Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-38-2018.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Subarea
8Cob/38/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: EUROHAUSE, s.r.o., so sídlom Piešťany, Orviská cesta 7137, IČO: 36 286 087, právne zastúpeného S.. C. J., N.., advokátom v N., R. XXXX/X, proti žalovanému: Obec Lúka, so sídlom Lúka 205, 9ČO: 00 311 758, právne zastúpenej S.. O. W., advokátkou v R. K. nad C., X. 8, v spore o zaplatenie 51.153,34 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. apríla 2018, č. k. 9Cb/198/2014-486, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 51.153,34 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe Zmluvy o dielo č. 02/95/2010 uzatvorenej medzi objednávateľom F. Z., s.r.o., a žalobcom ako zhotoviteľom vznikla povinnosť zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa stavbu „D. dom- X b.j. Q.“ v obci Q.. Celková cena diela s DPH bola 422.000,-Eur a jeho ukončenie bolo plánované do 18-tich mesiacov od začatia stavby. Dňa 22.03.2012 bola vyfakturovaná dodávateľom faktúrou č. 2012006 za práce podľa súpisu prác naviac č. 82012 zo dňa 09.03.2012 suma 51.153,34 Eur. Práce boli zrealizované na základe požiadania technického dozoru investora. Tieto práce neboli objednané firmou F. Z., s.r.o., ale pánom N. povereným dozorom investora. Tieto práce neboli v rozpočte a investor sa ústne zaviazal, že dá na uvedené práce objednávku a riadne ich zaplatí. Vyfakturované práce sú riadne evidované v stavebnom denníku, ktorý je podpísaný povereným dozorom investora. Dňa 19.04.2018 doručil žalovaný súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP Žiadal, aby prvoinštančný súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú sumu, ktorá bude slúžiť na úhradu trov konania žalovaného v prípade neúspechu žalobcu v konaní, vo výške 20.000,-Eur do úschovy na súde, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená zmluva o dielo na výstavbu bytového domu a ani akákoľvek iná zmluva alebo dohoda na vykonanie prác naviac. Súdny spor sa vedie už niekoľko rokov, s čím sú spojené aj nie malé trovy právneho zastúpenia. Žalobca nepredložil jediný relevantný dôkaz o tom, že by si žalovaný u žalobcu objednal práce naviac. Žalovaný mal riadne uzatvorenú zmluvu o dielo s F. Z., s.r.o., ktorej riadne uhradil zmluvne dohodnutú cenu za dielo. Celý súdny spor je účelový z dôvodu, že si bez právneho titulu nárokuje žalobca pohľadávku, ktorá bola uhradená spoločnosti F. Z., s.r.o. Konateľ žalobcu, pán S. I., bol zároveň aj spoločníkom I. & C.O., spol. s r.o., ktorá ukončila svoju činnosť rozhodnutím o zrušení konkurzu z dôvodu nepostačujúceho majetku úpadcu, preto má žalovaný obavu s ohľadom na to, že časová a ani finančná náročnosť tohto konania sa nedá odhadnúť, či v prípade úspechu žalovaného v konaní by žalobca dokázal pokryť náklady vzniknuté v konaní, ako aj trovy právneho zastúpenia. Konateľ žalobcu bol spoločníkom
a štatutárnym orgánom T. N. I., spol. s r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie 31.05.2014. Bývalý spoločník S. I. v spoločnosti I. & C.O., spol. s r.o., pán N. I., bol zakladateľom I.- I., s.r.o., ktorá bola 21.07.2011 zrušená, T. N. I., spol. s r.o., bola zrušená bez likvidácie dňa 31.05.2014 a I. & C.O., spol. s r.o., ktorá ukončila svoju činnosť rozhodnutím o zrušení konkurzu z dôvodu nepostačujúceho majetku úpadcu a bola 15.01.2016 zrušená. Spoločnosť taktiež nie je v dobrom finančnom zdraví, nakoľko z jej verejne prístupnej účtovnej závierky vyplýva, že účtovné obdobie 2017 skončila so záväzkami vo výške 853.478 Eur, pričom jej vlastné imanie tvorí len 820.508 Eur. Spoločnosť dosiahla zisk len vo výške 7.963,- Eur. Žalovaný sa domnieva, že v prípade, ak by bolo evidentné, že bude žalobca povinný uhradiť trovy súdneho konania, podnikne kroky, ktoré by vyústili do jeho platobnej neschopnosti a teda nemožnosti uhradiť trovy súdneho konania, ktoré s ohľadom na jeho dĺžku a náročnosť sú už v súčasnosti veľmi vysoké. Žalovaný má teda obavu z toho, aby nedošlo k zrušeniu spoločnosti alebo vyhláseniu konkurzu na spoločnosť. Účel sledovaný žalovaným nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalovaný si voči žalobcovi primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Uloženie povinnosti strane sporu zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu slúži ako prostriedok zabezpečenia práv tej sporovej strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhla. Existuje legitímna obava z ujmy na právach žalobcu. V prípade, ak nebude žalobca úspešný a bude teda povinný uhradiť žalobcovi trovy konania, tak spoločníci, resp. konatelia žalobcu zvolia rovnaký postup ako pri iných spoločnostiach v minulosti, v ktorých figurovali. V dôsledku takéhoto postupu by trovy konania v celom rozsahu znášal žalovaný, čo by malo značný nepriaznivý vplyv na jeho rozpočet. Vyhnutie sa plneniu svojich záväzkov žalobcom by nemalo vplyv len na žalovaného, ale aj na jeho obyvateľov, teda osoby, ktoré so sporom nemajú vôbec nič spoločné. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP a § 330 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Za takýto návrh sa považuje aj návrh podaný spolu so žalobou, ktorej doručením súdu sa začína konanie vo veci samej (§ 156 CSP). Z povahy veci vyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia sa nemôže domáhať žalovaný, ktorý v konaní neuplatňuje žiaden nárok a jeho procesná pozícia je determinovaná obranou proti žalobe. Tým nie je dotknutá možnosť žalovaného podať vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP a domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k takto uplatnenému nároku. Takýto nárok si však žalovaný v konaní neuplatňuje. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia má byť len obava, že žalobca v prípade jeho neúspechu v konaní nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie trov konania. Takéto neodkladné opatrenie však zákon nepredpokladá, keďže dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia treba vidieť v podstate sporu (napríklad v budúcnosti nevymožiteľná priznaná suma). Treba uviesť, že v minulosti Občiansky súdny poriadok obsahoval ustanovenie § 141a, podľa ktorého bolo možné uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, takéto ustanovenie sa však v súčasnosti v CSP nenachádza. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť ani po obsahovej stránke, keďže žalovaný nepreukázal skutočnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako vyplýva aj z návrhu, žalobca dosahuje v podnikateľskej činnosti zisk, teda nie je preukázané, že by nebol schopný v budúcnosti, v prípade neúspechu v konaní zaplatiť trovy konania. To, že iné spoločnosti, v ktorých pôsobil v minulosti boli zrušené ešte samo o sebe neznamená, že v súčasnosti fungujúca spoločnosť (žalobca) by na trovy konania nemala dostatok finančných prostriedkov. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, prípadne toto zmeniť a vo veci nariadiť neodkladné opatrenie. V odvolaní poukázal na ust. § 324 ods. 1 CSP a zdôraznil, že to, že sa žalovaný v konaní iba bráni voči žalobe nie je podľa jeho názoru obmedzením v jeho dispozičnom práve podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä ak boli splnené všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. § 325 a nasl. CSP. Mal za to, že takýto návrh môže podať ktorákoľvek zo strán. V odvolaní uviedol, že v minulosti bolo konaním predstaviteľa žalobcu niekoľko spoločností zrušených v dôsledku zlého hospodárenia, čím je odôvodnená dôvodná obava, že žalobca nebude mať na zaplatenie trov konania v prípade jeho neúspechu v konaní. V minulom roku dosiahol žalobca zisk len vo výše 7.963 Eur čo žalovaný nepovažoval za záruku dobre fungujúcej spoločnosti. S ohľadom na obchodné praktiky žalobcu z minulosti sa obáva, že spoločnosť by v prípade jej povinnosti zaplatiť trovy konania podnikla kroky, ktoré by vyústili v jej platobnú neschopnosť. Mal za to, že takto odôvodnená obava je dostatočným dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude prípadné vymáhanie trov konania ohrozené. Uloženie povinnosti zložiť do úschovy peňažnú sumu slúži ako prostriedok zabezpečenia práv tej sporovej strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhla. S predošlého konania spoločníkov a konateľov žalobcu vyplýva, že v minulosti bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzov spoločností, ktoré boli následne zastavené pre nemajetnosť a spoločnosti boli zrušené bez likvidácie. Toto samo o sebe preukazuje existenciu legitímnej obavy z ujmy na právach žalovaného.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť s tým, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie.
4. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
5. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu od 01.07.2016 dáva odvolací súd do pozornosti, že touto procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti (dočasnosti) poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).
6. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia vysporiadal s podstatnými skutkovými tvrdeniami žalovaného. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu podstatných odvolacích tvrdení žalovaného, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ neodkladného opatrenia náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa neodkladného opatrenia domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe holého návrhu, alebo na základe nepodložených tvrdení, prípadne nekvalifikovaných dôkazov. Rovnako nie je možné ho nariadiť na základe domnienky bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o jeho potrebe, o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, alebo o hrozbe, že súdne rozhodnutie nebude môcť byť vykonané. Obavu z ohrozenia musí jeho navrhovateľ tvrdiť, osvedčiť a musí preukázať, že druhá strana robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí konkretizovať úkony povinného, z ktorých vyvodzuje takýto odôvodnený záver a pri nariadení neodkladného opatrenia opatrenia musí byť teda reálnosť z obavy z ohrozenia jednoznačne preukázaná.
12. Odvolací súd považoval za podstatné odvolacie námietky navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdenia (žalovaného), ktorými sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní má právo podať výlučne žalobca, a že dostatočne odôvodnil a preukázal potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia opísaním správania sa spoločníkov a konateľov žalobcu v predchádzajúcom období.
13. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ktorými uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia môže v konaní podať výlučne žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu znenie ust. § 326 CSP má na mysli navrhovateľa neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia, ktorého postavenie v spore nemusí nevyhnutne byť spojené so žalobcom ako stranou sporu oprávnenou podať takýto návrh. Uvedený záver vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 324 ods. 1 CSP ktoré hovorí, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom neoznačuje stranu sporu, teda žalobcu, ktorá by bola výlučne oprávnená podať takýto návrh.
14. Odvolací súd sa však stotožňuje so závermi a odôvodnením súdu prvej inštancie v časti ktorou odôvodnil zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pre tvrdenú potenciálnu insolventnosť žalobcu. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Takáto skutočnosť naviac nebola neosvedčená ani v odvolacom konaní. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil, že by žalobca nehospodárne nakladal so svojim majetkom v snahe vyhnúť sa svojim budúcim možným záväzkom, pričom v tomto štádiu konania nie je možné ani tvrdiť, že nárok žalobcu je zjavne nedôvodný.
15. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov ani ohrozenie výkonu exekúcie v uvedenom právnom vzťahu, a to ani v odvolacom konaní, čím nesplnil jeden zo základných predpokladov pre ním navrhované neodkladné opatrenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).