Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-29-2018.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana vo veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie Ul. 9. mája 1, Banská Bystrica, proti povinnému A. W. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/X, U., o vymoženie 33,19 eur (1.000,- Sk) s prísl., o odvolaní súdneho exekútora JUDr. L. L., Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kollárova 39, Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10Er/28/2006 - 16 zo dňa 10.12.2012 takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi T.. L. L. trovy exekúcie vo výške 31,08 eur, lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej súd prvej inštancie alebo exekučný súd) zastavil exekúciu a uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. L. L. trovy exekúcie vo výške 29,22 eur do 3 dni od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným a podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného sa nezaoberal, nakoľko nie je relevantné to, či v čase, keď zaniklo právo, bol či nebol povinný nemajetný. Pokiaľ išlo o výrok o trovách exekúcie súd prvej inštancie z uplatnených trov priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 3 úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného - výzva povinnému dňa 23.03.2006) v sume 9,96 eur a časovú odmenu za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu (prevzatie návrhu + založenie spisu 13.01.2006 15 min., štúdium spisu post. v zmysle § 372m O. s. p. 23.03.2006 15 min. a podnet na zastavenie exekúcie 14.04.2010 30 min., spolu 60 min.) v sume 6,64 eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 16,60 eur + 20 % DPH, t. j. 19,92 eur. Z titulu hotových výdavkov súd prvej inštancie priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhlášky) náhradu za poštovné vo výške 9,30 eur. Nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH z vynaložených hotových výdavkov, nakoľko v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení platnom pri začatí exekučného konania sa o DPH zvyšuje len odmena súdneho exekútora a nie náhrada hotových výdavkov. Súd prvej inštancie ďalej nepriznal časovú odmenu za úkon upovedomenie o začatí exekúcie + výzva na prehlásenie o majetku, nakoľko za uvedené úkony bola priznaná paušálna odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou sadzbou podľa § 14 cit. vyhlášky. Nepriznal paušálnu odmenu za ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd prvej inštancie nepriznal uplatnenú časovú odmenu za úkony vyúčtovanie trov ex. (úkony + výdavky) 30 min., žiadosť o vyznačenie ppl. (uzn. o zast. ex.) 15 min., výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra 15 min., vrátenie poverenia 15 min. a archivácia spisu 15 min., nakoľko mal za to, že pri ich vykonávaní nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú časovú odmenu za úkon návrh na ustanovenie opatrovníka povinnému dňa 14.04.2012 30 min. a paušálna odmenu 2 x 3,32 eur za úkony žiadosť o súčinnosť - ZVJS dňa 17.02.2010 a žiadosť o súčinnosť - REGOB dňa 19.02.2010, nakoľko mal za to, že nemožno priznať odmenu exekútorovi za úkony, ktoré vykonal po zániku nároku oprávneného v dôsledku preklúzie, keď tieto úkony považoval za neúčelné a nehospodárne. A napokon nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov tlač a kopírovanie vo výške 4,50 eur a režijné náklady (obálky, obaly, kancelársky materiál, archivácia spisu) vo výške 7 eur, ktorých náklady na ne nijak nezdôvodnil a nepreukázal, nakoľko § 22 cit. vyhlášky takéto hotové výdavky nepozná a teda nie je ich možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Ide o tzv. administratívne náklady, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 29,22 eur.
Obsah odvolania
3. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor JUDr. Mário Mičák z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom zastavenia exekúcie uviedol, že pred rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie dal podnet na zastavenie exekúcie pre nedostatok pasívnej legitimácie. V návrhu je uvedené nesprávne uvedené rodné číslo povinného a nesprávny je aj údaj o štátnom občianstve. Povinný nemá podľa oznámenia Registra obyvateľov evidovaný žiaden pobyt, ide o cudzinca ktorému konči pobyt na území SR. Z uvedeného dôvodu navrhol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že v prípade pokiaľ oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď do uplynutia zákonnej 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie, musí znášať zodpovednosť za podanie návrhu oprávnený, bolo by nespravodlivé, keby ho znášal súdny exekútor. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie namietal nepriznanie hotových výdavkov za tlač a kopírovanie listín. Nestotožnil sa s názorom súdu, že administratívne práce sú súčasťou odmeny. Hotové výdavky predstavujúce tlač a kopírovanie listín sú objektívne preskúmateľné, súdny exekútor tieto výdavky presne špecifikoval v prílohe označenej ako ,,Špecifikácia tlače a kopírovania listín“ podľa úkonov, ktoré vykonal, ku každému úkonu pridelil počet listov, ktoré vytlačil alebo prekopíroval, pričom náklady na jeden list vymedzil sumou 0,10 eur. Uviedol, že súdny exekútor vynakladá hotové výdavky, keď platí nielen poštovné, ale vyhotovuje aj listiny s čím mu vznikajú objektívne preukázateľné náklady na tlač a kopírovanie listín (§ 200 ods. 1 EP, § 22 vyhláška 288/1995 Z.z). Ďalej namietal, že mu súd prvej inštancie nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov, čo je zjavne v rozpore s ustanovením § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012. Súd vydal napadnuté uznesenie dňa 10.12.2012. Dňa 01.01.2012 došlo na základe zákona č.348/2011 Z.z. účinného od 01.01.2012 došlo k novele § 196 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky exekučné konania (aj na konania začaté pred 01.01.2012), t.j. aj na toto exekučne konanie, nakoľko v novele Exekučného poriadku nie je v prechodných ustanoveniach uvedené, že vzťahujú len na konania začaté po 01.01.2012. Z uvedeného dôvodu žiadal priznať 20 % DPH aj z náhrady hotových výdavkov. Na základe uvedených skutočnosti, navrhol, aby súd zmenil uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi prizná trovy exekúcie vo výške 54,34 eur a na ich náhradu zaviaže oprávneného, alebo aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Hodnotenie odvolacieho súdu
4. Krajský súd v Prešove (dlej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario,
pričom dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).
5. V danej exekučnej veci súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Z uplatnených trov súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 16,60 eur + 20 % DPH z tejto odmeny, spolu vo výške 19,92 eur a náhrady hotových výdavkov vo výške 9,30 eur bez DPH.
6. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 4,50 eur súdnym exekútorom špecifikovanú ako „tlač a kopírovanie“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,Vyhláška“)
7. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
8. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na „tlač a kopírovanie“ na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.
9. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.09.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012. Krajský súd v ňom poukázal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. Ministerstvo navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel: „1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
10. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
11. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.
12. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
13. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie nepriznať súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
15. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2012, výslovne stanovil, že exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH, sa navyšuje priznaná odmena aj náhrady určené podľa Exekučného poriadku o sumu dane z pridanej hodnoty. Ustanovenie v uvedenom znení bolo zavedené zákonom č. 348/2011 Z.z., pričom tento zákon neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1.1.2012. Preto je pri rozhodovaní o trovách exekúcie potrebné aplikovať zákonné ustanovenie v tomto znení aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou tejto právnej úpravy.
16. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak priznal DPH iba z odmeny za úkony súdneho exekútora, a nie aj z náhrady hotových výdavkov (poštovného) v súlade s príslušnými ustanovenia vyhlášky č. 288/995 Z.z.
17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky trov súdneho exekútora tak, že náhradu hotových výdavkov v sume 9,30 eur t.j. v takej výške ako bola priznaná exekučným súdom, navýšil o 20 % DPH (9,30 eur + 1,86 eur : 11,16 eur ). Súdny exekútor JUDr. Mário Mičák má teda nárok na odmenu v úhrnnej sume 31,08 eur (odmena súdneho exekútora 19,92 eur + náhrada hotových výdavkov 11,16 eur) .
18. Za takého stavu odvolací súd zmenil v zmysle § 388 C.s.p. uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. L. L. trovy exekúcie vo výške 31,08 eur, v lehote troch dni od právoplatnosti uznesenia.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolateľ mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).