Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza vo veci žalobcu: J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. B. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava o určenie že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva je neplatná a určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere

rozhodol:

1. Súd určuje, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, je bezúročná a bez poplatkov.

2. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná

3. Súd určuje, že Zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluve spoločnosti Home Credit Slovakia s.r.o, IČO 36234176 so sídlom Teplická 7434/147 Piešťany č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Home Credit Slovakia s.r.o, IČO 36234176 so sídlom Teplická 7434/147 Piešťany č. XXXXXXXXXX v znení: "Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú:... b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom ( ) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom ( ) „ „ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

4. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.6.2017 domáhal určenia že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a že zmluvná podmienka uvedená v Úverovej zmluva Č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v znení: "Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, (prípadný nesúhlas označte krížikom) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. (Žiadosť vyznačte krížikom) „ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.022017 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla voči žalobcovi spoločnosti HOME Credit Slovakia, s.r.o. IČO: 36234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zo úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 09,05.2013 v celkovej výške 852,16 Eur. Medzi žalovaným a žalobcom došlo dňa 09.05,2013 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver vo výške 320 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach po 4 % z dlžnej čiastky, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť v sume 385,11 Eur. Podpisom tejto zmluvy zároveň podľa zmluvných dojednaní došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o dohody o zmluvnej pokute. Napriek tomu, že žalobca neoznačil krížikom žiadosť o uzavretie rozhodcovskej zmluvy, došlo dňa 09.05.2013 aj k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: "Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. " V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka: "Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. " O tom predložil dôkaz: Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013, Rozhodcovská zmluva, Oznámenie o postúpení pohľadávky. Tiež žiadal určenie, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 je bezúročná a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to najmä: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, neurčité vyjadrenie o výške mesačnej splátky. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy ponechal na zvážení súdu, či daná zmluva neobsahuje aj ďalšie obligatórne náležitosti. Na základe uvedených skutočností je potrebné Úverovú zmluva Č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 obsahuje tieto neprijateľné zmluvné podmienky: "Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť: aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 , hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: "Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj

bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. " Žalobca poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod Č. 8636/2010- 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byt' vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade sa jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom Č. 129/2010 Z. z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je ten, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (druh spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. v platnom znení a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 , keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z tohto dôvodu neplatná. Rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 neobsahuje bližšiu špecifikáciu pohľadávky, ide o nezrozumiteľný a neurčitý právny úkon. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prípade ak sa spor vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy rieši na rozhodcovskom súde, dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca je toho názoru, že uzatvorenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to na základe nasledujúcim skutočností: Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola " nanútená" jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Teda možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského súdu žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Poukázal, že osobitným predpisom v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne splnomocňuje a oprávňuje žalobcu v pozícii spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takéto oprávnenie zákonodarca výslovne uvádza ako jedno zo základných práv spotrebiteľa, keďže v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 25012007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: "Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ: ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. " V danom spotrebiteľskom spore vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 06.09.2016 sp. zn. 3Co/25/2016: "Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody ako celku môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byt' pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, sám nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z §3 ods. 3 zákon č. 250/2007 z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 2015, sp. zn. 8 Cdo 483/2014). " V zmysle rozsudku Krajského súdu Trenčín zo dňa 24.01.2017 sp. zn. KSTN/6CoIl07/2016:" Nároky žalobcu ako spotrebiteľa sú odôvodnené s poukazom na cieľ európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Skúmanie podmienok uvedených v §' 80 písm. CI OSP umožňuje riešenie práva resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov úveru na základe úverovej zmluvy č. 306001179 zo dňa 22.02.2012 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorého špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov - úroky, poplatky. Jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane sa do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje( niekedy aj v právnych normách ), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami. Naliehavý právny záujem súd skúmal s poukazom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 22412008). "

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 10.4.2018. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti každej určovacej žaloby a súd je povinný ex offo skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na akomkoľvek určení, t. j. aj na určení bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru, resp. na určení neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade, ak naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, súd je povinný určovaciu žalobu zamietnuť. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V súdenom prípade totiž neexistuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Aj v prípade, ak by súd vyhovel podanej určovacej žalobe, sa totiž žalovaný môže naďalej domáhať voči žalobcovi žalobou plnení, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013 (ďalej aj „zmluva“). V prípade podania takejto žaloby zo strany žalovaného by bol navyše konajúci súd povinný ex offo posúdiť prípadnú bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru poskytnutého na základe zmluvy, resp. posúdiť zmluvu s akcentom na prípadný výskyt neprijateľných zmluvných podmienok (najmä s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a poskytnúť žalobcovi (ako spotrebiteľovi) náležitú právnu ochranu v prípade zistenia, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. v prípade zistenia neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca na

základe uvedeného podľa názoru žalovaného nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže takto podaná žaloba len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Žalobcom vymedzený petit žaloby tak nevytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a ani nepredíde žalobe na plnenie (keďže žalovaný aj v prípade právoplatného požadovaného určenia môže podať voči žalobcovi žalobu na plnenie, domáhať sa svojho nároku vyplývajúceho zo zmluvy a vo veci konajúci súd v takomto „novom“ konaní bude povinný ex offo posúdiť zmluvu). Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012: „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.“ Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 91/2006 z dňa 18.06.2007: „Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť v súlade so zákonom kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.“ Odhliadnuc od neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení predmetné zmluvné ustanovenie, ktorého neplatnosť žalobca žiada určovacím výrokom vysloviť nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa jedná o zabezpečovacie ustanovenie, ktoré upravuje oprávnenia veriteľa, ktoré môže veriteľ využiť v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť splácať pohľadávku riadne a včas. V danom prípade je teda dlžník osobou, ktorá porušuje zmluvné povinnosti a pre prípad, že by k takejto situácií došlo si veriteľ a dlžník priamo v zmluve dojednali zákonom dovolené a predpokladané oprávnenia veriteľa, ktoré veriteľ môže (a zároveň nemusí) využiť za účelom zabezpečenia uspokojenia svojej pohľadávky. Na základe uvedeného predmetné ustanovenie podľa názoru žalovaného nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto takéto ustanovenie nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 09.05.2013, v tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na účelovosť a absurdnosť žalobcových tvrdení, nakoľko uzatvorená rozhodcovská zmluva v žiadnom prípade nenúti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Predmetná zmluva má povahu alternatívnej zmluvy, ktorá ničím neobmedzuje právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd Slovenskej republiky. Prijatím premisy, ktorú vo svojej žalobe nastoľuje žalobca, t. j. premisy, že rozhodcovské konanie je upretím práva spotrebiteľa na spravodlivý proces a je v rozpore s dobrými mravmi by bolo nutné analogicky dospieť aj k záveru, že v rozpore s dobrými mravmi je aj samotný zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom zákonodarca umožňuje rozhodovať za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok spotrebiteľské spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Právomoc prejednávať spory v rozhodcovskom konaní predpokladá aj zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 5 - § 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). V danom prípade neexistuje zákonný dôvod pre určenie, že rozhodcovská zmluva zo dňa 09.05.2013 je neplatná. V posudzovanej veci nie je možné úver poskytnutý na základe zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobca navyše nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako jednu zo základných procesných podmienok prípustnosti určovacej žaloby. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol, aby vo veci konajúci súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní zotrval žalobca na podanej žalobe. Uviedol že úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona 129/2010 o spotr. úvere a pôžičkách. Zmluva neobsahuje údaje o adrese predávajúceho, kde si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu,

neobsahuje údaje o výške a počte termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov príp. poradie v akom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia . Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zmluva má neurčité vyjadrenie o výške mesačnej splátky. Tieto náležitosti majú za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy, o dohode zmluvnej pokuty a rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľné podmienky v zmluve a tým za neplatné. Súd sa oboznámil so zmluvou o úvere čl. 4, 5, so spisom 10Csp/94/2017, s vyjadrením žalovaného čl. 12 - 14.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za predčasne podanú s poukazom na tú skutočnosť, že takáto žaloba by mala opodstatnenie len v prípade, pokiaľ by zo strany veriteľa došlo k začatiu vymáhania uvedenej dlžnej pohľadávky aj sám žalobca potvrdil, že predmetný úver je pravidelne splácaný, preto na danej veci nemôže mať naliehavý právny záujem. Takto podaná žaloba nijakým spôsobom nerieši postavenie žalobcu, nakoľko tento má k dispozícii prostriedky procesnej obrany, ktoré by mohol účinne využiť v prípadnom súdnom konaní vedenom proti jeho osobe. Vo vzťahu k určeniu adresy, kde je možné uplatniť reklamáciu, je touto adresou údaj uvedený v záhlaví uzatvorenej zmluvy, nakoľko v danom prípade sa nejedná o tzv. tovarovú pôžičku, ktorá býva uzatváraná inou spoločnosťou. Vo vzťahu k dobe trvania zmluvy poukázal na špecifickú povahu uzatvoreného úveru, kde sa jedná o kreditnú kartu, ktorá nie je limitovaná presným počtom mesiacov. Vo vzťahu k rozpisu splátok, poukázal na aktuálnu judikatúru pričom aj NS SR konštatoval vo svojom rozhodnutí, že zmluva nemusí obsahovať presný rozpis na istinu, úroky, pričom každý dlžník má právo zo zákona vyžiadať si výpis vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá by bližšie špecifikovala rozloženie jednotlivých splátok.

5. Z vykonaných dôkazov súd zistil a bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli 9.5.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí bezúčelového revolvingového úveru, vo výške 320 eur, s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28%, priemernou hodnotou RPMN 26,62%, RPMN 43,93%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 385,11 eur. Krížikom označil žalobca na zmluve že žiada poistenie zneužitia karty, kde je uvedené, že klient označením tohto balíčku poistenia súhlasí s tým aby bol poistený pre prípad straty alebo odcudzenia karty ďalej pre prípad zneužitia karty, a straty alebo odcudzenia dokladov a kľúčov, pokiaľ k ich strate alebo odcudzeniu došlo súčasne so stratou alebo odcudzením karty a pre prípad odcudzenia mobilného telefónu, ak k jeho odcudzeniu došlo súčasne s odcudzením karty. Úhrada za poistenie bola dohodnutá 0,5 eur mesačne. V zmluve je dojednané v časti pod čiarou okrem iného: Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú:.. b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom ( ) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 úverových podmienok; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom( ) „

6. Podľa rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 6305009134 sa strany dohodli, že žalujúca strana je oprávnená na výber prejednania a rozhodnutia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v právnych vzťahoch vyplývajúcich z uvedenej zmluvy alebo súvisiacich s uvedenou zmluvou, v rozhodcovskom konaní pre Bratislavským rozhodcovským súdom ( ďalej len BRS) zriadeným pri spoločnosti Capital Legal Arbitration s.r.o. IČO 35965355 sídlo Panenská 24 Bratislava alebo pred všeobecným súdom a to vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia , nárokov na náhradu škody ako aj sporov o platnosť, výklad a zánik vyššie uvedenej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy, ako aj platnosť, účinnosť, výklad alebo zánik tejto rozhodcovskej zmluvy.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia...

14. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.12. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

15. Podľa § 551 ods. 1 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17. Podľa § 544 ods. 3 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah

20. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 OZ, účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 4 občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré...k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,....r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Podľa § 298 ods. 2 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.022017 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla voči žalobcovi spoločnosti HOME Credit Slovakia, s.r.o. IČO: 36234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zo úverovej zmluvy č. 6305009134 uzavretej dňa 09,05.2013 v celkovej výške 852,16 Eur. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 09.05,2013 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver vo výške 320 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach po 4 % z dlžnej čiastky, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť v sume 385,11 Eur. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov (žalovaný konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov) a tiež s prihliadnutím na obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Preto na vzťah medzi veriteľom (po postúpení pohľadávky žalovaný) a dlžníkom (žalobca) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené týmto zákonom. Absencia niektorých týchto náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Žalobou možno v zmysle ustanovenia § 137 písm. d/ možno požadovať aj to, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru je v tomto prípade takýmto osobitným predpisom ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., účinné od 1.1.2018, ktoré umožňuje, aby súd určil na návrh spotrebiteľa bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru a to v prípade, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., uvedené v § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. Súd teda na základe žaloby preskúmal Úverovú zmluvu, či uvedené náležitosti spĺňa.

28. Z obsahu formulára, označeného ako „Úverovej zmluvy“ zo dňa 9.5.2013 vyplýva, že na tomto predtlačenom formulári bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá podľa názoru súdu nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, i/, g/, k/ zák. 129/2010 Z.z. V úverovej zmluve absentuje uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu úveru, podľa názoru súdu je nesprávne resp. neuvedená aj ročná úroková sadzba, sú tu k nej uvedené dva údaje: 26,28% a 11,88 % s hviezdičkou -odkaz na text pod čiarou: v závislosti od vyčerpanej čiastky -viď sadzobník. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tvorí súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Do celkových nákladov spotrebiteľa je potrebné zahrnúť aj poistné a to v tom prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. V Úverovej zmluve (bod 54.) je uvedený text: „Poistenie výdavkov (dobrovoľné)“, no zároveň sú k tomu tri možnosti, ktoré všetky majú uvedené, že: „Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým aby bol poistníkom poistený pre prípad ....“. Podľa názoru súdu v takomto prípade nejde o dobrovoľné poistenie, ale dlžník (spotrebiteľ) uzatvára poistnú zmluvu zároveň s podpisom úverovej zmluvy. Preto bolo v tomto prípade potrebné do celkových nákladov a následne aj do celkovej čiastky zahrnúť aj poistenie, ktoré bolo dojednané na sumu 0,5 eur mesačne. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je tak v zmluve uvedená nesprávne a nesprávna je i ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a to v neprospech spotrebiteľa. Takto uvedený údaj je podľa názoru súdu nesprávny, pretože v zmysle zákona je veriteľ povinný uviesť v zmluve RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentujú aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na uvedené, zmluva o úvere nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, i/, g/, k/ zák. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Pokiaľ žalobca napádal uzavretú rozhodcovskú zmluvu, táto bola uzavretá v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva je neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník a iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú náležitosti zmluvy, ako aj to, aké podmienky v nich nesmú byť, a to z dôvodu ochrany tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácia o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zástupca veriteľa najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Formulácia, podľa ktorej všetky spory mali byť riešené na označenom rozhodcovskom súde alebo na „všeobecnom súde“ v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh, má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože spotrebiteľovi predkladá na výber dve zjavne nerovné možnosti uplatniť žalobu na individuálne označenom rozhodcovskom súde, ktorý je presne označený aj s adresou pre doručovanie písomností alebo na „všeobecnom súde“. Označenie všeobecného súdu je v porovnaní s označeným rozhodcovského súdu zjavne nejasné a neúplné. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak veriteľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Predtlačené poučenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má právo od tejto zmluvy odstúpiť. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy podpísanej súčasne s podpisom úverovej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Za tejto situácie nič nemení na skutočnosti fakt, že v podmienkach je umožnené, v prípade vzniknutých sporov obrátiť sa okrem iného aj na príslušný súd Slovenskej republiky, pretože túto možnosť takmer nikdy nemôže využiť povinný spotrebiteľ, keďže v prípadoch úverových zmlúv je toto právo zásadne na strane oprávneného, dodávateľa a spotrebiteľ je vždy na strane neplatiča. Z tohto pohľadu sa táto možnosť javí len ako formálna. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Rozhodcovská zmluva v tomto prípade nie je dojednaná individuálne, nebolo to preukázané žalovaným, ktorý má dôkaznú povinnosť. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou zmluvou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná neplatná. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ak vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

30. Žalobca sa žalobou ďalej domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok Úverovej zmluvy. Za neprijateľné považoval ustanovenia zmluvy, ktorých vyznačením dochádza k dohode o zrážkach zo mzdy, dohode o zmluvnej pokute a k dohode, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Podľa názoru súdu, pokiaľ je v rámci žaloby podaný návrh na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd musí obligatórne skúmať v zmysle § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku existenciu takejto neprijateľnej podmienky a v prípade, že ju zistí, je potrebné o takejto prípadnej neprijateľnosti rozhodnúť.

31. Na to aby bolo možné určitú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve kvalifikovať v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, musia byť súčasne splnené dve kritériá: 1. zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a 2. zmluvná podmienka uvedená v bode 1. nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Súd sa teda pri napadnutej zmluvnej podmienke zaoberal tým, či boli uvedené kritéria splnené.

32. V texte Úverovej zmluvy je uvedené, že: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: ...b) dohodu o zrážkach zo mzdy prípadný nesúhlas označte krížikom ( ) c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP“, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok, a v úverových podmienkach. Klient žiada vyznačením krížiku spoločnosť aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách Žiadosť vyznačte krížikom ( )“ Podľa názoru súdu, z takto formulovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že nebolo individuálne dojednané. Žalobca ako spotrebiteľ sa na tvorbe Zmluvných dojednaní nepodieľal, len sa podriadil takejto úprave, nevyhnutnej na uzavretie samotnej zmluvy, teda bez tohto, aby mal možnosť obsah tohto ustanovenia ovplyvniť, uzatvoril podpisom zmluvy dohodu o zrážkach zo mzdy a dohodu o zmluvnej pokute. Nešlo o individuálne dojednané podmienky. Ustanovenie o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, pretože je splnený aj druhý predpoklad a to, že zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Úverové zmluvné podmienky v Hlave 18 stanovujú právo spoločnosti vyúčtovať žalobcovi zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta však podľa názoru súdu musí byť účastníkmi dohodnutá, teda obsahovo musí tvoriť súčasť zmluvy. Akceptácia zmluvy druhým účastníkom neznamená zároveň aj vôľu prijať ustanovenia uvedené v prílohách, všeobecných podmienkach. V spotrebiteľskej zmluve dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, zakomponovanú v zmluve o úvere, žalobca podľa žaloby nemal reálnu predstavu o obsahu a dôsledkoch právneho úkonu, ktorý mu žalovaný predložil za účelom podpisu (objasnenie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy). Z takejto dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, nie je zistiteľné pohľadávku akého druhu zabezpečuje a v akej výške. Neurčuje presné pravidlá na určenie výšky takto zabezpečenej pohľadávky. Veriteľ k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú formou zrážok zo mzdy v jeho prospech realizovať. Pre tento dôvod je Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, neurčitým právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka pre vyššie uvedené dôvody (§

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je zároveň neplatným právnym úkonom. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu bez toho, aby tento mohol zamedziť žalobcovi zrážky vykonávať, z ktorého hľadiska ju možno vyhodnotiť rovnako ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca pri realizácii predmetnej neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom, reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi prináležia, a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok. Výšku dlhu si určuje veriteľ, zrážky zo mzdy dlžníka sa vykonávajú a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník (žalobca) je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Pokiaľ sa dožadoval žalobca určenia, že zmluvná podmienka: „Klient žiada vyznačením krížiku Spoločnosť, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. (Žiadosť vyznačte krížikom) „ je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.“ v tejto časti žalobu súd žalobe vyhovel s poukazom na § 54 ods. 3 písm. r ) Občianskeho zákonníka, ktorý túto podmienku vyslovene uvádza ako neprijateľnú (podmienky, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní). Súd preto určil, že vyššie uvedená zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú doložku je neprijateľná. V zmysle § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zároveň uviedol túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Žalobca bol v spore úspešný, má tak nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.