Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej , v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom J. XX, U. - J.., proti žalovanej: G. K., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T., Q. XXX/X, o zaplatenie 894,82 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne, sp.zn. 6Csp/22/2017-53 zo dňa 19. decembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním strán sporu nenapadnutej, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 362,10 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 362,10 eur od 20.05.2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nárok uplatnený žalobou posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaná totiž nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal preukázané, že strany sporu uzatvorili 05.09.2013 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v sume 2.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť v sume 4.155,84 eur v 72 mesačných splátkach po 57,72 eur, s mesačným poistením 1,67 eur, spolu splátka vo výške 59,39 eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 18,84 % a celkové náklady spotrebiteľa 2.155,84 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený 9/2019, splatnosť splátok bola upravená v ods. 6.2 a 6.3 čl. 6 zmluvných podmienok tak, že splatnosť prvej splátky nastala mesiac po uzatvorení zmluvy, t.j. 05.10.2013 a nasledujúce splátky do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Nakoľko žalovaná štvrtú splátku, splatnú 20.01.2014 zaplatila až 19.05.2014, v zmysle čl. 12 ods. 12.4 zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Po zosplatnení úveru žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu poukazovala ďalšie platby až do 05.10.2015. Celková výška jej úhrad podľa prehľadu a nepopretého tvrdenia pôvodného žalobcu dosiahla sumu 1.637,91 eur. Skúmajúc potom, či zmluva obsahovala predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, prvoinštančný súd dospel k záveru, že podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Zastal názor, že pokiaľ bol v zmluve vymedzený termín konečnej splatnosti úveru spôsobom 9/2019, ide o neurčité vymedzenie, teda nie je naplnená požiadavka vymedzená v § 9 písm. f) daného zákona. Vzhľadom na absenciu tejto náležitosti súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona, a preto v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a jeho zaplatenou časťou žalobu ako nedôvodnú zamietol a ako nedôvodnú zamietol i žalobu čo do sumy 137,77 eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky. Vynaloženie týchto nákladov i potrebu ich vynaloženia v danej výške žalobca nepreukázal. K sume nesplateného zostatku úveru vo výške 362,10 eur súd priznal príslušný úrok z omeškania 5,25 % ročne od 20.05.2014 do zaplatenia v zmysle žalobcom uplatneného nároku (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., § 517 ods. 2 . S prihliadnutím na výsledok sporového konania ustálil, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech a čiastočný neúspech. V celkovom percentuálnom vyjadrení je úspech žalobcu 40,47 %, u žalovanej 59,53 %, na základe čoho je tzv. čistý úspech žalovanej 19,06 %, avšak, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že prvoinštančný súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Záver prvoinštančného súdu je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom. Zároveň je aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.01.2016 v právnej veci C-42/15. Predmetný rozsudok predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukazoval i na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 03.02.1977 - Benedetti/Munari 52-76. Mal za to, že termín konečnej splatnosti úveru vymedzený v zmluve ako 9/2019 je dostatočne určitý, zrozumiteľný, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Odkázal pritom na vyhlášku MFSR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa upravuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne v časti vysvetliviek 2C. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok v čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 09/2019 bez akýchkoľvek pochybností podľa žalobcu aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do septembra 2019 v spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12Co/284/2017. Žiadal preto zmeniť rozsudok prvoinštančného súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť, priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 potvrdil.

4. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 382 vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ako i v zmysle ustanovenia § 39 OZ, nakoľko výška zmluvných úrokov prevýšila priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %.

5. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu 5.9.2013 odvolací súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku 2.000,- Eur pri celkových nákladoch spotrebiteľa 4.155,84 Eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32%, RPMN 32%, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 72. splátkach vo výške bez poistenia 57,72 Eur, s poistením 59,39 Eur pri termíne konečnej splatnosti úveru 9/2019.

6. Gramatický výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) jednoznačne vyžaduje, aby spotrebiteľ vedel výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, aby rozpoznal členenie konkrétnej splátky na istinu, úroky a poplatky. Táto informácia je pre spotrebiteľa obzvlášť dôležitá z dôvodu, aby vedel, aká časť splátky pripadá na úhradu istiny a ktorá časť na úhradu poplatkov, prípadne úrokov, a teda či úhradou splátok sa znižuje i istina poskytnutého úveru alebo celá časť splátky pripadá iba

na úhradu úrokov a poplatkov a pod. Absenciu tejto náležitosti zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona).

7. Pri preskúmaní medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy odvolací súd ďalej zistil, že dohodnuté úroky z úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky SR úroková miera úverov poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období 9/2013 pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti so splatnosťou nad 5 rokov činila hodnotu 14,27%. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32%. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, 3CDo/173/2003, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pokiaľ výška zmluvných úrokov prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, t. j. dojednaná výška zmluvných úrokov je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 .

8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

9. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ani z obsahu spisu nezistil, že by jej účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním žalobcu vznikli.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430