Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/432/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcov 1) N. I., Y.. XX.X.XXXX, E. R. XX A. X) Z. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. R.Č., zastúpení JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanej A. Q., Y.. XX.X.XXXX, E. R. XXX, zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Zimná 58, Spišská Nová Ves, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 1C/353/2013-238 z 21. júna 2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd rozhodol ta, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XX pre okres Levoča, obec a katastrálne územie R., a to parcela č. 121/1 o výmere 516 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XX

- postavený na parcele č. 121/1 tak, že za výlučného vlastníka nehnuteľnosti súd určil žalovanú A. Q., a že žalovaná je povinná v prospech každého zo žalobcov zaplatiť sumu 11 925 €, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). III. Stranám súd náhradu trov konania nepriznal. IV. Žalobcovia sú povinní zaplatiť preddavkované trovy štátu na účely znaleckého dokazovania každý z nich v pomere 1/4- ina v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaná je povinná zaplatiť preddavkované trovy štátu na účely znaleckého dokazovania v pomere 1/2-ica v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa Q.. N. I. podala na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XX pre okres Levoča, obec a katastrálne územie R., a to parcela č. 121/1 o výmere 516 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XX - postavený na parcele č. 121/1. V priebehu konania žalobkyňa zomrela a po skončení dedičského konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 1D 71/2014 súd ďalej konal s jej právnymi nástupcami N. I.M. A. Z. I.. Títo žalobcovia si osvojili žalobu a dožadovali sa, aby sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti s podielom 1/2-ica, pričom každý z nich sa po skončení dedičského konania stal podielovým spoluvlastníkom v pomere 1/4-ina. Potvrdili nezhody v rodine a poukázali na to, že problémy iniciuje ich stará mama, ktorá v tejto nehnuteľnosti býva. Správanie starej mamy je nepredvídateľné a vadí im jej správanie. V prípade, ak by sa žalobcovia stali vlastníkmi nehnuteľnosti, dohodli by sa na platbách, zriadili by si vlastnú prípojku na plyn, samostatne by platili elektrinu, pritom nájomné od starej mamy by nepožadovali. Pokiaľ sa týka spoluvlastníckych vzťahov, mali záujem o opravu domu v tom, že chceli dom odizolovať, pretože kuchyňa im začala plesnivieť, ide o starší dom, ale žalovaná strana nám to zabránila cez stavebný úrad.

3. Súd v odôvodnení uviedol, že v konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Aj stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho vzťahu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania znalcom Q.. Č. súd zistil, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, preto súd pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Problémovým v tomto smere sa súdu javilo vyporiadanie podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Obe strany sporu sa totiž dožadovali, aby sa oni stali vlastníkmi nehnuteľnosti (žalobcovia každý v pomere 1/2-ica a žalovaná v celosti). Vzhľadom na skutočnosť, že k dohode strán sporu v tejto časti žaloby nedošlo, musel rozhodnúť súd. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

4. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z citovaného zákonného ustanovenia a prihliadol na výšku podielov jednotlivých spoluvlastníkov (žalovaná už do rozhodnutia súdu bola polovičnou spoluvlastníčkou, pričom žalobcovia len štvrtinovými). Súd zároveň zohľadnil aj finančné pomery strán sporu, pričom žalovaná zdokladovala, že ku dňu pojednávania má na účte disponibilný zostatok v Prima banke vo výške 20 075,37 € a zároveň uviedla, že zvyšnú časť dokáže žalobcom doplatiť do 24-hodín. Zároveň prehlásila, že má založené stavebné sporenie, ktoré by mohlo byť použité na investície do nehnuteľnosti. I žalobcovia zdokladovali svoje finančné pomery, pričom žalobkyňa v l. rade predložila detail Sporenia pre radosť vo výške disponibilného zostatku 490,52 €, osobného účtu študent s disponibilný zostatkom 987,57 €. Žalobca v druhom rade zdokladoval aktuálny disponibilný zostatok na osobnom účte študent vo výške 287,04 € a zároveň žalobcovia predložili výpis z účtu ich otca K. I. na osobnom účte s disponibilným zostatkom 8218,31 € a tiež so zostatkom na ďalšom účte - ide o viazaný vklad aktívny - sporenie k osobnému účtu vo výške 8 748,82 €. Všetky účty deklarované žalobcami sú vedené v Slovenskej sporiteľni. K tomu súd dodáva, že samotní žalobcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na výplatu polovičného podielu, ktorý patrí žalovanej a jeho hodnota predstavuje 23 800 €. Súd sa nestotožnil s tvrdením ich zástupkyne o tom, že ich otec K. I. je ochotný im finančné prostriedky poskytnúť - k tomu nebol predložený súdu žiaden dôkaz. V tejto súvislosti súd poukazuje i na výpoveď žalobkyne N. I. na pojednávaní dňa 13. 11. 2015 (č. l. 67 spisu), kedy vypovedala, že v prípade, žeby sa žalobcovia stali vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu žalovanej, pokiaľ sa týka údržby nehnuteľnosti by im pomohol finančne ich otec, pretože majú na to od neho prísľub a to do doby kým nebudú finančné samostatní a tohto dňa na pojednávaní prehlásila, že vlastnými finančnými prostriedkami nedisponuje. Súd mal aj preukázané tvrdenia žalovanej o problémovom spolunažívaní matky žalobkyne s rodinou žalobcov, čo vyplýva z listín z č. 92 -113 spisu. Zároveň súd zohľadnil žalovanou predložené prehlásenie napísané dňa 17.12.2015 matkou žalovanej (a starou matkou žalobcov) o tom, že od roku 2007 sa o ňu stará a naďalej bude starať žalovaná, ktorá ju pravidelne navštevuje, varí jej každý deň diétnu stravu, perie jej prádlo, upratuje jej, chodí s ňou k lekárovi na bežné a odborné vyšetrenia, chodí k obvodnej lekárke predpísať jej lieky, chodí s ňou do kostola a pomôže jej vždy, keď potrebuje akúkoľvek pomoc. Veľmi dobre vychádza s jej manželom a deťmi. S rodinou žalovanej má veľmi dobré rodinné vzťahy. Naproti tomu žalobcovia s ňou vôbec nekomunikujú. Nikto sa jej nepozdraví a neprejavujú úctu k staršiemu

človeku. Vzhľadom na tieto skutočnosti je súd toho názoru, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti sa má stať žalovaná, ktorá umožní pokojnú starobu svojej matke a starej matke žalobcov, ktorí naopak so starou matkou nenažívajú bezproblémovo, a to ani napriek skutočnosti, že žalobcovia v tejto nehnuteľnosti vyrástli, naopak ich stará matka spolu so svojím manželom sa postarali o nadobudnutie nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 8D/32/2006

- dedičská vec po neb. W. X..

5. Vzhľadom na závery predloženého znaleckého posudku Q.. G. R. z č. l. 177 spisu - ktorý stranami nebol spochybnený, je všeobecná hodnota stavieb a pozemkov spolu vo výške 47 700 €. Preto súd žalovanú, ktorej nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva, zaviazal zaplatiť v prospech každého zo žalobcov sumu zodpovedajúcu ich podielom - t.j. 11 925 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie výpisom z účtu žalovanej zo stavebného sporenia. Takýto návrh na dokazovanie súd zamietol, pretože mal preukázané, že žalobkyňa má k dispozícii na výplatu v prospech žalobcov okamžite v sume 20 075,37 € a podľa jej prednesu zvyšnú sumu dokáže vyplatiť do 24 hodím. Okrem toho suma žalobkyne nachádzajúca sa na účte stavebného sporenia (ktorá mala byť predmetom dokazovania) sa má týkať budúcich investícií do nehnuteľnosti, čo však ale nie je predmetom tohto sporu a preto ani predmetom dokazovania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. So zrušením spoluvlastníctva súhlasili obe strany, obe však navrhovali iný spôsob vyporiadania, t.j. každá zo strán zo strán žiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva. V tomto smere mala úspech žalovaná strana, ktorá trovy nežiadala priznať, preto súd ich náhradu žiadnej zo strán nepriznal.

6. V podanom odvolaní žiadali žalobcovia prikázať podiel im a rozhodnúť tak, že aj napriek jej správaniu sa k nám, sme jej ochotní a pripravení umožniť bývanie v časti domu, čo sme deklarovali aj možnosťou zriadenia vecného bremena bezodplatného doživotného práva bývania. Súd podľa nášho názoru rozhodol nesprávne aj z dôvodu, že nezohľadnil to, že na susednej parcele pri dome máme postavenú garáž a v prípade, že by sme sa museli vysťahovať z domu, tak tento pozemok nebude inak využiteľný a stavbu nebudem môcť užívať, čím dôjde k strate jej hodnoty a našej škode. Aj napriek všetkým tu uvedený skutočnostiam súd prikázal podiel žalovanej a nie nám, čo považujeme na nesprávne. Záverom ešte vo vzťahu k výroku o nepriznaní trov poukazujeme na to, že v čase podania žalobného návrhu našou neb. matkou bola táto tiež Vi spoluvlastnícka, ako aj žalobu podala dôvodne, keď súdu osvedčila, že sa pokúšala vec vyriešiť mimosúdne, avšak bezúspešne a preto bola nútená podať návrh na súd.

7. Okrem iného poukázali na to, že namietajú, že nebola určená ustálená trhová cena ako odplata za nadobúdaný podiel. Inak oni preukázali, že disponibilné zostatky preukázané na účtoch ich otca K. I. v sume 8.218,51 € a tiež na viazanom vklade 8.748,82 € by tento on bol v minulosti ochotný im poskytnúť, o čom nebol súdu predložený žiaden dôkaz. Nemôže súd vysloviť nelogický záver. Predmetné listiny sú predmetom bankového tajomstva a preto už samotná skutočnosť, že im listiny pre potreby súd dal, je podľa ich názoru dostatočná na to, aby súd uveril ich tvrdeniu. Žalobca v 2. rade študuje na TUKE v Košiciach, v septembri nastupuje do 2. ročníka a do školy bude každý deň dochádzať, lebo sa stará o záhradu a zvieratá, ktoré chovajú v sporných nehnuteľnostiach, žalobkyňa v 1. rade v júni ukončila bakalársky stupeň štúdia v STU FA v Bratislave, úvaha súdu kto preto v budúcnosti bude spôsobilý vynakladať finančné prostriedky na udržanie nehnuteľnosti bola vyhodnotená nesprávne. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav a vzal do úvahy aj vzťah obyvateľky domu - našej starej matky k nim a žalovanej, ich stará matka nie je účastníkom konania.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhla žalovaná potvrdiť rozsudok ako vecne správny, Mám za to, že ja ako spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 1/2 mám právo na to, aby som bola výlučnou vlastníckou predmetných nehnuteľností. Mám za to, že moje právo je oveľa väčšie ako právo žalobcov. Dokladám to tým, že je to môj rodičovský dom, v dome býva moja mama, o ktorú sa starám. Nikdy som žalobcom neublížila, nikdy som sa k nim nesprával nevhodným spôsobom. Mám moju mamu veľmi rada. Vidím , ako sa trápi, že jej vnúčatá, o ktoré sa starala, keď boli malé, sa k nej správajú veľmi nevhodne a zraňujúco. Ešte za života ich matky spísali podmienky, za ktorých mali spoločne „užívať " dom. Tento list je v spise. Boli tam také obmedzenie, že moja mama bola zhrozená. Doslova ju obmedzovali v pohybe po dvore, v užívaní nehnuteľnosti... Žalobcovia počas celého konania nepreukázali, že majú finančné prostriedky na udržiavanie a zveľaďovanie majetku. Nie je možné, aby sa žalobcovia, opierali o to, že im nejaké finančné prostriedky možno požičia alebo dá tretia osoba, so žiadnym vzťahom k nehnuteľnosti, hoci je to aj ich otec. Počas celého konania nepreukázali, že by boli schopní získať sumu nielen

na vyplatenie, ale aj na zveľaďovanie nehnuteľností. Preukázala som, že mám dostatok finančných prostriedkov nielen na vyplatenie žalobcov, ale aj na zveľadenie a opravu nehnuteľnosti. Žalobcovia študujú, nevieme, ako to s nimi bude v budúcnosti, ale v tomto okamihu, v dobe podania žaloby, nemajú vlastné finančné prostriedky, nemajú zdroj príjmu a teda je viac ako zrejmé, že nedokážu sa o nehnuteľnosť postarať. Súd dostál ustanoveniam Občianskeho zákonníka, prihliadol na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Je nepochybné, že ja pracujem, mám úspory, dokážem sa o nehnuteľnosť postarať z vlastných zdrojov. Mám k dispozícii a aj som to preukázala, plnú sumu, z vlastných zdrojov na vyplatenie podielov pre žalobcov. To isté sa však o žalobcoch nedá povedať. Doslova pozliepali nejakú sumu, aby vôbec doniesli nejaký dôkaz, o tom , že majú aspoň aké také financie. Žalobcovia disponujú sumou 1.765,13 €, čo je žalostne málo na vyplatenie môjho spoluvlastníckeho podielu a to nehovorím o tom, že už nijaké financie neostali na rekonštrukciu a údržbu nehnuteľnosti. Žalobcovia ešte doložili, že ich otec má nejaké úspory vo výške 16.967,13€. Tak ako som už uviedla vyššie je to tretia osoba vo vzťahu k nehnuteľnosti a nikdy nikým nebolo preukázané, že by bol ochotný svoje úspory použiť na nehnuteľnosť, podotýkam cudziu, keďže on k nej nemá žiadny právny vzťah. Po zrátaní obidvoch súm dostanem výslednú hodnotu 18.7322,26€. Opäť mi vyvstáva otázka, z čoho by ma chceli vyplatiť, keď sa tak vehementne domáhajú toho, aby ho vlastnili a naďalej mohli doslova ničiť život mne, mojej mame a môjmu manželovi, ku ktorému sa na dvore správajú spôsobom nanajvýš nevhodným. Podiel predstavuje sumu 23.800€. Ja túto sumu mám k dispozícii, kedykoľvek vyplatím žalobcom. Nemám s tým problém. Súd po zohľadnení všetkých dôkazov s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho zákonníka , s prihliadnutím na dobré mravy, osobitosti prípadu , ani nemohol inak rozhodnúť iba tak ako rozhodol.

9. K vyjadreniu č. l. 257 - 258 pripojili aj výpis z účtu vo Wüsternote, sporiteľský účet stavebné sporenie

- úvery, ďalej výpis z Prima banky č. l. 260.

10. Rozsudok bol odvolaním napadnutý, preto bol aj v celom odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

12. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

13. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

16. Odvolací súd k dôvodom rozsudku dopĺňa z hľadiska právneho záveru súdu prvej inštancie len to, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie sp.zn.

7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku a je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádza aj ako daný spor pri zistení skutkového stavu právne posúdil, toto konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú ich organickú jednotu, čo jednoznačne takýto prístup judikatúry reflektuje aj v ustálenej judikatúre ESĽP.

17. K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, lebo finančné prostriedky má žalovaná a nemožno uveriť odvolacím námietkam, že v budúcnosti budú tieto vlastniť z hľadiska udržania a zveľaďovania nehnuteľnosti. V prejednávanej veci bolo prihliadnuté na veľkosť podielov a účelné využitie nehnuteľnosti, žalovaná je zamestnaná, má úspory, dokáže sa o nehnuteľnosť postarať z vlastných zdrojov. Okrem toho disponuje sumou, ktorá je potrebná na vyplatenie podielov, pričom podiel predstavuje sumu 23.800 €.

18. Súd prvej inštancie okrem iného aj vysvetlil prečo nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania.

19. Aj vo výroku o trovách konania ako aj o trovách štátu rozhodol správne súd prvej inštancie a aj v týchto výrokoch odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP, lebo súd prvej inštancie vyložil svoj právny záver jednoznačne a vychádzal z toho, že charakter sporu neumožňuje uviesť, či bola čiastočne úspešná žalovaná, alebo nie.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.