Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/206/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. C., narodený XX. Q. XXXX, bytom A. XX, XXX XX K. K. zastúpeného JUDr. Lenkou Rovňanovou, advokátkou, s miestom podnikania I. X, XXX XX K. K., proti žalovaným: 1/ T.. B. W., trvale bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX K. K., 2/ Vestfin, s.r.o., so sídlom Pod Suchým vrchom 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 052 418, 3/ FIFTIE, s.r.o., so sídlom Jána Bottu 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 037 176, zastúpeným JUDr. Vladimírom Varinským, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Varinský & Kožák, Nám. SNP 13, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 02. 2017 č. k. 17C/88/2016-108, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 02. 2017 č. k. 17C/88/2016-108 potvrdzuje .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok napadnutého rozsudku).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní nemal sporné, že P. C. (dlžník žalobcu zo zmluvy o pôžičke) a Q. C. boli manželia. Za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 05. novembra 2008 č. k. 9C/335/2008-16, právoplatným 29. novembra 2008, súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov C. zrušil. Následne P. C. a Q. C. uzatvorili Dohodu o vyporiadaní BSM z 08. februára 2011 (ďalej len „dohoda o vyporiadaní BSM“), ktorej vklad bol povolený pod č. V XXX/XXXX, a na základe ktorej Q. C. nadobudla výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré následne Q. C. ako výlučná vlastníčka previedla kúpnou zmluvou z 26. júla 2013 (ďalej len „kúpna zmluva“) na žalovaných 1/, 2/ a 3/ pričom vklad bol povolený pod č. V XXXX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 24. novembra 2015 č. k. 10C/34/2013-104, právoplatným 05. februára 2016, súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM manželov Kekových k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy je voči žalobcovi právne neúčinná (bod 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

3. Okresný súd zaoberajúc sa vecnou legitimáciou sporových strán pri odporovacej žalobe, dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný ako veriteľ dlžníka P. C., ktorý sa zbavil svojho nehnuteľného majetku uzavretím dohody o vyporiadaní BSM, ktorej účastníkmi žalovaní 1/, 2/ a 3/ neboli. Účastníkom dohody o vyporiadaní BSM bola manželka P. C., Q. C., ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM. Žalobca bol úspešný v konaní o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, a táto je voči nemu neúčinná. Pasívne vecne legitimovanou osobou pri odporovacej žalobe je osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej, bol dlžníkov právny úkon

urobený. Musí ísť o právny úkon dlžníka, a nie o právny úkon tretej osoby. Za odporovateľný právny úkon nepovažoval kúpnu zmluvu uzavretú medzi Q. C. a žalovanými 1/, 2/ a 3/, pretože jeho účastníkom nebol dlžník žalobcu. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimovaní, keďže nehnuteľnosť nenadobudli od dlžníka žalobcu, ale od nadobúdateľa po dlžníkovi (od Q. C.). Vzhľadom na to, že nebolo v konaní preukázané, že Q. C. bola, resp. je dlžníkom žalobcu, mala právo po vyporiadaní BSM ako výlučná vlastníčka nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy s týmto majetkom voľne disponovať, a teda mohla tento majetok previesť na žalovaných 1/, 2/ a 3/. Podporne okresný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 06. marca 2012 sp. zn. II. ÚS 7/2012, podľa ktorého v súdnom konaní domáhať sa vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka, a nie aj vo vzťahu k právnym úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. (bod 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku)

4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným 1/, 2/ a 3/ ako úspešným stranám sporu priznal plné právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca ako dôvody odvolania uviedol, že okresný súd: 1/ nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, 2/ dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 3/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prvý a tretí odvolací dôvod (1/, 3/) žalobca bližšie vysvetlil tým, že skutočnosť, že manželia C. voči tretím osobám vystupovali v čase poskytnutia pôžičiek ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, preukazujú listinné dôkazy: listina označená ako „Rozhodnutie časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby“ z 17. apríla 2012, listina označená ako „Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby“ z 21. júna 2012 a listina označená ako „k.ú. K. K. - RD č. Parcely XXXX/X - ochrana vodovodov 2 x DN - XXX - vyjadrenie k PD pre realizáciu stavby“ z 02. augusta 2011. Tieto listinné dôkazy žalobca pripojil k odvolaniu. K druhému odvolaciemu dôvodu (2/) žalobca uviedol, že P. C. v čase poskytnutia pôžičky deklaroval výšku svojho majetku listom vlastníctva č. XXXX z 26. novembra 2010, na ktorom boli ako bezpodieloví spoluvlastníci zapísaní manželia C.. Žalobca mal za to, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Uvedené preukázal aj listinou označenou ako „Žiadosť o flexihypotéku“ z 29. novembra 2010, ktorá bola žalobcom predložená na ústnom pojednávaní pred okresným súdom, no tento sa s týmto dôkazným prostriedkom nijako nevysporiadal. Zdôraznil, že na nehnuteľnosti boli v tom čase vedené dve exekučné konania. Podľa žalobcu z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že manželia Kekoví vystupovali pri právnych úkonoch, aj v čase poskytnutia pôžičky, ako bezpodieloví spoluvlastníci i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 05. novembra 2008 č. k. 9C/355/2008-16 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na základe dohody o vyporiadaní BSM sa Q. C. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností (vklad V XXX/XXXX z 08. februára 2011). Žalobca podal 25. januára 2013 na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, súčasne požiadal o nariadenie predbežného opatrenie, ktoré Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 14. februára 2013 č. k. 10C/24/2013-12 zamietol. Rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica z 24. novembra 2015 č. k. 10C/24/2013-104, právoplatným 05. februára 2016, určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je voči žalobcovi neúčinná. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 26. júla 2013, teda v čase, keď na súde prebiehalo konanie o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 26. júla 2013 v čase, keď na súde prebiehalo konanie sp. zn. 10C/24/2013 o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadanie BSM, v ktorom Q. C. vystupovala ako žalovaná, si Q. C. musela byť vedomá dôsledku svojho konania, ktorým je v zmysle rozsudku nemožnosť žalobcu domáhať sa určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

6. Záverom odvolania žalobca oponoval reštriktívnemu výkladu ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka odvolacím súdom, keďže použijúc tento výklad, nastal taký právny stav, v dôsledku ktorého sa žalobca nemôže domáhať výkonu svojho práva a jeho pohľadávky sa tak stanú nevymáhateľnými. Napriek tomu, že žalobca bol zrejme úmyselným protiprávnym konaním manželov C. uvedený do omylu v tom, že sú bezpodieloví spoluvlastníci, a že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá, a že uzatvorili medzi sebou dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej P. C. nezostal žiadny majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, a v priebehu konania o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktorej sporovou stranou bola aj Q. C., táto previedla nehnuteľnosti na žalovaných 1/ až 3/. Vychádzajúc zo zásady „právo nevzniká z bezprávia“ možno dôvodiť, že právne úkony P.

C. a Q. C., vrátane uzavretia kúpnej zmluvy, vedúce k zníženiu hodnoty ich majetku nemôžu požívať právnu ochranu, nakoľko aj napriek ich prvotne zjavnému súlade s právnymi predpismi je ich následkom porušenie práv a právom chránených záujmov veriteľov.

7. Žalobca v odvolaní poznamenal, že žalovaní 1/ až 3/ reálne nevykonávajú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nemajú v nich sídlo ani trvalý pobyt, pričom z listiny označenej ako „Zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru 2016“ plynie, že P. C. má nedoplatok na dani z nehnuteľnosti vo výške 284,18 eur, i napriek tomu, že nie je vlastníkom nehnuteľností, a že P. C. zmenil adresu svojho trvalého pobytu takmer rok a pol po uzavretí kúpnej zmluvy.

8. K riadne doručenému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ až 3/, ktorí v nasledujúcich bodoch uviedli: 1/ listinné dôkazy pripojené k odvolaniu s výnimkou žiadosti o flexihypotéku ako prostriedky procesného útoku neboli žalobcom uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto ich nie je možné uplatniť v odvolacom konaní, a ani použiť ako odvolací dôvod prihliadajúc na zákonnú koncentráciu konania obsiahnutú v ustanovení § 366 CSP. 2/ žalobca neozrejmil, k akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel, resp. aké konkrétne rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na konečné rozhodnutie by boli zistené v prípade, ak by okresný súd vykonal žalobcom oneskorene navrhnuté listinné dôkazy. 3/ žalobca rozhodnutie okresného súdu nenapadol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu je potom možné prijať záver, že žalobca napadnuté rozhodnutie po právnej stránke považuje za správne. Žalovaní 1/ až 3/ zdôraznili, že predávajúcej z kúpnej zmluvy (Q. C.) zaplatili skutočnú cenu (v danom čase zodpovedajúcu cene predmetu kúpy), ktorou táto disponovala.

9. Žalovaní v ďalšom obsahu odvolania zopakovali rozsiahlu argumentáciu z prvoinštančného konania, na ktorej aj zotrvali. Napadnuté rozhodnutie považujú za vecne správne, a preto ho navrhli potvrdiť.

10. Žalobca sa k riadne doručenému vyjadreniu žalovaných 1/ až 3/ nevyjadril.

11. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Napadnutý rozsudok zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z vykonaných dôkazov, pričom okresný súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok okresného súdu je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 (bližšie bod 15 tohto odôvodnenia). Okresný súd napadnuté rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, preto len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 : 1/ dlžníkom žalobcu je len P. C. z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (26. októbra 2010, 26. januára 2011) BSM manželov C. už bolo zrušené, počas trvania manželstva (rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 05. novembra 2008 č. k. 9C/335/2008-16, právoplatným 29. novembra 2008); 2/ Q. C. sa dlžníkom žalobcu nestala; 3/ P. C. (ako dlžník žalobcu) dohodou o vyporiadaní BSM s Q. C. ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá z výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 24. novembra 2015 č. k. 10C/24/2013-104, právoplatným 05. februára 2016, ktorým súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je voči žalobcovi neúčinná; 4/ žalobca sa mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo dohodou o vyporiadaní BSM ušlo z majetku P. C. (majetok, ktorý nadobudla Q. C.); 5/ Q. C. v predchádzajúcej vete uvedený majetok predala na základe kúpnej zmluvy žalovaným 1/, 2/ a 3/ za odplatu; 6/ žalobca sa nemôže domáhať neúčinnosti zmluvy uzavretej medzi nadobúdateľom po dlžníkovi (Q. C.) a ďalším nadobúdateľom po Q. C. (žalovaní 1/, 2/, a 3/), a to z dôvodu, nesplnenia podmienok odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia možno odporovať len právnemu úkonu dlžníka (Q. C. dlžníkom žalobcu nebola a nie je) a súčasne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie [žalovaní nie sú osobami, ktoré mali prospech z odporovateľného právneho úkonu (dohoda o vyporiadaní BSM)].

13. Na zdôraznenie správnosti záverov napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd dopĺňa (§ 387 ods. 2 koniec vety za čiarkou , že správnosť záverov okresného súdu je zrejmá aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 01. júla 2011 5 Cdo 181/2010, podľa ktorého „Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). ... Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená“ V prípade žaloby žalobcu nebola splnená jedna z podmienok odporovateľnosti (možno odporovať len právnemu úkonu dlžníka) a súčasne pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ až 3/. Žalobca sa snažil odporovať kúpnej zmluve, ktorú uzavrela Q. C. so žalovanými 1/ až 3/. Kúpna zmluva však nie je právnym úkonom dlžníka (dlžníkom žalobcu je P. C.). Ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje úspešnosť odporovania tým, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník (P. C.) urobil v zákonnej lehote, v úmysle ukrátiť veriteľa a s osobami vymenovanými v ustanovení § 42a ods. 2 veta za spojkou a Občianskeho zákonníka a v odsekoch 3 až 5 tohto ustanovenia. Predpokladom úspechu odporovacej žaloby je označenie osôb v postavení žalovaných, ktoré sú nositeľmi povinnosti, ktoré mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka (zmluvné strany právnych úkonov dlžníka). Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka rozširuje okruh pasívne legitimovaných osôb o: 1/ dedičov osoby, ktorá mala z právneho úkonu dlžníka prospech, 2/ právnych nástupcov osoby, ktorá mala z právneho úkonu dlžníka prospech (univerzálni právni nástupcovia po zaniknutých právnických osobách), 3/ tretie osoby ako singulárnych nástupcov, ale len vtedy, ak im všetkým boli známe okolnosti prípadu a skutočnosti odôvodňujúce odporovateľnosť proti ich predchodcovi. Vychádzajúc zo zmyslu inštitútu odporovateľnosti, a to zabezpečenie ochrany veriteľa pred majetok zmenšujúcimi právnymi úkonmi dlžníka, tým ohrozujúcimi uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01. júla 2011 5 Cdo 181/2010), aj pri rozšírenom okruhu pasívne legitimovaných osôb podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právnym úkonom, ktorému možno odporovať, a vo vzťahu ku ktorému, súd môže určiť, že je voči veriteľovi právne neúčinný, je len právny úkon dlžníka. Nemožno s úspechom odporovať právnemu úkonu nadobúdateľa práva po dlžníkovi voči ďalšiemu nadobúdateľovi práva (v tomto prípade právnemu úkonu Q. C. so žalovanými 1/ až 3/), ako správne vec posúdil aj okresný súd.

14. K odvolacím dôvodom žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) súd uvádza, že tieto nemôžu obstáť, pretože listinné dôkazy, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, nenavrhol vykonať v prvoinštančnom konaní (s výnimkou listiny - žiadosť o flexihypotéku), a preto nemôže s úspechom dôvodiť, že tieto okresný súd nevykonal. Žalobca tieto návrhy na vykonanie dôkazov ako prostriedky procesného útoku uplatnil až v odvolacom konaní. Zákonná koncentrácia konania podľa § 154 vylučuje, aby prostriedky procesného útoku boli uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (zo spisu nevyplýva, žeby žalobca tieto návrhy predložil do skončenia dokazovania okresným súdom). Výnimky z tohto pravidla (predloženie prostriedkov procesného útoku v odvolacom konaní) upravuje ustanovenie § 366 CSP. Žalobca v odvolaní nevysvetlil prečo návrhy na doplnenie dokazovania uplatnil až v odvolacom konaní. Vychádzajúc z pravidla uvedeného v ustanovení § 154 CSP, ako aj pre neodôvodnenie predloženia listinných dôkazov až v odvolacom konaní (§ 366 , súd neprihliadol na návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolacie dôvody posúdil ako nedôvodné.

15. Žalobca namietal, že okresný súd neodôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie listinou - žiadosť o flexihypotéku. Zo zápisnice o pojednávaní z 16. februára 2017 je zrejmé, že okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinami. V odôvodnení okresný súd uviedol len dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí vo veci vychádzal a ako ich vyhodnotil (§ 220 ods. 2 . Ustanovenie § 220 ods. 2 uvádza ako náležitosť odôvodnenia označenie dôkazov, ktoré vykonal. Teda aj tých vykonaných dôkazov, z ktorých nevychádzal. Následne uvedené ustanovenie vyžaduje, aby okresný súd odôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V prípade žalobcom označeného dôkazu, tento okresný súd vykonal (oboznámením sa s obsahom, so súhlasom sporových strán ich nečítaním z dôvodu, že na tom sporové strany netrvali), ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ho neuviedol. Žalobca sa touto listinou zrejme snažil preukázať skutočnosť, že manželia Kekoví aj po zrušení BSM vystupovali ako bezpodieloví spoluvlastníci. Okresný súd sa s týmto argumentom žalobcu vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, že vysvetlil, prečo po zrušení BSM sa Q. C. nemohla stať spoludlžníkom pri zmluve o pôžičke (ustanovenie § 147 Občianskeho zákonníka upravuje len uspokojovanie pohľadávky veriteľa voči jednému z manželov z majetku patriaceho do BSM). Odvolací súd poukazujúc na presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ako aj

vysporiadanie sa s argumentmi žalobcu) postup okresného súdu, ktorý neoznačil do odôvodnenia napadnutého rozsudku dôkaz, ktorý vykonal (žiadosť o flexihypotéku), keďže z neho nevychádzal, neposúdil ako porušenie procesných práv žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

16. Odvolací súd podstatnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje za nedôvodnú (§ 387 ods. 3 posledná veta . Z odvolania žalobcu nie je zrejmé, k akým iným skutkovým zisteniam mal okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospieť. Námietka žalobcu sa javí ako nelogická predovšetkým v tej súvislosti, že žalobca vôbec nenamietal právne posúdenie veci okresným súdom. Žalobca namietal, že okresný súd z vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, bez toho, aby vysvetlil, aké iné skutkové zistenia z vykonaných dôkazov mal okresný súd zistiť. Pre nezrozumiteľnosť tohto odvolacieho dôvodu sa ním odvolací súd bližšie nezaoberal.

17. Námietka žalobcu voči reštriktívnemu výkladu ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení o zásadou „právo nevzniká z bezprávia“, je taktiež nedôvodná. Nie je prípustné, za účelom dosiahnutia uspokojenia pohľadávky žalobcu, vyložiť ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov tak, že odporovať s úspechom možno aj právnemu úkonu inej osoby ako dlžníka. Možnosť reťazenia právnych úkonov, ktorým možno odporovať je vylúčená na jednej strane jazykovým výkladom ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka (odporovať možno len právnym úkonom dlžníka), taktiež úpravou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka o právnych následkoch spojených s úspešným odporovaním (ktoré upravuje situáciu, že sa osoba, ktorá nadobudne majetok dlžníka tohto majetku zbaví ďalším úkonom) ako aj zmyslom odporovateľnosti právnych úkonov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01. júla 2011 5 Cdo 181/2010). Žalobca úspešne odporoval právnemu úkonu dlžníka (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 24. novembra 2015 č. k. 10C/24/2013-104, právoplatný 05. februára 2016 o určení, že dohoda o vyporiadaní BSM je voči žalobcovi neúčinná). Táto skutočnosť nezakladá, a nemôže zakladať, právo žalobcu domáhať sa neúčinnosti ďalšieho právneho úkonu, ktorý urobila Q. C.. Ak žalobca neuspokojil svoju pohľadávku z majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku (z dôvodu, že Q. C. nehnuteľnosti predala žalovaným 1/ až 3/), ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá takúto situáciu, umožňuje žalobcovi domáhať sa náhrady od toho, kto mal z ukracujúceho právneho úkonu prospech (Q. C.). V tejto súvislosti odvolací súd len poznamenáva, že aj v prípade, ak by zmluva medzi Q. C. a žalovanými 1/ až 3/ bola neplatná (posudzujúc skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 26. júla 2013, teda v čase, keď na súde prebiehalo konanie o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM, v ktorom Andrea Keková vystupovala ako žalovaná), žalobca nemôže byť úspešný s odporovacou žalobou ako ju uplatnil v tomto konaní.

18. Námietky žalobcu ohľadom nevykonávania vlastníckeho práva žalovanými 1/ až 3/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ako aj námietky týkajúce sa správnych vecí (daňovník pre daň z nehnuteľnosti), sú v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu bez právneho významu.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd preskúmal i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, nakoľko sa jedná o výrok závislý na rozhodnutí vo veci samej, a konštatoval, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaní 1/ až 3/ ako procesne úspešné strany sporu majú nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti ako vecne správne.

21. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .