Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-288-2014.pdf
PDF · 192.88 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/288/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne R. Ž., O.. XX.X.XXXX, F. B. XX, XXX XX K., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 10924/14 zo dňa 14.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava rozhodcom JUDr. U. E. a rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 10408/14 zo dňa 3.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava rozhodcom JUDr. U. E..
Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Bardejov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 10408/14 zo dňa 3.11.2014 a sp. zn. 10924/14 zo dňa 14.11.2014 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spol. Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ktoré nadobudli vykonateľnosť. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 17.10.2012 uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 300 Eur, a to za poplatok vo výške 288 Eur a dňa 19.09.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 300 Eur, a to za poplatok vo výške 288 Eur. V rámci Rozhodcovskej zmluvy, kde je upravená rozhodcovská doložka, tak je uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky alebo v súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeného Slovenská rozhodcovská, a.s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Na základe skutočnosti, že žalobca povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, stal sa dlh v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v nesplatenom zvyšku splatný. Nakoľko si žalobca neplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy podal žalovaný dňa 13.10.2014 a 10.10.2014 písomné návrhy na začatie rozhodcovského konania Stálemu rozhodcovskému súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karlovské rameno 8, 841 04 Bratislava, aby určil žalobcovi povinnosť zaplatiť, v prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012, istinu vo výške 222,11 Eur, známy úrok vo výške 176,14 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 60,75 Eur, poplatok vo výške 195,84 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 222,11 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 417,95 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 170,13 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20 Eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 269,54 Eur a v prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012, istinu vo výške 179,56 Eur, známy úrok vo výške 153,66 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 54,70 Eur, poplatok vo výške 195,84 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 179,56 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 375,40 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 166,15 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20 Eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 264,65 Eur. Stály rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, na základe ktorého vydal Stály rozhodcovský súd dňa 14.11.2014 Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. SR 10924/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť istinu vo výške 222,11 Eur, známy úrok vo výške 176,14 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 60,75 Eur, poplatok vo výške 195,84 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 222,11 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 417,95 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 170,13 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20 Eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 269,54 Eur a dňa 03.11.2014 Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. SR 10408/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť istinu vo výške 179,56 Eur, známy úrok vo výške 153,66 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 54,70 Eur, poplatok vo výške 195,84 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 179,56 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 375,40 Eur od 09.10.2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 166,15 Eur, poplatok za upomienky vo výške 20 Eur a trovy za rozhodcovské konanie vo výške 264,65 Eur. Žalobca má v rámci odôvodnenia žaloby za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že ad1) rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) zákona číslo 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“) neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ad2) žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda žalobca v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. V rozhodcovskom konaní neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa. Poukázala na ust,. § 52 - 54 OZ, § 33 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodnutia NS SR. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci, Zmluve o úvere č. 800502383 zo dňa 17.10.2012 a Zmluve o úvere č. 800502328 zo dňa 19.09.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle citovaných ustanovení zákona a súdnej praxe má žalobca za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012. Dlžník tak svojím podpisom mohol Rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo Rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vysloví názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľnou podmienkou a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný
od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Je nesporné, že predmetná Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, a že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc teda z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov a aj Súdneho dvora, je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012, za úverový vzťah bez úrokov, bez poplatku. Napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. Uvedené je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Články Všeobecných podmienok poskytnutia úveru svedčia nielen o tom, že rozporujú dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a teda sú absolútne neplatné. Naviac sú v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 a v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.09.2012 obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Vzhľadom na to, že sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie uvedeným námietok a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sp. zn. SR 10924/14 zo dňa 14.11.2014 a rozhodcovský rozsudok so sp. zn. SR 10408/14 zo dňa 03.11.2014 sú vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jeho právach.
2. Žalovaný sa nestotožnil s názormi žalobcu uvedenými v žalobe a podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rozsudok SR 10924/14 zo dňa 14.11.2014 sa stal právoplatný dňa 30.12.2014, čo by sa malo zhodovať s dňom doručenia rozsudku navrhovateľovi. Vykonateľnosť nadobudol dňa 02.01.2015. Rozsudok SR 10408/14 zo dňa 03.11.2014 sa stal právoplatný dňa 30.12.2014, čo by sa malo zhodovať s dňom doručenia rozsudku navrhovateľovi. Vykonateľnosť nadobudol dňa 22.12.2014. Nakoľko rozsudky sú z roku 2014 vzťahuje sa na nich stará právna úprava. | Na to, aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu oboch zákonom stanovených požiadaviek. V prípade, ak absentuje čo len jedna z nich, účinok zmýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu Vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradná rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný so žalobcom pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca sa mylne domnieva, že išlo o rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine, presne tak ako to je uvedené aj v prílohe návrhu na začatie konania, kde je priložená Rozhodcovská zmluva, čím si v podstate samotný navrhovateľ odporuje. O rozhodcovskú doložku by šlo v prípade, ak by bola súčasťou napr. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, a preto všetko čo uvádza žalobca nie je aplikovateľné v jeho prípade. Ako žalovaný vyššie uviedol, žalobca so žalovaným uzatvorili samostatnú Rozhodcovskú zmluvu, obsiahnutú na samostatnom dokumente. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Opäť poukazujeme na mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza
Rozhodcovská zmluva v písm. a) ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza 'do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po! vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Problémy pri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali dohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej osobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej položke zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a | podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V takomto prípade sa domnievame, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom í konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca, v tomto konaní navrhovateľ pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu. Mal možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom a jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať formu písomného konania. Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V tomto prípade takáto žiadosť, ani námietky voči forme konania podaná nebola. Napriek tomu, rozhodca je však povinný vykonať navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť. Preto nepovažuje ani vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska odporcu za opodstatnenú skutočnosť, o ktorú by sa mal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opierať. Žalovaný odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobcom. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybností o jej legitímnosti.
3. Na pojednávanie vo veci konané 26.6.2018 sa dostavili žalobkyňa, nedostavila sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - návrhom s prílohami a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu, rozhodcovským spisom ) a zistil tento skutkový stav veci:
5. Na pojednávaniach žalobkyňa udávala, že .trvá na podanej žalobe, žiada o zrušenie oboch rozhodcovských rozsudkov. Keď zmluvy uzatvárala, dali jej len papiere, sumu, koľko berie. Nikto jej nič nevysvetľoval, bolo to drobným písmom. Nepodávala opravný prostriedok. Nevie o exekúciách voči nej. Úvery naďalej platí prostredníctvom Prvá oddĺžovacia s.r.o.. Posiela im peniaze a oni to potom platia ďalej. Požičala si 2 x po 300 eur a dlh už splatila.
6. Podaním zo dňa 22.5.2017 a 7.3.2018 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu. Zotrváva na všetkých doposiaľ tvrdených skutočnostiach. Je toho názoru, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, od existencie ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc na konanie a rozhodovanie v spore. Žalobkyňa trvá na závere, že rozhodcovskú zmluvu (hoci bola vyhotovená na samostatnej listine) nie je a nebola individuálne dojednaná. Je to vopred pripravený formulár žalovaného, ktorý predkladá na podpis všetkým svojim klientom a doplní len údaje daného klienta - dlžníka. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/5/2017 zo dňa 04.04.2017 a rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5Co/80/2017 zo dňa 14.12.2017. Je názoru, že rozhodcovská zmluva je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Žalobkyňa zastáva názor, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie vo veci, z ktorého dôvodu je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z..
7. Súdu boli predložené výpisy k zmluve č. XXXXXXXXX, podľa ktorej je úver v sume 300 eur, dlžná suma 3.859,71 eur, splatené 332,49 eur a č. XXXXXXXXX, podľa ktorej je úver v sume 300 eur, dlžná suma 4.052,52 eur, splatené 309,05 eur. Rovnako boli súdu predložené aj výpisy z Prvá oddĺžovacia, s.r.o. na meno žalovanej, prostredníctvom ktorej žalobkyňa plní svoje dlhy voči žalovanému ( z predmetných zmlúv o úvere ) a ďalším veriteľom.
8. Podaním zo dňa 6.4.2018 žalovaný uviedol na vyjadrenie žalobcu, v ktorom i naďalej tvrdí, že Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvádza, že to popiera a dovoľuje si uviesť, že Rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú zmluvu. Okrem iného žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v prípade žalobcu nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným a teda nie je na mieste poukazovať na žalobcovu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobca má lepšiu vedomosť v porovnaní z bežným občanom, nakoľko sú mu dobre známe práva a povinnosti ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013. Žalobca svoju vôľu uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 2Er/1464/2015, v ktorom súd konštatoval, že dlžník sa ,,uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva a súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko Rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd, ale aj na všeobecný súd. Umožnenie výberu súdu, ktorý je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete čl. II bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky (z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017.“ Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje že dlžník: ,,v poslednom odseku rozhodcovskej zmluvy prehlásila, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Povinná teda svojím podpisom potvrdila, že bola s účelom rozhodcovskej zmluvy oboznámená, a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno účinne dovolávať ich neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli individuálne dojednané.“ Žalovaný tiež poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn.
6C/176/2014-75, v ktorom súd konštatoval nasledovné: ,,Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 3.1.2012, nie je neplatným právnym úkonom, pretože spotrebiteľ v nej nemá znevýhodnené postavenie. Spotrebiteľ sa nevzdáva možnosti uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom, nejde teda o také zmluvné dojednanie, ktoré by nútilo spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom. Súd poukazuje na to, že v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sú zakázané výlučne len rozhodcovské doložky. Žiadne ustanovenie zákona nevylučuje prejednanie spotrebiteľskej zmluvy pred rozhodcovským súdom. V zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je teda naozaj mylné tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza v žalobe a svojich vyjadreniach, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. V zmysle uvedeného má žalovaný i naďalej za to, že Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú.
9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluvu uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako veriteľom dňa 17.10.2012 / č. XXXXXXXXX /. Žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 300,- eur a žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala vrátiť túto sumu plus celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,- eur ( označené ako poplatok ), spolu 588,- eur v 12. tich mesačných splátkach vo výške 49 eur počnúc dňom 20.11.2012, RPNM vo výške 300,29 %. Účel - označený iný účel. Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, ako aj obsahom plnomocenstiev a súhlasí s VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane VP a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že údaje zodpovedajú skutočnosti. K zmluve pripojené aj štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere ( čl. 11 ) ako príloha k zmluve ( uvedené údaje priemernej hodnote RPNM, náklady - poplatky, termín konečnej splatnosti 20.10.2013, celková čiastka 588 eur - 300 eur úver, 96 eur úrok, 192 eur administratívny poplatok , úroková sadzba 32 % ročne ). 10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluvu uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako veriteľom dňa 19.9.2012 / č. XXXXXXXXX /. Žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 300,- eur a žalobkyňa ako spotrebiteľka sa zaviazala vrátiť túto sumu plus celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288,- eur ( označené ako poplatok ), spolu 588,- eur v 12. tich mesačných splátkach vo výške 49 eur počnúc dňom 20.10.2012, RPNM vo výške 300,29 %. Účel - označený iný účel. Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, ako aj obsahom plnomocenstiev a súhlasí s VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane VP a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že údaje zodpovedajú skutočnosti. K zmluve pripojené aj štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere ( čl. 11 ) ako príloha k zmluve ( uvedené údaje o priemernej hodnote RPNM, náklady - poplatky, termín konečnej splatnosti 20.9.2013, celková čiastka 588 eur - 300 eur úver, 96 eur úrok, 192 eur administratívny poplatok, úroková sadzba 32 % ročne ). 11. Z pripojených všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru ( pre obe zmluvy o úvere totožné znenie ) súd zistil, že podľa bodu 5 sa zmluvné strany dohodli na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 312,- eur za porušenie svojich zmluvných povinností. Podľa čl. 10 zakotvené uznanie dlžnej sumy vrátane poplatku v celej sume ( tretina predstavuje úrok, zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou ). V čl. 12 zakotvené dojednanie o vyplnení zmeniek, v čl. 13 zakotvené dojednanie o možnosti riešiť spory mediáciou Mediačným centrom, zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. V čl. 15 zakotvená dohoda podľa § 262 ods. 1, § 269 ods. 2 Obch. zák..
12. Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 17.10.2012 a zo dňa 19.9.2012 ( totožné znenie ) súd zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka sa dohodla so žalovaným, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek zabezpečujúcich úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto uplatnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené podľa čl. II, ods. 1 písm. a) pred stálym rozhodcovským súdom a podľa písm. b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( OSP ). Právo voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu podľa článku I, bod 1, tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana. V prípade podania žaloby na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom toto ustanovenie neplatí, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodca je ustanovený podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. V čl. III poučenia o rozhodcovskom konaní ( všeobecné ). Podľa článku II, ods. 3, zmluvné strany sa dohodli, že v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy môže ktorákoľvek zo strán od nej zmluvy odstúpiť. Vylúčené zrušenie rozhodcovského rozsudku cez obnovu konaniu OSP. Zmluvu je možné meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodu zmluvných strán formou dodatku k zmluve. Zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. Rozhodcovské zmluvy podpísané v ten istý deň ako zmluvy o úvere, text vopred predtlačený, bez možnosti individuálne dojednávať ich obsah, resp. ho meniť a pod.. Uvedené platí aj pre zmluvy o úvere.
13. Žalovaný si titulom zaplatenia úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2012 uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. , Karloveské rameno č.8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sumu 222,11 € spolu s prísl. a náhrady trov rozhodcovského konania. Obsahom rozhodcovského spisu sú : zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, príloha k zmluve
- štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, výzva zo dňa 13.10.2014 na vyjadrenie k návrhu adresovanej žalobkyni ( doručená 22.10.2014 ), žalobná odpoveď žalobkyne zo dňa 24.10.2014 s poukazom na spotrebiteľský vzťah medzi stranami zmluvy a námietka právomoci rozhodcovského súdu, VPPÚ, návrh na začatie rozhodcovského konania a oprava návrhu, prehľad úhrad žalobkyne. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 14.11.2014 rozhodcovský rozsudok č. SR 10924/14, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 222,11 € spolu s úrokom vo výške 60,75 eur, poplatkom v sume 195,84 eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 222,11 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 417,95 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania, mediačného konania, a to v splátkach vo výške 120 eur mesačne. Rozhodcovský súd uzavrel, že ochrana spotrebiteľa nesmie byť absolútna. Žalobe vyhovel, keďže ju považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 5.12.2014 a žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorým sa domáhala jeho zrušenia dňa 17.12.2014. 14. Žalovaný si titulom zaplatenia úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. , Karloveské rameno č.8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sumu 251 € spolu s prísl. a náhrady trov rozhodcovského konania. Obsahom rozhodcovského spisu sú : zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva, príloha k zmluve - štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, výzva zo dňa 10.10.2014 na vyjadrenie k návrhu adresovanej žalobkyni ( doručená 16.10.2014 ), žalobná odpoveď žalobkyne zo dňa 21.10.2014 s poukazom na spotrebiteľský vzťah medzi stranami zmluvy a námietka právomoci rozhodcovského súdu, VPPÚ, návrh na začatie rozhodcovského konania a oprava návrhu, prehľad úhrad žalobkyne. Stály rozhodcovský súd vydal dňa 3.11.2014 rozhodcovský rozsudok č. SR 10408/14, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 179,56 € spolu s úrokom vo výške 153,66 eur, úrokom z omeškania v sume 54,70 eur, poplatkom v sume 195,84 eur, úrokom vo výške 32 % ročne zo sumy 179,56 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 375,40 eur od 9.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania, mediačného konania, a to v splátkach vo výške 120 eur mesačne. Rozhodcovský súd uzavrel, že ochrana spotrebiteľa nesmie byť absolútna. Žalobe vyhovel, keďže ju považoval za dôvodnú v celom rozsahu. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 5.12.2014 a žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorým sa domáhala jeho zrušenia dňa 17.12.2014. 15. Z výpisu z obchodného registra predchodcu žalovaného vyplýva, že v jeho predmete činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov ( súdu známe z jeho činnosti).
16. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. / zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ZoSRK ) / účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 73 ods. 1- 3 cit. zák. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
20. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
21. Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
22. Podľa § 3 cit. zák. ( Obsah rozhodcovskej zmluvy ) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
23. Podľa § 4 cit. zák. ( Forma rozhodcovskej zmluvy ) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa svoju žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podala v lehote podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. s poukazom na ust. § 73 zák. č. 335/2014 Z.z..
25. Podľa § 52 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 - 6, 9 - 10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
27. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
28. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 1, 2, ods. 3 písm. f ), ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv ) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľským úverom nie sú : úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
30. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h)celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i)ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j)úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l)celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
31. Podľa § 9 ods. 1, 2, 6 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
32. Podľa § 11 ods. ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
33. Z priemerných úrokových mier z úverov uverejnených na stránke NBS za rok 2012 v kategórii domácnosť vyplýva, že ich hodnota bola na úrovni 8,91 % a 9,17 % v mesiacoch 09/2012 a 10/2012 ( teda v čase uzavretia zmlúv o úvere ) pri fixácii sadzby do 1 roka.
34. Súd vyhodnotil predložené uzavreté Zmluvy s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobkyňa) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych
predpisov s predpismi Európskej únie. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahoval špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur, vzťahuje sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Z tohto dôvodu nemôže byť napr. platne dojednanou ani dohoda podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. ani § 269 ods. 1 Obch. zák..
35.Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ / súdu známe z úradnej činnosti / a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
36. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel, že vzťah, ktorý mal medzi stranami sporu vzniknúť ( zo zmluvy), je vzťahom občianskoprávnym - spotrebiteľským, a je potrebné ho posudzovať aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
37. Čo sa týka uzavretých zmlúv túto podľa obsahu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na posúdenie ktorej aplikoval oi. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmlúv o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie údajov vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania zmluvy, písm. c) - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. i ) - úroková sadzba spotrebiteľského úveru ( táto vyplýva len z štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere, ktoré majú byť prílohou k zmluve- zo znenia zmluvy o úveroch to však nevyplýva, avšak aj napriek uvedenému súd dodáva, že táto je uvedená vo výške viac ako 3 násobku oproti zisteným sadzbám obdobných úverov zistených NBS, čo je v rozpore s dobrými mravmi a tým pádom ju nemožno akceptovať ). Čo sa týka zmluvnej podmienky týkajúcej sa administratívneho poplatku vo výške 2/3 z dojednaného poplatku v oboch zmluvách, súd dodáva, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou a to už len tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Naviac ak má byť poplatkom za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, tak sa jedná o poplatok, ktorým žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie, resp. služba a tento úkon slúži výlučne záujmom veriteľa. Takýto poplatok bol už aj opakovane súdmi vyslovený za neprijateľný. Uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Pričom súd poukazuje na povinnosť veriteľa ust. § 53a ods. 1 OZ. Preto súd nemôže akceptovať ani výšku RPNM 300,29 %, ktorá je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a jej výpočet závisel od výšky neprijateľného poplatku a preto je namieste konštatovať, že ani táto nie je určená a uvedená v zmysle písm. j) cit. zák. ust. § 9 ods. 2. Zároveň súd dodáva, že VPPÚ obsahujú ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky ( zmluvné pokuty, dojednania o poplatkoch atď. ). Dôsledkom neuvedenia podstatných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b ) zák. č. 129/2010 Z.z. je, že sa úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov.
38. Je nutné konštatovať, že rozhodcovský súd sa uvedeným vôbec nezaoberal, neskúmal, či zmluva o úvere spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. zák. č. 129/2010 Z.z. a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ( uvedené vyššie len príkladmo ) s poukazom na vyššie cit. právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
39. Zároveň súd podrobil súdnemu prieskumu aj predložené rozhodcovské zmluvy zo dňa 19.9.2012 a zo dňa 17.10.2012. Žalovaný si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzavretých rozhodcovských zmlúv, pričom postupoval v súlade s článkom II. bod 1, písm. a/ rozhodcovských zmlúv, podľa ktorého výber rozhodcovského súdu, ktorý bude spor prejednávať a rozhodovať, je právom žalujúcej zmluvnej strany. Súd v danom prípade videl nerovnováhu právneho postavenia strán v tom, že voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatný právny úkon (nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorej znenie zostavil veriteľ
- žalovaný, vo vopred pripravenej formulárovej zmluve a veriteľ - žalovaný fakticky určil subjekt, ktorý bude rozhodcovskom konaní rozhodovať, bez možnosti meniť, resp. dopĺňať jej obsah spotrebiteľom. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejme, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer vo všetkých prípadoch žalovaný -
veriteľ. Táto skutočnosť je zrejmá z porovnania miery práv a povinností zmluvných strán, keď miera práv veriteľa je dominantná oproti právam spotrebiteľa vzhľadom na minimálny rozsah dôvodov na podanie žaloby spotrebiteľom. Voľba výberu rozhodcovského súdu v tomto prípade pochádza od jednej a to silnejšej strany. Uvedené v konečnom dôsledku znamenalo, že v prípade, ak žalobu podáva veriteľ, spotrebiteľovi ako dlžníkovi neostáva nič iné, len sa podrobiť konaniu na tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podal, teda rozhodcovskému konaniu. Z vykonaného dokazovanie je tiež preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola podpísaná v ten istý deň ako rozhodcovská zmluva a ako uviedla žalobkyňa nič jej nebolo bližšie vysvetlené, len predložené zmluvy na podpis a uvedená suma, aká jej bude poskytnutá na úver. Uvedené nesvedčí individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve. Rovnako je súdu známe, že žalovaným úvery sú poskytované až po podpísaní všetkých predložených listín, vrátane rozhodcovskej zmluvy ( príp. zmeniek; súdu známe u úradnej činnosti ). V tomto súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.22.017, sp. zn. 5CoSr/1/2017 v zmysle, ktorého : ,, O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa tejto rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v rozhodcovskom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale o tom, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Práve tým, že podľa rozhodcovskej zmluvy alternatíva riešenia sporov spočíva vždy na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobný návrh, je znemožnený spotrebiteľovi výber medzi všeobecným a súkromným súdom, naopak núti ho podrobiť sa arbitráži vždy, pokiaľ žalobný návrh podá veriteľ." Obdobný právny názor vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 23.8.2016, sp. zn. 14Co/495/2015.
40. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie, znemožnili voľbu žalobkyne ako spotrebiteľky dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom. Dojednanie rozhodcovských zmlúv v predloženom znení ( najmä článku II, bod 1, písm. a/ ) je neprimeranou zmluvnou podmienkou, dojednanou v rozpore s ustanoveniami § 52 a násl. OZ ( § 53 ods. 1 a 5 OZ - značná, hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ), zák. na ochranu spotrebiteľa a s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, preto nemôže byť platným právnym úkonom. Rozhodcovský súd teda rozhodoval na základnej neplatnej rozhodcovskej zmluvy.
41. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. ako aj ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) zák. č. 335/2014 Z.z. ( viď prechodné ust. ). Okrem udávanej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu tak, ako súd udáva v bodoch č. 37 -38 odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola oi. rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s cit. právnymi predpismi.
42. Preto súd žalobe žalobkyne o zrušenie rozhodcovských rozsudkov vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z týchto dôvodov súd neprihliadal na námietky a argumentáciu žalovaného v spore, keďže je naviac v rozpore s cit. ust. zák. na ochranu spotrebiteľa.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v plnom, pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím.
44. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je navrhovateľ ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený odplatenia súdnych poplatkov. Súd návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanému vo výške 331,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.