Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a prísediacich Mgr. Kataríny Nádaskej, PhD. A Mikuláša Péka v trestnej veci obžalovaného Z. G. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. 06. 2018 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný: Z. G., J.. XX. XX. XXXX I. H., Y. G. Z.. T. Č.. XX, N. J. I.

u z n á v a s a v i n n ý m , že

ako dlžník, uzatvoril dňa 10.11.2008 v Bratislave v priestoroch nemocnice Ružinov, FNsP Bratislava na Ružinovskej ul. č. 6, s F.. V. F. ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej F.. V. F. poskytol Z. G. finančnú pôžičku vo výške 83.000,-eur, za účelom získania finančných prostriedkov, resp. bankového úveru na financovanie projektu U. zameraného na výstavbu hutného komplexu na výrobu a spracovanie medi z medených koncentrátov vo výške cca 2,5 mld. eur plánovaného v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča. Podľa zmluvy mal obv. Z. G. ako dlžník požičané prostriedky vrátiť F.. V. F. ako veriteľovi najneskôr do 31.12.2008, pričom doposiaľ vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že uvedené prostriedky nepoužil na účel získania finančných prostriedkov, resp. bankového úveru na financovanie projektu U., tieto použil pre vlastnú potrebu, čím takýmto svojím konaním uviedol F.. V. F., J.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G. A. Č.. XX do omylu a obohatil sa na škodu cudzieho majetku vo výške 83.000,-€,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a obžalovanému sa ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa ustanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený F.. V. F., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. XX so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný ako dlžník, uzatvoril dňa 10.11.2008 v Bratislave v priestoroch nemocnice Ružinov, FNsP Bratislava na V. W.. Č.. X, s F.. V. F. ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej F.. V. F. poskytol Z. G. finančnú pôžičku vo výške 83.000,-eur, za účelom získania finančných prostriedkov, resp. bankového úveru na financovanie projektu U. N. (ďalej len „U.“) zameraného na výstavbu hutného komplexu na výrobu a spracovanie medi z medených koncentrátov vo výške cca 2,5 mld. eur plánovaného v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča. Podľa zmluvy mal obžalovaný Z. G. ako dlžník požičané prostriedky vrátiť F.. V. F. ako veriteľovi najneskôr do 31.12.2008, pričom doposiaľ vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že uvedené prostriedky nepoužil na účel získania finančných prostriedkov, resp. bankového úveru na financovanie projektu U., tieto použil pre vlastnú potrebu, čím takýmto svojím konaním uviedol F.. V. F., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. A. Č.. XX do omylu a obohatil sa na škodu cudzieho majetku vo výške 83.000,-€.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred tým ako požiadal poškodeného F. o poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie prvého štádia prípravy projektu U., stretol sa s ním 3 až 5 krát. Odovzdal mu projekt a prekonzultoval s ním detaily. Poškodený si od neho dal predložiť všetky dokumenty, najmä rokovania obžalovaného s bankami, spôsob prefinancovania s tým, že si to dal skontrolovať svojmu bratovi v U. N. X., kde pracoval. Celý projekt mal byť financovaný bankovými garančnými inštrumentmi vo forme dlhopisov. Tieto dlhopisy prerokoval vo Švajčiarsku v najväčšej zahraničnej banke v U. M. kde sa priamo rokovalo s riaditeľom najsilnejšieho kantónu Švajčiarska. Ku každému dlhopisu bolo dané kladné vyjadrenie o tom, že dlhopisy sú akceptovateľné a použiteľné v banke na financovanie úveru. Toto vyjadrenie si poškodený dal skontrolovať a poslal to bratovi do Londýna. Pri poslednom stretnutí mu poškodený povedal, že sa to dá prefinancovať, že je to v poriadku. Zdôraznil, že poškodený bol informovaný, mal k dispozícií celý návrh štúdie, pravdepodobnosti realizácie projektu, pretože vie po anglicky tak o tom vedel, dostal aj vyjadrenie mesta Spišská Nová Ves, ktoré podpísal primátor Levoče. Pred samotnou pôžičkou bol predrokovaný návrh a zmluva medzi ním a poskytovateľom bankových garancií. Poukázal na to, že poškodený nechcel požičať peniaze na prefinancovanie nákladov spojených s prípravnou fázou bez toho aby bola táto pôžička zabezpečená záložným právom. Poškodený ho postavil pred otázku, že je potrebné poskytnúť zábezpeku vo forme nehnuteľností, ktorá by kryla celú pôžičku vo výške 83 000,-€ s tým, že boli stanovené kritériá, že nehnuteľnosť má byť z Bratislavy a nie z východu. Po tom ako poškodenému predloží zábezpeku vo forme nehnuteľnosti, kde on (poškodený) rozhodne, či je to dostačujúce, až potom sa rozhodne, či pôžičku dá alebo nie. Nakoniec dal poškodenému návrh na založenie bytu o výmere 180 m2 v Starom Meste, ktorého majiteľa bytu poškodený (o čo obaja nevedeli) poznal, čo uľahčilo celú situáciu. Na základe osobného stretnutia s poškodeným a vlastníkom bytu bolo rozhodnuté, že táto nehnuteľnosť sa založí v prospech tejto pôžičky. Pri spracovaní samotnej pôžičky mu bolo poškodeným oznámené, že záložné právo nebude písané na neho ale ho treba napísať na pána X., ktorý sa stal vlastne spoluručiteľom budúcej pôžičky. Vtedajšia hodnota bytu, ktorý bol založený po celý čas bola 180 000,- €, čo bol dvojnásobok pôžičky. K naplneniu záložného páva v prospech dlžoby nedošlo, nevie prečo. Dva krát prebehla dražba, ktorá bola nakoniec zrušená z technických dôvodov. Zdôraznil, že po celý čas pred samotnou pôžičkou nemal žiadny úmysel poškodeného podviesť a nepoužiť peniaze na projekty. Peniaze neboli použité na jeho vlastný účel. Poukázal na to, že keby chcel poškodeného podviesť, musel by podviesť aj minimálne dve banky, aj banku M., ktorá všetky štúdie preskúmala a vyjadrila svoj súhlas. Nebola to jediná banka, ktorej boli predložené štúdie. To všetko bolo robené ešte predtým ako sa požičali peniaze. Keď dávali do banky dlhopisy na kontrolu, dávali ich bankovej spoločnosti, ktorá bola ochotná dať garanciu na úver tejto banke. A toto bolo predmetom kontroly banky a vyjadrenie, že

je ochotná do toho ísť s tým, že je potrebné predložiť zábezpeky. Zábezpeka pre veľký úver sa riešila cez finančné skupiny napojené na banky, ktoré sú schopné za určitých podmienok predložiť garancie. Napriek finančnej kríze sa podarilo zabezpečiť dlhopisy od americkej skupiny, prostredníctvom pána N., ktorý zastupoval M. X., V. M. a F.. S. N.. Časť peňazí, ktoré boli zaslané pre AITE prevzal pán N., druhá časť peňazí bola zaslaná americkej spoločnosti, s ktorou podpísal zmluvu o dodaní dlhopisov vo výške 15 mil. od KOMERC bank, ktorá mala slúžiť na prefinancovanie prvej etapy a z nej sa mali vrátiť peniaze pánovi F.. Veľká časť peňazí išla pánovi N., ktorý mu zabezpečoval všetky veci na základe splnomocnenia. On zomrel a nedostal od neho vyúčtovanie 20 000,-€ a nemal ho od koho vypýtať. V prvej fáze bol pripravený 15 miliónový dlhopis, ktorý sa nerealizoval z dôvodu podpísania zmluvy s Prometeom, že žiadna tretia strana nebude do veci vstupovať. On bol v omeškaní, tak informoval o všetkých krokoch poškodeného, pána F., poslal mu informačné maily s kópiou od finančnej skupiny K., je to približne 140 mailov. Nie je pravda, že poškodený o ničom nevedel. Mal za to, že samotné financovanie zmaril nevedomky poškodený, ktorý sa obrátil na finančnú skupinu Prometeus, kde pravdepodobne žiadal informácie, v akom stave je financovanie, čím došlo k situácií, že mu bola vypovedaná zmluva, že ju porušil. Zrušili všetky rokovania, ktoré tam mal. Zrušili 15 miliónový dlhopis a nechceli ďalej pokračovať lebo tvrdili, že porušil zmluvu a vraj tretia osoba vstúpila do rokovania. Ďalej uviedol, že v úvode rokovaní sa riešila otázka odmien. Bolo dohodnuté, že po úspešnej realizácií projektu nebude mať poškodený podiel v akciách, ale že sa jednorazovo vyplatí odmena tak ako bola dohodnutá. Odmena mala byť za to, že bol ochotný požičať peniaze na samotný projekt. Uviedol, že je ochotný a schopný peniaze poškodenému vrátiť, že nikdy nemal žiadny úmysel tieto peniaze vrátiť, naopak, má záujem na vrátení peňazí poškodenému v plnej výške, nie iba istinu. Je tam vysoký úrok. Stále pracuje na tom aby bol projekt aj keď v menšej miere realizovaný a napriek stagnácií v jeho konaní kedy nevedel zabezpečiť finančné prostriedky sa situácia za posledný rok, najmä posledný polrok zlepšila, pričom v súčasnosti má podpísané 3-4 finančné zmluvy na prefinancovanie projektu kde už sú konkrétne peniaze dané na účte, v dvoch prípadoch sa to rieši cez slovenskú banku tak bude môcť peniaze vrátiť s pôvodným titulom U.. Doposiaľ nevrátil ani časť peňazí.

Svedok - poškodený F.. V. F. vypovedal zhodne ako pri výsluchu dňa 27. 01. 2014, uviedol, že s obžalovaným sa zoznámil prostredníctvom S. X., ktorý mu ho predstavil ako úspešného človeka, ktorý pracuje v oblasti projektu spracovateľského závodu na meď, ktorý zároveň hľadá financie za účelom získania resp. uvoľnenia finančných prostriedkov neznámou zahraničnou bankou. V októbri 2008 mu obžalovaný odprezentoval v reštaurácii M. investičnú príležitosť, kde deklaroval, že potrebuje zaplatiť poplatok banke na to, aby mu uvoľnila prisľúbené finančné prostriedky na financovanie projektu U., ktorý bol zameraný na výstavbu závodu na spracovanie medi, ktorý mal byť realizovaný v mestách Spišská Nová Ves a Levoča. Následne sa dňa 10. 11. 2008 stretli vo vestibule nemocnice Ružinov, kde bol okrem obžalovaného prítomný aj pán X. a notárka S.. M. V.. Tu podpísal zmluvu kde on vystupoval ako veriteľ, obžalovaný ako dlžník a pán X. ako ručiteľ. Obsahom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov osobe G. vo výške 83 000,-€ za účelom získania ďalších finančných prostriedkov, resp. bankového úveru na financovanie uvedeného projektu. Následne mala jemu neznáma banka podľa tvrdení obžalovaného uvoľniť finančné prostriedky vo výške 100 000 000,-€ v dvoch tranžiach. 1. mala byť vyplatená vo výške 10-15 mil. do 31. 12. 2008, 2. vo výške 75 až 100 mil. malo byť vyplatených do 31. 03. 2009 na financovanie predmetného projektu. Následne uskutočnil bankový prevod v OTP banke na účet obžalovaného vo výške 83 000,-€. Obžalovaný sa mu zaviazal vrátiť pôžičku do 31. 12. 2008 vrátane úroku a odmeny vo výške istiny. Poukázal na to, že obžalovaný mal jeho finančné prostriedky použiť ako zábezpeku pre banku, ktorá uvoľní finančné prostriedky z titulu úveru. To znamená, že obžalovaný mal použiť jeho finančné prostriedky na to aby kúpil vyhovujúcu zábezpeku pre banku poskytujúcu úver, od ktorej mal následne dostať prisľúbené peniaze vo výške 10-15 mil. do 31. 12. 2008. Po prečítaní projektu U. zistil, že z výsledkov popísaných analýz je meď nedostatkový a dopytový tovar a že v posledných desaťročiach sa nevystaval takýto projekt. Na základe toho sa domnieval, že sa jedná o dobrú investíciu. Projekt vyzeral dôveryhodne avšak fyzickú kópiu dokumentu mu obžalovaný okrem nahliadnutia neposkytol. Pôžička bola zabezpečená jednak zmluvou o vyplňovanom práve k blankozmenke a notárskou exekučnou zápisnicou, kde obžalovaný vyhlásil, že prevzal od neho 83 000,-€ za účelom získania finančných prostriedkov na financovanie projektu U. s tým, že finančné prostriedky vrátane príslušenstva a bonusu vráti do 31. 12. 2008. Pán X. vyhlásil, že pokiaľ pohľadávku neuspokojí obžalovaný, uspokojí ju on, pričom podpísal aj písomné vyhlásenie ručiteľa kde vyhlasuje, že uspokojí veriteľa v plnej výške 7 dní po výzve veriteľa, čo sa stalo začiatkom roku 2009. Nakoľko obžalovaný finančnú čiastku nevrátil v stanovenom termíne, začal s ním intenzívnejšie komunikovať. Obžalovaný sa neustále vyhováral,

že vznikli prieťahy v banke, pričom to trvalo 6 mesiacov. V júni 2009 s ním obžalovaný prestal úplne komunikovať. Následne ho mailom žiadal o predloženie celého projektu vrátane komunikácie so zahraničnou bankou, pričom obžalovaný mu toto odmietol predložiť z dôvodu, že sa jedná o obchodné a bankové tajomstvo a bál sa zneužitia informácii v jeho neprospech. Ďalej uviedol, že kontaktoval ja pána X. ako ručiteľa a žiadal ho o poskytnutie plnenia za obžalovaného. X. ho upokojoval aby sa nebál, že má v podstate založený byt niekde na Lermontovej ulici v Bratislave od F.. S., ktorému poskytol 83 000,-€ a ktorý v prospech neho (X.) založil tento byt ako zábezpeku, že sa nemá báť, že ako ručiteľ obžalovaného mu (poškodenému) vráti peniaze z tohto čo dostane od S.. Doteraz žiadne peniaze zo speňaženia bytu nevidel. Dňa 13. 08. 2011 išiel spolu s X. do Spišskej Novej Vsi za obžalovaným, dohodnúť splácanie predmetného úveru. Doma bola len jeho družka. Potom sa stretli s bratom obžalovaného, od ktorého zistili, že obžalovaný je podvodník, že on za neho musel zaplatiť iný dlh aby mu uvoľnili založenú časť ich spoločného rodičovského domu, nakoľko obžalovaný polovicu domu založil voči pôžičke, ktorú následne nesplácal. Následne navštívil exekútora, ktorý mu oznámil, že obžalovaný ani pán X. nedisponujú žiadnym majetkom. Dodal, že pri podpise zmluvy nahliadol do projektu, jednalo sa o dokument písaný v angličtine, bolo to písané veľmi všeobecne. Participovať na projekte nemal. O rozpore medzi obžalovaným a jeho bratom nevedel, podmienky k projektu si nezisťoval, nežiadal o uzavretie záložnej zmluvy k bytu, žiadal obžalovaného aby uznal svoj dlh. S pánom X. diskutovali o zabezpečení ďalšej nehnuteľnosti v jeho prospech, nebolo to možné zrealizovať. Pokiaľ ide o pána S. tento vlastnil byt, ktorý ale nebol riešený vo vzťahu k jeho pôžičke. Bol uzrozumený s tým, že projekt nemusí vyjsť aj keď mu to povedané nebolo. Obžalovaný sa prezentoval ako bohatý človek.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi poškodeného uviedol, že otázku projektu detailne prerokovali ako aj prefinancovanie. Vie preukázať mailovú komunikáciu, sám brat poškodeného potvrdil realizovateľnosť dlhopisov, cez ktoré bolo možné prefinancovanie. Inicioval majiteľa nehnuteľnosti, že sú schopní ju dať v prospech pôžičky, s týmto pánom sa poškodený dokonca poznal. Sám poškodený dal podmienku poskytnúť zábezpeku nehnuteľnosťou, on bol postavený pred hotovú vec, že za to bude ručiť pán X..

Poškodený doplnil, že snaha o riešenie veci zo strany obžalovaného bola nulová, trvá to už 10 rokov. Je pravdou, že sa stretli, pána S. nepoznal, iba jeho dcéru. To, že byt pána S. bude zabezpečovaný voči nemu, k tomu nedošlo. Po predložení záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom X. a F.. S. uviedol, že táto nemá súvis s použitím peňazí na iný ako dohodnutý účel, nebola uzavretá v jeho prospech ani na a zabezpečenie pôžičky v jeho prospech.

Svedok S. X. vypovedal zhodne ako pri výsluchu dňa 10. 04. 2015, uviedol, že obžalovaný mu predložil projekt U., kde mal schválené čerpanie úveru zo zahraničia a potreboval zaplatiť 83 000,-€ ako poplatok za čerpanie úveru. S projektom bol potom osobne aj za poškodeným F.Q., ktorý je jeho známy a vedel, že sa zaoberá rôznymi podnikateľskými aktivitami. Pán F. si projekt naštudoval, nechal si čas na rozmyslenie, následne obžalovaný doložil poškodenému ešte nejaké dokumenty. Dohodli sa, že do toho pôjdu a že poškodený F. požičia obžalovanému finančnú čiastku vo výške 83 000,-€. Podmienkou toho celého bolo, že bude ručiť obžalovanému, k čomu pristúpil na základe podkladov predložených mu obžalovaným, jednalo sa o podklady zahraničných bánk o uvoľnení finančných prostriedkov, kde mal obžalovaný dostať finančný záväzný úverový prísľub vo výške 2,5 miliardy. Sumu 83 000,-€ potreboval obžalovaný na čerpanie uvedenej čiastky. V tejto veci bola spísaná aj Notárska zápisnica, obsahom ktorej bola zmluva o pôžičke vo výške 83 000,-€ s exekučným titulom a prevod z účtu na účet. V zmluve bol uvedený termín splatnosti finančnej čiastky. Nakoľko k zaplateniu nedošlo, začali kontaktovať obžalovaného, ktorý sa začal zatajovať, nedvíhal telefón, neskôr uvádzal, že peniaze sú už na ceste a neustále zavádzal. Neskôr sa spolu s poškodeným dostavili za obžalovaným do Spišskej Novej Vsi , kde mal mať obžalovaný pre nich riešenie, avšak tento opäť len zavádzal, klamal a naťahoval čas, pričom ich uvádzal do omylu. Po pol roku prišiel za partnerkou obžalovaného D. O. s tým, že ona mu otvorila dvere a uviedla, že obžalovaný nie je doma, ale on ho počul telefonovať. O ďalšieho pol roka sa s obžalovaným náhodne stretli v Spišskej Novej Vsi, kde sa dohodli na spôsobe vrátenia dlžnej sumy poškodenému. Obžalovaný ich zase klamal a zavádzal ako predtým. Odvtedy sa mu už nevie dovolať. Ďalej uviedol, že on ručil svojou osobnou zmenkou voči obžalovanému, ktorej obsahom je to, že keď nedôjde k vyplateniu uvedenej sumy tak ju poškodenému vráti on, avšak k tomuto nedošlo lebo nemá žiadne peniaze. Obžalovaný mu predložil predmetný projekt s podpismi v originály a z toho usúdil, že sa jedná o originál projektu. Obžalovanému ručil z finančných dôvodov, nakoľko mu za to boli prisľúbené

určité peniaze, avšak s odstupom času nevie o akú čiastku išlo. Mal vedomosť o tom, že suma 83 000,- € bola prevedená na účet obžalovaného, z ktorého neodišla.

Dodal, že pokiaľ ide o záložnú zmluvu medzi ním a pánom S., ktorého pozná, to bolo ručenie za obžalovaného voči jeho osobe (X.), lebo on bol ako ručiteľ. Mal vidinu finančného zárobku . Obžalovaný mu povedal, že mu dá nehnuteľnosť do zábezpeky ak bude ručiť. Poškodený o tom nevedel. Počítal aj s tým, že to nemusí vyjsť. Záložná zmluva bola zrušená súdom. Pokiaľ ide o straty, ktoré utrpel tak poškodený dal na neho exekúciu, zablokovali mu peniaze vo firme, padlo mu tam viac vecí, mal aj zákazky, ktoré bolo treba platiť. Iniciovanie záložného práva bolo bez pána F.. Pokiaľ ide o vzťah medzi obžalovaným a poškodeným tak tam išlo iba o zmluvu o pôžičke s exekučným titulom.

Svedok Z. S. vypovedal, že pozná poškodeného aj svedka X.. Obžalovaného pozná od roku 2006. O finančnej pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným vedel, vedel, že obžalovaný mal pripravený nejaký obchod, z ktorého vie tie peniaze vrátiť a že by vedel dať aj nejakú sumu navyše. Obžalovaný ho požiadal, či by nevedel spraviť záložné právo na ideálnu časť rodinného domu, ktorého bol vlastníkom. Chcel aby bolo urobené záložné právo v prospech pána X., lebo ten bol potenciálny ručiteľ pána F. za poskytnutie pôžičky zo strany obžalovaného voči poškodenému. Poškodený bol ochotný X. ako ručiteľa akceptovať ak sa preukáže nejakým nehnuteľným majetkom. Obžalovaný mu povedal, že ak sa ten obchod uskutoční tak dostane z neho províziu. Poškodený mu povedal, že vie o čo ide, že jeho brat, ktorý pracuje v Londýne mu potvrdil, že taký obchod je reálny. Na základe toho on (S.) zriadil záložné právo v prospech pána X. ale priamo s tým, že on uzatvoril s X. zmluvu, na základe ktorej mu mal X. požičať finančnú čiastku zodpovedajúcu hodnote záložného práva. Týmto pomohol vytvoriť podmienky pre obchod medzi obžalovaným a poškodeným aby sa zrealizoval. Pôžička pre obžalovaného bola podmienená ručením zo strany pána X..

Po predložení zmluvy o zriadení záložného práva medzi pánom X. a ním uviedol, že pán X. mal peniaze uhradiť jemu z titulu záložného práva. Záložné právo bolo zapísané v katastri. Neskôr došlo k jeho výmazu na základe rozhodnutia súdu keďže X. neplnil zmluvu, ktorú s ním uzavrel.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi svedka uviedol, že on sa stretol spoločne s S., F. a X., prerokovali podmienky pôžičky. Jednou zo základných podmienok poškodeného bolo aby mu bolo poskytnuté záložné právo na nehnuteľnosť, ktorú by akceptoval. Sám poškodený chcel aby tam bol tretí ručiteľ pán X. a na tohto ručiteľa je potrebné uzatvoriť záložné právo a keď bude mať poškodený v rukách vklad do katastra, ktorý skontroluje, až potom vyplatí peniaze. Bez zábezpeky poškodený nebol ochotný požičať peniaze.

Po predložení návrhu na vklad do katastra zo dňa 11. 11. 2009 svedok potvrdil, že sa jedná o jeho podpis s tým, že bez toho návrhu by neboli poskytnuté peniaze.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané listinné dôkazy, a to zmluva o pôžičke, príkaz na úhradu, notárska zápisnica, písomné vyjadrenie ručiteľa, upovedomenie o začatí exekúcie, projekt U. N., poskytnutie informácie z Ministerstva životného prostredia, poskytnutie súčinnosti z Obvodného úradu Spišská Nová Ves, výpisy z účtu, e-mailové podanie, výber hotovosti, zaslanie peňazí Western Union, Výpisy z účtu UniCredit bank, Vklad v hotovosti, príkazy na úhradu, zahraničný platobný príkaz, aktuálny Register trestov, lustrácia v systéme Avízo, register priestupkov, lustrácia Poldat, listiny predložené obhajcom.

Obžalovaný sa k čítaným listinným dôkazom nevyjadril.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na 3 roky až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

Pri zmluvách o pôžičke je z hľadiska naplnenia znakov trestného činu podvodu relevantné také konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa. Pôjde teda o konania, v ktorých páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vie, že záväzok vrátiť finančné prostriedky len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil. Je nevyhnutné aby podvodné konanie časovo predchádzalo uzavretiu príslušnej zmluvy s tým, že časovo môže byť najneskôr vykonané pri uzatváraní príslušnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej. Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďou poškodeného F., výpoveďou svedkov ako aj listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že poškodený uzavrel dňa 10. 11.2008 s obžalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poškodený prenechal obžalovanému sumu 83 000,-€ za účelom získania finančných prostriedkov, respektíve bankového úveru na financovanie projektu U.. Obžalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť v lehote do 31. 12. 2008. Zároveň bola dohodnutá aj odmena zo strany dlžníka (obžalovaného) v prospech veriteľa (poškodeného) vo výške 83 000,-€ v I. fáze, najneskôr do 31. 12. 2008 a 500 000,-€ v II. fáze, najneskôr do 31. 03. 2009. V deň uzavretia predmetnej zmluvy došlo aj k uzavretiu zmluvy o vyplňovanom práve k blankozmenke medzi obžalovaným ako vystaviteľom a poškodeným ako remitentom. V ten istý deň bola spísaná aj notárska zápisnica medzi obžalovaným ako dlžníkom a svedkom F.. S. X. ako ručiteľom, ktorý vyhlásil, že berie na seba voči oprávnenej osobe F.. V. F. povinnosť, že pohľadávku, ktorá vznikla zo Zmluvy o pôžičke uspokojí ak ju neuspokojí povinná osoba - Z. G.. Pri zmluve o pôžičke dochádza prevzatím požičaných finančných prostriedkov k prechodu vlastníckeho práva na dlžníka, t.j. dlžník ako vlastník požičaných finančných prostriedkov nie je obmedzený v spôsobe nakladania s nimi, keďže dohodnutý účel pôžičky nie je znakom zmluvy o pôžičke. Relevantné je také konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa. Pôjde o konanie, kedy páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy vie, že záväzok vrátiť finančné prostriedky len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým preukázanie úmyslu páchateľa. Pri trestnom čine podvodu možno okolnosti subjektívneho charakteru dokazovať spravidla len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých je možné usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom, pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu. Obžalovaný sa zmluvne zaviazal vrátiť finančné prostriedky najneskôr do 31. 12. 2008, čo však neurobil ani sčasti. Z výpisu z účtu obžalovaného mal súd preukázané, že dňa 11. 11. 2008 bola na účet obžalovaného prevedená suma 83 000,-€ z účtu poškodeného. Následne v mesiaci november 2008 boli uskutočnené výbery v hotovosti v celkovej výške 35 000,-€, v mesiaci december 2008 výbery v celkovej výške 17 017,65,-€, v mesiaci január 2009 v celkovej výške 20 700,-€. Z uvedeného je zrejmé, že suma 83 000,-€ bola po častiach vyberaná v hotovosti z účtu obžalovaného, pričom vyplatenie tejto sumy ako poplatku za poskytnutie bankového úveru pre banku nemal súd preukázané zo žiadnych predložených dôkazov okrem tvrdenia obžalovaného, ktoré je však v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisov z účtu. Dňa 08. 12 .2008 podpísal obžalovaný ako príkazca zahraničný platobný príkaz, v ktorom ako príjemca sumy 10 000,-€ vystupoval K. U. A., N. S., E., Y., W. a ako banka príjemcu bola uvedená Tatra banka, a.s. Slovenská republika. Majiteľom účtu, na ktorý bola uvedená suma prevedená obžalovaným patrila N. J., ktorý mal dispozičné oprávnenie spolu s Y. S.. O tom, že obžalovaný nemal záujem peňažné prostriedky vrátiť svedčí aj jeho konanie po ich poskytnutí, okrem spomínaných výberov v hotovosti. Svedok X. uviedol, že po splatnosti pôžičky sa obžalovaný začal zatajovať, nedvíhal telefón, klamal a zavádzal, odmietal s nimi komunikovať. Obžalovaný sa prezentoval sa ako solventný, bohatý, čo vyplýva z výpovede poškodeného, čo bol aj jeden z dôvodov, pre ktoré poškodený uveril obžalovanému a pôžičku na projekt mu poskytol, avšak neskôr zistil od súdneho exekútora Z.. J., že obžalovaný nedisponuje žiadnym majetkom, čím obžalovaný uviedol poškodeného do omylu ohľadne svojej solventnosti. Poškodený vypovedal, že sa stretol aj s bratom obžalovaného, ktorý mu uviedol, že G. je podvodník, že za neho musel zaplatiť iný dlh, aby mu uvoľnili založenú časť ich spoločného rodičovského domu, keďže obžalovaný polovicu domu založil voči pôžičke, ktorú následne nesplácal.

Z poskytnutia informácií Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 21. 08. 2012 vyplýva, že v rámci Operačného programu Životné prostredie nebola doposiaľ predložená žiadosť o realizáciu projektu U., zameraného na výstavbu hutného komplexu na výrobu a spracovanie medi, a teda nikdy o nej riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie nerozhodoval. Obvodný úrad Spišská Nová Ves dňa 06. 08. 2012 oznámil, že neeviduje ani v minulosti neevidoval žiadnu žiadosť ani iné podanie súvisiace s projektom U.. Obžalovaný inicioval zriadenie zabezpečovacích inštitútov, avšak uvedené nezbavuje obžalovaného viny ani jeho vinu nezmierňuje, keďže podstatným je práve okamih dokonania trestného činu podvodu, ktorý nastáva vylákaním finančných prostriedkov páchateľa od veriteľa podvodným konaním. Žiada sa zdôrazniť, že obžalovaný inicioval zabezpečenie pohľadávky cez S. X., ktorý však nemal žiadny majetok. Za pohľadávku ručil pretože mal vidinu zárobku, o ktorej mu povedal obžalovaný. Obžalovaný rovnako inicioval aj zriadenie záložného práva zo strany Z. S. v prospech S. X., a to z dôvodu aby poškodený F. akceptoval S. X., ktorý sám nič nemal a mal sa preukázať nehnuteľným majetkom. Na základe zmluvy uzatvorenej medzi svedkom X. a S. mal X. požičať S. finančnú čiastku zodpovedajúcu hodnote záložného práva. Uvedeným zriadením záložného práva svedkom Z. S. v prospech S. X. pomohol Z. S. vytvoriť podmienky pre poskytnutie finančných prostriedkov pre obžalovaného, čo sám uviedol pri svojom výsluchu. K realizácii záložného práva však nedošlo, toto bolo vymazané na základe rozhodnutia súdu, keďže X. nenaplnil zmluvu, ktorú s ním uzavrel S.. Obžalovaný už v čase vylákania peňažných prostriedkov konal s podvodným úmyslom, prezentoval sa ako solventný a úspešný, čo sa však nezakladalo na pravde. Predložil poškodenému dokumenty, ktoré mali byť projektom U., avšak žiadosť ani iné podanie súvisiace s týmto projektom nie je nikde evidované ani o nej nebolo rozhodované. Samotná skutočnosť, že projekt je realizovateľný neznamená automaticky, že obžalovaný mal v úmysle tento aj zrealizovať, o čom svedčí aj skutočnosť, že ani v roku 2012, teda 4 roky po poskytnutí finančných prostriedkov, ešte nebola podaná žiadna žiadosť v súvislosti s týmto projektom, ako už bolo vyššie uvedené. Následne po poskytnutí peňažných prostriedkov tieto začal v hotovosti vyberať. Suma 83 000,-€ potrebná pre získanie úveru nevyplýva zo žiadneho z dôkazov. Uvedená suma zostala na učte obžalovaného, z ktorého bola vyberaná v hotovosti v rôznych čiastkach. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že tieto preukazujú vinu obžalovaného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol spôsob spáchania činu, následok, zavinenie ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Zároveň postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dva krát súdne trestaný, a to rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 2T 55/1981 zo dňa 20. 05. 1982 pre trestný čin rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp.zn.: 5T 5/1988 zo dňa 06. 04. 1988 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin úžery podľa 253 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. V oboch prípadoch bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

V ústrednej evidencii priestupkov má obžalovaný od mája 2014 5 záznamov za priestupky na úseku cestnej premávky, vyriešených pokutou.

Keďže u obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, ukladal mu súd trest v základnej sadzbe 3 roky až 10 rokov, pričom prihliadol na zásady pre ukladanie trestov, časový odstup od spáchania skutku a účelnosť trestu.

U obžalovaného považoval súd za primeraný trest na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň uložil obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody, napriek tomu vzhľadom na časový odstup od citovaných odsúdení má súd za to, že pre obžalovaného nie je nepodmienečný trest odňatia slobody nevyhnutný.

Vo vzťahu ku spôsobenej škode, ktorú si poškodený uplatnil vo výške istiny s príslušenstvom mal súd za to, že dokazovanie o výške celkove spôsobenej škody by presahovalo potreby trestného konania, preto poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.