Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-53-2017.pdf
PDF · 141.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. G. N., členov JUDr. J. Y. a JUDr. N. D., R.., v právnej veci žalobcu: J. R., s.r.o., so sídlom W. 4, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, právne zast. advokátskou kanceláriou AK R., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX. XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“) sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.05.2017 domáhal v rámci správneho súd-nictva preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi-sov určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.513,81 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 10.210,41 Eur na sumu 5.696,60 Eur. 2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Poukázal na to, že zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Správne orgány procesným postupom porušili práva žalobcu, pričom zadovážené dôkazy vyhodnotili v rozpore so zákonom. Vady prvostupňového konania neboli podľa žalobcu odstránené ani v odvolacom konaní. Úvodom svojej právnej argumentácie žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 8 ods. 3 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), podľa ktorého ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
3. Žalobca zdôraznil, že v zmysle čl. 6 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako prenajímateľom a spoločnosťou Y. R., a.s. ako nájomcom, mali zmluvné strany na mysli pod plynom zahrnutým v cene nájmu plyn technický používaný v rámci technologického procesu pri výrobe a nie plyn zemný,
ako sa podľa žalobcu správca dane mylne domnieval. Napriek tomu správca dane odmietol uznať nárok na odpočet DPH z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vystavených spoločnosťou S. E. k.s. Z týchto faktúr je však zrejmé, že len cca 2,5 % hmotnosti technických plynov je do prenajímaných priestorov dopravovaných vo fľašiach, aj to len do tých priestorov, kde pri poruche vnútorných rozvodov plynu nie je z technických príčin možné využívanie zo zásobníkov. Zostávajúcich 97,5 % hmotnosti technických plynov je skladovaných v tekutom stave v pevne zabudovaných zásobníkoch s nosnosťou viac ako 20 ton a odtiaľ prostredníctvom vnútorných rozvodov technických plynov sú dopravova-né na miesto využitia. Žalobca zotrváva na názore, že náklady spojené s nákupom technického plynu a prenájmom zásobníkov slúžia na zabezpečenie príjmov za prenájom nehnuteľností v zmysle zmluvy o nájme a nárok na odpočet DPH z týchto faktúr vo výške 1.460,60 Eur bol preto žalobcom uplatnený správne.
4. K neuznaniu faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX za dodávky zváracieho drôtu spoločnosťou B. s.r.o., zdôvodnenému správcom dane tým, že zvárací drôt je súčasťou zváracej techniky, ktorá bola poskytnutá živnostníkom a zamestnancom spoločnosti Y. R. a.s. bezodplatne na dodanie zváracích prác pre žalobcu, uviedol žalobca, že zvárací drôt súčasťou zváračky nie je a je zaužívanou praxou, že objednávateľ zváracích prác okrem dodania priameho materiálu dodáva zváračom aj svoj zvárací drôt, aby nemusel platiť drahé skúšky, ktoré by preukázali, že pri zváraní nebol tento drôt nahradený lacnejším a menej kvalitným materiálom. Podľa žalobcu náklady spojené s nákupom zváracieho drôtu od spoločnosti B. s.r.o. na základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX sú v sume 673,27 Eur vynaložené na nákup priameho materiálu a nárok na odpočet DPH pri tomto tovare bol uplatnený správne.
5. Žalobca taktiež prezentoval názor, podľa ktorého z dodaní v zmysle sporných dodávateľ-ských faktúr za spotrebný materiál na zabezpečenie fungovania strojov a náradia, za spotrebný materiál, spotrebúvaný pri opracovávaní materiálu, za drobné náradie, za pracovné pomôcky, za technický plyn používaný pri opracovávaní materiálu, má právo na plný odpočet DPH z dôvodu, že výdavky vynaložené na nadobudnutie týchto tovarov patria k podstatným prvkom, ktoré sú súčasťou ceny výrobkov - zdaniteľných plnení na výstupe a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu, t.j. tieto plnenia predstavujú priamy náklad bezprostredne súvisiaci s plnením na výstupe. Opätovne poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, už bez citácie ďalších konkrétnych výstupov jeho rozhodovacej praxe, z ktorej má vyplývať, že právo na odpo-čítanie dane má platiteľ, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Pokiaľ by aj táto súvislosť neexistovala, platiteľ má nárok na odpočítanie dane, pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenie predstavuje všeobecný náklad súvisiaci s plnením na výstupe.
6. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariade-nia pojednávania. Poukázal na to, že hoci žalobca v správnej žalobe namietal nedodržanie zákonného procesného postupu správcu dane a žalovaného, neuviedol nič konkrétne, čím sa toho správne orgány mali dopustiť. Žalovanému v správnej žalobe chýba vysvetlenie spojitosti medzi citáciou ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-320/88 na strane jednej a konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci na strane druhej. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, podľa ktorého ak sa daňový subjekt v daňovom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Ak sú tvrdenia len všeobecné, nemôže byť na ne prihliadané. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe označil žalovaný na neúplné, čo spôsobuje, že sú čiastočne zavádzajúce, a to jednak pokiaľ ide o otázku plynu zahrnutého v cene nájmu pri nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Y. R. a.s., ako aj pokiaľ ide o otázku, či zvárací drôt je alebo nie je súčasťou zváracej techniky. Žalovaný k uvedeným žalobným bodom citoval dotknuté pasáže prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
7. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca doplnil svoju argumentáciu prezentovanú v správnej žalobe. Zvárací drôt nezostáva vo zváracej technike, stáva sa súčasťou výrobku, nakoľko jeho hmotná podstata je viditeľná na výrobku. Náklady na obstaranie zváracieho drôtu bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu. Poukázal na bod 20. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-104/12 (Becker), podľa ktorého „právo na odpočet sa však rovnako priznáva zdaniteľnej osobe
dokonca aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet, ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a sú ako také podstatnými elementmi tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje. Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby.“ Žalobca opätovne potvrdil názor, že náklady na predmetné prijaté tovary a služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a teda sú elementmi tvoriacimi cenu tovarov a služieb ako zdaniteľ- ných plnení na výstupe, keďže daňový subjekt predáva svoje výrobky.
8. K tvrdeniam prezentovaným v replike žalobcu sa vyjadril v duplike žalovaný. Podľa neho žalobca síce tvrdí, že náklady na prijaté tovary a služby (spotrebný materiál) sú element-mi tvoriacimi cenu tovarov a služieb ako zdaniteľných plnení žalobcu na výstupe, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. V priebehu daňovej kontroly, v ná-slednom vyrubovacom ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil správcovi dane ani žalovanému dôkaz o tom, že ním nadobudnuté tovary a služby v zmysle dodávateľských faktúr uvedených na str. 10 a 11 prvostupňového rozhodnutia správcu dane sú súčasťou ceny tovarov a výrobkov ďalej predávaných žalobcom.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, jeho doručení žalobcovi, doručení repliky žalobcu na vyjadrenie žalovanému a následnom doručení dupliky žalovaného na vedomie žalobcovi, rozhodol o veci rozsudkom na pojednávaní, nakoľko nariadenie pojednávania žiadal žalobca. Po preskúmaní správnej žaloby, po zohľadnení písomných vyjadrení účastníkov a po preštudovaní administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správcu dane je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup správnych orgánov vedúci k ich rozhodnutiam.
10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.02.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.513,81 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 10.210,41 Eur na sumu 5.696,60 Eur.
11. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.06.2016. Protokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXXX/XXXX bol daňovému subjektu doručený dňa 17.06.2016. Následne správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 27.09.2016 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4.513,81 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 10.210,41 Eur na sumu 5.696,60 Eur.
12. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 žalobca vykonával činnosť výroby zvarencov, obrobkov, oceľových konštrukcií a ich častí. Za materiál využívaný pre svoju ekonomickú činnosť si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH. Žalobca nemal v zdaňovacom období apríl 2015 zamestnancov, okrem konateľa spoločnosti. Výrobný areál a časť hnuteľných vecí určených pre účely strojárskej výroby prenajímal žalobca spoločnosti Y. R., a.s., ktorá ich využíva pre účely vlastnej ekonomickej činnosti. Podľa čl. VI. ods. 6 zmluvy o nájme nehnuteľnosti je nájomca oprávnený umiestňovať v priestoroch predmetu prenájmu vlastné technické zariadenia slúžiace na účel vymedzený v čl. III tejto zmluvy (Strojárenská výroba). Priestory predmetu nájmu bude nájomca využívať spoločne s prenajímateľom, a to podľa aktuálnej potreby výrobného procesu. Spotreba elektrickej energie, plynu, vodné, stočné a kúrenie sú zahrnuté v cene nájmu. Stroje a nástroje (hnuteľné veci), ktorých vlastníkom je spoločnosť J. R., s.r.o. a ktoré nie sú predmetom prenájmu pre spoločnosť Y. R., a.s., používajú živnostníci na základe zmluvy, a spoločnosť Y. R., a.s. na základe dobrých dlhodobých vzťahov. Stroje používajú na výrobu výrobkov, pričom realizáciu tejto výroby
fakturujú žalobcovi. Živnostníci aj spoločnosť Y. R., a.s. dodávajú služby výroby výrobkov na pracovných strojoch patriacich žalobcovi, s prípravkami, náradím, dokumentáciou a materiálmi patriacim žalobcovi. Uvedené závery vyvodil správca dane aj z vyjadrenia konateľa daňového subjektu, podľa ktorého „naše výrobky vyrábajú na našich strojoch pracovníci - jednak živnostníci a ďalej pracovníci spoločnosti Y. R., a.s., za tieto vykonané práce nám vystavia faktúru. Spoločnosti Y. R., a.s. prenajímame stroje. Ďalej spoločnosti Y. R., a.s. prenajímame aj nehnuteľnosť, výrobný areál, ktorý podľa potreby využívame spoločne.“ Žalobca tiež v daňovom konaní predložil vzor zmluvy so živnostníkmi. Podľa čl. I „zhotoviteľ sa zaväzuje, že bude pre objednávateľa vykonávať práce podľa jeho živnostenského oprávnenia. Ide o tieto práce: vykonávanie a dodanie kovoobrábacích prác v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa, špecifikovaných zákazkovým číslom, bežným číslom.“ Podľa čl. IV „zhotoviteľ na dodanie predmetu zmluvy využije pracovné stroje, prípravky, náradie, dokumentáciu a materiál objednávateľa a len na podnikanie objednávateľa, pričom zhotoviteľ sám rozhodne podľa projektovo-technickej dokumentácie o technologickom postupe opracovania materiálu a procese zhotovenia výrobkov objednávateľa.“
13. Z dôkazov zabezpečených v daňovom konaní vyplýva, že žalobca za mesiac apríl 2015 živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s. poskytol bezodplatne pracovné stroje (napr. frézy, CNC centrum, páliaci automat a pod.) v hodnote 94.500,- Eur, zaradené ako hmotný majetok (dlhodobý) odpisovaný, na ďalší iný účel ako na podnikanie v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH. Tento majetok žalobca odpisuje v 2. odpisovej skupine. Základom pre určenie DPH za mesiac apríl 2015 je v takom prípade podľa správcu dane výška daňových odpisov pracovných strojov za 1 mesiac, t.j. 1/12 z 1/6 nadobúdacej ceny (pri 6-ročnom odpisovaní), pričom výsledná DPH za mesiac apríl 2015 je 262,50 Eur. Žalobca vlastní aj ostatný (krátkodobý) hmotný majetok - stroje, nástroje a zariadenia, ktoré používajú živnostníci na základe zmluvy a spoločnosť Y. R., a.s. na základe dobrých dlhodobých vzťahov na výrobu výrobkov, pričom realizáciu tejto výroby fakturujú žalobcovi. Žalobca za mesiac apríl 2015 poskytol živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s. bezodplatne tento ostatný (krátkodobý) hmotný majetok - pracovné stroje v hodnote 78.910,24 Eur na ďalší iný účel ako na podnikanie v mysle § 9 ods. 2 zákona o DPH. Výsledná DPH za mesiac apríl 2015 pri tomto majetku, pri použití rovnakého mechanizmu výpočtu, je 219,20 Eur. Na základe uvedeného mal žalobca podľa správcu dane v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH zaplatiť DPH za mesiac apríl 2015 vo výške 481,70 Eur, pretože v mesiaci apríl 2015 dodal službu v tuzemsku - bezodplatné poskytnutie strojov a zariadení.
14. Namiesto toho, aby DPH zaplatil, si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH za mesiac apríl 2015 z vyššie uvedených pracovných strojov a zariadení, ktoré bezodplatne poskytol živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s. Uvedený postup vyhodnotil správca dane ako nesprávny, nakoľko žalobca poskytol službu v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom mal v kontrolovanom zdaňovacom období určiť základ dane vo výške nákladov na tieto služby, čo v danom prípade predstavuje minimálne výšku daňových odpisov. Podľa správcu dane živnostníci a spoločnosť Y. R., a.s., hoci vyrábali na bezodplatne im poskytnutých strojoch a zariadeniach patriacich žalobcovi, vykonávali túto činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia svojho zisku, nie za účelom podnikania žalobcu. Žalobca v tom čase nemal žiadne personálne predpoklady na využívanie tohto majetku v súvislosti so svojou ekonomickou činnosťou. Celý hnuteľný majetok žalobcu, využívaný pri kovoobrábaní a kovovýrobe, bol poskytnutý pre účely ekonomickej činnosti iných subjektov a časť tohto majetku bola poskytnutá bezodplatne.
15. Žalobca ďalej v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 nakúpil tovary a služby deklarované cca 30 faktúrami (podrobne uvedené na str. 10 a 11 prvostupňového rozhodnutia), z ktorých si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil právo na odpočítanie DPH celkom vo výške 4.032,11 Eur. Išlo napr. o technické plyny využívané najmä pri zváraní a pri opracovaní materiálu, nájomné zásobníkov plynov a fliaš, spotrebný materiál na zabezpečenie fungovania strojov a náradia, napr. zváracie drôty, spotrebný materiál spotrebúvaný pri opracovávaní materiálu, napr. frézky, vrtáky, brúsne kotúče, prevádzkové a chladiace kvapaliny, drobné náradie a pracovné pomôcky. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH uplatnené v zmysle faktúr za nákup spotrebného materiálu, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie strojov, ktoré pre svoju ekonomickú činnosť používajú iné subjekty (živnostníci a spoločnosť Y., a.s.), keďže uvedené tovary a služby neboli použité v súvislosti s ekonomickou činnosťou žalobcu, tento ich nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
16. K vyjadreniu žalobcu, že náklady spojené s nákupom technického plynu od spoločnosti S. E., k.s. a prenájmu zásobníkov slúžia na zabezpečenie príjmov za prenájom nehnuteľností a že nárok
na odpočet z týchto faktúr je uplatnený správne, správca dane skonštatoval, že fľaše s technickým plynom nie sú žiadnym spôsobom spojené alebo previazané s prenajímanou nehnuteľnosťou, sú na miesto využívania dopravované, pričom prázdne fľaše sú odvážané na ďalšie naplnenie. Takýmto spôsobom by sa podľa výkladu žalobcu mohlo stať predmetom nájmu nehnuteľnosti akékoľvek prenosné zariadenie, stroj, náradie. Správca dane uviedol, že v zmluve o prenájme nehnuteľnosti uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Y. R., a.s. nie je definované, že predmetom nájmu sú aj technické plyny a s nimi súvisiace náklady na prenájom zásobníkov. Zároveň nie je vyčíslené, akým spôsobom, resp. pomerom, sa jednotlivé subjekty, ktoré uskutočňujú svoju ekonomickú činnosť v predmetných priestoroch, podieľajú na ich využívaní. Súčasne v zmluve o prenájme hnuteľných vecí sa prenajímateľ nijakým spôsobom nezaväzuje k zabezpečovaniu spotrebného materiálu, ktorý je potrebný pre fungovanie strojov, ktoré sú predmetom prenájmu, teda aj v tomto prípade je podľa správcu dane možné povedať, že sa jedná o bezodplatné poskytnutie spotrebného materiálu, napr. technických plynov.
17. K námietkam žalobcu ohľadne uplatneného odpočtu z nákupu zváracieho drôtu správca dane uviedol, že zváracie drôty sa používajú ako prídavný materiál pri zváraní. Pre rôzne druhy zváraného materiálu pri rôznych technologických postupoch zvárania, resp. metódach zvárania, sa používajú rôzne druhy zváracieho drôtu. Zvárací drôt ako prídavný materiál pri zváraní sa v procese výroby spotrebúva, avšak výstupom pracovnej činnosti zvárača sú k každom prípade zváracie práce. Dodanie zváracích prác pre žalobcu má všetky znaky závislej činnosti. Zvárač má k dispozícii zváraciu techniku, ktorej súčasťou sú rôzne druhy zváracieho drôtu, ďalej má k dispozícii projektovo-technickú dokumen-táciu a materiál na vyhotovenie výrobkov. O spôsobe použitia zváracej techniky, teda o technologickom postupe, rozhodujú zamestnanci spoločnosti Y., a.s. a živnostníci samostatne, čo vyplýva z predpokladu, že majú dostatok vedomostí a skúseností s používaním zváracej techniky. To podľa správcu dane znamená, že v prípade, ak sa jedná o zvárača, ktorý spája materiály použitím zváracieho drôtu a plameňa, prípadne inou metódou, výstupom sú za každých okolností zváracie práce. Odberateľ prác, v tomto prípade kontrolovaný daňový subjekt, obstaral materiál, oceľové plechy, pásoviny, rúry, profily a iné a živnostník, alebo zamestnanec spoločnosti Y. R., a.s., na základe pokynov odberateľa (daňového subjektu), využitím bezodplatne poskytnutej zváracej techniky, ktorej súčasťou je aj zvárací drôt, dodal odberateľovi (daňovému subjektu) zváracie práce. Výber stroja a prídavného materiálu, v iných prípadoch napr. výber rezného kotúča alebo vrtáka, je plne v kompetencii osôb, ktoré rozhodujú o technologickom postupe.
18. Správca dane záverom prvostupňového rozhodnutia poukázal na podmienky, v ktorých žalobca mal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť:
- podmienky využívania výrobného areálu jednotlivými subjektmi sú stanovené neprehľadne. Žalobca ako vlastník areálu prenajíma tento areál inému subjektu - spoločnosti Y. R., a.s., avšak priestory majú využívať podľa aktuálnej potreby výrobného procesu spoločne, navyše vo výrobnom areáli vykonávajú svoju ekonomickú činnosť ďalšie ekonomické subjekty - živnostníci;
- hotové výrobky dodal žalobca odberateľovi - spoločnosti Y. R., a.s. Výrobu týchto výrobkov reálne uskutočnila spoločnosť Y., a.s. na prenajatých strojoch, ale aj na strojoch, ktoré jej boli poskytnuté bezodplatne na základe ústnej dohody a dobrých dlhodobých vzťahov žalobcom a tiež živnostníci na základe zmlúv o dielo;
- živnostníci vykonávajú výrobu výrobkov v priestoroch žalobcu, ktoré má od žalobcu prenajaté spoločnosť Y. R., a.s., a to použitím strojov, nástrojov a spotrebného materiálu bezodplatne poskytnutých žalobcom;
- žalobca nemal v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnych zamestnancov okrem konateľa. To znamená, že všetky činnosti od objednávania materiálu, cez technologic-kú prípravu výroby, riadenie výroby, samotné výrobné operácie, kancelárske práce, údržbárske práce, upratovacie práce, práce informátorov, manipulačné práce a pomocné práce vo výrobnom areáli realizovali živnostníci na základe zmlúv o dielo a predovšetkým spoločnosť Y. R., a.s.
19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. Správca dane podľa žalobcu na základe nesprávne zistených skutočností dospel k nesprávnym skutko-vým záverom, tieto nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym záverom, na základe čoho vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami § 8, § 9, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-104/12 (Becker), C-98/98 (Midland Bank) a C-408/98 (Abbey National Plc). Žalobca vyslovil nesúhlas s tým, ako správca dane dospel k názoru, že majetok vo vlastníctve žalobcu je využívaný na iný účel ako podnikanie, t.j. bez akejkoľvek väzby na dosahovanie príjmov. Správca dane pri svojom rozhodnutí podľa
žalobcu nebral do úvahy reálne skutočnosti, zaužívanú prax a žalobcom poskytnuté informácie, ktoré vypovedajú o tom, že žalobca disponuje potrebným technologickým a strojným vybavením, avšak nemá vlastné personálne kapacity na obsluhu zariadení. V zmysle dodávateľských faktúr za spotrebný materiál na zabezpečenie fungovania strojov a náradia, za spotrebný materiál, spotrebúvaný pri opracovávaní materiálu, za drobné náradie, za pracovné pomôcky, za technický plyn používaný pri opracovávaní materiálu, má právo na plný odpočet DPH z dôvodu, že výdavky vynaložené na nadobud- nutie týchto tovarov patria k podstatným prvkom, ktoré sú súčasťou ceny výrobkov - zdaniteľných plnení na výstupe a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu, t.j. tieto plnenia predstavujú priamy náklad bezprostredne súvisiaci s plnením na výstupe. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie právo na odpočítanie dane má platiteľ, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Pokiaľ by aj táto súvislosť neexistovala, platiteľ má nárok na odpočítanie dane, pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenie predstavuje všeobecný náklad súvisiaci s plnením na výstupe.
20. Napadnutým rozhodnutím žalovaný prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Zopakoval skutkové zistenia a právne závery správcu dane, s ktorými sa stotožnil. K judikatúre, na ktorú odkazoval daňový subjekt, uviedol, že ak sa na ňu daňový subjekt odvoláva, je podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/19/2011 jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemožno na ne v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z vyjadrení daňového subjektu, ako aj z dokladov ním predložených, vyplýva, že daňový subjekt sám nevyužíval predmetnú časť hmotného majetku, nakoľko nemal žiadnych zamestnancov a zo schémy výrobného procesu, ktorú daňový subjekt poskytol správcovi dane, nesporne vyplýva, že všetky činnosti spojené s jeho výrobným procesom zabezpečuje spoločnosť Y. R., a.s. a živnostníci. Skutočnosť, že živnostníci a spoločnosť Y. R., a.s. využívali časť hmotného majetku daňového subjektu pre účely ich vlastného podnikania, vyplýva tak z vyjadrení samotného platiteľa, ako aj z dokladov predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole a z dokladov získaných správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Daňový subjekt sám nezabezpečuje žiadnu činnosť v rámci výrobného procesu. Vzhľadom na preukázané bezodplatné poskytnutie časti hmotného majetku daňového subjektu živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s. a tiež vzhľadom na vyjadrenie daňového subjektu, že v zmysle dodávateľských faktúr (uvedených na str. 10 a 11 prvostupňového rozhodnutia) boli daňovému subjektu dodané technické plyny používané pri opracúvaní materiálu, nájomné zásobníkov plynov alebo fliaš, spotrebný materiál na zabezpečenie fungovania strojov a náradia, spotrebný materiál spotrebovaný pri opracovávaní materiálu, drobné náradie a pracovné pomôcky, je podľa názoru žalovaného zrejmé, že nakúpené tovary a služby na základe sporných faktúr daňový subjekt nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko sa viažu k hmotnému majetku bezodplatne poskytnutému živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s. na iný ďalší účel ako na podnikanie daňového subjektu v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Podľa žalovaného v daňovom konaní nebolo preukázané, že daňový subjekt neposkytol časť svojho dlhodobého odpisovaného majetku, ako aj ostatného krátkodobého hmotného majetku bezodplatne na ďalší iný účel ako na podnikanie v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH a tiež nebolo preukázané, že použil prijaté zdaniteľné obchody na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nesplnil podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.
21. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že daňový subjekt síce k jednotlivým dodávateľským faktúram uviedol, že tovary a služby na nich uvedené sú zahrnuté v cene nájmu pre spoločnosť Y. R., a.s., avšak uvedená skutočnosť z nájomných zmlúv, tak ako boli predložené správcovi dane, nevyplýva. V zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2015 sú predmetom nájmu nehnuteľnosti - výrobný areál (čl. I. bod 2 zmluvy) a v cene nájmu je zahrnutá spotreba elektrickej energie, plynu, vodné, stočné a kúrenie (čl. VI. bod 6). V zmysle ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2015 sú predmetom nájmu hnuteľné veci (horizontálna vyvŕtavacia fréza AFD 100, horizontálna vyvŕtavacia fréza W 100, páliaci automat Plazma HS4001.20PB - čl. I. bod 1), pričom nie je v predmetnej zmluve ďalej uvedené, že by do ceny nájomného vstupovali ďalšie položky okrem nájomného, ako odplaty za užívanie predmetu nájmu. V texte inej nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2015, kde sú predmetom nájmu hnuteľné veci špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy, taktiež nie je uvedené, že by do ceny nájomného vstupovali okrem nájomného ako odplaty za užívanie bytu aj ďalšie položky.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
23. Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH sa za dodanie služby za protihodnotu považuje aj užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa, a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa.
25. Podľa § 9 ods. 3 zákona o DPH bezodplatné dodanie služby inej ako v ods. 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
26. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.
27. Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na služby.
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnim-kou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
30. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
31. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich proces-ných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
33. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
34. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 36. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
37. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
38. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä to, že daňové orgány postupovali v rozpore so zákonom, pričom mali viacerými postupmi porušil práva žalobcu. Zo správnej žaloby však nevyplývajú žiadne konkrétne namietané parciálne úkony daňových orgánov, ktorými k porušeniu práv žalobcu malo dôjsť. Pre všeobecnosť formulácie a z toho vyplývajúcu nemožnosť priradenia ku konkrétnemu postupu daňových orgánov vyhodnotil správny súd uvedenú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné a na účely predmetu daňového konania (oprávnenosť nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015) orientované dokazovanie, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil. Na zistený skutkový stav boli správne aplikované príslušné ustanovenia zákona o DPH postupom a spôsobom upraveným daňovým poriadkom, pričom práva daňového subjektu boli procesnými úkonmi správcu dane zachované. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad.
39. K námietke ohľadne neuznania nákladov spojených s nákupom technického plynu a prenájmu zásobníkov, v zmysle faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vystavených spoločnosťou S. E. k.s., správny súd uvádza, že sa s právnym vyhodnotením posudzovanej otázky daňovými orgánmi stotožňuje. V článku VI. bod. 6 nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom nehnuteľnosti a spoločnosťou Y. R., a.s. ako nájomcom sa okrem iného uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že spotreba elektrickej energie, plynu, vodné, stočné a kúrenie sú zahrnuté v cene nájmu.“ Žalobca v správnej žalobe a neskoršej replike dôvodí, že zmluvné strany mali pod pojmom plyn na mysli technický plyn a pod pojmom kúrenie mali na mysli zemný plyn využívaný na kúrenie a preto náklady spojené s nákupom technického plynu a prenájmom zásobníkov slúžia na zabezpečenie príjmov za prenájom nehnuteľností v zmysle zmluvy o nájme a nárok na odpočet DPH z týchto faktúr vo výške 1.460,60 Eur bol žalobcom uplatnený oprávnene. Uvedený výklad podľa názoru
správneho súdu ide zjavne nad rámec výslovného textu predmetnej zmluvy, ktorý výklad žalobca zvolil zrejme pod vplyvom prebiehajúceho daňového konania v záujme eliminovať prípadné straty v krátení nadmerného odpočtu zo strany správcu dane. Podľa názoru správneho súdu zmluvné strany akejkoľvek zmluvy sú vo všeobecnosti povinné práva a povinnosti vyplývajúce z uzatváraných kontraktov formulovať jednoznačne spôsobom umožňujúcim jasnú identifikáciu zmluvných práv a povinností nielen medzi nimi, ale aj voči tretím stranám, majúc na zreteli, že neskôr sa ich zmluva môže stať predmetom súdneho konania, alebo že na jej základe si budú voči orgánom verejnej moci uplatňovať svoje práva (tu právo odpočet DPH). Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať najmä podľa ich jazykového vyjadrenia. Sporný článok VI. bod 6 zmluvy o prenájme uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Y. R., a.s. používa v jednej vete výraz „plyn“ a súčasne aj výraz „kúrenie.“ Zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplýva, že by výraz „kúrenie“ mal byť vykladaný vo význame „zemný plyn“ a výraz „plyn“ by mal byť vykladaný v zúženom význame iba ako „technický plyn.“ Zmluvným stranám nič nebránilo, ak by to v čase uzatvárania zmluvy skutočne tak zamýšľali, využiť na písomné prejavenie výslovnej vôle prostredníctvom textu zmluvy jasné, zrozumiteľné a nedvojznačné výrazové prostriedky. Keďže tak neučinili, je správny názor správcu dane a žalovaného, podľa ktorého nárok na odpočet DPH z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, vystavených spoločnosťou S. E. k.s. nie je možné uznať.
40. K ostatným námietkam, vrátane metafyzickej podstaty zváracieho drôtu ako súčasti finálneho výrobku zhotoveného zváraním, správny súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého ťažiskovým dôkazným prostriedkom boli výpovede (vyjadrenia) konateľa žalobcu, je zrejmé, že spotrebný materiál na zabezpečenie fungovania strojov a náradia, spotrebný materiál spotrebovaný pri opracovávaní materiálu, drobné náradie a pracovné pomôcky, žalobca nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko tieto tovary a služby (v zmysle faktúr uvedených na str. 10 a 11 prvostupňového rozhodnutia správcu dane) sa viažu k hmotnému majetku bezodplatne poskytnutému živnostníkom a spoločnosti Y. R., a.s., t.j. žalobca ich použil na iný ďalší účel ako na podnikanie v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Je správny právny názor žalovaného, podľa ktorého v daňovom konaní nebolo preukázané, že daňový subjekt neposkytol časť svojho dlhodobého odpisovaného majetku, ako aj ostatného krátkodobého hmotného majetku bezodplatne na ďalší iný účel ako na podnikanie v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH a tiež nebolo preukázané, že použil prijaté zdaniteľné obchody na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nesplnil podmienky stanovené zákonom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Viackrát prezentovaný názor žalobcu o tom, že právo na odpo-čítanie dane má platiteľ, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe a že ak by aj táto súvislosť neexistovala, platiteľ má nárok na odpočítanie dane, pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenie predstavuje všeobecný náklad súvisiaci s plnením na výstupe, nie je možné v tomto prípade uplatniť, nakoľko tomu bráni práve skutočnosť bezodplatného poskytnutia hmotného majetku vo vlastníctve žalobcu a bezodplatného poskytnutia nakúpených tovarov a služieb spoločnosti Y. R., a.s. a živnostníkom na realizáciu zákaziek, ktoré si u nich objednal žalobca. Z. by bola situácia, ak by sporné transakcie nevykazovali jednoznačné prvky bezodplatnosti.
41. S poukazom na vyššie prezentované úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.
43. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.