Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/82/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Q. A., rod. V., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom R. XX, t. č. bytom N. XXX, právne zastúpená W.. B.. Y. Švarcovou, advokátkou so sídlom S. S., N. XX a manžela W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, t. č. bytom N. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. A., nar. XX. 7. XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom F. S. S., takto

rozhodol:

O. manželstvo navrhovateľky Q. A., rod. V., nar. XX. 1. XXXX a manžela W. A., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. 9. XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev B. úradu R., vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

O. s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. A., nar. XX. 7. XXXX v tomto znení:

B. T. A. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého T. A. výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 9. 4. 2018 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že nie je schopná ďalej tolerovať manželovu frekvenciu alkoholu. S manželom sa intímne nestýkajú, ani spoločne nehospodária. V zásadných otázkach si nerozumejú, majú konflikty záujmov. Takéto prostredie je vyčerpávajúce pre život dvoch ľudí, pričom podľa jej názoru ide o konečné riešenie vážnej manželskej krízy trvajúcej viac ako rok. Ich predstavy o ďalšom živote sú natoľko odlišné, že túto bariéru nie je možné prekonať. Vzájomne sa odcudzili, preto ich vzťah nie je možné obnoviť. K dnešnému dňu manželstvo považuje za formálne. Zároveň na čas po rozvode navrhla upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu 1/ „že jej psychiatriu a sprosté reči nedokáže počúvať“, 2/ navrhovateľka doteraz žila z jeho peňazí, nikdy nedoniesla domov ani korunu, 3/ keď aj pil, tak pil zo svojich peňazí, čo mu navrhovateľka vyčítala, tak musel byť aj agresívnejší. Ďalej uviedol, že po rozvode manželstva sa mieni odsťahovať zo spoločnej domácnosti, v súčasnosti na družstve má zabezpečené bývanie.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia vo svojich vyjadreniach boli voči sebe útoční. Súd tiež mal možnosť sa presvedčiť, že medzi manželmi absentuje akákoľvek dôvera, rešpekt, úcta, vzájomná citová náklonnosť, na ktorých je založený každý partnerský vzťah. Účastníci konania uzatvárali manželstvo po krátkej asi 2-mesačnej známosti, boli veľmi mladí, navrhovateľka mala 18 rokov, manžel navrhovateľky 20 rokov. Účastníci konania tak dostatočne nepoznali svoje názory, povahy, nemali jasnú, reálnu predstavu o manželstve, spolužití, čo malo za následok, že ich manželstvo bolo len krátkodobo harmonické a usporiadané. Manžel navrhovateľky sa snažil rodinu finančne zabezpečiť, preto málo času trávil s navrhovateľkou a rodinou, čo navrhovateľka vnímala ako nezáujem manžela o ňu, domácnosť, rodinu. Manželia voči sebe neboli tolerantní vo svojich predstavách, názoroch na manželské spolužitie, čo viedlo k častým nedorozumeniam, hádkam. Súd tak môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Intenzita rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania sa dostala do takej miery, že nemožno od nich očakávať už obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd mal tak preukázané splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 23 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.

6. Opatrovník doporučil súdu schváliť navrhnutú rodičovskú dohodu s odôvodnením, že je v záujme maloletého a neodporuje zákonu.

7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že aj keď rodičia v súčasnosti ešte žijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá mu perie, varí, chodí na rodičovské združenia, podpisuje žiacku knižku, dohliada na zdravotný stav. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Matka pre výchovu maloletého má vytvorené vhodné bytové podmienky. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že s otcom vo výchove maloletého nie sú jednotní. Maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov má k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Maloletý aj po rozvode svojich rodičov zotrvá v domácnosti v ktorej žije od narodenia a má v nej svoje sociálne, citové väzby, zaužívaný režim. Otec po rozvode manželstva mieni opustiť spoločnú domácnosť a za týmto účelom má zabezpečené bývanie na družstve v jednej miestnosti. Otec tak po rozvode manželstva nemá vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, je plne v jeho záujme a neodporuje zákonu a preto ju schválil.

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 17 rokov, navštevuje 2. ročník SOU - odbor mäsiar. Mesačné výdavky na cestovanie maloletého do školy a na prax do Medzibrodu vychádzajú na 60 €. Maloletý má obedy doma, nemá žiadne platené krúžky, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Do školy sa maloletému na prax zakupovali gumáky a oblečenie v hodnote 60 €. Otec maloletého je riadne zamestnaný, dosahuje čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa vo výške 649,42 €. Matka maloletého začala pracovať ako ošetrovateľka v PD Hrochoť, kde podľa jej vyjadrenia má dohodnutú mzdu vo výške 560 € netto. Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.

12. O neupravení styk otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia maloletého v čase rozhodovania súdu žijú v spoločnej domácnosti, čím má otec zabezpečený kontakt s maloletým.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.