Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22CoP-11-2018.pdf
PDF · 117.2 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoP/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. G., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, N., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pochádzajúceho z matky F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, N., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko, advokát s.r.o., so sídlom Dominikánske námestie 11, Košice a otca M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, P. XX, Č. F., zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, o zmenu úpravy styku otca s maloletým, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4P/80/2017-115 zo dňa 14.11.2017, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit: „M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 5P 43/2010-416 zo dňa 4.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoP 14/2013 zo dňa 18.2.2014 tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým M. G., nar. X.X.XXXX:
- každý prvý týždeň v kalendárnom mesiaci od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- každý kalendárny rok od 15.7. od 10.00 hod. do 25.7. do 14.00 hod.. V prevyšujúcom rozsahu návrh otca na úpravu styku s maloletým M. z a m i e t a . Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.
2. V odôvodnení uviedol, že rodičia maloletého v súčasnosti nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma synmi (3 a 5 rokov). S matkou maloletého nemá žiadny vzťah. Svoj vzťah s maloletým vníma ako dobrý a v jeho prítomnosti sa maloletý chová normálne. Komunikujú osobne pri stretnutiach a telefonicky raz za tri týždne. Súd prvej inštancie ustálil, že nastala od doby posledného rozhodnutia zmena pomerov, ktorá spočíva vo vyššom veku dieťaťa, keďže styk sa určoval v čase, kedy mal maloletý 6 - 7 rokov a zároveň je potrebné uviesť, že takáto zmena pomerov môže predstavovať už len skutočnosť, že otec má väčší záujem a možnosti stretávať sa so svojim synom, chce s ním tráviť viac času, byť s ním v častejšom kontakte, čo samo o
sebe znamená zmenu pomerov a dôvod na súdne rozhodnutie. Vzťah maloletého s otcom je negatívny v dôsledku zlého vzťahu medzi rodičmi maloletého, čo zvýrazňuje najmä matka maloletého, ktorá počas celého súdneho konania argumentovala iba dôvodmi, prečo sa styk otca s maloletým nemá zintenzívniť a nesnažila sa tomuto vzťahu pomáhať, čo je jej povinnosťou. Stretávanie sa otca s maloletým je v súčasnosti málo intenzívne, napriek otcovej snahe. Navyše u maloletého je badať vplyv matky, keďže spoločné aktivity chce realizovať iba s ňou a nie aj s otcom (napr. spoločnú dovolenku), čo je v konečnom dôsledku proti záujmu maloletého, čo si ale maloletý vzhľadom na svoj vek a vplyv matky neuvedomuje, avšak prejaví sa to negatívne na jeho všeobecnom vývoji, keďže aj tá najviac milujúca a ohľaduplná matka mu nemôže dať a odpovedať na všetky otázky tak, ako to vedia spoločne obaja rodičia. Tento vzťah otca a syna nebude nikdy napredovať, pokiaľ si matka neuvedomí, že aj otec má svoje miesto v živote jej syna. Jej námietky, že otec sa v skutočnosti so synom nechce stretávať, nie sú na mieste, jednak z toho dôvodu, že by asi nepodal návrh na rozšírenie styku a zároveň aj s ohľadom na to, že otec má ďalšie 2 maloleté deti, žije v T. a ak niekedy nevyužije svoje právo na stretnutie sa s maloletým v súdom určený čas, má na to objektívne dôvody. Práve rozšírenie styku dáva väčšie šance na častejšie stretávanie sa otca s maloletým M.. Otec mal doteraz obmedzený styk s maloletým a ak napriek tomu cestoval z Ostravy do Bardejova a späť kvôli dvom dňom so svojim synom a je preukázané, že tak činil, možno nie pravidelne, ale opakovane, jeho záujem o maloletého je aj reálny, nie len deklarovaný. Na druhej strane súd prvej inštancie vzal do úvahy aj názor maloletého, ktorý ho formuloval jasne a zrozumiteľne a nie je možné určovať styk otca s maloletým výrazne nad jeho stanovisko (aj keď ovplyvnené), bez rešpektovania súčasného narušenia vzťahov medzi rodičmi. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. §§ 24 ods. 3 - 5, 25 ods. 1, 2, 26, 28 ods. 1, 2 a 43 Zákona o rodine upravil styk otca s maloletým širšie než bol upravený doteraz a umožnil, aby sa vzájomné vzťahy otca a syna zintenzívnili a rozvinuli a ak sa to podarí, tak v budúcnosti je možné uvažovať aj nad ešte širšou úpravou. Tomu môže napomôcť jednak správanie sa otca, ktorý bude častejšie myslieť na svojho syna, než doteraz (napr. formou darčekov), ale aj dospievaním maloletého, ktorý bude stále viac pociťovať absenciu otca vo svojom živote, než doteraz. Výraznejšia úprava styku otca s maloletým je v súčasnosti vzhľadom na to, že syn otca v podstate odmieta, zbytočná. Súd neakceptoval argumentáciu matky, že maloletý má každodenné povinnosti a nemá čas stretávať sa s otcom, pretože podľa súdu prvej inštancie, zaťažovanie maloletého dieťaťa každodenným mimoškolským programom nemôže zasahovať do práva otca na styk s dieťaťom (najmä ak je určený tak málo intenzívne, ako je tomu v tomto rozsudku) a nie je v záujme maloletého dieťaťa ani v takom prípade, ak si to maloleté dieťa vyžaduje, pretože to nie je objektívne schopné pochopiť pre nedostatok veku a rozumových schopností význam otca v jeho živote. Súd prvej inštancie neakceptoval požiadavku otca maloletého nato, aby styk prebehol na stanici v Ružomberku jednak z dôvodu, že maloletý bude viac akceptovať stretávanie sa s otcom, keď nebude musieť sám absolvovať polovicu cesty tam a naspäť a otec za ním príde pred začatím styku a odnesie ho matke naspäť a zároveň aj preto, aby maloleté dieťa nebolo vzhľadom na jeho stále nízky vek vystavené cestovaniu osamote a rizikám s tým spojených (napr. meškanie, výluka, pokazenie vlaku, bezpečnosť a pod.). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí s rozšírením styku o prespávanie maloletého u otca s odôvodnením okresného súdu. V tomto prípade je súd toho názoru, že vzťah maloletého s otcom je negatívny v dôsledku zlého vzťahu medzi rodičmi maloletého, čo zvýrazňuje najmä matka maloletého. Práve naopak okresný súd nevzal do úvahy matkine argumenty a dôkazy predkladané súdu prvej inštancie (odmietavé sms správy a e-mailové správy otca maloletého, ktorými pravidelne rušil stretnutia s maloletým) a ani sa nimi nezaoberal. Matka maloletého na pojednávaniach na súde prvej inštancie preukázala, že vlažný vzťah medzi otcom a maloletým naďalej pretrváva a aj nezáujem otca o stretnutia s maloletým, a to kvôli prekážkam na strane otca. Na základe vyjadrení matky na pojednávaniach súd prvej inštancie nevzal do úvahy návrh, keď matka navrhovala vzhľadom na názory a záujmy syna, ktoré otec nerešpektuje, aby styk otca ostal upravený tak, ako je upravený v doposiaľ právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13CoP/14/2013 zo dňa 18. februára 2014, ale s pravidelnou a postupnou intenzitou stretávania sa otca so synom, tak ako to vyplýva aj zo správy referátu poradenskopsychologických služieb (č.1. 92). Za tejto situácie, keď aj kolízny opatrovník navrhol vykonať znalecké dokazovanie, je jeho vykonanie nevyhnutné. Nestačí výsluch maloletého na súde, pretože súd nedisponuje odbornými znalosťami a skúsenosťami z odboru detskej psychológie a nedokáže zistiť správne skutkové závery o tom, prečo je vzťah otca a maloletého tak negatívny, komplikovaný a odmietavý. Prečo maloletý nechce u otca prespávať, prečo maloletý sa vôbec nechce s otcom stretávať. Za tejto situácie je rozhodnutie súdu o tom, že maloletý bude u otca v zahraničí mimo územia Slovenskej republiky tráviť
10 dní bez kontaktu s ľuďmi, ktorých pozná a ktorí tvoria jeho najbližšie okolie a s ktorými má citové väzby, nepodložené vykonaným dokazovaním a maloletého vrhá do psychického ohrozenia. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou pomerov v rodine otca. Veľký negatívny zlom nastal, keď sa otec maloletého dňa 4. marca 2017 odmietal zúčastniť s maloletým šachovej súťaže v Prešove, o ktorú mal maloletý záujem, o ktorej ho maloletý telefonicky informoval. Aj napriek skutočnostiam, že na uvádzanú problémovosť zo strany otca upozorňovala matka maloletého a žiadala o pomoc kolíznu opatrovníčku, nedošlo k žiadnym zmenám pri realizácii styku otca s maloletým. Otec dokonca odmietol prísť na stretnutie na požiadanie kolíznej opatrovníčky a skontaktovali sa iba telefonicky. Problémy pri stretávaní sa otca s maloletým vrátane jeho účasti na súťažiach s maloletým pretrvávajú dodnes, ba dokonca maloletý stratil akýkoľvek záujem o stretávanie s otcom. Otec na mimoškolské aktivity a záujmy maloletého neberie žiaden ohľad, neprispieva na tieto aktivity ani finančne, ani sa len neopýta, ako sa maloletému darí, či je dobrý v tom, čo robí, ako obstál na súťažiach. Pri rozhodovaní je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie je možné upravovať styk rodiča s maloletým do budúcnosti a predpokladať, že tomu môže napomôcť správanie sa otca, ale aj dospievaním maloletého. Návrh otca o rozšírenie styku matka maloletého považuje za neprimeraný a zavadzajúci, keďže otec maloletého z vlastnej vôle dlhodobo svoje právo stýkať sa s maloletým nevyužíva. Súdom prijaté rozšírenie styku s prespávaním u otca, nie je zodpovedajúce vôli maloletého. Zachovanie pôvodnej úpravy styku bez možnosti prespávania maloletého u otca však automaticky nemusí znamenať ešte väčšie oslabovanie ich vzájomného vzťahu s otcom. Je úlohou otca, aby vynaložil maximálne úsilie stráviť spoločný čas s maloletým tak, aby sa z neho maloletý čo najviac tešil. Svojím konaním sa otec maloletého úmyselne snaží poškodiť nielen matku maloletého, ale už aj maloletého, keď mu násilným a necitlivým správaním chce zabrániť účasti na súťažiach a opakovane zdôrazňuje, že otec nemá skutočný záujem o maloletého, ako matka maloletého neustále preukazovala počas súdneho konania. Poukázala na skutočnosť, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka svojim konaním vytvorila prostredie pre maloletého v dobe styku s otcom tak, aby k nemu nedošlo a nedochádzalo, tvrdiac, že je to v prospech maloletého. Správanie sa matky je tak sugestívne, že nad prirodzené rodičovské práva, ku ktorým by mali rovnaký prístup obaja rodičia, povýšila záujmy maloletého a možno povedať, že sú matkou vynútené a vynucované, čo určite neslúži v prospech fyzického a psychického rozvoja mal. M.. Ako pomenovať styk otca s mal. v stanovenú dobu, kedy sa maloletý účastní mimoškolských aktivít, ktorých je prítomná matka, ktorá všetko riadi, organizuje a otec je tam, ako vodič prevážajúci maloletého a jeho matku z miesta ich trvalého bydliska do miesta výkonu mimoškolských aktivít s postavením skôr nežiaduceho diváka, ktorý po dobu trvania mimoškolských aktivít nemá možnosť s maloletým ani len prehovoriť ? Práve aj túto okolnosť súd prvej inštancie bral v zreteľ a rozšíril styk otca s maloletým, predovšetkým s cieľom opätovného sa vzájomného zblíženia, čo určite prospeje ako maloletému, tak jeho otcovi. Otec má zato, že správne súd prvej inštancie postupoval, ak nevykonal navrhované dôkazy už len preto, že doterajší styk je nedostatočný s pretrvávajúcim sa správaním matky a konanie by sa zbytočne pretiahlo, pričom súd prvej inštancie mal dostatok preukázateľných zistení, že vo veci mohol rozhodnúť. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
5. K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník mal. M.. Uviedol, že úprava styku uvedená v napadnutom rozsudku pre maloletého nie je nijako obmedzujúca. Maloletý bude mať väčší priestor na budovanie si vzťahu s otcom a jeho rodinou. Úpravu styku počas letných prázdnin, kedy bude maloletý s otcom 10 dní nepretržite, považuje pre maloletého taktiež za prospešné, keďže počas tohto obdobia bude mať maloletý možnosť spoznať úlohu otca v jeho živote. To, že maloletý bude 10 dní tráviť bez kontaktu s ľuďmi, ktorých pozná a ktorí tvoria jeho najbližšie okolie, nemôže na maloletého vplývať obmedzujúco z dôvodu, že maloletý v roku 2017 a tiež niekoľkokrát predtým absolvoval niekoľkotýždňové liečenie, počas ktorého prespával mimo domu napriek tomu, že liečenia sa realizovali v blízkosti bydliska a zamestnania matky. Rozšírenie styku otca s maloletým dáva možnosť na zintenzívnenie a upevnenie vzájomného vzťahu medzi otcom a synom. Vyjadril sa k stanovisku matky, kde uvádza, že dňa 13.03.2017 požiadala o pomoc kolíznu opatrovníčku pri riešení vzájomnej komunikácie s otcom vo veci dohody, keď v čase, ktorý je uvedený na styk otca s maloletým, vyjde maloletému šachový turnaj, ktorého sa chce zúčastniť a na ktorý ho otec odmieta sprevádzať z dôvodu, že je to čas, ktorý môže stráviť otec so synom podľa svojho uváženia. V tejto veci pani G. požiadala kolíznu opatrovníčku dňa 14.03.2017 a kolízna opatrovníčka matke prisľúbila, že s otcom sa ohľadom tejto veci skontaktuje emailom. Otec maloletého sa na základe emailu od kolíznej opatrovníčky, v
ktorom bolo uvedené telefónne číslo, skontaktoval s úradom práce dňa 23.03.2017. Počas telefonického rozhovoru bolo pánovi G. vysvetlené, v akej veci ho kontaktovali. Pán G. im potvrdil, že šachové turnaje so synom absolvuje aj v súčasnosti a je ochotný ich absolvovať aj naďalej. Otec maloletého poukázal nato, že v čase určenom pre styk so synom sa ich spoločný čas zúži len na odvoz a prívoz syna na šachový turnaj a späť. Počas turnaja sa otec synovi venovať nemôže, pretože to nedovoľujú pravidlá. Po skončení turnaja je otec povinný maloletého vrátiť včas matke. Ďalej reagoval na vyjadrenie matky, že ,,otec dokonca odmietol prísť na stretnutie na požiadanie kolíznej opatrovníčky a skontaktovali sa iba telefonicky“. Otcovi maloletému bolo ponúknuté stretnutie na úrade práce za účelom pohovoru ohľadom maloletého syna, čo otec neodmietol, avšak vysvetlil, že počas pracovného týždňa má veľa pracovných a rodinných povinností, ktoré mu neumožňujú prísť na Slovensko. Ako alternatívu uviedol, že je ochotný prísť na stretnutie počas víkendu. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k danému rozhodnutiu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutočný stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
9. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec prejavuje záujem o dieťaťa, a to vytrvalo. V priebehu konania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že otec opakovane prejavoval záujem o realizáciu styku so svojim mal. synom. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že len samotná skutočnosť, že otec svoje právo na realizáciu styku niekedy nevyužil, o čom však sám informoval svojho syna (uvedené potvrdila aj samotná matka), nemôže byť automaticky na ťarchu otca. Súd prvej inštancie správne poukázal na rodinné pozadie otca, ktorý je toho času ženatý a má dve mal. deti vo veku 3 a 5 rokov, s čím môžu vznikať objektívne prekážky na strane otca, pre ktoré nie je možné styk s mal. M. realizovať.
10. Odvolací súd má tiež preukázané, že otec spolupracuje s kolíznou opatrovníčkou mal. M., aj keď matka tvrdila opak (tvrdenia matky uvádzané v odvolaní vyvrátil samotný kolízny opatrovník), sprevádza svojho mal. syna na šachové turnaje, podporuje ho v jeho voľnočasových aktivitách, aj keď tieto neraz obmedzujú jeho styk s maloletým, keďže čas, ktorý by mohol plnohodnotne tráviť so svojim synom, za ktorým docestuje až z Českej republiky, namiesto toho trávi ako sprievod syna na jeho turnaje, ktorých je účastná aj jeho matka, ktorá negatívny vzťah maloletého k jeho otcovi podporuje a pravdepodobne aj prehlbuje.
11. Z uvedeného je teda jasné, že otec maloletého mal a aj naďalej má eminentný záujem o to, aby sa vzťah s jeho mal. synom obnovil a prehĺbil. Nakoľko dokazovanie, rovnako ako ani vyjadrenia kolízneho opatrovníka, nepotvrdilo ani jedno z tvrdení matky, ktorým odôvodňovala nerozšírenie styku otca s mal. synom, odvolací súd nevidí dôvod na to, aby styk otca s mal. M. sa nemohol realizovať v takom rozsahu, ako určil súd prvej inštancie.
12. Je potrebné zdôrazniť, že aj nevhodným konaním zo strany matky mohlo dôjsť k odcudzeniu a narušeniu vzťahu medzi otcom a mal. dieťaťom. Odvolací súd konštatuje, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
13. Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
14. Odvolací súd si dovoľuje apelovať na všetkých účastníkov, aby sa, keď už nie kvôli vzájomným vzťahom v rodine, aspoň kvôli mal. M. zdržali akýchkoľvek invektív a výčitiek vo vzťahu k veciam minulým a sústredili sa na momentálnu situáciu, ktorá by mala podporovať harmonický a plnohodnotný vývoj mal. M., do ktorého už bolo zjavne zasiahnuté, keďže tento styk s otcom odmieta aj bez zjavnej príčiny (na pojednávaní na otázku samosudcu prečo nechce byť s otcom, s ktorým ako sám uviedol má „normálny vzťah“, uviedol, že „proste nechce“).
15. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).
17. Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorého záujme rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym z jeho rodičov. Súd má tiež za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech mal. dieťaťa, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech mal. M. nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
18. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“
19. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným zásadám a princípom a umožňuje mal. M. sa stýkať so svojim otcom v takej miere, aby jeho právo na osobnú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov bolo zachované. 20. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil vôľu mal. M., ktorý výslovne uviedol, že nemá záujem o zmenu úpravy styku s otcom, nemá záujem s ním tráviť viac času, absolvovať spoločné dovolenky a pod.
21. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
22. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
23. Za tohto stavu, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. M. neuviedol a ani nevedel uviesť dôvody odmietania styku s otcom, odvolací súd venujúc názoru mal. M. zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jeho názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jeho najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
24. Záujem mal. M. na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.
25. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).
26. Ak má otec záujem sa s mal. M. stýkať, ďalej že jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme mal. dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).
27. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. M. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. M. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. syna pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
28. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka odmietavé reakcie mal. M. voči otcovi toleruje.
29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. V predmetnej právnej veci absentuje schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Rodičia ako keby si vôbec neuvedomovali, že došlo k rozpadu ich rodiny rozvodom dospelých ľudí a mal. M. prestal tak vyrastať, žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchovu maloletého. Absentuje zodpovednosť matky na spolupodieľaní sa a akceptácii otca zo strany mal. M.. Odvolací súd vidí rovnako nedostatky na strane otca, ktorý síce má záujem prehĺbiť vzťah so svojim mal. synom, no ako sám uviedol na pojednávaní, komunikujú spolu osobne pri stretnutiach a telefonicky raz za tri týždne. Aktívnejší prístup otca k mal. synovi by určite bol len na prospech ich vzájomnému vzťahu a
mohol by prispieť k jeho prehĺbeniu, najmä keď mal. M. uvidí pretrvávajúci a neustály záujem otca o jeho život a uvedomí si, že je aj naďalej dôležitou súčasťou otcovho života, i keď tento toho času má už ďalšie dve deti, s ktorými žije v Českej republike.
31. Je potrebné si uvedomiť, že po rozvode manželstva sú obaja rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri jeho výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k mal. deťom.
32. Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. M. a otcom. Záujem mal. M., ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. M.. Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Skutočnosť, že by otec ohrozoval zdravie alebo život mal. M. v konaní preukázaná nebola.
33. Odmietavý postoj k styku mal. M. s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery, a to nenásilným spôsobom. Optimálnou formou by bolo v predmetnej veci stretávania sa otca s mal. M. spontánne, a to styk založený na vzájomnej dohode oboch rodičov. Uvedená forma styku by mala pozitívny vplyv na obnovení vzájomných vzťahov otca a mal. M.. V dôsledku neschopnosti rodičov sa na takejto forme stretávania dohodnúť je preto vecou súdu, aby o otázke styku otca s mal. M. rozhodol. Úprava styku je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v záujme mal. M.. Aj otec má v živote mal. M. nezastupiteľnú úlohu. V tomto smere odvolací súd apeluje na matku, ktorá si musí uvedomiť dôležitosť úlohy otca v živote mal. M., aby v prospech styku maloletého s otcom vystupovala proaktívne a aby na mal. M. vplývala za účelom zlepšenia naštrbených vzťahov.
34. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho odôvodnenia, ako vecne správny potvrdil.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).