Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-4-2017.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky R. Š., štátnej občianky Slovenskej republiky, P., bytom G.I., C. X. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7-3, a manžela navrhovateľky H. Š., štátneho občana Slovenskej republiky, F., bytom G., C. X. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U., D.. XX.XX.XXXX V. H., D.. XX.XX.XXXX Š., v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov R. Š.Á., rodenej Š. a H. Š., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce G. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX s a r o z v á d z a.
Maloleté deti U. a H. Š. s a na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka.
Otec detí j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého U. sumou 120,- eur mesačne a na výživné pre maloletú H. sumou 120,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. a H. Š. pochádzajúcim z manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Manželstvo uzatvorili po dvojročnej známosti. Od roku 2015 ju odporca psychicky a fyzicky týra. Intímnym životom nežijú cca od roku 2009. Došlo medzi nimi k citovému aj komunikačnému ochladnutiu. Má za to, že manželstvo si v súčasnosti neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Je vážne narušené a rozvrátené.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX s rozvodom nesúhlasil a taktiež ani s úpravou rodičovských práv a povinností. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s rozvodom súhlasí.
3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu doporučuje maloleté deti zveriť matke s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a otcovi upraviť výživné vo výške 120,- eur mesačne na každé dieťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti, maloletý U. V. H. Š..
5. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo bolo usporiadané do roku 2003. V tom čase manžel začal pracovať v R.Z. W., a v čase, keď mal syn U. 2 roky, začal vo zvýšenej miere požívať alkohol. Z práce chodil pod vplyvom alkoholu, o rodinu sa nezaujímal. Od roku 2015 ju opakovane vyhadzoval z rodinného domu, ktorý je v jeho vlastníctve. Stávalo sa, že ju aj fyzicky napádal. V septembri 2016 odišla pracovať do D. ako P.. Deti zostali s ním. Po jej návrate v októbri 2016 jej povedal, že keď si nepobalí všetky veci a nevypadne, že ju zabije. Podala na neho opakovane trestné oznámenie. Následne vtedy odišla najskôr k otcovi, potom išla pracovať do D. a v januári 2017 išla bývať do podnájmu, a za náklady na bývanie hradí 250,- eur mesačne. Poukázala na to, že jej manželstvo s manželom je nefunkčné, intímny život nevedú asi 8 rokov a nehospodária spolu od roku 2016. Zamestnaná je ako P. v F., kde chodí pracovať na dvojtýždňové turnusy. Mesačne takto zarobí 770,- eur v čistom. Maloletý U. má t.č. XX rokov, je žiakom X. ročníka R.. Od septembra 2018 bol prijatý na Z. A. Š. A.. Maloletá H. má t.č. XX rokov, je žiačka X. ročníka R., má zdravotné problémy, navštevuje B. ambulanciu, je Y., v dôsledku čoho musí mať špeciálne upravenú stravu. Maloletý U. je v starostlivosti matky od 18.01.2017 a maloletá H. od mája 2017.
6. Z výsluchu manžela navrhovateľky bolo súdom zistené, že súhlasí s rozvodom, nesúhlasí so zverením maloletých detí matke. Uvádzal, že je schopný o deti sa postarať a u neho by mali lepšie podmienky týkajúce sa aj dochádzky do školy. Tvrdil, že ich manželstvo bolo usporiadané, pokiaľ manželka brala lieky. Pred súdom priznal, že "niekedy si vypil". Uvádzal, že manželka sa nestarala riadne o domácnosť. Pod vplyvom svojho zdravotného stavu bola ako múmia "nič nerobila a sedela". Z tohto dôvodu ju aj vyhadzoval z domu. Začala sa túlať, potom odišla pracovať do zahraničia. Ich manželstvo je cca 5 rokov rozvrátené. Potvrdil, že spolu intímne nežijú ani nehospodária. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že je zamestnaný vo firme C. L. ako F. s priemerným mesačným príjmom 500,- Eur netto. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 241,10 eur mesačne. Pracuje na 3 smeny. Od 01.07.2017 do 06.08.2017 bol zamestnaný vo firme M. I., Z..F..P.. N. a od 07.08.2017 do 16.10.2017 bol zamestnaný vo firme M. Z., Z..F..P.. N. na pozícii O. A. s príjmom 550,- eur netto. Pracovný pomer s ním ukončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe na žiadosť užívateľského zamestnávateľa, nakoľko u neho bol zistený pozitívny test na prítomnosť alkoholu v krvi pred nástupom na výkon práce. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že u posledného zamestnávateľa maródoval, nakoľko mal úraz, bral v tom čase nemocenské dávky a zamestnávateľ ho vyhodil. V tom čase si privyrábal, robil R. práce, má doma dielňu, príjem však nevie preukázať. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa zamestnal na dohodu o vykonaní práce zo dňa 24.05.2018 u U. N. S. W. D. S.. Dohodnutú odmenu má 2,90 eur na hodinu. Výplatu ešte zatiaľ nedostal.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa tvrdenia navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané asi 2 roky. Príčinu rozvratu manželstva videla navrhovateľka v tom, že jej manžel vo zvýšenej miere požíval alkohol, bol na ňu vulgárny, hrubý, nevážil si ju, v dôsledku čoho opakovane podávala na neho i trestné oznámenie. Podľa tvrdenia manžela navrhovateľky bolo manželstvo usporiadané do doby, dokedy sa manželka podrobovala liečbe. Príčinu rozvratu manželstva videl manžel navrhovateľky v tom, že sa navrhovateľka riadne prestala starať o domácnosť a následne odišla pracovať do zahraničia.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov konania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Od januára 2017 títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Intímne spolu nežijú cca 8 rokov a nehospodária spolu od roku 2016. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.
16. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Navrhovateľka pracuje ako P. v F. s priemerným mesačným príjmom vo výške 770,- eur netto. Žije v prenajatom byte, kde uhrádza náklady vo výške 250,- eur mesačne. Podľa potvrdenia jej obvodného lekára O.. S. nenavštevuje žiadne odborné ambulancie a je spôsobilá po somatickej stránke postarať sa o deti.
21. Manžel navrhovateľky pracuje od 24.05.2018 na dohodu o vykonaní práce u živnostníčky U. N., W. D. S., kde má dojednanú odmenu 2,90 eur na hodinu. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 241,10 eur mesačne. Odmenu za prácu v domácom prostredí spočívajúcu vo vykonávaní R. prác, súdu nepreukázal.
22. Maloletý U. má XX rokov, je žiakom X. ročníka R.. Od septembra 2018 nastúpi do X. ročníka Z. A.Á. Š. A.. Navštevuje V., užíva lieky, na ktoré matka dopláca cca 20,- eur mesačne.
23. Maloletá H. má t.č. XX rokov, je žiačka X. ročníka R., navštevuje B..
24. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U. V. H. bolo súdom rozhodnuté tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a to za súhlasu kolízneho opatrovníka, so zohľadnením priania detí zostať v starostlivosti matky.
25. Pokiaľ ide o určovanie vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek detí, ich odôvodnené potreby so zohľadnením zdravotných problémov, a určil výživné na každé z detí vo výške 120,- eur mesačne, a to s poukazom na to, že otec sa vlastným zavinením vzdal príjmu v obchodnej spoločnosti M. Z., Z..F..P.. N. tým, že prišiel do práce pod vplyvom alkoholu, pričom u tohto zamestnávateľa na pozícii O. A., ktorú zastával, mal príjem vo výške 550,- eur mesačne. Je potrebné poukázať na to, že otec si neplní ani vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica na čas do rozvodu, ktorým bolo určené výživné 50,- eur mesačne na každé z detí. V súčasnosti pracuje na dohodu o vykonaní práce s odmenou 2,90 eur na hodinu. Odmenu za prácu v domácom prostredí spočívajúcu vo vykonávaní R.Č. prác, súdu taktiež nepreukázal. Poberá invalidný dôchodok, pričom jeho stupeň invalidity je posúdený na stupeň XX%. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd otcovi upravil výšku výživného za použitia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a 63 ods. 1 Zákona o rodine.
26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk upraviť.
30. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).