § 58 CMP tak, že povinnej priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 126 €, ktorú jej je oprávnený povinný uhradiť na účet jej právneho zástupcu. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a konkretizoval jednotlivé úkony právnej pomoci, za ktoré bola priznaná náhrada trov konania. Úkon písomného podania na súd zo dňa 10.08.2017 nepovažoval za účelne vynaložený. Taktiež trovy, ktoré vznikajú v súvislosti s úkonom právnej služby ďalšia porada s klientom
dňa 05.01.2018, nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Preto za tento úkon nie je dôvodné priznať náhradu odmeny ani prináležiaceho režijného paušálu.
2. V zákonnej lehote podala voči výroku II. napadnutého uznesenia odvolanie povinná, a to v jeho časti týkajúcej sa výšky náhrady trov konania, ktorá bola týmto výrokom priznaná. Žiadala, aby súd priznal náhradu trov konania aj za úkony písomné podanie na súd zo dňa 10.08.2017 a ďalšia porada s klientom zo dňa 05.01.2018. Považovala druhý výrok uznesenia za nesprávny a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prizná povinnej nárok na náhradu trov konania aj za úkony písomné podanie na súd zo dňa 10.08.2017 a ďalšia porada s klientom zo dňa 05.01.2018.
3. Oprávnený sa k podanému odvolaniu nevyjadril, rovnako ani kolízny opatrovník.
4. Predtým, ako súd meritórne prejednal napadnutú časť výroku II., skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie odvolacieho konania (§ 161 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP). Zistil, že odvolaním je napadnutá časť výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o výške trov konania.
5. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
6. Z vyššie uvedenej právnej úpravy aplikovateľnej aj v konaní o výkone rozhodnutia vo veci maloletých je zrejmé, že o náhrade trov konania sa v mimosporových konaniach rozhoduje len na návrh. V zmysle § 58 CSP na rozdiel od všeobecnej koncepcie Civilného sporového poriadku sa rozhoduje jediným rozhodnutím aj o nároku aj o vyčíslení náhrady trov konania. Súd rozhoduje o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ak bol v konaní podaný návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. Čo sa týka podávania opravných prostriedkov, v zmysle § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, teda prípustnosť odvolania voči uzneseniu sa riadi ust. § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP. Odvolanie je teda prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m) CSP).
7. V danom prípade výrok II. obsahuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ako aj rozhodnutie o výške trov konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebolo odvolaním napadnuté, pritom v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy prípustnosti odvolania len proti tomuto výroku je prípustné odvolanie. Proti výroku o výške trov konania odvolanie prípustné nie je, avšak práve tento výrok obsiahnutý vo výroku II. bol odvolaním napadnutý. Je teda potrebné konštatovať, že odvolaním bol napadnutý výrok, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Vzhľadom na to, že odvolanie smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP analogicky a contrario v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Povinná procesne zavinila odmietnutie svojho odvolania, keď ho podala proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, a preto právo na náhradu trov má protistrana. Keďže však oprávnený nepodal návrh na ich náhradu, pričom v zmysle ust. § 57 CMP v tomto type konania je návrh obligatórny, súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)