Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Em-1-2017.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Subarea
22Em/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci oprávneného: Ľ. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. F. X, XXX XX G.V., proti povinnej: G. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W.. G. XX, XXX XX H. Š., za účasti mal. detí: H. C., T.. XX.XX.XXXX, a N. C., T.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom u matky, obaja v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.05.2017 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručený návrh oprávneného (ďalej aj ako „otec“), ktorým žiadal výkon rozhodnutia vo veci styku s maloletými deťmi. Na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9P/42/2013 je otec oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny týždeň v roku v čase od piatku 18,00 hod. do nedele 16,00 hod.. Otec vo svojom podaní uviedol, že naposledy bol s maloletými od 07.04.2017 do 09.04.2017. Potom otec kontaktoval povinnú (ďalej aj ako „matka“), ktorá mu mala v sms odpísať, aby neprišiel, lebo „H.“ má až do konca roka cez víkend doučovanie z angličtiny, aby prešiel a musí sa učiť. Otec uviedol, že už v roku 2016 boli problémy v styku s deťmi. Do tohto času ich mával len v nedeľu. Približne od polky roku 2016 sa s deťmi stretával v súlade s rozhodnutím.
2. Dňa 18.07.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu otca na výkon súdneho rozhodnutia. Matka v ňom uviedla, že otec vo svojom návrhu klame. Maloletí majú už 14 a 11 rokov a sami nechcú chodiť k otcovi, ona osobne im nebránila navštevovať otca a ani im nezakazuje chodiť za ním. Otec si brával maloletých len v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod., lebo s nimi navštevoval sektu, do ktorej vstúpil a ona bola proti. Po uplynutí prvého polroku od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 9P/42/2013 si mohol brávať maloletých každý nepárny týždeň od piatku, a to v čase od 18,00 hod. do nedele do 16,00 hod., čo ale otec nevyužíval. Naďalej chodil po deti iba v nedeľu a to až približne do februára 2017. Pred koncom školského roka matka kontaktovala otca maloletých a oznámila mu, že maloletí si do konca školského roku nemôžu dovoliť tráviť s ním celý víkend, a to z dôvodu koncoročných testov a skúšania, keďže maloletých otec privážal domov neskoro. Maloletý H. má problémy s učením, má diagnostikované ADHD a hyperaktivitu, odmieta školu, prepadol v škole a robil zle druhým deťom. Keď maloletí boli u otca doma, tak sa nudili a nikam nechodili, možno párkrát boli na pizzu.
3. Súd Uznesením č. k. 22Em/1/2017-18 zo dňa 30.06.2017 ustanovil maloletému H. a maloletému N. za kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, úsek sociálnych vecí a rodiny, referát sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „ÚPSVaR“). ÚPSVaR na základe dožiadania súdu vykonal rozhovor s matkou a maloletými.
3.1. Matka v rámci tohto rozhovoru uviedla, že nebráni v styku otca s deťmi. Stalo sa, že jeden zo synov bol chorý a následne ani druhý nechcel ísť k otcovi. Maloletí k otcovi nechcú chodiť sami. 3.2. Na otázky sociálnej pracovníčky maloletí uviedli, že s otcom boli asi v apríli alebo máji roku 2017. Maloletý H. sa s otcom nechce stretávať ani u neho doma a ani v Banskej Štiavnici. Podľa maloletého H. je otec čudný, nadáva na mamu a nechýba mu. Maloletý N. sa s otcom tiež nechce stretávať, nudí sa s ním. Podľa slov maloletého, otec na nich nemá čas a chodí rýchlo na aute a vtedy sa maloletý N. bojí. Maloletí uviedli, že otec po nich chodil neskoro a keď mu volali tak povedal, že zaspal, alebo vôbec ani neprišiel, pričom povedal, že je v Nemecku alebo Dánsku. Stalo sa, že ho čakali aj vonku a on neprišiel. Potom keď mu mama volala tak povedal, že je chorý alebo je preč. Maloletý H. si s otcom písal cez Messenger a to 06.07.2017 a 20.10.2017. Podľa slov maloletého to bolo o ničom. Dňa 20.10.2017 maloletý zavolal otcovi, lebo ten mu neveril, že si píše s ním a nie s mamou. Ani po tomto telefonáte mu otec neveril. Nakoniec si ho otec zablokoval v messengeri. Maloletý N. s otcom neudržuje kontakt. 3.3. Zároveň bol vypočutý aj partner matky, p. G., ktorý uviedol, že matka nebráni stretávaniu sa otca s maloletými, skôr maloletí nechcú chodiť k otcovi. Stavalo sa aj to, že otec po maloletých v určenom čase neprišiel. 3.4. Otec pri rozhovore so sociálnymi pracovníkmi ÚPSVaR Galanta uviedol, že s deťmi bol naposledy v marci alebo apríli 2017. Po deti chodieval iba v nedeľu, ale iba kvôli tomu, že mu to inak matka maloletých neumožnila. Stalo sa mu, že štyrikrát neprišiel po maloletých alebo prišiel neskôr a taktiež sa stalo, že maloletých doviezol k matke neskoro. 3.5. ÚPSVaR záverom konštatoval, že maloletí opakovane prezentujú odmietavý postoj voči kontaktu s otcom a to aj napriek tomu, že matka kontaktu nebráni a uvedomuje si záujem maloletých detí a nechce, aby boli pretrhnuté citové väzby medzi otcom a maloletými. Zo strany matky a iných fyzických osôb nie je predpoklad vzniku problémov pri výkone rozhodnutia súdu. Na základe posledných vyjadrení maloletých detí vzniká ale dôvodná obava z možných problémov pri realizácii výkonu rozhodnutia na strane maloletých.
4. Dňa 20.12.2017 boli tunajšiemu súdu od ÚPSVaR doručené správy zo Základnej školy J. Kollára v Banskej Štiavnici a správa z poradensko-psychologického procesu. 4.1. Zo správ zo školy vyplýva, že maloletý H. má slabšie študijné výsledky a ťažko sa začleňoval do kolektívu. Maloletý N. je v kolektíve obľúbený a dosahuje priemerné výsledky, pričom ale sa tento rok u neho prejavila slabšia domáca príprava. Na rodičovské združenia chodí matka maloletých. Otec sa informuje prostredníctvom starej matky, ktorá pracuje v škole. 4.2. ÚPSVaR uviedol, že psychologické poradenstvo nebolo zatiaľ poskytnuté, ale matka sama konzultovala so psychologičkou RPPS situáciu ohľadom návštev náboženského spoločenstva maloletými. Táto psychologička pozývala otca maloletých na stretnutie, ale ten sa nedostavil. 4.3. ÚPSVaR zároveň uviedol, že maloletý opakovane prezentujú odmietavý postoj voči otcovi a vzniká dôvodná obava z možných problémov, ak by súd nariadil výkon rozhodnutia. Maloletí vyjadrujú aj odmietavý postoj k cirkevnému spoločenstvu, ktoré pán C. mal navštevovať a údajne to vyžadoval aj od nich, keď boli v jeho domácnosti. 4.4. Matka uviedla, že súhlasí so stretávaním otca s maloletými, ale samotní maloletí musia súhlasiť. 4.5. Vzhľadom na aktuálnu situáciu ÚPSVaR neodporúča nariadiť výkon rozhodnutia, lebo ten by nebol v najlepšom záujme maloletých.
5. Na základe výzvy bolo súdu doručené vyjadrenie o spolupráci rodičov maloletých detí C. s Referátom poradensko-psychologických služieb. Pohovor s rodičmi a maloletými sa konal 11.01.2018, na pozvanie sa dostavila matka maloletých. Otec pozvanie ignoroval. Otec bol opätovne pozvaný na konzultáciu, ktorá sa mala konať 01.02.2018. Dostavil sa osobne až 15.02.2018. Uviedol, že sa nechce vzdať kontaktu s deťmi ale nebude chodiť na stretnutia s nimi za prítomnosti matky. Pripustil, že tvrdenie matky, že nerešpektuje sám rozsudok súdu je pravdivé a odmietol účasť na spoločnej konzultácii s matkou, ktorá sa mala konať 20.02.2018. Na uvedenú konzultáciu sa dostavila matka maloletých a maloletý N.. Medzi jednotlivými stretnutiami sa neudiala žiadna zmena v kontakte otca s maloletými. Maloletý N. uviedol, že kontakt s otcom neudržiava, otec sa mu neozýva, skôr zvykol kontaktovať brata, ktorého vždy uprednostňoval pred ním. Skôr ho mrzí, že sa mu vyhýba starká, ktorá pracuje v škole, ktorú navštevuje. Maloletý spontánne hovoril o tom, ako mu otec hovoril o kamarátoch na polícii, známej súdnej úradníčke aj o tom, že keby chcel tak z jedného dňa na druhý by vybavil, aby boli s H. s ním. Nechce sa s otcom stretávať a ak, tak len vtedy, keď tam bude aj brat. Matka maloletých oznámila, že deti podľa rozhodnutia súdu dňa 02.03.2018 pripravila na styk otca s maloletými. Maloletý
čakali otca pred domom, otec sa ale nedostavil a ani sa neozval. Matka uviedla, že otec v daný víkend bol v Banskej Štiavnici.
6. Matka maloletých dňa 26.03.2018 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dňa 02.03.2018 pripravila maloletých na stretnutie s otcom. Maloletý čakali otca pred vchodom do bytovky s tým, že mu povedia, že nikam s ním nepôjdu a vrátia sa domov. Otec sa na stretnutie nedostavil. Tá istá situácia sa opakovala aj 16.03.2018. Asi 17.03.2018 otec maloletých napísal matke na sociálnej sieti, že pre nich bol, ale oni tam neboli, na čo mu matka maloletých odpísala, že boli ale znova sa ho nedočkali.
7. Podľa § 376 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
8. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
9. Podľa § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením.
10. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
13. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.
14. Vnútroštátne orgány musia vyvíjať snahu, aby napomohli spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Ich povinnosť využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najlepší záujem dieťaťa však môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Európsky súd pre ľudské práva v tomto ohľade opakovane konštatoval, že článok 8 v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
15. Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedôjde k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu došlo, avšak z objektívnych príčin (Stanovisko Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 228/81 zo dňa 10.5.1981). V konaní o výkon rozhodnutia nie je súd oprávnený vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je oprávnený skúmať len naplnenie, resp. nenaplnenie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, a teda, či správanie sa povinnej osoby je v rozpore s rozhodnutím, na podklade ktorého realizuje oprávnený svoje práva.
16. Vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého otec podal návrh na nútený výkon rozhodnutia, je rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9P/42/2013 zo dňa 13.6.2013, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave stretávania otca s deťmi. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. N. a H. každý nepárny týždeň v kal. roku v čase od piatku 18:00 h do nedele 16:00 h. Otec je oprávnený prevziať v stanovenom čase deti v bydlisku matky a povinný deti matke na tomto mieste odovzdať. Matka sa zaväzuje mal. deti riadne pripraviť a stretnutie detí s otcom umožniť.
17. Súd vyzval matku dňa 30.1.2018, aby rešpektovala súdne rozhodnutie upravujúce styk detí s otcom, a to pod hrozbou pokuty, zastavenia výplaty rodičovského príspevku, prídavku na dieťa alebo nakoniec pod následkom odňatia dieťaťa.
18. V danom prípade súd postupoval podľa citovaného § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z. a zisťoval, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd mal v konaní za preukázané, že zo strany matky nedošlo k porušeniu povinností pri realizácii styku otca s maloletými. Nesplnenie povinnosti nastalo z ospravedlniteľných dôvodov, pričom viackrát bolo zapríčinené samotným oprávneným. Je nielen oprávnením ale aj povinnosťou otca vyzdvihnúť maloleté deti na styk v mieste bydliska matky a povinnosťou matky je pripraviť deti na styk v dohodnutom čase. Z vyjadrení matky a zistení ÚPSVaR je zrejmé, že matka si plní povinnosť uloženú rozsudkom sp. zn. 9P/42/2013 a maloletých pripravuje na styk s otcom, pričom ak boli prekážky na strane mal. detí, tieto možno považovať za ospravedlniteľné. Výkon súdneho rozhodnutia nie je možné realizovať striktne bez ohľadu na okolnosti danej situácie. Musí totiž výnimočne zohľadňovať potreby mal. detí, najmä týkajúce sa povinnej školskej dochádzky a prípravy naň, zdravotného stavu a pod. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na názor a postoj mal. detí, ktoré vzhľadom na ich vek ( takmer 12 a 15 rokov ) vedia zodpovedne posúdiť následky svojho konania, vedia chápať zmysel tohto konania ako aj vyhodnotiť vzťahy v rodine. Deti opakovane nielen pred matkou ale aj ÚPSVaR a psychologičkou prezentovali odmietavý postoj k otcovi. Na stretnutia s otcom nechcú ísť a vzhľadom k ich veku ani nie je možné ich do stretávania s otcom nútiť. Nie je v možnostiach núteného výkonu rozhodnutia nahrádzať vôľu samotných detí, takýto postup je kontraproduktívny a nie je v záujme maloletých. Zo strany oboch rodičov je potrebné rešpektovať osobnosť maloletých detí a ich právo na vlastné názory. Keďže porušenie povinností matky v danom prípade nebolo preukázané, bude na oboch rodičoch, teda nielen otcovi ale aj matke, a ich prístupe k deťom, aby mal. deti samé zmenili svoj vzťah k otcovi a stretnutia s otcom vyhľadávali, pretože ide nielen o základné právo dieťaťa ale aj prirodzenú citovú potrebu.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výkon rozhodnutia nie je možné nariadiť, preto návrh oprávneného otca zamietol.
20. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.