Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/125/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Z. I., sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : L. podnik B., akciová spoločnosť, H. 1, B., D.:XX XXX XXX, právne zastúpený: P.. F. C., advokátom so sídlom Ul. J. XXX/C B., P.O.B. XXX/ proti žalovanému: J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. - J., F. XXX/X, t.č. prechodne na adrese: B. -J., A. XXXX/XX, o zaplatenie XX,XX eur / 1.010,- Sk/ takto,

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 22.4.2002, doručený súdu dňa 7.5.2002 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu 1.010,- Sk, čo je t.č. po prepočte na menu euro 33,53 eur. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dňa 26.10.2001 na linke MHD č. 201 bez platného cestovného lístka. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o preprave, ktorú upravujú ust. § 760 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

2. Súd vydal dňa 14.5.2002 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd zrušil uznesením zo dňa 26.3.2003.

3. Následne súd ustanovil žalovanému opatrovníka pre toto konanie uznesením zo dňa 4.7.2003.

4. V poradí prvým rozsudok č.k. 5C/125/03-22 zo dňa 26.8.2003 súd v tejto veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na úhradu trov konania.

5. Voči rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C/125/03-22 zo dňa 26.8.2003 podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok mu nikdy nebol doručený, pretože na adrese Bethlena 4892/49 nebýval od roku 2000 a predmetný byt v uvedenom období obýval niekto iný. O rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdom uloženú sumu sa dozvedel až z listu exekútora o upovedomení o začatí exekúcie, exekútorom JUDr. Pavlom Halásom. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže až z listu exekútora sa dozvedel, že bolo voči nemu vedené súdne konanie, v ktorom bol zaviazaný na úhradu dlhu vo výške 33,52 eura s príslušenstvom. Súčasne uviedol, že si nie je vedomý žiadneho dlhu voči žalobcovi, že súdne konanie nezapríčinil a že bez cestovného lístka necestoval. Preto nesúhlasí s výrokom súdu o povinnosti zaplatiť

žalobcovi ním požadovanú sumu. Navrhol, aby bol v súdnom konaní vypočutý ako účastník konania a mal právo sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Mal za to, že nárok žalobcu v predmetnej veci nie je daný. Preto žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a prejednanie.

6. O vyššie uvedenom odvolaní rozhodol druhoinštančný súd uznesením č.k.25Co/90/2017-65 zo dňa 29.1.2018 tak, že napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5C/125/03-22 zo dňa 26.8.2003 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že rozsudok nebol riadne zdôvodnený, že žalovanému bol ustanovený vo veci opatrovník napriek tomu, že neboli pre takýto postup splnené podmienky / nebol riadne prešetrený pobyt žalovaného/. Preto ak konal súd s takto ustanoveným opatrovníkom, postupoval v rozpore s v tom čase platných a účinným ustanovením 115 ods. 1 , ods. 2 O.s.p..

7. Po vrátení veci tunajšieho súdu, súd postupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, neprítomný bol riadne predvolaný právny zástupca žalobcu, ktorému bolo predvolanie doručované do zriadenej elektronickej schránky podľa § 105 ods. 1 C.s.p.. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.

8. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

10. Súd vypočul žalovaného a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

11. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že žalovaný mal dňa 26.10.2001 cestovať na linke MHD č. 201 v Bratislave bez platného cestovného lístka. Žalobca svoj nárok bližšie nezdôvodnil, k žalobe ako dôkaz pripojil len tlačivo: ,,hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok“, podpísané len revízorom. Žalovaný toto hlásenie spochybnil, uviedol, že rodné číslo na ňom uvedené nepatrí jemu. Okrem toho na pojednávaní uviedol, že len jeden jediný krát bol prichytený tak, že cestoval bez platného cestovného lístka. Bolo to v niekedy v roku 1993 alebo 1994 a vtedy tú pokutu zaplatil na mieste. Odvtedy nikdy nejazdil na čierno, ani bez platného cestovného lístka. Ďalej uviedol, že 2001 sa ani nezdržiaval v Bratislave, lebo v tom čase býval v Nových Zámkoch. Znovu zopakoval, že bez platného cestovného lístka v Bratislave cestoval len jeden jediný krát a to v tom roku 1993 alebo 1994. V roku 2001 určite nie. Tiež uviedol, že má také informácie, že revízori už raz zistené rodné číslo používajú a prepisujú aj v iných prípadoch. Majú totiž z toho odmenu. Uviedol, že on nikdy žiadny doklad, ani pokutu, ani oznámenie o pokute, alebo nejakú výzvu od žalobcu nedostal.

12. Žalobcovi bolo odvolanie doručené cestou jeho právneho zástupcu, k odvolaniu sa však nevyjadril, tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom nespochybnil. Súd preto nemal dôvod o tvrdeniach žalovaného, že v roku 2001 necestoval MHD bez platného cestovného lístka, nijaké pochybnosti. S poukazom na v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok revízorom uvedené nesprávne identifikačné údaje týkajúce sa žalovaného / nesprávne rodné číslo/ a na tvrdenie žalovaného , že v danom období roku 2001 sa v Bratislave vôbec nezdržiaval a že v tomto roku bez platného cestovného lístka na MHD v Bratislave necestoval, ku ktorým závažným skutočnostiam sa žalobca vôbec nevyjadril a ani ich nespochybnil, má súd zato, že tieto tvrdenia žalovaného sporné nie sú. Ako už bolo uvedené, žalobca svoj návrh na začatie konania bližšie nezdôvodnil, na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz predložil len vyššie uvedené hlásenie, ktoré nebolo žalovaným podpísané a ktorého obsah žalovaný v tomto konaní spochybnil. Podľa civilného sporového poriadku je v sporovom konaní povinnosťou žalobcu nad všetku pochybnosť preukázať svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Podľa súdu však žalobca túto svoju povinnosť nesplnil. Jediný dôkaz / hlásenie revízora/, ktorý žalobca na preukázanie svojho nároku predložil, však žalovaný spochybnil, ako je uvedené vyššie. Žalobca sa k tvrdeniam

žalovaného nevyjadril, nijakým spôsobom ich nespochybnil, v hlásení uvedené nesprávne údaje / rodné číslo žalovaného/ nezdôvodnil, na preukázanie svojho nároku ďalšie dôkazy, nenavrhol. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, resp. nárok nepreukázaný. 13. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu ( z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). 14. V danej veci podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem listinného dôkazu, vyššie uvedeného hlásenia, ktoré však žalovaný spochybnil, a žalovaným uvedené pochybnosti zo strany žalobcu relevantným spôsobom vysvetlené, objasnené , resp. vyvrátené neboli. Žalobca žiadnym iným dôkazom nepreukázal platné uzavretie zmluvy o preprave, resp. nepreukázal existenciu žiadneho iného zmluvného, prípadne mimozmluvného vzťahu, titulom ktorého by bol jeho nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému oprávnený a žiaden takýto dôkaz ani nenavrhol. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené o výroku tohto rozsudku.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu , preto by mal nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi. Keďže si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ho nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a to na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.